Matúš Mišík: Vnútorný trh s energiami v EÚ, ako ho poznáme dnes, sa zrejme stane minulosťou

Tlačiť

Zdieľať

28. 3. 2022

Zdroj: Freepik

Ako hodnotíte prezentovanú víziu EÚ o spoločnom nákupe zemného plynu, LNG a vodíka?

Toto nie je prvýkrát, čo sa EÚ zaoberá otázkou spoločného nákupu zemného plynu z dôvodu energetickej bezpečnosti. Už v roku 2014 s takýmto návrhom prišiel Donald Tusk, ktorý bol v tom období poľským premiérom. Návrh sa dostal do projektu Energetickej únie, ktorý bol predstavený Európskou komisiou v roku 2015, avšak táto sa pozerala na energetiku komplexnejšie a rozmer energetickej bezpečnosti išiel do úzadia. Nasledujúci projekt - Európsky zelený dohovor z roku 2019 - je skoro úplne zameraný na klimatické ciele aj v oblasti energetiky a energetickej bezpečnosti nevenoval väčšiu pozornosť.

Spoločný nákup by mal množstvo výhod, predovšetkým by zlepšil vyjednávaciu pozíciu členských štátov, ktoré by zastupovala Európska komisia ako jeden celok a nakupovala by omnoho väčší objem, ako jednotlivé členské štáty samostatne. Toto je však výhodné najmä pre tých členov, ktorí nakupujú malé množstvá plynu a majú preto v súčasnosti slabšiu vyjednávaciu pozíciu. V minulosti sa proti návrhom na spoločný nákup stavali najmä tí členovia EÚ, ktorí mali dobrú vyjednávaciu pozíciu, ktorá im umožnila vyjednať dobrú cenu a ešte aj využiť energetické vzťahy s dodávateľmi na zahraničnopolitické ciele. Nemecko je možné považovať za hlavný príklad tejto skupiny štátov, hoci rozhodne nebolo jediné. Naopak, krajiny strednej a východnej Európy (hoci nie všetky) patrili medzi podporovateľov vytvorenia jednotného nákupu zemného plynu.

Európska komisia tvrdí, že za vzor ako uskutočniť takýto nákup môže slúžiť spôsob nákupu vakcín proti koronavírusu, avšak existujú aj príklady z oblasti energetiky, kde sa to už deje. V rámci jadrovej energetiky existuje mechanizmus v rámci Euroatomu na nákup jadrového paliva, hoci tento bol dlhodobo vnímaný formálne, pričom de facto o nákupoch rozhodovali aktéri v jednotlivých členských štátoch.

Nemôže zámer unifikovať nákup plynu "podlomiť" rokmi budované trhové prostredie v EÚ? Ako kompatibilné je plánované opatrenie s liberalizáciou európskeho energetického trhu?

EÚ sa snažila desaťročia budovať spoločný energetický trh v presvedčení, že tento vyrieši takmer všetky problémy v oblasti zemného plynu a elektrickej energie, vrátane energetickej bezpečnosti. Toto sa ukazuje ako nesprávny predpoklad a už od minulej jesene sme videli, že konkurencia nemá schopnosť dostatočne reagovať na podnety, ktoré prichádzajú z oblastí mimo EÚ. A keďže EÚ je a do budúcna aj bude závislá na energetických surovinách z tretích krajín, je potrebné upraviť súčasnú energetickú politiku tak, aby dokázala v budúcnosti na takéto problémy reagovať omnoho lepšie, než to vidíme v súčasnosti, keď neexistujú žiadne automatické mechanizmy a na každom kroku sa musí dohodnúť celá Únia.

S vnútorným trhom tak, ako ho poznáme dnes, sa asi budeme musieť rozlúčiť, ale to nemusí byť nevyhnutne problém, pretože Gazprom ho vedel v poslednej dobe zneužívať. Mnohé jeho výhody však naďalej zostanú - možnosť nakupovať plyn od rôznych dodávateľov na veľkoobchodnom trhu, mechanizmus solidarity v prípade krízy, a podobne. Je veľký predpoklad, že po ruskej invázií na Ukrajinu sa zmení pohľad na energetiku ako takú, už sa nebudú energetické zdroje vidieť len cez trhovú prizmu a bude im priradený dôležitý bezpečnostný aspekt. Toto môže mať negatívny dopad na ceny (kvôli rôznym pravidlám, ktoré sa zavádzajú už aj dnes a ktoré spravia zemný plyn a iné suroviny drahším), avšak zvýši to energetickú bezpečnosť - takže zvýšená cena za energetické suroviny bude vlastne „prémia“, ktorú sme doteraz neplatili.

Od plynovej krízy uplynulo vyše 13 rokov. Spravilo odvtedy Slovensko, resp. hráči pôsobiaci v plynárenstve maximum z pohľadu diverzifikácie dodávok plynu alebo situáciu podcenili?

Slovensko sa nachádza v úplne inej situácii ako v roku 2009. Máme prepojenia so skoro všetkými susedmi (viď aj ďalšiu odpoveď), ktoré umožňujú slovenským firmám fyzicky doviesť plyn z mnohých zdrojov vrátane LNG. Vzhľadom na veľkosť nášho trhu by nemal byť problém získať náhradné dodávky aj v prípade sankcii uvalených na Rusko v oblasti zemného plynu.

V čom sa podcenila výrazne situácia je veľmi malé zameranie sa na energetickú efektívnosť, ktorá je z dlhodobého hľadiska kľúčom k energetickej bezpečnosti. Avšak toto sa dá len ťažko očakávať od energetických firiem, ktoré sa sústredia na predaj energie a preto tu musí zohrať rozhodujúcu úlohu štát. Toto sme však doteraz nevideli ani na úrovni EÚ (2020 a 2030 ciele v oblasti energetickej efektívnosti sú veľmi málo ambiciózne a veľmi slabo vymožiteľné), ani na domácej úrovni (napr. Plán obnovy obsahuje aj zatepľovanie rodinných domov a verejných budov, ale progres je veľmi pomalý).

Už onedlho sa spustí slovensko-poľský plynovod. Ako geopolitická situácia zvýši jeho prínos?

Otázne je, či umožní nakúpiť slovenským plynárenským hráčom plyn, ktorý by inak nevedeli získať. Momentálne sa zdá, že tomu úplne tak nebude, pretože dôležité je prepojenie so zvyškom európskej sústavy, čo Slovensko má a veľmi dobré. Pred mesiacom by som možno ešte povedal, že tento plynovod nie je dôležitý, dnes sa ale zdá, že každá infraštruktúra je dobrá, pretože ponúka nové možnosti. Prepojenie bolo financované z veľkej časti z prostriedkov EÚ, ak by to bolo čisto z prostriedkov prepravných firiem, tak by sa to muselo odzrkadliť na poplatkoch, čo by malo svoje vlastné nevýhody.

Dôležitým bodom prepojenia je, že končí v poľskom LNG terminály, ktorý sa práve rozširuje o 2,5 mld. m³, čo je viac ako polovica slovenskej ročnej spotreby. Geopolitický prínos pre energetický trh EÚ ako taký bude mať predovšetkým toto rozšírenie terminálu, hoci aj tu sú isté limity, pretože importná LNG kapacita EÚ musí byť vyrovnaná exportnou kapacitou krajín vyvážajúcich LNG.