1. 9. 2026
Predstavte si, že každú kilowatthodinu zelenej elektriny, ktorou nabijete elektromobil, si môžete premeniť na niečo ako digitálny „bonus", ktorý sa dá predať. Presne to má od septembra tohto roku na Slovensku umožniť nový systém kreditov v doprave. Znie to možno komplikovane, ale princíp je jednoduchý — a môže výrazne pohnúť s tempom, akým sa u nás rozbieha elektromobilita. O novom systéme kreditov v doprave píše Patrik Rzavský, manažér biznis riešení SFÉRA.
Zdroj: Freepik
Slovensko sa – podobne ako celá EÚ – zaviazalo znižovať emisie z dopravy. Smernica RED III hovorí jasne: do roku 2030 má mať doprava aspoň 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie. Túto povinnosť majú na pleciach najmä dodávatelia palív (benzín, nafta), ktorí musia preukázať, že určitú časť svojho „energetického portfólia" tvorí aj zelená zložka.
Problém je, že dodávatelia palív sami elektrinu do áut nedodávajú – to robia prevádzkovatelia nabíjacích staníc. A práve tu vzniká priestor na obchod. Nový systém, ktorý na Slovensku spravuje spoločnosť OKTE (operátor krátkodobého trhu s elektrinou) prostredníctvom informačného systému XMtrade®/CTS, prepája oba svety: energetiku a dopravu.
Funguje to takto: prevádzkovateľ nabíjacej stanice (v odbornej reči CPO – z anglického charge point operator) preukáže, že elektrina, ktorou nabíja autá, pochádza z obnoviteľných zdrojov – buď priamo z vlastnej fotovoltiky, alebo prostredníctvom tzv. záruk pôvodu, teda oficiálneho potvrdenia, že elektrina odobratá zo sústavy bola vyrobená napríklad vo veternej či slnečnej elektrárni.
Slovenská legislatíva pritom umožňuje vznik kreditov dvoma spôsobmi. Prvým je priame prepojenie obnoviteľného zdroja s nabíjacou stanicou, napríklad firemnej fotovoltiky s nabíjacím hubom. Druhým je elektrina odobratá zo sústavy, ktorej obnoviteľný pôvod je preukázaný zárukou pôvodu. Pričom platí pravidlo, že kredity pochádzajúce z priamo pripojeného obnoviteľného zdroja sú započítavané dvojnásobne.
Za každú takto preukázanú kilowatthodinu dostane prevádzkovateľ nabíjacej stanice jeden kredit. Tieto kredity potom môže predať dodávateľom palív, ktorí si nimi splnia svoju zákonnú povinnosť. Vzniká tak úplne nový trh – s ponukou, dopytom aj trhovou cenou.
Dôležité zároveň je, že na tú istú elektrinu nebude možné súčasne uplatniť záruku pôvodu aj kredit v doprave. Prevádzkovateľ sa bude musieť rozhodnúť, ktorý z nástrojov využije. Cieľom je zabrániť dvojitému započítaniu tej istej zelenej elektriny v rôznych schémach podpory a vykazovania.
Z môjho pohľadu sú kredity ekonomickým aktívom, nie dotáciou. Každá kilowatthodina zelenej elektriny predstavuje jeden kredit, ktorý nesie reálnu trhovú hodnotu. Ide o moderný trhový nástroj, ktorý namiesto priamej dotácie prináša iný spôsob ekonomickej motivácie k dekarbonizácii dopravy.
Ako to funguje v praxi
Celý proces si možno predstaviť ako reťaz krokov. Najprv sa auto nabije na verejnej alebo firemnej nabíjacej stanici. Prevádzkovateľ stanice následne nahlási množstvo dodanej elektriny do systému operátora meraní – buď cez webové služby, import z Excelu, alebo jednoduchým formulárom na portáli. Súbežne s tým sa uplatnia záruky pôvodu, ktoré potvrdia, že ide skutočne o zelenú elektrinu. Keď sú všetky údaje overené, systém XMtrade®/CTS vypočíta, koľko kreditov prevádzkovateľovi patrí, a pripíše mu ich na účet. Odtiaľ ich môže čiastočne alebo úplne previesť na iného účastníka trhu – typicky práve na dodávateľa palív, ktorý si nimi preukáže splnenie svojej zákonnej kvóty.
Zaujímavé je, že cenu kreditov neurčuje žiadny úrad. Vytvorí sa čisto na základe ponuky a dopytu medzi prevádzkovateľmi nabíjacích staníc a dodávateľmi palív, prípadne iných účastníkov trhu, ktorí majú záujem obchodovať s touto komoditou. Skúsenosti z krajín, kde podobný systém už funguje – napríklad z Rakúska či Holandska – naznačujú, že reálna hodnota by sa mohla pohybovať okolo 20 až 35 eur za megawatthodinu. Pri bežnej spotrebe elektromobilov to nie je zanedbateľná suma a pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc môže ísť o vítaný ďalší zdroj príjmu popri poplatkoch za samotné nabíjanie.
Komu to prinesie peniaze – a komu povinnosti
Systém má dve hlavné strany. Na jednej sú tí, čo kredity vytvárajú a predávajú: veľkí prevádzkovatelia verejných nabíjacích staníc, firmy s vlastnou flotilou elektromobilov a nabíjacími bodmi, ale aj obce a menší prevádzkovatelia, ktorým môže dodatočný príjem pomôcť ekonomicky udržať menšie verejné nabíjačky. Osobitnú skupinu tvoria firmy, ktoré si samy vyrábajú zelenú elektrinu (napríklad cez fotovoltiku) a rovno ňou nabíjajú vozidlá – tie profitujú dvojnásobne, pretože využívajú vlastnú lacnú energiu a zároveň generujú kredity na predaj.
Na druhej strane stoja dodávatelia palív, ktorí kredity nakupujú, aby si splnili zákonnú povinnosť. Do hry môžu postupne vstúpiť aj energetickí obchodníci a takzvaní agregátori – firmy, ktoré budú kredity od menších hráčov zhromažďovať a spravovať v ich mene, čím sa má zvýšiť likvidita celého trhu.
Podobne ako na trhu so zárukami pôvodu sa očakáva vznik špecializovaných subjektov, ktoré budú menším prevádzkovateľom zabezpečovať administratívu, združovať ich kredity do väčších objemov a obchodovať s nimi voči povinným subjektom. To môže byť dôležité najmä pre menšie firmy alebo samosprávy, pre ktoré by samostatné obchodovanie predstavovalo neúmernú administratívnu záťaž.
Aké sú hlavné výzvy tohto projektu
Nie je to však bezproblémová záležitosť. Najväčšou výzvou je kvalita dát. Aby kredit vôbec mohol vzniknúť, musia byť merania spotreby elektriny presné a včasné. V praxi sa dnes stretávame napríklad s oneskorenými alebo neúplnými dodávkami údajov od výrobcov elektriny, s rozdielmi medzi odpočtami a nahlásenými profilmi spotreby, či dokonca so zámenou jednotiek kWh a MWh. Systém síce má zabudované validačné kontroly, no tie podľa vyjadrenia spoločnosti nedokážu chybné dáta úplne vylúčiť – vedia ich len označiť varovaním.
Súčasťou systému preto sú validačné mechanizmy, ktoré budú overovať úplnosť a správnosť údajov a zároveň pomáhať predchádzať duplicitnému vykazovaniu tej istej elektriny na rôzne účely, napríklad pre systém podpory obnoviteľných zdrojov, záruky pôvodu alebo vydávanie kreditov v doprave.
Výzvou môže byť aj technická pripravenosť časti existujúcej nabíjacej infraštruktúry. Mnohé staršie nabíjacie stanice totiž neboli navrhnuté s ohľadom na detailné vykazovanie údajov potrebných pre kreditný systém.
Druhou prekážkou môže byť administratívna náročnosť pre menších hráčov – registrácia účtov, napojenie na systém merania, práca s portálom spoločnosti OKTE a spoločnosti OTE. Odborníci preto odporúčajú, aby trh sprevádzal vzdelávací program – webináre, školenia a jasne vysvetlené pravidlá, aby sa nový mechanizmus nestal bariérou práve pre tých najmenších.
Nový impulz pre nabíjaciu infraštruktúru
Aj keď ide na prvý pohľad o tému pre energetikov a firmy, dotýka sa nepriamo každého, kto premýšľa nad kúpou elektromobilu alebo investíciou do nabíjacej stanice. Ak sa trh s kreditmi rozbehne tak, ako sa očakáva, prevádzkovatelia nabíjacích staníc budú mať väčšiu motiváciu stavať nové nabíjacie body – čo v konečnom dôsledku znamená hustejšiu a dostupnejšiu nabíjaciu sieť pre bežných vodičov. V zahraničí sa hovorí o tom, že podobné mechanizmy dokážu skrátiť návratnosť investície do nabíjacej infraštruktúry až o polovicu.
Zároveň ide o príklad toho, ako sa dva doteraz oddelené svety – energetika a doprava – prakticky prepájajú. Elektrina vyrobená z OZE tak môže mať priamy a merateľný dosah na to, ako rýchlo bude Slovensko elektrifikovať svoju dopravu.
O autorovi:
Patrik Rzavský je manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA. Má bohaté skúsenosti z viacerých strategických projektov. V súčasnosti zodpovedá za prípravu a rozvoj riešení pre správu a vydávanie kreditov v rámci systémov OKTE na Slovensku a OTE v ČR.
Poznámka: Článok bol publikovaný ako autorský názorový príspevok. Prezentované stanoviská a závery sú výlučne názormi autora a nemusia odrážať stanovisko redakcie ani vydavateľa.
