Hlbinné úložisko pre jadrový odpad: Česi finišujú zákon, na Slovensku je ticho
22. 11. 2023
Českí poslanci schválili návrh zákona o hlbinnom úložisku rádioaktívneho odpadu. Umiestnenie komplexu zúžili na štyri lokality. Na Slovensku je zatiaľ táto téma na okraji záujmu, hoci plán pre sprevádzkovanie úložiska do roku 2050 je podmienkou financovania projektov na výrobu energie z jadra. O téme diskutovali odborníci na nedávnej konferencii v Bratislave. „Jadro je a bude jedným z pilierov českej energetiky. Aby sme jeho potenciál rozvíjali a investovali do našej budúcnosti, je treba zaistiť bezpečné a hlbinné úložisko. Vďaka nemu totiž budeme môcť predĺžiť životnosť súčasných blokov, začať s výstavbou nových zdrojov a tiež využívať malé a stredné modulárne reaktory,“ okomentoval minulý týždeň schválenie zákona v dolnej komore parlamentu minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela.
V Čechách sa rozhodli urýchliť vybudovanie hlbinného úložiska, keďže plánujú výstavbu nových jadrových blokov. Výber lokality sa má uskutočniť už v roku 2028 s tým, že na finálnom rozhodnutí sa má spoločne podieľať vláda aj parlament.
V súčasnosti sa uvažuje o štyroch lokalitách v krajine, a to pri obciach Janoch pri Temelíne, pri obciach Horka a Hrádek na Vysočine a v lokalite Březový potok. Samosprávy sa výstavbe úložiska bránia a žiadali prepracovanie návrhu zákona. Združili sa aj v spoločnej platforme proti jeho vybudovaniu.
Obce bez práva veta
Nový zákon, ktorý ešte musí prejsť Senátom Parlamentu ČR, nad rámec banského a atómového zákona upravuje postupy súvisiace s prípravou, výstavbou a prevádzkou hlbinného úložiska. Rozširuje práva obcí v rámci procesu výberu finálnej lokality, predlžuje lehoty na vyjadrenie k plánovaným procesom týkajúcim sa prípravy, výstavby a prevádzky hlbinného úložiska.
„Právo veta, ktoré väčšina obcí požadovala, schválený zákon neobsahuje, z dôvodu ťažkej dosiahnuteľnosti v podmienkach Českej republiky. Takéto právo by zamedzilo realizovať verejný zámer vysokej miery dôležitosti, ako na tento zámer nazerá Najvyšší správny súd. Zároveň by vytvorilo precedens pre iné stavby dopravnej či energetickej infraštruktúry. Skúsenosti zo Švajčiarska ukazujú, že realizáciu fínskeho modelu nemožno uplatniť na všetky štáty. Napokon ani v iných členských štátoch geograficky, kultúrne a historicky nám bližších, ako je napr. Nemecko alebo Francúzsko, toto právo veta nie je,“ argumentoval český minister.
České ministerstvo bude povinne konzultovať výber lokality s dotknutými obcami. Vláda môže stanoviť príspevky pre tieto obce nad rámec poplatkov, ktoré sú stanovené v atómovom zákone, a to od okamihu stanovenia prieskumného územia pre osobitný zásah do zemskej kôry. Pôjde pritom o stovky miliónov korún v závislosti od veľkosti zasiahnutého územia, pričom zohľadniť sa má tiež vývoj cenovej hladiny v ostatných rokoch.
V budúcom roku bude v štyroch identifikovaných lokalitách v Čechách pokračovať geologický a biologický prieskum za účelom získania ďalších dáta a budú pokračovať stretnutia predstaviteľov štátu so zástupcami obcí. Náklady na vybudovanie komplexu v ČR sa zatiaľ odhadli na 111 miliárd korún (cca 4,54 miliardy eur).
Jadrová budúcnosť na Slovensku
Aj na Slovensku sa počíta s jadrom ako stabilnou súčasťou energetického mixu. V programovom vyhlásení novej vlády sa okrem dostavby 4. bloku Mochoviec počíta aj s prípravou výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice, hľadaním možností diverzifikácie dodávok jadrového paliva, rozvojom systému nakladania s vyhoreným jadrovým palivom (VJP) a posilnením výskumu, vývoja a medzinárodnej spolupráce v oblasti využitia malých modulárnych reaktorov na Slovensku spolu s identifikovaním vhodných pilotných projektov na území Slovenska. O príprave výstavby samotného hlbinného úložiska sa programové vyhlásenie nezmieňuje.
Nová ministerka hospodárstva sa už k téme jadra vyjadrila niekoľkokrát. Na rokovaní s francúzskou kolegyňou v rámci tzv. Jadrovej aliancie diskutovali financovanie rozvoja jadrovej energetiky a rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily. „Spoločne u jednotlivých členov aliancie budeme tlačiť na to, aby nová Komisia prihliadala na to, že v smerniciach alebo nariadeniach bude mať jadro svoje miesto. Tým dáme bankovému sektoru signál, že táto politika je prijateľná, resp. proklamovaná aj v rámci EK," uviedla Denisa Saková. Najväčší problém pri jadrovej energetike, pri predlžované prevádzky alebo výstavbe je totiž podľa ministerky financovanie, ktoré poskytujú banky.
Tie musia pri poskytovaní prostriedkov firmám dodržiavať pravidlá udržateľného financovania, tzv. taxonómiu. Delegované nariadenie EÚ o taxonómii v znení z marca 2022 stanovuje podmienky pri posudzovaní projektov na výrobu energie z jadra, podľa ktorých sa projekt považuje za prospešný pre zmiernenie zmeny klím a v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ . Okrem iného je stanovená podmienka, že členský štát musí mať zdokumentovaný plán s podrobnými krokmi na uvedenie úložiska vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu do prevádzky do roku 2050.
Vývoj na pozadí
Vývojom hlbinného úložiska sa na Slovensku zaoberá štátna spoločnosť JAVYS, a to už od roku 1996. Podľa správy o plnení vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi z minulého roka sa ešte v roku 2020 malo prijať rozhodnutie o pokračovaní či zastavení dvojitej cesty pri vývoji hlbinného skladovania, keďže jednou z alternatív je aj možnosť uloženia vyhoretého jadrového paliva (VJP) v medzinárodnom hlbinnom úložisku. „Keďže v SR doteraz nie je dostatočne preskúmaná ani jedna alternatíva riešenia hlbinného ukladania, rozhodnutie o dvojitej ceste je odporúčané odložiť na ďalšie roky,“ uvádza sa v správe, podľa ktorej sa vlani na vývoj hlbinného úložiska nečerpali z Národného jadrového fondu žiadne financie.
Viac
Zdroj: Európska komisia
