3. 9. 2018
Stabilné ceny energií sú minulosťou. Zoči-voči rastúcim cenám komodít na trhoch a najmä cenám emisných povoleniek musí aj strážca nízkych koncových cien Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ustúpiť. Ako prvé odsúhlasil zdražovanie tepla štátnym teplárňam v Košiciach a Žiline.
Zdroj: Freepik
Už začiatkom júla sme avizovali zvyšovanie cien elektriny v dôsledku rastu cien komodity na pražskej burze, ktorá ovplyvňuje koncovú cenu v budúcom roku. Parameter, ktorý vstupuje do regulačného vzorca, vzrástol medziročne až o 27 %, t.j. takmer o 9 eur na megawatthodinu (MWh). Dodávatelia elektriny vplyv rastu komodity prepočítavajú vo svojich návrhoch pre ÚRSO, ktorý zatiaľ nechce hovoriť, o koľko stúpne cena elektriny domácnostiam a malým podnikom.
V prípade cien tepla je však rast cien nespochybniteľný. Regulátor už odsúhlasil niektorým dodávateľom zvýšenie ceny.
Vypuklo to v Košiciach
Ako prvá podala návrh na úpravu cenového rozhodnutia Tepláreň Košice (TEKO), a to už koncom júna. Odôvodnila ho výraznou zmenou cien povoleniek CO2, u ktorých dovtedy došlo k takmer trojnásobnému nárastu a taktiež z dôvodu zvýšenia nákladov na odvoz a likvidáciu nespálených zvyškov paliva.
TEKO, ktorého vlastníkom je štát prostredníctvom spoločnosti MH Manažment, vyrába elektrinu a teplo z energetického uhlia a zemného plynu. Spoločnosť v minulom roku dodala 211 GWh elektriny a predala teplo v objeme takmer 795 GWh.
ÚRSO s účinnosťou od 1. augusta odsúhlasil Teplárni Košice zvýšenie variabilnej zložky ceny tepla o 10,1 %, s tým, že výsledná cena tepla v ostávajúcej časti roku bude o 4,2 % vyššia.
Keďže od TEKO nakupujú teplo viacerí dodávatelia, zvýšenie ceny pre odberné miesta v Košiciach sa v reťazovej reakcii prejavilo aj u ostatných.
Fixná zložka ceny síce zostala na rovnakej úrovni, ale ÚRSO už schválil nárast variabilu aj pre firmu Veolia Energia Východné Slovensko (+ 7,4 %), Technickú univerzitu (+ 9,3 %), spoločnosti Property Services SK (+ 9,4 %), Bytový podnik mesta Košice (+ 7,2 %) aj firme Tepelné hospodárstvo (+ 9,1 %), ktoré je hlavným odberateľom tepla od TEKO a zásobuje asi 78 tisíc domácností.
Pokračujú teplári v Žiline
Zdražovanie tepla sa už prenieslo aj do Žiliny. Kvôli rastu cien povoleniek CO2, a teda výrobných nákladov, požiadala začiatkom júla o zvýšenie ceny aj ďalšia firma Žilinská teplárenská (ŽT) s rovnakým štátnym akcionárom ako TEKO. V minulom roku firma dodala 77 GWh elektriny a predala 429 GWh tepla, ktoré pochádzali z hnedého uhlia a zemného plynu.
Od začiatku septembra ÚRSO odsúhlasil Žilinskej teplárenskej zvýšenie variabilnej zložky tepla o 13,9 %. Aj tu sa očakáva séria nadväzujúcich nárastov cien tepla. Schválenú ju už má firma BYTTERM (+ 9,7 %) aj MPM Správcovská spoločnosť (+ 12,8 %), ktoré od ŽT teplo nakupujú.
Ďalšie zmeny cenových rozhodnutí sú už na ceste.
Príčiny a následky
Variabilná zložka tepla v koncovej cene zaváži. Napokon vlani tvorila po rokoch poklesu v priemere 57 % nákladov. Aktuálne sa predražuje hlavne spaľovanie fosílnych palív, ktoré sú u nás hlavným palivom na výrobu tepla. Zemný plyn vlani tvoril 53 % palivovej základne, uhlie takmer 19 %.
Zdroj: ÚRSO
Ako potvrdzujú vydané rozhodnutia ÚRSO, hlavnou príčinou zdražovania tepla je rast cien emisných kvót.
Všetky veľké inštalácie (energetické a priemyselné podniky a tiež leteckí dopravcovia) sú zapojené do systému obchodovania s emisiami. Prevádzkovatelia môžu dostať časť emisných kvót bezodplatne, zvyšok si kupujú v aukcii alebo na trhu. Cena povolenky EUA, ktorá predstavuje povolenie vypustiť jednu metrickú tonu CO2 za rok do ovzdušia, vystrelila nahor.
Minulý týždeň prekročila hodnotu 21 €/t. Na tejto úrovni sa naposledy a jediný krát v histórii pohybovala v októbri 2008. Pred rokom sa cena EUA pohybovala okolo 6 €/t. Začiatkom septembra 2016 bola dokonca pod 4 €/t.
Zdroj: Sandbag Climate Campaign CIC
Nadchádzajúca vykurovacia sezóna sa tak môže pri štandardnej spotrebe oproti tej minulej predražiť. Skutočný dosah nárastu variabilnej zložky ceny bude závisieť od objemu spotrebovaného tepla. Ten sa odvíja od vonkajších teplôt a podmienok a tiež od opatrení energetickej efektívnosti (napr. zateplenia), ktoré mohli domácnosti i firmy zrealizovať počas letného obdobia. Navrch budú mať aj objekty s vlastnými kotolňami a malými zariadeniami na výrobu tepla, ktoré nemusia emisné povolenky nakupovať.
Hoci sa ÚRSO zatiaľ bráni odhadom o raste koncových cien elektriny či plynu pre domácnosti, keďže Tepláreň Košice aj Žilinská teplárenská, rovnako ako stovky ďalších zdrojov vyrábajú spolu s teplom z tých istých palív a pri vypúšťaní tých istých emisií CO2 aj elektrickú energiu, pod ťarchou ekonomických argumentov by mal regulačný úrad ustúpiť aj pri ďalších odvetviach.
