O realizácii projektu HUSKAT sa rozhodne v najbližších týždňoch

12. 4. 2019

Minulý týždeň sa spustilo tretie kolo prideľovania kapacít projektu HUSKAT. Ak sa preukáže záujem trhu, od roku 2022 by mohlo potrubie s Maďarskom prepravovať dvojnásobný objem plynu v smere na Slovensko. Rakúšania však tento projekt odmietajú a chcú vylepšiť priame spojenie s Maďarskom. Agentúra ACER tento týždeň rozhodla, že aj konkurenčný projekt musí prejsť skúškou ohňom na trhu.

Zdroj: Freepik

Slovensko-maďarské plynové prepojenie bolo spustené do prevádzky v roku 2015. Hoci formálne sa vďaka nemu posilnila energetická bezpečnosť krajín v našom regióne a zvýšila likvidita trhu s plynom, technické a kapacitné možnosti plynovodu nie sú vôbec využité. Toto môže zmeniť projekt HUSKAT, ktorý by slúžil na prepravu zemného plynu z Čierneho mora na Slovensko a ďalej do Rakúska. Projekt HUSKAT je súčasťou desaťročného plánu rozvoja prepravnej siete Eustream. Jeho realizácia sa odhaduje medzi rokmi 2022 až 2037.

Spoločnosť Eustream spoločne s ďalšími prevádzkovateľmi prepravných sústav, Magyar Gáz Tranzit (MGT) a Gas Connect Austria, v priebehu roka 2017 testovali dopyt po prírastkových kapacitách. Odozva trhu v smere z Maďarska na Slovensko a ďalej do Rakúska bola pozitívna. V nadväznosti na indikatívny dopyt bola vypracovaná štúdia projektu HUSKAT, ktorý od roku 2022 predpokladá zvýšenie technickej prepravnej kapacity prepojenia s Maďarskom.

Pevná výstupná kapacita v prepojovacom bode Veľké Zlievce by mala výhľadovo dosiahnuť úroveň 14,65 miliónov m3 plynu denne a pevná vstupná kapacita 14,65 miliónov m3 denne.

Podľa technickej štúdie sa náklady na strane slovenského prepravcu odhadujú na viac než 58 miliónov eur. 

Alternatívna alokácia v jednotlivých kolách

Eustream sa spolu s ďalšími prevádzkovateľmi následne dohodli na spôsobe prideľovania kapacít, ktoré prebiehajú inak ako bolo zvykom. Tradičné aukcie vystriedala tzv. alternatívna alokačná metóda, ktorú umožňuje európsky sieťový predpis CAM (nariadenie EK č. 2017/459). Tento mechanizmus sa ukázal ako vhodnejší, lebo HUSKAT sa týka viac ako dvoch vstupno-výstupných systémov a ponuky sa predkladajú na viacerých prepojovacích bodoch. Podľa pravidiel sa alternatívny spôsob alokácie týka obdobia maximálne 15 rokov od začiatku prevádzky.

V rámci alternatívnej alokačnej metódy ponúkajú operátori kapacity v jednotlivých ponukových kolách. Prvé kolo sa uskutočnilo vlani koncom augusta. Záujemcovia si mohli rezervovať prepravnú kapacitu na prepojovacích bodoch Veľké Zlievce/Balassagyarmat a Baumgarten. Premiérové kolo ekonomické opodstatnenie ešte nepotvrdilo. V druhom kole, ktoré sa konalo v októbri 2018, už prevádzkovatelia označili procedúru za úspešnú. Podľa spoločnosti Eustream boli ponúknuté prepravné kapacity z Maďarska na Slovensko v plnej miere zarezervované na obdobie siedmich rokov a čiastočne aj na ďalšie obdobie. „Celkový dopyt počas októbrového druhého kola predkladania ponúk presiahol úroveň 4,29 mld. m3 ročne v období od októbra 2022 do septembra 2029,“ zhodnotil výsledky druhého kola Eustream.

Domáci prepravca však zároveň pripomenul, že finálne potvrdenie rezervácií kapacít očakáva do konca marca 2019. Úspešní uchádzači z predchádzajúcich kôl mali totiž právo odstúpiť od zmluvy. Časť držiteľov kapacity v smere z Maďarska na Slovensko sa rozhodla predmetné právo uplatniť, v dôsledku čoho sa slovenský a maďarský prepravca plynu rozhodli vyhlásiť tretie kolo alokačnej procedúry, ktoré trvá od 5. do 17. apríla 2019. Uvoľnenie kapacít vytvára priestor pre neúspešných kandidátov z minulých kôl. Agregované výsledky prideľovania kapacít v rámci tretieho kola by sa mala verejnosť dozvedieť 19. apríla 2019.

Výsledok tretieho kola môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov pre ďalšiu budúcnosť projektu HUSKAT. Všetci traja prevádzkovatelia sa dohodli na tom, že postup mechanizmu prideľovania kapacít sa ukončí 3. mája 2019. Ponuky možno predkladať do konca apríla.

V prípade prijatia investičného rozhodnutia sa musia prijať opatrenia pre zvýšenie technickej prepravnej kapacity nielen s Maďarskom, ale aj Rakúskom. Súčasná kapacita v prepojovacom bode Baumgarten takisto nie je dostačujúca. Z výsledkov nezáväzného dopytu v roku 2017 vyplynulo, že na strane Eustreamu je potrebná prírastková kapacita 187,2 GWh/denne.

S alebo bez Slovenska?

Konkurenciou projektu HUSKAT je samostatný projekt HUAT. Ten by slovenské územie obchádzal, ale vyžadoval by si značné investície do infraštruktúry maďarsko-rakúskeho obojsmerného prepojenia. Maďarský regulačný úrad MEKH vyhodnotil výšku potrebných nákladov ako ekonomicky nerentabilnú. Prevádzkovateľovi tamojšej prepravnej sústavy štátnej firme Földgázszállító Zrt (FGSZ) nariadil, aby projekt pozastavil a to aj napriek tomu, že projekt bol úspešný v Open Season a jeho kapacita je väčšia ako HUSKAT. Negatívne rozhodnutie zdôvodnil tým, že konkurenčný HUSKAT predstavuje z pohľadu operátora menšie investičné riziko a navyše by oživil doposiaľ komerčne nevyužívanú infraštruktúru.

To sa však nestretlo s pochopením na rakúskej strane. Gas Connect Austria, ktorej väčšinovým vlastníkom je OMV, podala sťažnosť na Agentúru pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). HUAT bol totiž súčasťou projektu ROHUAT, ktorým sa malo cez Maďarsko obojsmerným plynovodom prepojiť Rakúsko s Rumunskom.

V otvorenom liste Gas Connect Austria argumentuje, že rozdelením projektu ROHUAT na čiastkové projekty HUSKAT a ROHU sa celková prepravná tarifa nezníži, ako sa predpokladá, ale naopak bude znamenať zdraženie. Hlavná výhoda preferovaného projektu HUSKAT ako „lacnejšieho“ z uvažovanej dvojice by sa týmto zmazala.

ACER rozhodol, že HUAT čaká testovanie na trhu 

Keďže rozhodnutie o koordinovanom postupe nebolo dosiahnuté do 6 mesiacov od podania návrhu, zodpovednosť musel na seba prevziať ACER. Rozhodnutie ACER ale treba vnímať v istých mantineloch. Úlohou agentúry nebolo rozhodovať o technických alebo ekonomických výhodách HUAT a ani o tom, či sa investícia uskutoční alebo nie. ACER mal definovať parametre ekonomického testovania.

V polovici februára 2019 sa zástupcovia ACER stretli s predstaviteľmi dotknutých prevádzkovateľov prepravných systémov a národných regulátorov, aby spoločne prediskutovali prístup a posudzovanie jednotlivých parametrov. ACER vydal rozhodnutie 9. apríla 2019.

V ňom ACER schvaľuje návrh realizovať procedúru prideľovania prírastkovej kapacity v prepojovacom bode Mosonmagyarövár z Maďarska do Rakúska. Tým chce ACER docieliť, aby sa projekt otestoval, prípadne aj implementoval na základe pravidiel, ktoré sú v súlade s projektmi iných prírastkových kapacít firiem Gas Connect Austria a FGSZ bez ohľadu a to, či sa dopĺňajú alebo sú si konkurenciou.

Zdroj: ENTSOG
HUAT vs. HUSKAT - mozaika názorov tretích strán

K projektu HUAT sa vyjadrili aj tretie strany. Central European Gas Hub (CEGH) podporuje prírastkovú kapacitu projektu HUAT. Hlbšia integrácia trhov medzi Rakúskom a Maďarskom by podľa CEGH prispela k zníženiu cien medzi plynárenskými hubmi v oboch krajinách. HUAT vníma pozitívne aj chorvátsky regulátor HERA, podľa ktorého má investícia potenciál zvýšiť diverzifikáciu dodávok plynu a posilniť likviditu trhu. 

Francúzska skupina Engie uviedla, že projekt HUAT je potrebné vnímať v širšom kontexte. Držitelia kapacít projektu HUAT, resp. HUSKAT, si podľa jej názoru dnes nemôžu byť istí tým, či hlavný zdroj plynu pre uvažované prepojenia bude vôbec k dispozícii. Engie argumentuje regulačnými obmedzeniami v Rumunsku, ktoré by mohli podkopať ďalšiu fázu projektu ROHU medzi Maďarskom a Rumunskom. Firma tiež doplnila, že stále existuje málo informácií o harmonograme, technických špecifikáciách, či podmienkach prístupu k novému plynovodu, ktorý by privádzal plyn do Maďarska cez TurkStream.

Slovenská spoločnosť Eustream projekt HUAT odmieta. Ako dôvod uvádza ekonomické dôsledky aj niektoré regulačné aspekty. Proces prírastkovej kapacity HUAT môže podľa slovenského prepravcu negatívne ovplyvniť konkurenčnú trasu projektu HUSKAT, ktorá finišuje s procedúrou alternatívnej alokačnej metódy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zaslal do ACER pripomienku, v ktorej sa stotožňuje s názorom spoločnosti Eustream.

Maďarská spoločnosť MFGK nepodporuje HUAT kvôli rastúcej neistote v súvislosti s ťažbou plynu na morskom dne v Rumunsku. Podobne ako Engie tak upozornila na tamojšiu reguláciu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť cenové a daňové podmienky pre offshore producentov zemného plynu v krajine.

MET Austria je zase toho názoru, že akákoľvek aukcia vyžadujúca si záväzky vo vzťahu k projektu HUAT by sa mala uskutočniť až potom, čo sa vyjasní budúcnosť hlavných projektov v danom regióne. Tým má na mysli konečné investičné rozhodnutie pre LNG terminál Krk, ukončenie procesu Open Season pre ROHU alebo prebiehajúce záverečné kolo v rámci alternatívnej alokačnej metódy projektu HUSKAT.

K podporovateľom HUAT sa radí aj rakúske OMV. Hoci skupina RWE považuje HUSKAT za vhodnejší projekt z pohľadu rozvoja vlastného portfólia, HUAT nezavrhuje. So zámerom vybrať si ekonomicky lepšiu možnosť sa RWE prikláňa k tomu, aby v júli 2019 prebehla alokačná procedúra po prírastkovej kapacite.

ACER zároveň uviedol, že v prípade pozitívneho výsledku ekonomického testu pre projekt HUAT by ho rakúsky a maďarský prevádzkovateľ plynovodov mali implementovať do októbra 2024 a vyhnúť sa ďalším omeškaniam. 

Budúcnosť projektu HUSKAT, ktorým by existujúce prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom mohlo získať komerčný význam, je preto stále otvorená. Dnes je zrejmé, že význam potrubia s Maďarskom by mal zásadným spôsobom posilniť Severojužný plynárenský koridor. Plyn z Čierneho mora by sa tak prostredníctvom aj slovenskej infraštruktúry mohol dostať nielen do Rakúska, ale aj ďalej do Poľska (prepojenie so Slovenskom je momentálne vo výstavbe), prípadne na ďalšie potenciálne trhy v pobaltských štátoch alebo napríklad vo Fínsku.

Tvrdý boj o smerovanie budúcich tokov zemného plynu a prepravné tarify v našom regióne potvrdzuje aj vývoj okolo ďalšieho regionálneho projektu BACI medzi Rakúskom a Českom, ktorý by zase mohol ohroziť Eustream.

Mohlo by vás zaujímať