31. 5. 2022
Využitím geotermálnych vrtov na vykurovanie Košíc by Slovensko dokázalo ušetriť 130 miliónov kubíkov zemného plynu ročne. O potenciáli geotermálnej energie v domácich podmienkach píše v názorovom príspevku Michal Sura, odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Zdroj: Freepik
Spotreba zemného plynu na Slovensku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 5 miliárd metrov kubických (m3). Slovensko je veľmi závislé na importe zemného plynu, dováža približne 99 % zemného plynu a naúzemí SR sa pritom ročne vyťaží len zhruba 1 % z jeho spotreby. Asi 70 % spotrebovaného zemného plynu v roku 2021 pochádzalo z Ruska.
Snahou Slovenska, podobne ako aj všetkých členských štátov EÚ, je zbaviť sa čo najskôr závislosti na ruskom plyne a preto sa hľadajú iné zdroje, ktoré by ho dokázali nahradiť.
Tu si treba ale uvedomiť jednu skutočnosť, že zemný plyn je fosílne palivo, nech je akéhokoľvek pôvodu. Slovenská republika sa pridala k plánu Európskej komisie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a chce vybudovať hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, čo sa týka objemu skleníkotvorných emisií a absorpcie uhlíka. Čiže zemný plyn ako fosílne palivo by mal byť postupne nahradzovaný obnoviteľnými zdrojmi energie.
Spaľovaním zemného plynu vznikajú emisie fosílneho CO2. Navyše úniky z netesností na plynovodoch a plynárenských zariadeniach zapríčiňujú úniky zemného plynu. Zemný plyn sa skladá prevažne z metánu (∼95%) a metán je skleníkový plyn s vysokým potenciálom globálneho otepľovania - má 25 krát vyšší skleníkotvorný efekt v porovnaní s CO2. Čiže tieto úniky metánu z netesností prispievajú k otepľovaniu Zeme.
Jedným z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý má na Slovensku potenciál do určitej miery nahradiť zemný plyn, je geotermálna energia. Na Slovensku máme nadpriemerný potenciál geotermálnej energie a to vďaka našej polohe. Na územie Slovenska zasahujú tri časti Panónskej panvy (Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina) mimoriadne bohatej na geotermálne zdroje, ktoré sa využívajú už od nepamäti.
Maďarsko je známe svojím relatívne vysokým využívaním potenciálu geotermálnej energie. Navyše, spolu s naším susedom zdieľame Panónsku panvu, ktorá je veľmi bohatá na geotermálne zdroje. Pre naše porovnanie, čo sa týka potenciálu využívania tejto energie, sme si preto vybrali práve Maďarsko.
Podiel geotermálnej energie na celkovej spotrebe energie v roku 2020 tvoril na Slovensku necelých 0,1 % (0,109 TWh), kým v Maďarsku to bolo približne 0,6 % (1,742 TWh). Z tohto porovnania je vidieť, že Maďarsko využíva potenciál geotermálnej energie v oveľa väčšej miere ako Slovensko. Podiel zemného plynu na celkovej spotrebe v roku 2020 tvoril na Slovensku približne 24,9 %, kým v Maďarsku bol na úrovni 33,5 %. Ako vidíme, Slovensko a Maďarsko patria medzi štáty s vysokou závislosťou na zemnom plyne.
Na základe doterajších výskumov odborníkov sa energetický potenciál geotermálnej energie na Slovensku odhaduje na 5 500 MWt. Pritom v súčasnosti sa využíva iba zlomok tejto geotermálnej energie, niekde na úrovni 250 MWt.
Na Slovensku sa väčšina geotermálnej energie z geotermálnych vrtov využíva na rekreačné účely, pre účely vykurovania a dodávok teplej vody sa využíva len v týchto štyroch mestách: Galanta, Šaľa, Sereď a Veľký Meder.
V Maďarsku sa geotermálna energia využíva na rekreačné účely, vyhrievanie skleníkov a na účely vykurovania a dodávok teplej vody v 23 mestách (celková inštalovaná tepelná kapacita 223 MWt). Najväčším geotermálnym projektom, čo sa týka vykurovania a dodávok teplej vody v Maďarsku, je mesto Miskolc. V tomto treťom najväčšom meste Maďarska s počtom asi 160 000 obyvateľov je zásobovaná teplom z geotermálnych vrtov asi polovica z 32 tisíc bytov. Celková inštalovaná tepelná kapacita tam predstavuje asi 55 MWt.
Podiel geotermálnej energie na celkovej spotrebe zemného plynu v roku 2020 činil len asi 0,2 %, kým v Maďarsku to bolo 1,7 %.
Slovensko ani zďaleka nevyužíva všetok svoj potenciál geotermálnej energie, ale v budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. Existujú plány zásobovať mesto Košice teplom z geotermálnych vrtov pri Ďurkove. Geotermálny prieskum prebiehajúci v rokoch 1998 - 1999 v Ďurkove potvrdil, že táto geotermálna oblasť má tepelný potenciál minimálne 100 MWt, ktorý by vystačil zásobovať cca 60 000 bytov v Košiciach. To si bude vyžadovať výstavbu takmer 20-kilometrového teplovodného potrubia zo spomínaného geotermálneho vrtu pri Ďurkove až do areálu Teplárne Košice (v súčasnosti MH TH Košice).
V Košiciach, druhom najväčšom meste Slovenska, kde žije približne 250 000 obyvateľov, je vybudovaná rozľahlá sústava centrálneho zásobovania teplom. Spoločnosť MH TH Košice ročne vyrobí asi 1,22 TWh tepla, ktorým zásobuje asi 60 000 bytových jednotiek. V prvej fáze sa predpokladá ročná dodávka asi 0,58 TWh geotermálneho tepla, čím by bolo možné zásobovať polovicu bytových jednotiek v Košiciach. Na Slovensku je okrem Košíc, v štádiu prípravy alebo realizácie využitia geotermálnej energie viacero projektov.
Ak by bol zrealizovaný projekt zásobovania Košíc teplom z geotermálnych vrtov pri Ďurkove, v prípade vykurovania 100 % bytov už dnes, tak by podiel geotermálnej energie na celkovej spotrebe zemného plynu na Slovensku stúpol na 2,7 %. Realizáciou tohto projektu by sme dokázali ušetriť na Slovensku približne 130 miliónov m3 zemného plynu ročne.
Autor: Michal Sura
Energetický a dopravný analytik.
V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.
