Názor: Sú návrhy Bruselu na riešenie energetickej krízy dostatočné?

26. 9. 2022

Jednou z hlavných príčin súčasnej energetickej krízy v EÚ je jej veľká závislosť na importovaných fosílnych palivách. Závislosť na importe fosílnych palív v EÚ je oveľa vyššia ako v prípade ostatných regiónov sveta, lebo táto časť Európy bola industrializovaná ako jedna z prvých na svete. S búrlivým rozvojom priemyslu, na geograficky nie veľmi rozsiahlom území EÚ, sme si postupne vyčerpali väčšinu zdrojov fosílnych palív. V období pred vypuknutím epidémie COVID-19, podľa údajov Eurostatu v roku 2019, dosiahla závislosť EÚ na importe čierneho uhlia 70%, na importe zemného plynu predstavovala 90% a v prípade importu ropy to bolo dokonca 97%. V kontexte postupného vyťažovania fosílnych zdrojov energie v EÚ  by sme mohli spomenúť príklad Holandska, v prípade ktorého sa z významného európskeho exportéra zemného plynu v roku 2021 stal čistý importér.

Európsku úniu v dnešnej dobe sužujú hlavne vysoké ceny zemného plynu. Na dovoz plynu do EÚ nebude zo strany Európskej komisie (EK), zatiaľ, stanovený žiaden cenový strop. Opatrenia EÚ na zmiernenie zhoršujúcej sa energetickej krízy sú zamerané hlavne na úsporu energie a zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností.

EK v najbližších týždňoch bude interne hodnotiť, aké výhody alebo nevýhody by mal cenový strop na importovaný zemný plyn, ale zatiaľ nebol predložený žiaden legislatívny návrh. Myšlienku cenového stropu na zemný plyn podporuje väčšina štátov EÚ, ale EK trvala na to, že je potrebné zvážiť všetky možné riziká.

V roku 2021 EÚ doviezla z Ruska okolo 155 mld. metrov kubických (m³) plynu, z toho 140 mld. m³ plynovodmi a ďalších 15 mld. m³ vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG), čo predstavovalo približne 45% z celkového dovozu zemného plynu a takmer 40% spotreby zemného plynu v EÚ.

Snahou EÚ je čo najskôr a v čo najvyššom objeme nahradiť importovaný plyn z Ruska surovinou, ktorá pochádza z iných krajín. Ako najperspektívnejší sa javí skvapalnený zemný plyn (LNG). Na strane EK panujú obavy, že cenový strop by mohol odradiť prepravcov LNG od jeho exportu do EÚ a export LNG by tak mohol byť presmerovaný do iných regiónov sveta. EÚ súťaží o ceny LNG a tým pádom aj o dodávky hlavne s oblasťou juhovýchodnej Ázie (Čína, Japonsko, Južná Kórea), ktorá spotrebúva ročne veľmi veľké množstvo LNG.

Avšak popri cenách LNG sú s rapídnym navýšením objemu importu LNG do EÚ spojené ďalšie problémy. Jednak je to nedostatočná regazifikačná kapacita a počet LNG terminálov v EÚ, ktoré by boli schopné prijímať také veľké plánované množstvá LNG, ako aj problém na strane zdrojov importu LNG. Viaceré štáty EÚ si naplánovali výstavbu alebo zvýšenie kapacity už existujúcich LNG terminálov. Nemecko dokonca plánuje výstavbu až piatich plávajúcich LNG terminálov. Problémy sú aj na strane možných zdrojov importu LNG, lebo dvaja najväčší producenti LNG, ktorí sú najväčšími exportérmi LNG do EÚ - USA a Katar nemôžu razantne zvýšiť produkciu LNG tak, aby uspokojili zvýšený dopyt po LNG zo strany EÚ, pretože výstavba technologických celkov na skvapalňovanie plynu trvá tiež určitý čas.

Predpokladá sa, že export LNG do EÚ by v prípade USA mohol dosiahnuť 50 mld. m³ až v roku 2030. V prípade Kataru je predpoklad, že export do EÚ by mohol vzrásť až na 50 mld. m³ už v roku 2027, ale iba pod podmienkou, že sa Kataru v roku 2027 podarí navýšiť produkciu LNG na plánovaných 152 mld. m³ ročne. V roku 2021 import LNG do EÚ predstavoval približne 90 mld. m³. Čiže zvýšený import LNG určite pomôže zmierniť závislosť na zemnom plyne z Ruska, ale v dohľadnom čase určite nedokáže nahradiť celý objem importu zemného plynu z Ruska.

V EÚ je momentálne veľký previs dopytu nad ponukou zemného plynu a je predpoklad, že cenový strop na import suroviny by tento problém určite nevyriešil.

V súčasnosti je preto potrebné prijímať opatrenia, ktoré sú zamerané na šetrenie zemným plynom a výhľadovo aj opatrenia zamerané na odklon od používania plynu na energetické účely a jeho postupným nahradzovaním obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Zemný plyn je fosílne palivo a jeho spaľovaním vznikajú fosílne emisie CO2, ktoré zapríčiňujú skleníkový efekt. Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nás zaväzuje podstatným spôsobom znižovať emisie skleníkových plynov, čo znamená aj postupné znižovanie spotreby zemného plynu.

V súčasnosti sme svedkami toho, že vysoké ceny zemného plynu, pri súčasnom nastavení mechanizmu fungovania trhu s elektrinou, veľmi negatívne ovplyvňujú aj ceny elektriny pre nás spotrebiteľov. Cena elektriny sa v súčasnosti určuje na základe tzv. "merit order" mechanizmu. To znamená, že ako prvé sa na pokrytie dopytu po elektrine využívajú tie zdroje, ktoré produkujú najlacnejšiu elektrinu - to znamená OZE, tepelné a jadrové elektrárne. Keď je však dopyt vyšší ako môžu tieto lacné zdroje elektriny pokryť, tak sa využívajú drahšie zdroje elektriny, kým nie je dopyt pokrytý. Konečná cena elektriny na burze je určovaná cenou elektriny z najdrahšieho zdroja, ktorý je nutné pripojiť, aby sa plne pokryl dopyt po elektrine. Keďže v Nemecku sú tým najdrahším zdrojom, ktorý je potrebné pripojiť na uspokojenie dopytu po elektrine práve plynové elektrárne, tak pri stúpajúcej cene plynu stúpa samozrejme aj cena elektriny.  

Predsedníčka Komisie Ursula von Leyen vo svojom výročnom prejave o stave EÚ, ktorý predniesla 14. septembra 2022, povedala, že súčasný systém burzového obchodu s elektrinou, založeného na princípe "merit order" je potrebné opustiť, lebo tento systém už neplní svoj účel. Snahou EK bude oddeliť dominantný vplyv zemného plynu na cenu elektriny a preto bude potrebné urobiť hlbokú a komplexnú reformu trhu s elektrinou. Očakáva sa však, že táto reforma si vyžiada určitý čas a svoje výsledky prinesie až v dlhodobom horizonte.

Ďalej predsedníčka EK vo svojom prejave oznámila, že počiatočný balík mimoriadnych opatrení EÚ na obmedzenie cien elektriny bude obsahovať tieto tri prvky:

1. Celoúnijný plán na zavedenie povinného zníženia celkovej spotreby elektrickej energie s cieľom znížiť jej cenu.
   
2. Zastropovanie tržieb spoločností, ktoré vyrábajú elektrickú energiu s nízkymi nákladmi, ako sú OZE, jadrové, tepelné, vodné elektrárne, teda tých, ktoré nevyužívajú na výrobu elektrickej energie zemný plyn.
   
3. Mechanizmus solidarity vo forme krízového príspevku, ktorými sa zdania formou nadmernej dane (windfall tax) neprimerane veľké zisky veľkých ropných, plynárenských a uhoľných spoločnosti.

Podľa predstaviteľov EÚ, úspory vo forme zníženia spotreby elektriny odberateľmi, sú účinným nástrojom na riešenie energetickej krízy. Podľa nich, obrovská nerovnováha medzi ponukou a dopytom po elektrine, spôsobuje prudký nárast cien elektrickej energie. Celoúnijný plán predpokladá zaviesť povinný cieľ znížiť spotrebu elektriny počas odberovej špičky aspoň o 5%. Podľa odhadov EK  by to malo v praxi dosah na tri až štyri hodiny denne. V čase odberových špičiek sa zvyšuje dopyt po elektrine, ceny vtedy dosahujú tie najvyššie úrovne, lebo na pokrytie dopytu po elektrine je potrebné dodávať drahú komoditu z plynových elektrárni. Jednotlivé krajiny EÚ si budú môcť určiť svoje vlastné odberové špičky, kedy sa bude šetriť s elektrickou energiou, ako aj navrhnúť vlastné opatrenia týkajúce sa šetrenia. Okrem toho by dobrovoľný cieľ požadoval od krajín, aby do konca marca znížili celkový dopyt po elektrine a to kombinovaním špičkových aj mimošpičkových hodín, aspoň o 10 %.

EK predpokladá, že sa na maximálne ceny elektriny zavedie jednotný strop pre celú EÚ. Strop by mal byť stanovený na 180 EUR/MWh. Čokoľvek nad 180 EUR/MWh by sa malo stať automaticky príjmom štátu. Podľa návrhu pripravovanej legislatívy by sa cenový strop mal vzťahovať na veternú, slnečnú, geotermálnu, vodnú energiu (s výnimkou prečerpávacích elektrárni), jadrovú energiu, energiu vyrobenú z biomasy a odpadu.

EÚ chce získať viac peňazí tým, že zdaní nadmerné zisky spoločností, ktoré ťažia a rafinujú fosílne palivá vrátane plynu, ropy a uhlia. V rámci takzvaného „mechanizmu solidarity“ budú vlády oprávnené uvaliť dodatočnú daň vo výške najmenej 33% na zisky dosiahnuté týmito spoločnosťami vo fiškálnom roku 2022, ale iba v prípade, ak deklarované zisky predstavujú nárast o 20% v porovnaní s priemernými ziskami, ktoré dosiahli za posledné tri roky.

Cieľom posledných dvoch opatrení je získať pre členské štáty EÚ finančné prostriedky vyše 140 mld. eur, ktoré by sa mali použiť na zmiernenie následkov prudkého zdražovania elektrickej energie.

Predpokladá sa, že všetky tieto opatrenia budú výnimočné a časovo obmedzené. EÚ ako blok by mal urýchliť prechod od všetkých dovážaných palív k intenzívnejšiemu využívaní OZE, ktoré sú k dispozícii. Je potrebné sa zamerať na výstavbu zdrojov obnoviteľnej energie a vývoj domácich zelených technológii, ako tomu bolo napríklad v prípade Dánska, ktoré začalo s masívnou výstavbou veterných elektrárni po ropnej kríze v 70. rokoch 20. storočia.

Autor: Michal Sura

Energetický a dopravný analytik.

V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.