NKÚ: Systém zabezpečenia núdzových zásob ropy je netransparentný a nehospodárny

8. 1. 2024

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) si už druhýkrát posvietil na fungovanie systému núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (benzín, nafta, letecké palivo). Tak ako v roku 2020, aj teraz upozorňuje na viaceré vážne chyby a riziká. Naďalej trvá na tom, že agentúrny model správy núdzových zásob je neprehľadný, zahŕňa veľa aktérov, ktorí sú poprepájaní zložitými zmluvnými, finančnými a majetkovými vzťahmi, čo vedie k netransparentnosti a nedôveryhodnosti samotného systému.

Gestorom verejnej politiky zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a zároveň orgánom štátneho dozoru v tejto oblasti je Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (SŠHR). Spoločnosť pre skladovanie, a. s. (SpS) je jeden z aktérov tejto verejnej politiky a podľa akcionárskej zmluvy má za úlohu najmä zabezpečovať skladovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.

Povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov ustanovuje európska smernica z roku 2009. Každý štát si však môže vybrať vlastný prístup, akým spôsobom bude zabezpečovať, spravovať a udržovať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. V súčasnosti existujú v EÚ tri prístupy k udržiavaniu potrebnej úrovne núdzových zásob ropy a ropných výrobkov:

• štátny model (zásoby zabezpečuje štát, napr. Česká republika),
• odvetvový model (zásoby zabezpečuje súkromný sektor, napr. Grécko),
• agentúrny model (zásoby zabezpečuje agentúra, napr. Nemecko aj Slovensko).

Medzi európskymi krajinami existujú aj také, ktoré si zvolili kombináciu vyššie uvedených prístupov, a to napríklad štátno-odvetvový v Írsku alebo agentúrno-odvetvový v Rakúsku. Každý z týchto modelov prináša pozitíva, ale aj negatíva.

Systém zabezpečenia núdzových zásob, úlohy a povinnosti jednotlivých subjektov upravuje zákon č. 218/2013. Graficky ho načrtol NKÚ vo svojej správe z kontroly.
Zdroj: Najvyšší kontrolný úrad SR

Nadbytočný článok, zreteľná nehospodárnosť