15. 3. 2019
Štát onedlho rozbehne druhé kolo podpory pre elektrické autá a plug-in hybridy. Ako bude vyzerať, ale aj o tom, prečo musí Slovensko systematicky podporovať vývojové aktivity a inovačné projekty sme sa rozprávali s Patrikom Križanským, novým riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA).
Zdroj: sféra, a.s.
Vláda v stredu schválila Akčný plán rozvoja elektromobility v SR. Už v minulosti tu bolo viacero strategických dokumentov, ktoré sa tejto problematike venovali. V čom je tento zásadný?
Akčný plán rozvoja zhmotňuje všetko, čo sa udialo v automobilovom priemysle od prijatia poslednej národnej stratégie. Reflektuje fakt, že automobilky smerujú ku elektrifikácii a autonómnym vozidlám. Obe témy sú pritom z pohľadu vývoja a inovácií úzko prepojené.
Akčný plán obsahuje 15 opatrení: niektoré sú zamerané skôr na krátkodobý horizont, iné viac na ten strednodobý. Som presvedčený o tom, že ak ich budeme naozaj poctivo implementovať, máme šancu sa posunúť ďalej. A myslím tým nielen priniesť viac elektromobilov na náš trh, ale ešte dôležitejšie, posilniť inovačnú schopnosť nášho automobilového priemyslu.
Z krátkodobého hľadiska je najdôležitejším opatrením pre podporu trhu obnovenie podpory pre nákup elektromobilov a plug-in hybridov, alebo podpora výstavby nabíjacej infraštruktúry, čo je dôležité najmä v mestskom prostredí. Slovensko má dnes relatívne kvalitne vybudovanú infraštruktúru pozdĺž diaľnic, v mestách je to výrazne horšie. Ak nemáte garáž, s nabíjaním počas noci niekde na sídlisku, je problém. Nová podporná schéma by mala mať ambíciu to zmeniť.
Príťažlivou novinkou pre firmy by sa malo stať zavedenie novej rýchlejšej odpisovej skupiny s dobou odpisovania elektromobilu v dĺžke 2 rokov.
Je už dnes známe, ako budú nastavené podmienky oboch programov, a kedy budú vyhlásené?
Pokiaľ ide dotácie na nákup elektrických vozidiel a plug-in hybridov, vyhlásenie programu by malo byť otázkou najbližších týždňov. Podľa neoficiálnych informácií by sa výška príspevku mala pohybovať približne v rovnakých mantineloch ako pri predchádzajúcej schéme podpory. Štát by mal vyčleniť opäť 5 miliónov eur, ktoré by mali čerpať súkromné osoby, ako aj firmy.
V prípade podpory pre výstavbu nabíjačiek komunikujeme s Ministerstvom hospodárstva o schéme pre samosprávy, ktoré by mali mať k dispozícii celkovo 1 milión eur. Osobne dúfam, že vyhlásenie programu sa môže podariť v horizonte dvoch mesiacov.
Nastavenie podmienok podpory je v štádiu diskusie. SEVA preferuje, aby bola zameraná najmä na urbánne nabíjanie, pomalého, resp. stredne rýchleho typu. Dnes potrebujeme najmä infraštruktúru pre mestské nabíjanie, menej DC rýchlonabíjačky. Aby ste mali možnosť odparkovať svoj elektromobil niekde na sídlisku a nabíjať ho počas noci. Takéto riešenie je lacnejšie z pohľadu prevádzky aj inštalácie, zároveň sú tam aj iné synergie. Najmä s takýmito nabíjacími stanicami je možné rozvíjať inteligentné nabíjanie, ktoré správnym riadením alebo dokonca agregáciou umožňuje využívať elektromobily aj pre podporu stability distribučnej sústavy.
Bude dotačný systém pre nákup elektromobilov opäť manažovať ZAP SR, alebo prejde do gescie rezortu hospodárstva?
Toto je momentálne predmetom diskusie. Verím, že sa verejnosť čoskoro dozvie všetky podrobnosti.
Pri spätnom pohľade na pilotný projekt podpory, aké mal nedostatky a naopak, na čo možno nadviazať?
Z nášho pohľadu je najdôležitejšie, aby bola schéma čo najjednoduchšia. Toto sa naposledy podarilo, pretože nebolo potrebné riešiť žiadne komplikované žiadosti. Zákazník prišiel do showroomu, objednal si vozidlo a predajca zaňho už všetko potrebné vybavil. V jednoduchosti je krása. Ideálne by sme si predstavovali, že by takto jednoducho vyzerala aj podpora pre nabíjaciu infraštruktúru.
Za slabú stránku považujem to, že schéma nebola dlhodobá. V čase, keď dotačný program prebiehal, bola navyše limitovaná ponuka elektrických vozidiel na trhu. Toto sa dnes zlepšuje.
Treba si však uvedomiť, že ani dnes nie je jednoduché kúpiť si niektoré modely a záujemca o elektromobil môže čakať viac ako pol roka. SR nie je pre distribútorov prioritný trh. Aj preto je dôležité mať dlhodobú koncepciu, aby sa žiadateľ nemusel obávať, kedy sa program skončí. Preto sa vždy usilujeme, aby nová schéma nebola ukončená pred dočerpaním vyčleneného balíka, tak, ako sa stalo naposledy.
K ďalším opatreniam patrí napríklad nová „ešpézetka“ pre elektroautá, ktoré budú môcť možno už od mája využívať buspruhy. Toto priamo súvisí aj s využívaním nízkoemisných zón. Túto kompetenciu už samosprávy nejaký čas majú. Odvážil sa ju niekto využiť aj v praxi?
Zatiaľ nie. Mnohé samosprávy majú dnes problémy s parkovacou politikou vo všeobecnosti. Obmedziť vjazd do centier miest pre svojich „voličov“ sa v kontexte súčasnej komunálnej politiky javí ako ešte citlivejší problém.
Stretávam sa s predstaviteľmi samospráv. Mnohé mestá nad zriadením nízkoemisných zón reálne uvažujú a verím, že niektoré sa k tomu aj odhodlajú. V prvú lastovičku dúfam na budúci rok.
Zdroj: Archív MJ
Na elektromobilitu má pružnejšie reagovať legislatíva. Menej papierovačiek bude pri výstavbe nabíjačiek. Znamená to, že sa podarilo zjednotiť často rozdielny prístup stavebných úradov?
Vypustenie procesu územného konania pri výstavbe nabíjacej stanice považujem za krok vpred. Do praxe ho zavedie nový stavebný zákon, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od januára 2020. Nabíjacie stanice prejdú do režimu stavebného súhlasu, ktorý stavebník získa po vydaní územného stanoviska obcou. Problémom je totiž dnes nejednoznačnosť výkladu usmernenia ministerstva výstavby. Niektoré stavebnú úrady vyžadujú územné konanie, iným stačí ohláška. Režim ohlasovania sa bude týkať nabíjačky, ktorá sa stavia ako súčasť existujúcej stavby, či už je to parkovisko, pumpa alebo iný objekt.
Nabíjacia stanica je vlastne inteligentný rozvádzač a nie komplikovaná stavba. Som rád, že úprava stavebného zákona toto zohľadňuje, pretože aj z vlastnej skúsenosti viem, že napr. v Bratislave vyžadujú stavebné úrady absolvovanie rôzneho procesu a každý si to vykladá po svojom.
Akčný plán výrazne akcentuje aj podporu vedy a výskumu. Prečo zaostávame v inováciách?
Slovensko je absolútne závislé na automobilovom priemysle. Na našom území sú aktívne štyri automobilky a vyše 40 % priemyselnej výroby pochádza z tohto odvetvia. Jasným trendom v automobilovom priemysle je elektromobilita a autonómne vozidlá, do ktorých investujú výrobcovia už dnes desiatky miliárd eur. SR sa dnes žiaľ zameriava v dominantnej miere iba na výrobu. To je fajn, vďaka za to, ale musíme začať rozvíjať aj naše inovácie a pridanú hodnotu.
Poviem konkrétny príklad. Jaguar Land Rover postavil fabriku na Slovensku, ale výskumné a vývojové centrum koncom minulého roka umiestnil do Budapešti. Znamená to, že stovka špičkových inžinierov, ktorí budú pracovať na inováciách, je v Budapešti a nie v Nitre. Existujú aj iné príklady. BMW stavia testovacie centrum pre autonómne autá v ČR. V Poľsku je domáci výrobca Solaris, ktorý je dnes číslo 2 v predaji elektrobusov v Európe. Výrobu v Poľsku tiež rozširuje „baterkáreň“ LG Chem, či v Maďarsku SK Innovation. Hlavné centrum nemeckého Boschu pre autonómne vozidlá je v Budapešti, v Győri zase Audi vyvíja a vyrába pre celú skupinu elektromotory. Na Slovensku však veľa inovácií v oblasti elektromobility alebo autonómnych vozidiel nevidím. Teda úprimné povedané, takmer žiadne. Treba si však uvedomiť, že toto je smer, kam sa uberajú, a kam investujú automobilky, v najbližších rokoch v ohlásenej výške až 300 mld. amerických dolárov.
Našim základným cieľom by mali byť investície do vývoja a inovácie. Pre jednoduché porovnanie, keď Nemecko investuje ročne do vývoja v automobilovom priemysle vyše 250 eur na obyvateľa, my okolo 10. Kým Nemecko vyprodukuje na milión obyvateľov cez 16 patentových aplikácií, my necelú jednu. Ešte aj Dánsko, ktoré žiadne autá nevyrába, podá na milión obyvateľov cez tri patentové prihlášky súvisiace s týmto odvetvím.
Prilákať automobilovú výrobu je nesmierne náročné, ale dotiahnuť vývojové centrum je omnoho ťažšie. Obávam sa, že ak s tým niečo rýchlo neurobíme, hrozí nám osud Detroitu v kríze.
Aktuálne sa veľa hovorí o Slovenskej batériovej asociácii, ktorá vznikla z iniciatívy Európskej komisie. Pre Hospodárske noviny ste uviedli, že prebiehajú prvé stretnutia. S akým výsledkom?
Túto aktivitu hodnotím predovšetkým ako snahu využiť vytvorenú energiu na európskej úrovni. Slovenská batériová aliancia, ale potrebuje nejakú reálnu náplň, bez nej sa nič podporiť nedá. Podľa mojich vedomostí nám žiaľ táto v batériovom priemysle zatiaľ chýba. Nejaký výskum tu síce existuje, ale keď sa na to pozrieme triezvo, v realite iba z vody guláš nenavaríte. Ideálne by bolo prilákať nejakého väčšieho batériového výrobcu tak, ako sa to podarilo Poliakom alebo Maďarom. Dôležité však je, aby priniesol aj svoj výskum a vývoj, nie len výrobu.
Z môjho pohľadu je jedinou cestou v tejto téme, ale tiež v inováciách v automobilovom priemysle vo všeobecnosti, poctivá mravenčia práca: snažiť sa systematicky podporovať vývojové aktivity a menšie projekty, ktoré tu máme. Dávať ich do pozornosti a pomôcť komercionalizovať ich výsledky vo výrobných procesoch automobiliek a ich dodávateľov. Z vlastnej skúsenosti hovorím, že to je nesmierne ťažká úloha. Musíme na tom ale začať oveľa viac pracovať, inak sa nám to môže v strednodobom horizonte vážne vypomstiť.
Patrik Križanský rozhovor autorizoval. Poznámka: spoločnosť sféra, a.s. je členom asociácie SEVA.
