25. 2. 2019
Hoci aktuálne nič nenasvedčuje tomu, že ropovod do Schwechatu sa posunie do fázy realizácie, na prípravu projektu naďalej tečú nemalé peniaze zo strany štátnej firmy Transpetrol. Menšinový akcionár z Rakúska očakáva konečné slovo o budúcnosti projektu do konca tohto roka.
Zdroj: Freepik
Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) je už od roku 2003 súčasťou verejnej diskusie na Slovensku. Pre potrubie, ktoré má končiť v rakúskej rafinérii OMV, bolo odvtedy nakreslených viacero možností konečného trasovania, vypracovaných niekoľko štúdií o ekonomickej výhodnosti a možných rizikách pre životné prostredie. Napriek tomu sa doteraz žiadna garnitúra neodvážila projekt zrealizovať, hoci štátny Transpetrol v spoločnosti BSP kontroluje 74 % akcií . Zvyšných 26 % akcií ovláda rakúsky koncern OMV.
Miliónové príspevky pokračujú
Kontroverzne vnímaný projekt napriek tomu stále dostáva finančné injekcie. Začiatkom aktuálneho roka Transpetrol podpísal ďalší dodatok k zmluve o pôžičke dcérskej spoločnosti BSP vo výške 722 000 eur. Pôvodná zmluva o pôžičke pritom pochádza ešte z roku 2011 a dodatkovaná bola už celkom sedemkrát.
Ku koncu roka 2017 evidoval štátny prepravca podľa účtovnej závierky finančnú investíciu vo firme BSP v celkovej hodnote 7,9 milióna eur a poskytnutú dlhodobú pôžičku vo výške takmer 5,3 milióna eur. V dôsledku rastúcej neistoty v tomto projekte sa vedenie spoločnosti rozhodlo posúdiť riziko znehodnotenia a vyhodnotiť predpokladanú návratnosť svojej investície. Výsledkom takéhoto prepočítania bolo vytvorenie opravnej položky k investícii vo výške 3,8 milióna eur a k dlhodobej pôžičke vo výške skoro 2,2 milióna eur.
Zohľadňujúc výšku rizika pri tomto projekte je preto vysoko pravdepodobné, že tieto finančné prostriedky sa už investorovi nevrátia. Transpetrolu by tak vyšlo nazmar 6 miliónov eur z doteraz investovaných nákladov.
Nová štúdia a rakúske ultimátum
Naposledy sa vládny kabinet zaoberal ropovodom BSP ešte koncom roku 2017. Po prerokovaní pravidelnej správy o aktuálnom stave prác vláda odporučila ministerstvu hospodárstva, aby najneskôr do 18 mesiacov dopracoval projekt ropovodu BSP do realizačného štádia. V praxi to znamená, že mozaiku všetkých doterajších analýz doplní nová, ktorá má ministerstvu poslúžiť ako podkladový materiál. Na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti poskytol minulý rok v októbri Transpetrol pôžičku 500 000 eur.
Na dotiahnutie projektu do realizačného štádia však má byť celkovo potrebných až 2 milióny eur. Súčasťou tejto deklarovanej sumy sú aj náklady, ktoré súvisia s udržaním pripravenosti rakúskeho úseku trasy, výdavky na proces posudzovania ekológmi a ostatné náležitosti spojené s návrhom trasy na území Slovenska.
„Finalizácia predmetného materiálu je stanovená vládou SR najneskôr na jún 2019,” povedal pre ENERGOKLUB® Robert Nemcsics, prokurista spoločnosti BSP. Ako ďalej zdôraznil, tento termín je potrebné dodržať aj v kontexte stanoviska minoritného akcionára projektu, rakúskej firmy OMV, ktorý očakáva definitívne rozhodnutie vo vzťahu k realizácii projektu zo strany vlády, a to najneskôr do konca tohto roka.
Na analýze dnes pracujú viaceré spoločnosti, ktoré Nemcsics nechcel bližšie konkretizovať. Výber zhotoviteľov podľa neho schválili obaja akcionári podľa vopred stanovených kritérií. Štúdia má pozostávať z viacerých kapitol, ktoré sa venujú napríklad majetkovo-právnym vzťahom, environmentálnym otázkam, legislatívnemu prostrediu resp. posudzovaniu technických aspektov ropovodu, dodal ďalej Nemcsics.
Odhliadnuc od spomínaného vládneho materiálu, dianie okolo projektu BSP prebieha v posledných rokoch v relatívnej tichosti. Ropovod prestal byť na Slovensku témou. Utlmenú komunikáciu dokumentuje aj slovenská verzia webu spoločnosti, ktorej posledná dohľadateľná aktualizácia siaha až do roku 2013.
Prekážkou je postoj hlavného mesta
Určujúci pre budúcnosť projektu je aj postoj magistrátu. V rolu 2015 bolo prijaté uznesenie mesta Bratislava o nesúhlase s trasovaním ropovodu cez katastrálne územia hlavného mesta, ktoré je v platnosti dodnes. Na rokovaní mestského zastupiteľstva sa odvtedy téma objavuje pravidelne. Naposledy vyjadrili bratislavskí poslanci svoje odmietavé stanovisko na rokovaní mestského zastupiteľstva minulý rok v septembri.
V roku 2018 nastala výmena na primátorskej stoličke. Iva Nesrovnala nahradil Matúš Vallo, ktorý by podľa dostupných informácií mohol mať v zastupiteľstve väčšinovú podporu. Ropovod témou kampane nebol, zmienku o ňom nenájdeme ani v dokumente Plán Bratislava, ktorý vypracoval tím okolo súčasného primátora.
Zaujímali sme sa preto, aký má nové vedenie postoj k úvahám o možnom ropovode. „Súčasné vedenie mesta sa otázkou ropovodu Bratislava – Schwechat zatiaľ nezaoberalo. Avšak v prvom rade bude potrebné definovanie rizika šírenia znečistenia a stanovenia opatrení na zabránenie šírenia a likvidácie potenciálnych zdrojov znečistenia pôdy, podzemnej vody a ovzdušia," reagoval pre ENERGOKLUB® hovorca Peter Bubla.
Za predpokladu, že sa negatívny názor mesta nezmení, rezort hospodárstva vláde odporučí realizáciu potrubia pozdržať. Po dohode obidvoch akcionárov by následne spoločnosť BSP mohla prejsť do režimu likvidácie. Ako zdôvodnilo ministerstvo, znížili by sa tým náklady na ďalšie náklady súvisiace s prevádzkou.
Ropná mapa v Európe sa zmenila
Od prvého nákresu potrubia BSP sa situácia na ropnom trhu zmenila. Zo začiatku sa intenzívne skloňovala aj nutnosť zabezpečiť alternatívne dodávky na naše územie. Tento argument už neplatí po sprevádzkovaní zmodernizovaného potrubia medzi ropovodmi Družba a Adria vo februári 2015, ktoré má kapacitu až 6 miliónov ročne. To zodpovedá potrebám rafinérie Slovnaft, ktorá je dlhodobo najväčším zákazníkom Transpetrolu. Bratislavská rafinéria napríklad v roku 2017 spracovala 5,6 miliónov ton ropy. Hoci Slovnaft dominantne odoberá ruskú ropy REBCO prostredníctvom ropovodu Družba, vďaka funkčnému prepojeniu na ropovod Adria začal spoločne s testovaním alternatívnych druhov ropy.
Stále aktuálnym argumentom je však zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Technická prepravná kapacita slovenského úseku ropovodu Družba je 20 miliónov ton ročne, ale využíva sa sotva na polovicu. Dôvodom je predovšetkým pokles objemu prepravy do Česka, ktoré stále viac ropy získava z Nemecka cez ropovod IKL. Transpetrol však môže vďaka reverznej južnej ceste hľadať obchodných partnerov aj na Balkáne.
Do cieľovej rovinky ostáva už len niekoľko mesiacov. Podarí sa akcionárom kontroverznému projektu BSP na poslednú chvíľu presvedčiť verejnosť, poslancov zastupiteľstva a vládu tesne pred parlamentnými voľbami o tom, že výstavba nového ropovodu cez územie Bratislavy je pre Slovensko prospešná? Odpoveď sa dozvieme už čoskoro.
MÍĽNIKY ROPOVODU BSP
2003
Vznikla spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline ako spoločný podnik Transpetrolu a OMV. Po krachu ruského Jukosu, ktorá vlastnil 49 % Transpetrolu, sa činnosť BSP v ďalších rokoch utlmila.
2005
Kľúčovou udalosťou, ktorá do významnej miery predurčila stagnáciu tohto projektu v budúcnosti, bolo stanovisko Ministerstva životného prostredia SR z roku 2005. K navrhovanému trasovaniu sa rezort vyjadril kriticky a neodporučil realizovať ropovod cez navrhované územie Žitného ostrova, ktorý je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Podľa hodnotiacej správy ekológov by prípadná havária mala katastrofálne dôsledky na kvalitu podzemných a povrchových vôd.
2009
Výstavba ropovodu v tejto variante bola zamietnutá, no prípravné práce pokračovali. Oživenie témy priniesol v roku 2009 podpis memoranda o spolupráci medzi SR a Rakúskom. Hoci projekt nadobudol rozmer strategickosti, kvôli navrhovanej trase cez Žitný ostrov a kampani aktivistov bol negatívne medializovaný. Vláda Ivety Radičovej, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2010, sa v programovom vyhlásení zaviazala, že ropovodné potrubie cez Žitný ostrov viesť určite nebude.
2011
Rezort hospodárstva v roku 2011 predložil vláde 10 potenciálnych trás ropovodu BSP. Rozdelené sú na mestský a karpatský koridor, ktorý vedie cez pohorie Malé Karpaty a je finančne náročnejší.
Navzdory tomu, že došlo k zmene pôvodného trasovania, podľa názoru aktivistov sa zásadný problém, t. j. ohrozenie zdrojov pitnej vody, nepodarilo eliminovať. Navrhnuté trasy by navyše viedli v prípade mestského koridoru cez husto zastavané územie, čo by so sebou prinieslo iné prekážky.
2013
V januári 2013 ministerstvo hospodárstva predstavilo 2 preferované trasy ropovodu. Vychádzajú z analýzy poradenskej firmy KPMG, ktorá posudzovala všetkých desať technicky realizovateľných alternatív. Hodnotili sa komerčné, technické, ekologické a samostatne aj právne aspekty. Z dvomi najlepšie hodnotenými trasami, ktoré prechádzajú cez mestský koridor, sa rezort hospodárstva stotožnil a následne ich vláda odsúhlasila ako jediné možné alternatívy trasovania ropovodu BSP.
Európska komisia (EK) zaradila ropovod BSP do zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI).
V nasledujúcom období nasledovali ďalšie odborné štúdie s cieľom určiť konečnú trasu ropovodu. Hoci sa vládny kabinet zaviazal, že do konca roka bude mať v tejto otázke jasno, nestalo sa tak.
2014
Za najekonomickejšie riešenie sa považuje trasa cez Petržalku, s čím mesto zásadne nesúhlasí. Poslanci mestského zastupiteľstva svojím uznesením v júni ropovod vedený cez mesto odmietli.
2015
Vo februári zástupcovia BSP diskutovali na Úrade vlády s premiérom, ministrami hospodárstva a životného prostredia o ďalšom postupe. Prítomný bol aj šéf Správy štátnych hmotných rezerv SR.
Mestské zastupiteľstvo odmietlo trasovanie ropovodu BSP Pipeline cez územie hlavného mesta SR.
Bratislava-Schwechat Pipeline bol v novembri opätovne zaradený do zoznamu projektov PCI.
2016
Mestské zastupiteľstvo bolo o vývoji v projekte a trasovaní ropovodu informované na zasadnutí 29. septembra 2016, na ktoré bol pozvaný aj minister hospodárstva Peter Žiga, ale nezúčastnil sa. Mesto stále nesúhlasí s trasou cez Petržalku.
2017
Rezort hospodárstva predložil vláde správu o stave prác a ďalšom postupe v projekte BSP. Pokiaľ ide o rozpočet, akcionári ohraničili konečnú výšku investície na maximálne 70 až 80 miliónov eur.
