6. 12. 2018
Kvalitné drevo by už nemalo končiť v zariadeniach na výrobu elektriny a tepla, za ktoré prevádzkovatelia berú zelené dotácie.
Už od roku 2016 sa opozícia snažila presadiť novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, ktorá zabráni dotovať spaľovanie kvalitného dreva v energetických zariadeniach. Dnes bol návrh 20 poslancov, ktorí úzko spolupracovali s lesoochranárskym zoskupením VLK, schválený v parlamente. Spomedzi 135 prítomných zákonodarcov za novelu zákona hlasovalo 69 poslancov.
Predkladatelia novely upozorňovali na neudržateľné odlesňovanie Slovenska, ktoré podľa nich prebieha v snahe získať čo najviac dotácií na výrobu elektriny z biomasy. Tá sa spaľuje predovšetkým v teplárňach vrátane veľkých zdrojov ako sú štátne teplárne v Martine či Zvolene, za čo producenti každoročne inkasujú výkupné ceny a doplatky vo výške aj niekoľko miliónov eur. Hoci podľa vyhlášky ÚRSO sa má na energetické účely spaľovať len menej kvalitné drevo, oficiálne kontroly aj environmentalisti potvrdili, že to tak nebolo.
Po novom bude definícia biomasy v zákone o OZE zúžená a vylúči sa z nej drevo, ktoré nepochádza z energetických porastov a drevo, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu.
Proti novele vystupovali najmä lesníci a Slovenský zväz výrobcov tepla. Tvrdili, že na energetické účely ide len 7 % vyťaženého dreva na Slovensku, pričom nepriamo poukazovali na to, že na ťažbe dreva zarábajú najmä obchodníci a exportéri dreva. V snahe zabrániť prijatiu novely zákona o OZE dokonca zriadili samostatnú webovú stránku a tvrdenia o ubúdaní slovenských lesov označili za fámy.
Pri teple sa s biomasou naďalej počíta
Podľa platnej Energetickej politiky z roku 2014 má biomasa na Slovensku najväčší energetický potenciál spomedzi všetkých OZE, teoreticky až na úrovni 120 petajoulov.
Podľa posledných nahlásených údajov za rok 2016 predstavoval inštalovaný výkon zariadení na výrobu elektriny z tuhej biomasy 179 MW, čo bolo 1155 GWh vyrobenej elektriny. V sektore výroby tepla a chladu sme v roku 2016 vykázali podiel tuhej biomasy vo výške 516 ktoe (tisíc ton ropného ekvivalentu), čo je približne 21,6 terajoulov (TJ).
K dispozícii máme pracovný návrh Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý bude v nasledujúcej dekáde predstavovať rámec aj pre slovenské politiky v oblasti energetiky.
Pokiaľ ide o pevnú biomasu, predpokladá, že v roku 2030 bude výroba elektriny z pevnej biomasy stále na úrovni asi 1100 GWh. V prípade výroby tepla a chladu však ministerstvo hospodárstva vo svojom predbežnom návrhu vychádza z úrovne 580 ktoe v roku 2020 a pre rok 2030 odhadlo objem príspevku biomasy až na úrovni 680 ktoe, čiže takmer 28,5 TJ.
To, či sa podarí naplniť predpokladané objemy výroby tepla z biomasy za dodržiavania definície podľa novelizovaného zákona, je teraz otázne. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v systémoch centralizovaného zásobovania teplom je navyše nevyhnutné aj pre dosiahnutie parametrov účinnosti podľa novej európskej legislatívy z tzv. zimného energetického balíka.