12. 12. 2020
Rezort hospodárstva sa dohodol so šéfmi regionálnych distribučných spoločností, že časť historického dlhu za zelené elektrárne, ktorý vznikol v roku 2019, im bude uhradený splátkami počas piatich rokov. V prvej časti exkluzívneho rozhovoru s ministrom Richardom Sulíkom sa tiež dozviete, prečo považuje repowering od ÚRSO za rozumné riešenie a čo si myslí o európskych cieľoch SR v oblasti OZE.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Čo bola vaša najnáročnejšia úloha v oblasti energetiky po nástupe do funkcie ministra?
Nielenže bola, ale stále je - stabilizácia Slovenských elektrární, ktoré sú dnes prakticky v defaulte. Za vyše dekádu, čo mal manažment v rukách taliansky Enel, mohla byť táto spoločnosť v lepšom stave.
Veľkým problémom je dostavba jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej termín dokončenia sa jedenásťkrát odložil a minimálne toľkokrát sa navýšil aj rozpočet tohto projektu. S týmto sa musíme popasovať. Za svetielko na konci tunela považujem, že v krátkom čase by sa mohlo udeliť prvostupňové rozhodnutie pre spúšťanie tretieho bloku.
Zásadnou zmenou bola aj výmena vedenia ÚRSO. Ako opozičný politik ste boli silným kritikom regulačného úradu. Ceny energií sa podľa vás formovali na politickú objednávku, nie ako výsledok situácie na trhu. Na nedávnej tlačovej konferencii ste vystúpili s novým šéfom ÚRSO a oznámili ste odberateľom zníženie regulovaných cien energií na rok 2021. Časť odbornej verejnosti vás kritizovala, že ste prebrali maniere bývalých vlád. Bolo to správne rozhodnutie?
Regulované ceny sme oznámili spoločne, lebo považujem za úspech tejto vlády, že konečne nominovala nezávislého šéfa na ÚRSO. Nefunguje to tak, že vám šéf ÚRSO spadne z neba. Niekto ho musí menovať a pravidlá sú také, že ÚRSO je a má byť nezávislé. Menuje ho vláda na návrh MH SR. Nominácia môže byť urobená normálne a korektne, alebo taká, že sa tam niečo upečie.
My sme spravili otvorené výberové konanie. Prihlásili sa kvalitní kandidáti, prebehlo samotné konanie, potom verejné vypočutie a následne sme sa rozhodli pre jedného z tých, ktorý mi bol odporúčaný. Pána Andreja Jurisa som navrhol vláde, ktorá ho schválila. Takto to má byť.
Transparency International Slovensko vyhodnotila nominácie MH SR ako najtransparentnejšie zo všetkých štátnych spoločnosti. To je najlepší dôkaz o to, že to u nás prebiehalo korektne.
Andrej Juris má samozrejme úplne voľné ruky, ale keď mi oznámi, že ide znížiť ceny plynu o štvrtinu a ceny elektriny o 10 %, čo by jeho predchodca nespravil, nech môžu energetické firmy viac zarábať, tak ja si myslím, že to je dobrá príležitosť postaviť sa na tlačovú besedu s tým, že, keď je ÚRSO vedené korektne a cenotvorba sa nastaví korektným spôsobom, tak to môže pekne fungovať.
Bývalý predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek sa po svojom odvolaní nechal počuť, že tento krok považuje za nezákonný a bude sa brániť súdnou cestou. Máte informácie, že sa tak aj stalo?
Nemám žiadnu vedomosť o tom, aké kroky zvolí profesor Ľubomír Jahnátek, ale budeme na to určite primerane reagovať. Chcem tým iba povedať, že som presvedčený, že takáto cenová regulácia v prospech ľudí by pod jeho vedením nebola. Keď si to vynásobíte a predstavíte si, že pán Jahnátek sa bude dva roky súdiť a môže mu byť prisúdená výplata za dva roky, tak to je iba kvapka v mori oproti tým stovkám miliónov, ktoré ostanú ľuďom, lebo ceny energií budú od januára 2021 nižšie.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Aktuálnou témou sú historické dlhy zo zelených elektrární voči regionálnym distribútorom. Štát už predstavil riešenie za rok 2018. Pokiaľ ide o rok 2019, rezort financií necháva spôsob, ako sa vysporiadať s dlhom, na úrovni 110 miliónov eur na MH SR a ÚRSO. Máte už riešenie?
ÚRSO uskutoční tzv. repowering. Ako viete, podpora pre fotovoltické panely bola nastavená na 15 rokov a bola šialene vysoká. Až tak, že z tarify za prevádzkovanie systému (TPS) sa to nestíhalo platiť a preto vznikal historický dlh. Desať rokov už prebehlo a ostalo nám 5 rokov, kedy musíme platiť vysokú podporu s výhľadom, že počas tohto obdobia budeme tvoriť nejaký dlh.
Ideme sa preto dohodnúť s vlastníkmi fotovoltických elektrární, že podpora nebude trvať 5, ale 10 rokov. Tá TPS, ktorá sa dnes vyberá, by nielenže mala stačiť, ale mal by nám ostať prebytok 22 miliónov eur.
Počas piatich rokov sa splatí dlh za rok 2019, čo je dokopy 110 miliónov. Na tomto už existuje dohoda so šéfmi regionálnych distribučných spoločností. Rozhovory síce ešte prebiehajú, ale v zásade sme už dohodnutí, že to takto spravíme. Toto považujem za úplne korektné nastavenie.
Do tretice ostáva ešte dlh z roku 2020. Ten vykryje spoločnosť OKTE tak, že jej bude navýšené základné imanie. Myslím si, že s týmto problémom, o ktorom drvivá väčšina ľudí nič netuší, sme sa vysporiadali dobre. Stojí nás to kopec roboty, ale keby sme to nespravili, dopady by boli horšie.
Výsledkom totiž je, že ÚRSO nemusí zdvihnúť TPS. Toto je pre mňa dôležité. Naopak, ja by som bol rád, keby sa TPS od roku 2023 znižovala. Vtedy totiž prestaneme platiť podporu na ťažbu a výrobu elektriny z uhlia a definitívne sa zavrú bane. Odvtedy bude môcť ÚRSO v tom rozsahu znížiť TPS.
Pri spomínanom repoweringu je zdôrazňovaná dobrovoľnosť. Čo v takom prípade, ak by veľká časť výrobcov navrhované podmienky neakceptovala?
Toto rieši ÚRSO, ale dostal som informácie, že v tejto veci celkom dobre napredujú. Opakujem, toto sú desiatky hodín, čo musíte s týmito ľuďmi rokovať a dohodnúť sa s nimi na nejakom kompromise.
Predĺženie podpory výrobcom elektriny z OZE a VÚ KVET si vyžiada zásahy do primárnej a sekundárnej legislatívy. Existuje dohoda s ÚRSO, dokedy to máte stihnúť zrealizovať?
V priebehu budúceho roka. Distribučky vidia, že máme záujem tento problém riešiť. Toto tu v minulosti neexistovalo a štátu hrozili dokonca žaloby. Teraz vidia, že máme ochotu niečo spraviť a preto sú ich šéfovia v tejto veci ústretoví. Funguje to. Na druhej strane chápeme, že problém nám nevyhnije, akurát sa môžu problémy ešte viac zväčšiť v prípade, že by došlo k žalobe, úrokom a podobne.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ak ostaneme pri zelenej elektrine, európskym cieľom Slovenska je do roku 2030 zvýšiť podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe na úroveň 19,2 %. Podľa informácií, ktoré máte, je to reálne?
To neviem, ale ak nie, nebol by to prvý cieľ EÚ, ktorý nebude splnený. Treba mať na pamäti aj výrobcov a priemysel. Až 25 % nášho HDP tvorí priemysel. Je to dvojnásobok toho, čo je v EÚ. Máme tu niekoľko naozaj veľkých spotrebiteľov elektriny. Najväčšie z nich, ako napr. Slovalco, majú už dnes zľavu, ale je tu množstvo ďalších firiem, ktoré trpia kvôli tomu, že TPS je vysoká.
Ak si teraz dáme klapky na oči s tým, že musíme mať 19,2 % OZE do roku 2030, tak sa môže stať, že TPS nebude 23 EUR/MWh, čo je strašne veľa, ale bude 35 EUR/MWh. Komu by sme tým pomohli?
Tu vidím aj priestor na vyjednávanie s Európskou komisiou, aby nám do tých 19,2 % aspoň čiastočne dovolili zarátať aj elektrinu z atómových elektrární. Po spustení tretieho mochoveckého bloku budeme mať zrejme najvyšší podiel jadrovej energie v energetickom mixe v EÚ a predstihneme aj Francúzsko.
Investori už niekoľko rokov čakajú na možnosť stavať nové OZE. Aukcie na nové zelené zdroje by sa mala spustiť ešte do konca tohto roka, čo potvrdil na nedávnej diskusii ENERGOFÓRUM® štátny tajomník MH SR Karol Galek. Stihne sa to?
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
