23. 11. 2021
Zdroj: Freepik
Situácia s prudko rastúcimi cenami elektriny vytvorila na energetickom trhu ďalší paradox, ktorý nebol nikým predvídaný a o ktorom sa doteraz nikde na verejnosti nehovorilo, ale malo sa, pretože sa v ňom začínajú "točiť" desiatky miliónov eur. V mesiacoch september a október priemerné ceny elektriny na spotovom trhu OKTE výrazne prekročili výkupné ceny z viacerých typov podporovaných zdrojov elektriny, najmä kogeneračiek a malých vodných elektrární. Výrobcovia však zostali nemilo prekvapení, že SPP, ako povinný výkupca elektriny z týchto zdrojov, ktorý bol do tejto pozície vybraný v aukcii zrealizovanej Ministerstvom hospodárstva SR pred dvomi rokmi, nezaplatil výrobcom nič z rozdielu navyše a tento si celý nechal pre seba.
Dovolila mu to cenová vyhláška ÚRSO, do ktorej sa v roku 2020 dostalo zastropovanie ceny výkupu elektriny, ktorú povinný výkupca vypláca len do výšky garantovanej výkupnej ceny. ÚRSO tak vyhláškou de facto dodatočne zvýhodnil pozíciu povinného výkupcu a toto zvýhodnenie sa teraz SPP začína významne oplácať, keďže inkasuje milióny eur na úkor výrobcov, ktorým by tieto výnosy mali inak po správnosti prináležať.
Je potrebné zároveň zdôrazniť, že zákon o podpore OZE nedáva ÚRSO žiadnu špeciálnu možnosť na to, aby takto, v prípade režimu povinného výkupu, zastropoval cenu a výnosy výrobcom. Existuje tu teda významné podozrenie, že táto cenová vyhláška nielenže ide nad rámec zákona, ale môže s ňou byť dokonca v rozpore, čo by bolo protiústavné.
Toto zistenie by ma už vlastne ani nemalo prekvapiť po všetkých tých rokoch skúseností v slovenskej energetike, kedy štát za minulých vedení, na čele s ÚRSO systematicky šliapali po všetkých možných princípoch spravodlivosti v energetike (začínajúc G-komponentom a stop-stavom na pripájanie a končiac povinnou prolongáciou, ktorá mala byť celý čas dobrovoľná).
Čo ma však prekvapilo je, že Ministerstvo hospodárstva SR v novembri využilo ďalší nesystémový nástroj, keď priamym zadaním (t.j. bez súťaže) vybralo SPP za povinného výkupcu na ďalšie dvojročné obdobie. Ministerstvo obhajovalo tento krok snahou o upokojenie turbulencií na trhu, pravý dôvod je však zrejme niekde úplne inde. Sú ním milióny eur v neplánovaných prebytkoch, ktoré v SPP už vzniknú tento rok a ďalšie desiatky miliónov eur, ktoré sa očakávajú aj na budúci rok, keďže nič zatiaľ nenasvedčuje, že by sa ceny elektriny mali nejako drasticky znižovať. Väčšina z týchto prebytkov bude pochádzať z kogeneračiek, ktoré prevádzkujú teplári a časť bude pochádzať aj od výrobcov z vodných elektrární, ktorých výkupné ceny boli tiež presiahnuté . ÚRSO pritom pravidelne vo svojich tlačových správach informuje o bilancii v systéme podpory prostredníctvom TPS.
Prebytky v SPP tam však s určitosťou započítané nebudú a je teda veľmi otázne, ako ich SPP použije. Pokiaľ výrobcovia z VÚKVET a MVE do konca roka od SPP neodídu k niektorému z nepovinných výkupcov (čím by porušili povinnosť nahlásenia na OKTE, ktorú mali v januári tohto roka), bude štátom vlastnený a priamym zadaním vybraný povinný výkupca inkasovať štátom vytvorenú netrhovú prémiu, o ktorú nemusel s nikým súťažiť. Tento mechanizmus rozhodne nemôžem považovať za stabilný základ pre budovanie efektívneho trhového prostredia, o ktoré sa tu snažíme v súvislosti s transformáciou energetiky. Štát tak opäť vyslal negatívny signál trhu, že to s tým rozvojom a dereguláciou možno nemyslí úplne vážne.
Autor: Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI)
Prečítajte si aj komentár štátneho tajomníka MH SR, Karola Galeka, ako reakciu na názor Jána Karabu, riaditeľa SAPI.
