18. 10. 2023
Ak sa chce Slovensko vydať na cestu dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti, takéto riešenie nebude zadarmo a občania by to mali vedieť. Od ekonomiky bude závisieť aj to, či sa SPP bude v budúcnosti ešte viac spoliehať na dodávky LNG. Šéf štátneho podniku Miroslav Kulla hovoril na konferencii ENERGOFÓRUM aj o tom, ako sa plynári pripravujú na koniec tranzitnej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou.
V ostatných rokoch bola strategickou výzvou plynárenstva dekarbonizácia sektora. Vojenský konflikt na Ukrajine spôsobený agresiou Ruskej federácie posunul do popredia aj energetickú bezpečnosť alebo rovinu fyzického dostatku komodity. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti SPP Miroslava Kullu k nim pribudla aj téma ceny a nákladov. „Samotná bezpečnosť je riešiteľná v určitom čase, ale cenový dopad na obyvateľov je obrovský,“ poznamenal šéf SPP minulý týždeň v panelovej diskusii na konferencii ENERGOFÓRUM.
Štátny podnik je pripravený na aktuálnu vykurovaciu sezónu
Skladovacie kapacity spoločnosti SPP sú podľa Kullu naplnené na 100 %. „Keby došlo k úplnému zastaveniu tokov z Ruska, tak máme jednak zásoby aj zdrojovanie z ostatných krajín zabezpečené minimálne do konca septembra 2024,“ spresnil Miroslav Kulla s tým, že SPP už aktuálne kontrahuje dodávky plynu na budúcu vykurovaciu sezónu.
Zástupca SPP v rámci duskusie priznal, že po výpadku ruského plynu bol na globálnom trhu citeľný nedostatok komodity, ktorý do istej miery pretrváva. Dodatočné kapacity vo svete podľa neho stále nemožno považovať za dostatočné. „SPP si momentálne zabezpečuje plyn v európskych huboch alebo u partnerov, ktorí mali už predtým dlhodobé kontrakty na skvapalnený zemný plyn LNG – ide o najväčšie svetové firmy v tomto priemysle,“ zdôraznil.
Štátny podnik popri dodávkach plynu z nórskych ťažobných polí uzavrel viacero LNG diverzifikačných kontraktov. Na skvapalnený plyn sa podľa Kullu nebude dať spoliehať vo väčších objemoch skôr ako pred rokom 2026 alebo rokom 2027. „Teda skôr ako budú otvorené nové ložiská v Katare alebo USA. Na toto sa pripravujeme a rokujeme s jednotlivými dodávateľmi, ale LNG biznis funguje inak. Je viac flexibilný, môžete plyn kdekoľvek kúpiť a priviezť. Pohyb lodí sa odvíja od toho, kde je vyššia cena,“ vysvetlil s tým, že cena LNG je aktuálne drahšia ako cena potrubného plynu, ktorý je možné získať v Európe. Od ekonomiky bude závisieť, či sa bude v budúcnosti SR viac spoliehať práve na LNG. „S jediným rozdielom, že už nikdy viac len s jediným partnerom. Z hľadiska bezpečnosti dodávok je dôležité, aby tých dodávateľov bolo viac, minimálne traja či štyria, aby sa dostali do konkurencie.“
Viaceré krajiny EÚ investujú do LNG terminálov. K možnosti, že by sa firma SPP mohla vlastnícky angažovať v podobných infraštruktúrnych projektoch sa Miroslav Kulla priamo nevyjadril. „U nás existuje fenomén, že by sme chceli mať Slovensko dekarbonizované, bezpečné a najlepšie zadarmo,“ povedal s tým, že treba na rovinu povedať, že takáto vízia je v skutočnosti nákladná. Dlhodobé LNG kontrakty vrátane tranzitných poplatkov a nákladov na využitie regazifikačných terminálov môžu cenu plynu v porovnaní s dodávkami z Ruska výrazne navýšiť. „Konečná cena môže byť vyššia aj o 10 %. Ak sme ochotní to pomenovať a povieme, že toto je to, čo na Slovensku chceme a chceme byť bezpeční, potom je to jednoduché. Ak to budeme chcieť zadarmo, tak to nepôjde,“ poznamenal Kulla.
Európa podľa neho v minulosti podcenila vytváranie konkurenčného prostredia a bola príliš závislá od jedného zdroja. „Hráči musia byť motivovaní investovať do infraštruktúry, aby sa im peniaze vrátili, alebo to musia robiť vlády zo štátnych prostriedkov. Ak bude dostatok LNG terminálov, prepojení na jednotlivé krajiny a budú sa vytvárať atraktívne podmienky pre dodávateľov a výrobcov, vtedy môže mať Európa atraktívne ceny.“
Kulla: Platforma AggregateEU pre nás nedáva zmysel
V rámci diskusie tiež odznelo, že SPP sa zapojila do spoločných nákupov plynu na úrovni EÚ prostredníctvom novovytvorenej platformy AggregateEU, ale cenové ponuky podľa Miroslava Kullu nevyužila. Ako vysvetlil šéf predstavenstva SPP, platforma nedokázala vygenerovať výhodnejšie ceny plynu, ako je firma schopná získať od dodávateľov priamym rokovaním.
Ak by sa vojna na Ukrajine skončila, história je podľa Miroslava Kullu príkladom, že postupne by došlo aj k obnoveniu obchodných vzťahov s Gazpromom. Súčasné vzťahy ruského exportéra s európskymi dodávateľmi však označil za mimoriadne komplikované, pretože dochádzalo a dochádza k obrovským porušeniam zmluvných záväzkov. Nevyhnutne by preto po skončení konfliktu muselo dôjsť ku kompenzáciám, ale najprv sa musí konflikt ukončiť.
Generálny riaditeľ SPP sa vyjadril aj k blížiacemu sa koncu prepravného kontraktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vyprší 31. decembra budúceho roka. „Zmluvne sa pripravujeme na to, že je vysoká pravdepodobnosť toho, že od januára 2025 plyn nebude tiecť, ak sa nestane niečo pozitívne. Budeme na to pripravení. Uvidíme, čo sa stane,“ doplnil Miroslav Kulla.
Ukrajina disponuje rozsiahlym systémom zásobníkov. Ako doplnil Kulla, hoci skrývajú veľký obchodný potenciál, kým pretrváva vojna, takýto biznis plán nie je pre SPP reálny, pretože sa nenájde žiadna finančná inštitúcia, ktorá by poistila infraštruktúru pred zničením. „Situáciu analyzujeme. Ekonomický význam uskladniť plyn na Ukrajine a neskôr ho doviezť nazad v súčasnosti nevychádza,“ uzavrel generálny riaditeľ a predseda predstavenstva SPP.
Ďalšie články zo zaujímavých diskusií z konferencie ENERGOFÓRUM® 2023 prinesieme už onedlho.
Pre členov platformy ENERGOKLUB® je k dispozícii kompletný videozáznam diskusie v členskej sekcii.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
