Jozef Holjenčík: Jednotný európsky trh s elektrinou neexistuje (+VIDEO)

Tlačiť

Zdieľať

15. 7. 2026

Stretávame sa dva roky po našom poslednom rozhovore. Vtedy ste ubezpečovali, že po „legislatívnej smršti“ očakávate stabilitu regulačného prostredia a v ďalších rokoch, odhliadnuc od zmien, ktoré vyplývajú z transpozície smerníc, plánuje úrad minimálne zásahy do právnych predpisov. Ako sa vám podarilo pretaviť tento zámer do reality? 

Pri vyhláškach a legislatívnych zásahoch sa podľa mňa podarilo zjednotiť dokumenty a nastaviť reguláciu tak, aby sa podľa vzorcov vo vyhláškach dalo dopočítať k rozumným cenám. Túto časť cieľa sa podarilo splniť. 

Druhá časť súvisí s implementáciou európskych smerníc a nariadení do slovenského právneho prostredia. Týchto povinností je viacero, či už ide o energetickú efektívnosť alebo ďalšie pravidlá. Práve preto sme museli po približne roku a pol opäť pristúpiť k novelizácii cenových vyhlášok v elektrine a plyne aj pravidiel trhu. 

Nešlo však iba o transpozíciu európskej legislatívy. Niektoré ustanovenia sme potrebovali dovysvetliť alebo spresniť, pretože neboli vždy jednoznačne chápané. Dá sa povedať, že legislatívna smršť, o ktorej ste hovorili, sa skončila. Štyrmi vyhláškami sme uzavreli kapitolu implementácie prijatých smerníc a zároveň spresnili viaceré ustanovenia. 

Od júla vstúpia do účinnosti dve cenové vyhlášky a novelizované pravidlá trhu s elektrinou a plynom. Moja otázka smerovala k tomu, či vnímate istú únavu, či vyčerpanosť  účastníkov trhu z mnohých legislatívnych zmien, resp. novelizácií  predpisov? Alebo išlo, ako ste spomenuli, o nevyhnutné úpravy?

Únavu pociťujeme skôr z niektorých rozhodnutí Európskej únie. Pokiaľ ide o účastníkov trhu, nemyslím si, že by sme s nimi boli v antagonistickom vzťahu. Naopak, zmenilo sa vnímanie regulačného úradu aj komunikácia s trhom. 

Pred každým legislatívnym krokom oslovujeme rozhodujúcich účastníkov trhu a vybrané skupiny. Pýtame sa ich, čo im v predpisoch prekáža a aké zmysluplné návrhy by chceli predložiť. Podnetov dostávame veľa a snažíme sa ich v čo najväčšej miere zapracovať. Zároveň aj trh prestal pristupovať k úradu iba kontrolórsky a s nezmyselnými požiadavkami. Aj nám sa preto pracuje lepšie. 

Dynamické tarify

Dynamické tarify sú jednou z vašich hlavných komunikačných tém. Tento nástroj súvisí s rozvojom smart energetiky a decentralizácie, ale evidujem, že spôsob, akým ho plánuje ÚRSO implementovať, výrazne rezonuje a vyvolal rozporuplné reakcie dodávateľov elektriny. Myslíte si, že ste túto tému uchopili správne?

Dynamické tarify nie sú novinkou. V slovenskej legislatíve sú zavedené už od roku 2014 a niektorí odberatelia ich v upravenej podobe využívajú aj dnes. Evidujeme približne niekoľko desiatok takýchto odberateľov. 

Úrad dáva odberateľom možnosť zaujímať sa o tento typ produktu a pracovať s ním. Zdôrazňujem, a to je kľúčové, že ide o možnosť, nie o povinnosť. Dynamické tarify majú odberateľovi umožniť rozhodovať o nákladoch na elektrinu. 

Princíp je jednoduchý: odberateľ bude dopredu poznať cenu elektriny v krátkych časových intervaloch a podľa toho si môže nastaviť spotrebu. Spotrebiče alebo technológie môže využívať vtedy, keď je cena elektriny najnižšia. Výsledkom môže byť nižší náklad pre odberateľa a zároveň "vyhladenie" odberového diagramu, čo pomáha aj sústave. 

Časť dodávateľov argumentuje, že úlohou regulátora je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu, nie určovať podobu konkrétnych produktov. Upozorňujú tiež, že pre menších dodávateľov alebo spoločnosti s obmedzeným počtom domácností môže byť zavedenie nových produktových povinností spojené s neprimeranými administratívnymi a finančnými nákladmi. Vnímate aj tento rozmer diskusie?

Rozdiel je v tom, že Európska únia nás posunula k obchodovaniu v hodinových a pätnásťminútových intervaloch. Keď tieto pravidlá zavádzame, mali by byť dostupné pre všetkých odberateľov vrátane domácností. Nejde o povinnosť. Je to možnosť obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. 

Ak má odberateľ predpoklady riadiť svoju spotrebu, napríklad batériu, tepelné čerpadlo alebo iné spotrebiče, môže elektrinu využívať vtedy, keď je jej prebytok a cena je najnižšia. Dodávatelia neprídu skrátka. V cene budú mať zohľadnené náklady na obstaranie elektriny aj primeraný zisk určený rozhodnutím úradu. 

Poskytovateľ univerzálnej služby však musí od roku 2027 ponúkať dynamickú tarifu domácnostiam, ak ich má vo svojom portfóliu. Rozumiem tomu správne? 

Nie. Nemusí ju ponúkať povinne. Má možnosť ju použiť, ak má odberateľov, ktorí o ňu prejavia záujem. Je to založené na dohode medzi dodávateľom a odberateľom. Dôležitou podmienkou však je, že odberatelia, ktorí chcú dynamické tarify využívať, musia mať nainštalované inteligentné meracie systémy. 

Pozrime sa teraz na odberateľa. Ten musí pochopiť koncept dynamických taríf, ich výhody aj potenciálne riziká, keďže pri takomto produkte bude vystavený neregulovanej trhovej cene za komoditu. Nie každé odberné miesto je na to spôsobilé. Sú podľa vás slovenskí odberatelia pripravení na takýto produkt? 

Bude si to vyžadovať veľkú osvetu a trpezlivé vysvetľovanie. Dodávatelia budú musieť svoje produkty odberateľom zrozumiteľne predstaviť. Myslím si však, že trh aj odberatelia na to môžu reagovať pozitívne. 

Úrad nerobí nič iné, než implementuje požiadavky Európskej únie. Ide aj o krok smerom k deregulácii. Kto si chce vyskúšať, ako funguje voľný trh, môže si to cez dynamické tarify v priamom prenose „ohmatať“. 

Inteligentné meradlá a náklady na ich výmenu

Téma dynamických taríf je úzko spojená s inteligentnými meracími systémami (IMS). Zároveň vieme, že 2G sieť končí a otvorená zostáva finančná stránka takejto zmeny. Považuje ÚRSO za správne, aby sa náklady na výmenu smart meradiel premietli do regulovaných taríf a zaplatili ich odberatelia? 

Nepovažujem to za správne. Súčasné meradlá a súvisiaca infraštruktúra boli už dávno zaplatené a investícia sa vrátila. Zároveň však máme deficit v tom, že inteligentné meracie systémy nie sú nasadené na všetkých odberných miestach. 

Na Slovensku je približne 2,6 milióna odberných miest v elektroenergetike. Inteligentné meradlá sú podľa dostupných údajov nainštalované približne na 600-tisíc odberných miestach, teda zhruba na pätine. Tento deficit treba dohnať, najmä ak chceme napĺňať ciele energetickej efektívnosti a pracovať s presnými dátami. 

Nechceme, aby sa modernizácia meradiel priamo preniesla na plecia odberateľov. Distribučné spoločnosti ich musia nainštalovať ako svoje náklady. Tie sa môžu dostať do regulačnej bázy aktív a odpisovať počas životnosti meradiel, ale nemyslím si, že by to distribučné spoločnosti tragicky postihlo. 

Nemal by regulátor iniciovať hľadanie modelu spolufinancovania, napríklad aj zo strany štátu, keďže predpokladám, že štát získal z telekomunikačných licencií významné prostriedky? Budete z vašej pozície tlačiť aj na takéto riešenie? 

Ide najmä o vec telekomunikačného regulátora, ktorý vydával licencie na využívanie sietí. Zároveň však existujú rôzne finančné nástroje Európskej únie a podľa mojich informácií sa hovorí o významnom objeme prostriedkov, ktoré by mohli smerovať aj do tejto oblasti. 

Je na distribučných spoločnostiach, ako s investičnými prostriedkami naložia. Ak sa rozhodnú využiť ich na modernizáciu infraštruktúry a nasadenie inteligentných systémov, bude to ich rozhodnutie. Štát má zároveň významné vlastnícke podiely v distribučných spoločnostiach, a preto je podľa mňa aj jeho povinnosťou podieľať sa na investovaní do rozumnej infraštruktúry. 

Energetika je čoraz viac a v budúcnosti bude ešte viac závislá od dát. Táto téma zároveň poukazuje na širší fenomén rastúcej závislosti kritickej infraštruktúry od komunikačných sietí. Ako môže ÚRSO systémovo pristupovať k riešeniu tejto závislosti a súvisiacich rizík?

Dá sa to riešiť a už roky intenzívne komunikujeme s telekomunikačným regulátorom. Diskutujeme o jeho zámeroch aj o tom, čo potrebuje energetika. Vymieňame si informácie a hľadáme spoločné riešenia. 

Pri vypínaní 2G siete ide z ich pohľadu o technologickú nevyhnutnosť. Z našej strany je dôležitá otázka, akú životnosť budú mať nové siete z pohľadu inteligentných meradiel. Ak má merací systém životnosť desať rokov, potrebujeme vedieť, či sieť, cez ktorú bude komunikovať, vydrží počas celej tejto doby. Máme verbálne uistenia, že súčasné riešenia by túto životnosť mali zvládnuť. 

Európsky trh s elektrinou

Dlhodobo kritizujete fungovanie energetického trhu v EÚ, ktorý podľa vás zlyháva, pričom jeho dôsledky negatívne pociťujú aj krajiny ako Slovensko. Naše ceny tlačí nahor hlavne nedostatkové Maďarsko a hladný Balkán, keďže tam odteká elektrina ľahšie, ako priteká z lacnejšieho Nemecka a Česka. „Cenové infekcie“ sú celkom  určite relevantná téma, ale v kontexte spotových cien elektriny sú pre nás kľúčové ceny na platformách spoločnosti OKTE. Zároveň sme však súčasťou prepojeného jednotného trhu,  ktorý má svoje pravidlá. Aké konkrétne riešenie má ÚRSO?  

Podľa mňa jednotný európsky trh s elektrinou v skutočnosti neexistuje. Ak by existoval, ťažko by sa vysvetľovalo, prečo sú ceny komodity v Španielsku okolo 50 eur za megawatthodinu, v škandinávskych krajinách približne 30 eur, vo Francúzsku okolo 70 eur a v našej obchodnej oblasti aj nad 100 eur. 

Takéto rozdiely nepovažujem za výsledok fungujúceho jednotného trhu. V Európe je v tejto oblasti chaos a rozdielne predstavy o tom, čo má jednotný trh znamenať. Problémom je aj princíp marginálnej cenotvorby, ktorý negatívne dopadá na krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny, ako je Slovensko. 

Slovensko vyrába elektrinu s nízkymi emisiami, no v spoločnej obchodnej oblasti znáša ceny ovplyvnené najdrahšími zdrojmi, najmä uhlím a plynom v iných krajinách. Ak je záverečná cena na burze určená najdrahším zdrojom, premieta sa to aj do cien u nás. To je podľa mňa nespravodlivé. 

V analýze úradu, ktorú ste publikovali koncom mája, sa ako jedna z možností uvádza rozdelenie spoločnej obchodnej oblasti do menších regiónov s vlastným denným a vnútrodenným trhom. Naozaj by to podľa vás viedlo k nižším cenám? Nemohlo by takéto regionálne riešenie paradoxne zvýšiť ceny alebo volatilitu? 

Je to jedna z možností. Ak sa európsky trh spamätá a upraví sa výpočet marginálnej ceny, nemusíme rozdeľovať nič. Treba však cenotvorbe dať logiku a zabrániť tomu, aby emisné povolenky deformovali cenu elektriny a aby rozhodnutia jednej krajiny, napríklad odstavenie jadra v Nemecku, negatívne dopadali na celý región. 

Ďalšou možnosťou je oddelenie cenotvorby plynu od cenotvorby elektriny, teda takzvaný decoupling. A napokon treba upratať systém emisných povoleniek. Nehovorím, že sa nemá platiť za emisie, ale hodnota povolenky by mala byť rozumne nastavená a regulovaná tak, aby systém nepoškodzoval krajiny a odberateľov. 

V tlačových správach úradu naznačujete koordinovaný postup s okolitými krajinami. Môžete byť konkrétnejší? Má už táto iniciatíva konkrétne kontúry?  

Áno, má reálne kontúry. Na nedávnej konferencii regulátorov ERRA v Bratislave sme sa s viacerými krajinami, vrátane Francúzska, Talianska, balkánskych štátov a krajín V4, dohodli, že sa na tieto otázky pozrieme spoločne. Našu analýzu sme im zaslali a očakávame ich stanoviská. 

Ak sa zhodneme na spoločnom stanovisku, pôjde o významnú silu. Hovoríme o regióne s viac ako 100 miliónmi ľudí. V takom prípade bude hlas smerom k Európskej komisii znieť inak. Som optimista, že po letných dovolenkách, v septembri alebo októbri, budú kontúry spoločného postupu jasnejšie. 

Nejde iba o domácnosti, ale aj o priemysel a konkurencieschopnosť. Cez cenu elektriny sa dá veľa urobiť pre to, aby európsky priemysel prežil a aby sa výroba nepresúvala mimo regiónu alebo medzi krajinami navzájom nekanibalizovala. 

Regulačná politika a pásmové tarify

V akej fáze je príprava novej regulačnej politiky? 

Pri tvorbe regulačnej politiky sme oslovili široký okruh účastníkov trhu v teple, elektrine, vode aj plyne. Prišlo viacero zaujímavých podnetov. Cieľom je pripraviť takzvanú nultú verziu dokumentu, ktorú by sme chceli mať k dispozícii koncom júla alebo začiatkom augusta. 

Túto verziu pošleme účastníkom trhu na pripomienkovanie, aby videli, ako sa ich návrhy premietli do textu. Následne predpokladáme, že v októbri bude pripravená pracovná verzia na verejné pripomienkovanie. Formálne nejde o medzirezortné pripomienkové konanie, ale dokument zverejníme, aby sa k nemu mohli vyjadriť verejnosť aj účastníci trhu. 

Po zapracovaní pripomienok pôjde dokument aj do Bruselu, nie na schválenie, ale na informovanie o tom, ako uvažujeme do budúcnosti. Do konca roka by regulačná politika mala byť pripravená aj so stanoviskami ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia. Zákonný termín na jej prijatie regulačnou radou je do 31. marca budúceho roka. 

Úrad hovorí aj o pásmových tarifách. Ako ich vnímate v porovnaní s plošnou energopomocou? 

Pásmové tarify považujem za lepší nástroj než plošné energodotácie. Dnes dostávajú podporu aj tí, ktorí ju nepotrebujú, a zároveň sa vždy nájde skupina, ktorá cez systém prepadne. Pri pásmových tarifách by odberateľ platil nižšiu cenu za spotrebu v prvom pásme a vyššiu cenu pri vyššej spotrebe v ďalších pásmach. 

Takýto systém by motivoval k úsporám. Kto by chcel nižšie náklady, snažil by sa dostať do nižšieho pásma. Myšlienka pásmových taríf je na úrade stále živá a mala by sa objaviť v novej regulačnej politike pre ďalšie regulačné obdobie. 

Netreba to však priamo spájať s energodotáciami. Tie sú politickým rozhodnutím a úrad do politiky vstupovať nechce. Pásmové tarify sú regulačný nástroj, ktorý by mohol odberateľom ponúknuť ďalšiu možnosť a zároveň priniesť úsporu energie. 

S Jozefom Holjenčíkom (ÚRSO) sa rozprával Michal Jesenič (ENERGOKLUB).  
Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex, foto: energoklub.sk.