30. 4. 2026
Kombinácia rozsiahlej podpory obnoviteľných zdrojov, cien emisných povoleniek a regulačných zásahov narušila v Európskej únii fungovanie trhu s výrobou elektriny natoľko, že prestáva vytvárať spoľahlivé impulzy pre nové investície. Na výročnej konferencii asociácie ERRA v Bratislave na to upozornil český podnikateľ Daniel Křetínský, majoritný vlastník skupiny EP Group a šéf holdingu EPH.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
V Bratislave sa konala výročná konferencie asociácie ERRA, medzinárodnej organizácie združujúcej regulačné orgány v energetike. Podujatie, ktoré hostil ÚRSO, priniesla zaujímavé debaty o rôznych prístupoch regulačných autorít vo vzťahu k technologickým, trhovým alebo geopolitickým výzvam. Na podujatí vystúpil s prezentáciou aj Daniel Křetínský. Český podnikateľ je majoritný vlastník skupiny EP Group, ktorá prostredníctvom holdingu EPH patrí medzi najväčších hráčov v európskej energetike.
Daniel Křetínský vo svojom vystúpení zdôraznil, že základný princíp trhu – merit order – síce formálne zostáva zachovaný, no v praxi prestal vytvárať spoľahlivé cenové signály. „Európsky trh s výrobou elektriny je dnes v úplnom chaose. Je tu masívny rozdiel medzi tým, ako bol navrhnutý, a tým, ako v skutočnosti funguje,“ uviedol Křetínský v rámci svojho vystúpenia na konferencii ERRA v Bratislave.
Podľa jeho slov sa energetická politika Európskej únie stále tvári, že výroba elektriny je založená na trhových princípoch, kde investori reagujú na cenu. Tento koncept však podľa neho narušili dve udalosti posledných dvoch desaťročí. Prvou bola rozsiahla a rýchla podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE). „Rozumieme dôvodom podpory OZE, ale faktom je, že táto deformácia trhu nebola nikdy kompenzovaná konvenčným výrobcom, hoci práve oni zaplatili účet,“ skonštatoval šéf EPH.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Křetínský poznamenal, že v rokoch 2000 - 2010 investovali európske energetické spoločnosti desiatky miliárd eur do plynových a uhoľných elektrární, ktoré mali zabezpečiť dostatok výkonu a stabilitu sústavy. Dotovaný rozmach OZE následne výrazne znížil ich využitie a ekonomickú návratnosť.
Druhým destabilizačným faktorom je podľa neho cena emisných povoleniek. Tá dnes tvorí podstatnú časť krátkodobých marginálnych nákladov a zásadne mení poradie zdrojov v rámci merit order. „Pri súčasných cenách CO₂ majú lignit, čierne uhlie a plyn veľmi podobné krátkodobé náklady. Výsledkom je, že žiadna z týchto technológií nedostáva dostatočný počet hodín, aby bola ekonomicky zdravá.“
Křetínský upozornil, že odklon od lignitu a čierneho uhlia z európskeho trhu je pri súčasnom nastavení prakticky nevyhnutný. To podľa neho vytvára potrebu nových plynových kapacít, ktoré sú jediným realistickým flexibilným zdrojom schopným stabilizovať systém. „Všetci vieme, že uhlie z trhu odíde a že potrebujeme viac plynu. Problém je, že plyn ako marginálna technológia nedokáže sám o sebe vytvoriť dostatočné príjmy na to, aby sa nové zdroje oplatilo stavať,“ zdôraznil Daniel Křetínský.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
