Panel expertov: Regionálna burza pre Slovensko? ÚRSO zvažuje alternatívu
2. 3. 2026
Regulačný úrad ÚRSO nedávno otvoril diskusiu o vzniku regionálnej obchodnej platformy pre krajiny s podobným energetickým mixom. V ankete ENERGOKLUB® sme preto oslovili viacero expertov a pýtali sa ich, ako vnímajú reálnosť a dopady prípadnej alternatívy lipskej burzy EEX pre Slovensko. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo svojej tlačovej správe z 19. februára 2026 označilo naviazanie Slovenska na cenotvorbu lipskej burzy EEX za nevýhodné, keďže ceny na spoločnom trhu sú ovplyvnené najdrahšími zdrojmi v Nemecku, často uhoľnými a plynovými elektrárňami zaťaženými emisnými povolenkami. To podľa regulátora neprimerane zvyšuje ceny aj na Slovensku, hoci domáca výroba je najmä jadrová, stabilná a bezemisná. ÚRSO preto otvorilo úvahy o vytvorení regionálnej burzy pre krajiny s podobným energetickým mixom, ktorá by lepšie odrážala slovenské nákladové podmienky.
V nasledujúcej ankete sme oslovili viacero expertov, aby zhodnotili realizovateľnosť a potenciálne dopady takého riešenia. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu bez redakčných úprav.
Otázka: Ako vnímate úvahy o vytvorení regionálnej alternatívy lipskej burzy EEX pre Slovensko?
Michal Dubeň člen predstavenstva a COO, E.SK
„Z môjho pohľadu výzva regulátora na iné/nové burzové miesto nedosiahne požadovaný účinok, pretože zmena miesta/platformy kotácie ešte nijako nemení samotný marginal pricing mechanizmus ani mieru prepojenia našej krajiny s okolitými sústavami, ani účastníkov trhu a ich fyzické potreby, teda základné fundamenty cenotvorby. Dá sa rozumieť snahe regulátora v kontexte lokálneho pohľadu na prebytkový a nízkoemisný energetický mix a relatívne nízke výrobné náklady, ale je treba si uvedomiť, že sme súčasťou širšieho regiónu, ktorý je deficitný a navyše v téme OZE nenasledujeme západné trhy (z časti aj z objektívnych geografických dôvodov). Práve tu vzniká pri cenovom decouplingu prémia slovenského trhu napriek svojej prebytkovej bilancii.
Takisto nie je možné jednostranne tvrdiť, že slovenský trh na túto situáciu len dopláca. Slovenskí výrobcovia elektriny dosahujú zvýšenú ziskovosť z tejto situácie a takisto prispievajú, ako napríklad Slovenské elektrárne, aj do cenovej regulácie domácností, prípadne financujú nové zdroje a zariadenia, ktoré majú čeliť aj nárastu spotreby a zvýšiť flexibilitu v najbližších rokoch. Problémom preto ostáva skôr cena pre priemysel, čo ale nie je len téma slovenského trhu, a je dôležité hľadať celoeurópske systémové riešenia, o ktorých diskusie aktuálne prebiehajú.“
Matej Krušpán nezávislý konzultant
„Slovensko čelí negatívnym dopadom cenového vplyvu zahraničných indexov, keďže slovenský energetický mix plne postačuje na krytie domácej spotreby, a napriek tomu je slovenská elektrina ťahaná nahor vysokými cenami v Maďarsku z dôvodu deficitu maďarskej elektrickej bilancie. Slovenská energetika je aktuálne prebytková, takže svojím vývozom de facto dotuje Maďarsko, Ukrajinu a Balkán, čo spôsobuje neprimerane vysoké ceny elektriny na slovenskom trhu.
Pre účely cenotvorby pre slovenských domácich odberateľov by Slovensko a ÚRSO mohli zvážiť zavedenie špeciálnych regulačných mechanizmov na zníženie ceny slovenského elektrického indexu na úroveň českého, resp. nemeckého indexu.“
Libor Láznička konzultant a partner, energIQube
„Úvahy prezentované ÚRSO o regionálnej alternatíve k EEX vychádzajú z pohľadu, ktorý môže do istej miery zjednodušovať komplexnú realitu fungovania trhu s elektrinou. Cena elektriny je významne ovplyvnená cezhraničnými prepojeniami a fyzikálnymi tokmi elektriny, nielen administratívnym zoskupením obchodných oblastí podľa skladby výrobných zdrojov. Preto je namieste dôkladne zvážiť, aký by bol reálny dopad prípadnej regionálnej burzy – jej efekt totiž nemusí automaticky viesť k očakávaným výsledkom. Zároveň, je otázne, do akej miery by navrhovaný región zložený z krajín V4 predstavoval homogénny priestor z pohľadu energetického mixu a trhových podmienok. V rámci existujúceho jednotného európskeho trhu je potrebné smerovať úsilie na posilnenie infraštruktúry a odstraňovanie úzkych miest, ktoré významne prispievajú k rozdielom v cenách.
Rovnako je vhodné pripomenúť, že je to regulátor, ktorý má priamy vplyv predovšetkým na regulované zložky koncovej ceny elektriny. Samotná cena komodity na faktúre za elektrinu tvorí len jednu zo zložiek výslednej ceny. Je determinovaná nie len obchodovaním na lipskej burze, ale aj spotovými trhmi a európskymi trhovými mechanizmami. Ak je cieľom dosiahnuť zníženie citlivosti odberateľov na krátkodobé trhové výkyvy, existujú aj iné nástroje – napríklad dlhodobé PPA kontrakty, zdieľanie elektriny, agregácia flexibility. Na Slovensku stále čelia legislatívnym a regulačným výzvam, ktorým by sa možno oplatilo venovať zvýšenú pozornosť.
Z dlhodobého hľadiska sa ako stabilnejšia cesta javí systematické zlepšovanie fungovania existujúceho trhu a regulačného rámca, než vytváranie nových obchodných platforiem bez jasne definovanej vízie ich prínosu.“
Ivan Weiss riaditeľ divízie Stratégia a rozvoj podnikania, Stredoslovenská energetika
„Budovanie samostatnej regionálnej burzy by podľa môjho názoru neprinieslo očakávaný výsledok. Pre znižovanie cien je potrebné zabezpečiť dostatok stabilných výrobných zdrojov, ktoré pokryjú dopyt blízko spotreby. Úsilie je tiež potrebné smerovať do využívania dostupných fondov na modernizačné a digitalizačné aktivity.“
Viac
Zdroj: Prezidentská kancelária
