Stovka výrobcov má prísť o doplatok kvôli podlžnosti. Aj spätne niekoľko rokov

28.3.2020

Zo dňa na deň sa približne stovka výrobcov zelenej elektriny dozvedela, že jej trvale zanikol nárok na doplatok, a to aj s účinnosťou roky dozadu. Nedávny oznam ÚRSO spúšťa ďalšiu veľkú kauzu, v ktorej je obrovské množstvo otáznikov a ukážok zlyhávania nastavenia systému podpory. Ani samotný regulátor pritom ešte nevie, ako vzniknutú situáciu riešiť.
Zdroj: Freepik

Hoci len malý daňový nedoplatok alebo dlh na poistnom vyjde dotovaných výrobcov elektriny z OZE a VÚ KVET veľmi draho. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý týždeň zverejnil zoznam firiem, u ktorých zistil, že im zanikla podpora doplatkom. Dosiaľ nenápadný paragraf, ktorý sa dostal do zákona v roku 2013 a účinnosť nadobudol od 1. 1. 2014 významne zatrasie doterajším systémom podpory, vyvoláva množstvo nejasností a môže viesť aj k sérií nových súdnych sporov.

Ak si výrobcovia, ktorí museli v roku 2015 prežiť jeden rok bez odňatej podpory, vraveli, že trest za nepodanie včasného oznámenia je tvrdý, aktuálny krok ÚRSO môže viacerých priam zlikvidovať. Napokon v mnohých prípadoch ide o rovnakých výrobcov, ktorí stratili podporu v roku 2015. Ako bolo týmto konkrétnym výrobcom možné odňať podporu na 1 rok, keď na ňu vlastne kvôli dlhom voči štátu v tej dobe niektorí ani nemali nárok?

Čo hovorí zákon o podpore?

Podľa § 3b ods. 5 písm. c) zákona 309/2009 zaniká podpora doplatkom alebo príplatkom na zariadenie výrobcu elektriny, ak počas 15-ročnej doby podpory výrobca elektriny neuhradil včas daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty; neuhradil včas nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie; alebo včas neuhradil dlžné sumy na poistnom na sociálne poistenie a dlžné sumy na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

Dňom zániku podpory je deň márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov alebo dlžných súm podľa odseku 5. K zániku podpory dochádza ex lege, čiže priamo zo zákona a ÚRSO v tejto súvislosti nevedie žiadne konanie ani nevydáva žiadne rozhodnutie o zániku podpory. Je len povinný zverejniť a aktualizovať zoznam zariadení výrobcov, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo, a upovedomiť o tom zúčtovateľa podpory. Naopak, podľa vlastných slov regulátor nemá povinnosť informovať samotného výrobcu.

Keďže dlžníkom na dani či poistnom je firma, podľa zákona by sa mal zánik podpory týkať výrobcu, teda subjektu ako takého, bez ohľadu na to, koľko a akých elektrární na danú firmu (IČO) prevádzkuje. Vzťahovať by sa mal teda na všetky doplatky na elektrárne daného výrobcu. Ak však osoba prevádzkuje elektrárne na rôzne firmy, týka sa to len zariadení spadajúcich pod firmu, ktorá je evidovaná ako dlžník.

Samotný zúčtovateľ podpory, spoločnosť OKTE, v tejto súvislosti informoval relevantných výrobcov, že im podporu nevyplatí a zaslanú vyúčtovaciu faktúru za doplatok 2/2020 majú považovať za neplatnú.

Spätne desiatky miliónov eur

Podľa odhadov informačného portálu energoklub.sk, pri ktorých sme vychádzali z dát ÚRSO o doplatku, ktoré každoročne zverejňuje, by sa suma na vrátanie, ktorá bola dosiaľ vyplatená v rozpore s daným ustanovením zákona až do minulého roka, mohla pohybovať okolo 54 miliónov eur. Len za rok 2018 mala suma zaniknutého doplatku z tohto titulu dosiahnuť výšku okolo 11 miliónov eur.

Predovšetkým u slnečných elektrární s variabilnou produkciou sústredenou v slnečné dni a mesiace je však presnejší prepočet bez detailnejších údajov od výrobcov problematický a výpadok tak môže byť značne vyšší. Taktiež ešte regulátor nezverejnil zoznam výrobcov s doplatkom za rok 2019, k dispozícii sú tak len ich plánované výšky. Ak sa k už vyplatenému doplatku pripočítajú očakávané nároky výrobcov do budúcna, zánik podpory môže predstavovať stovky miliónov eur.  

Zánik podpory sa týka aj zariadení, ktoré medzitým zmenili prevádzkovateľa. Ak nárok zo zákona zanikol pred jeho prevodom, de facto získali elektráreň bez doplatku. Veľmi zvláštne však pôsobí obzvlášť fakt, že samotný ÚRSO vydával dnes platné cenové rozhodnutia konkrétnym výrobcom z OZE a VÚ KVET na doplatok v období, kedy už mali mať právo na túto podporu dávno zaniknuté. V rámci daného cenového konania predkladali potvrdenie o neexistencii takýchto podlžností. Neoveroval si ÚRSO pri tejto činnosti takto podstatnú podmienku podpory?

Za zmienku stojí to, že v zozname výrobcov, ktorým podľa tohto ustanovenia zanikla podpora medzi prvými, figurujú aj spoločnosti Agrokomplex Humenné, Mangini a CO.BE.R., prevádzkujúce bioplynové elektrárne. Prečo sú zaujímavé? Na ich počiatku stál Diego Roda, známy taliansky podnikateľ pôsobiaci na východe Slovenska spájaný s mafiou a svokor Antonina Vadalu, ktorý bol na jeseň minulého roka v Taliansku odsúdený za pašovanie drog.

Všetky tri firmy prešli reštrukturalizáciou a od minulého roka majú aj nových majiteľov. V prípade vracania neprávom vyplateného doplatku od roku 2014 by v ich prípade šlo dohromady o sumu viac než 10 miliónov eur.

SAPI krok ÚRSO rázne odmieta

Asociácia SAPI upozornila, že ide o ďalší z čiernych dní slovenskej energetiky, ktorý poškodí celé odvetvie, ktorého cieľom je okrem iného prispieť k naplneniu národných cieľov EÚ pri zvyšovaní podielu OZE.

Rozhodnutie ÚRSO považuje za účelové. V zaslanom liste žiadajú ministra hospodárstva, aby formou nariadenia pozastavil konanie tohto nezávislého úradu aj spoločnosti OKTE a inicioval zmenu legislatívy. Asociácia varuje, že o prácu prídu potenciálne tisícky ľudí, pričom predovšetkým bioplynové stanice sú často prevádzkované lokálnymi poľnohospodárskymi družstvami a takéto opatrenie je pre nich likvidačné. Rovnako aj pre iné firmy.

S odvolaním na prepočty advokátskej kancelárie Poláček & Partners SAPI uviedla, že podľa predbežných odhadov celková výška podpory, o ktorú výrobcovia takto prišli, prevyšuje sumu 200 miliónov eur. Pri strate podpory v roku 2015 kvôli nedodaniu oznámení regulátorovi a distribučke šlo o sumu približne 70 miliónov eur u viac než tisícky subjektov.

Asociácia zároveň podotkla, že ÚRSO neberie ohľad na to, že nedoplatky už boli dávno uhradené a nie je ani zrejmé, či je zoznam za doterajšie obdobie konečný alebo sa na ňom dodatočne ocitnú ďalší výrobcovia.

„Po doterajších neblahých skúsenostiach so spôsobom rozhodovania ÚRSO bude určite potrebné dôsledne preskúmať každý jeden avizovaný prípad straty podpory,“ uviedol pre portál energoklub.sk advokát Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group.

Prečo až teraz?

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sme sa pýtali, prečo oznámil zánik podpory u stovky výrobcov až teraz, t. j. v marci 2020, keď uvedený paragraf zákona platí už od začiatku roka 2014.

„Tým dôvodom je, že každý výrobca v hláseniach, zasielaných úradu a jednotlivým prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav do roku 2018 (z. č. 309/2009 § 4 ods. 2 pism. c) v znení platnom do 31.12.2018) čestným vyhlásením uvádzal, že si uplatňuje nárok na podporu na nasledujúci rok, čím výrobca v zmysle zákona deklaroval, že má splnené všetky zákonné náležitosti a podpora mu bola vyplácaná v zmysle zákona v dobrej viere. Novelou zákona o podpore č. 309/2009 Z. z. predmetná povinnosť zasielania hlásení zanikla,“ vysvetlil pre energoklub.sk hovorca úradu Radoslav Igaz. „Následne bol úrad povinný overovať plnenie finančných povinností subjektov voči štátu vyžiadaním si údajov od príslušných orgánov verejnej moci. Umožnilo to prijatie 3. antibyrokratického balíčka v roku 2019, na základe ktorého úrad musí zisťovať u príslušných orgánov potrebné údaje o účastníkoch konaní,“ uviedol.

Hovorca ÚRSO zároveň dodal, že ak výrobca nesúhlasí so svojím zaradením na zoznam, môže sa obrátiť na príslušnú inštitúciu (Sociálna poisťovňa, Finančná správa, či príslušná zdravotná poisťovňa), aby si overil, či nebol počas poberania podpory neplatičom. „Následne, ak úradu zdokladuje, že nikdy neporušil záväzky voči tejto inštitúcii, a teda neporušil platnú legislatívu, úrad ho zo zoznamu vyradí a podpora bude pokračovať,“ dodal Igaz.

Povinnosti ÚRSO podľa legislatívy

Avšak tak, ako je od začiatku roka 2014 účinné ustanovenie o zániku podpory pri podlžnostiach, tak isto odvtedy platí, že úrad „na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo.“

Zoznam ale zverejnil až teraz, pričom od začiatku mal v rámci svojej činnosti rozsiahle právomoci pre kontrolu subjektov a overovanie údajov. Respektíve v jedinom doterajšom ozname na webovom sídle ÚRSO zo dňa 30. júla 2014 uvádza, že neeviduje žiadne zariadenie výrobcu elektriny, ktorému trvale zaniklo právo na podporu. Podľa nového zoznamu však už vtedy malo byť zaniknuté právo na doplatok u viac než 30 výrobcov.

Po poslednej novelizácii zákona, a teda od 1. 1. 2019 platí aj druhá veta tohto bodu zákona, že úrad „je povinný informovať zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona.“ Teda ak vlani činnosť zúčtovateľa podpory vykonávali prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a v danom roku zanikol nárok na podporu 8 firmám zo zoznamu, nemal ÚRSO vlani povinnosť informovať o zániku práva na doplatok aj ich?

„Úrad bol roky nečinný, pričom bolo výlučne jeho povinnosťou sledovať daňové a odvodové nedoplatky a v prípade ich vzniku konať okamžite a nie až o niekoľko rokov. Myslím si, že táto skutočnosť môže mať právny význam aj pre výrobcov, ktorým skutočne vznikli daňové a odvodové nedoplatky a ktorí ich nechali dôjsť až do štádia daňovej exekúcie, resp. výkonu dlžných pohľadávok na odvodoch. V takýchto prípadoch to však považujem za ťažko odpustiteľné, obzvlášť v situácii, keď je hrozba straty podpory z titulu nedoplatkov súčasťou zákona už od roku 2014 a každému kto poberá dotáciu by mali byť podmienky jej poskytovania dôverne známe,“ upozornil Hanulák.

Čo bude nasledovať?

ÚRSO zatiaľ nevie, akým spôsobom sa budú spätne vymáhať vyplatené doplatky. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ uviedol hovorca úradu.

Prvou otázkou je, či a aké konanie začne ÚRSO ako štátny orgán, ktorý bol dosiaľ uvádzaný do omylu a vyplácal podľa vlastných slov podporu „v dobrej viere“? Podľa § 4 ods. 3 písm b) zákona 309/2009 je výrobca povinný vrátiť zúčtovateľovi podpory do 15. apríla doplatok alebo príplatok, ktorý mu bol vyplatený „za predchádzajúci kalendárny rok v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona“.

Namieste je preto aj otázka, či sa má zaniknutý doplatok výrobcu za skoršie roky než predchádzajúci kalendárny rok vracať regionálnym distribútorom? Zároveň podľa § 16 zákona 309/2009 platí, že ak výrobca doplatok do 15. 4. príslušného roka nevráti, dopúšťa sa správneho deliktu, ktorý môže pokutovať SOI. Platí táto povinnosť, ktorej termín vyprší o dva týždne, aj aktuálne počas mimoriadnej situácie? V rámci pripravovaných úľav v sektore energetiky výslovne zrušená nie je.

Je pravdepodobné, že sa časť výrobcov bude snažiť brániť svoj nárok na doplatok zdĺhavou súdnou cestou. V tejto súvislosti však treba pripomenúť aj rozhodnutie Ústavného súdu z 22. marca 2017 k strate podpory (PL. ÚS 50/2015). Ústavný súd totiž vtedy okrem iného pripomenul, že zákon upravuje nielen práva, ale stanovuje aj povinnosti výrobcov, ktorých neplnenie má byť aj sankcionované. Zdôraznil, že zákonodarca neustanovuje subjektom povinnosti samoúčelne, ale so zjavným zámerom, aby ich dodržiaval a ich neplnenie nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu.

Zmiernenie deficitu systému podpory

Regulátor navyše na základe nahlasovaných údajov, resp. očakávanej výšky podpory stanovuje výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS) na ďalší kalendárny rok, ktorú v plnej miere uhrádzajú odberatelia elektriny. Neprávom vyplatené peniaze by sa tak mali do systému vrátiť a viesť aj k zníženiu nákladov odberateľov.

V súčasnej situácii, kedy sa cena silovej elektriny na spotovom trhu prepadla a doplatok tak nečakane tvorí ešte väčšiu časť garantovanej výkupnej ceny, by bolo pre OKTE ako nového zúčtovateľa podpory vrátenie vyššie uvedenej podpory veľmi vítaným príspevkom. Vzhľadom na výšku TPS nastavenú na tento rok mu totiž hrozí významný výpadok pri pokrytí nákladov na podporu.

„Je príznačné, že úrad takto postupuje v čase, keď sám svojím nekompetentným a predvolebne motivovaným rozhodovaním umelo znížil náklady na financovanie podpory na rok 2020 cestou tarify za prevádzkovanie systému. Spolu s ďalším nezmyselným rozhodnutím ÚRSO prejsť na financovanie výkupu elektriny na základe spotových cien to znamená, že systém podpory sa stáva takmer okamžite opäť deficitný,“ uzavrel advokát Rastislav Hanulák.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK