9. 4. 2020
Krátkodobé opatrenia v energetike na pomoc v mimoriadnej situácii a dlhodobé, systematické riešenia ministerstvo hospodárstva prinesie v niekoľkých fázach. V prvom rade chce chrániť odberateľov aj trh s dodávkou energií. Okrem toho však podľa štátneho tajomníka rezortu Karola Galeka musí vyriešiť akútne hroziaci a škandalózne vysoký deficit pri TPS, za ktorým vidí fatálne zlyhanie ÚRSO.
V týchto dňoch na ministerstve hospodárstva intenzívne pracujete na protikrízových opatreniach v sektore energetiky, obzvlášť na pomoc odberateľom, ktorým v prípade platobnej neschopnosti hrozí aj odpojenie. Aké konkrétne opatrenia je možné očakávať v prvej etape?
Snažíme sa zachovať odberateľsko-dodávateľsko-distribučný reťazec, t. j., aby počet účastníkov zostal aj po kríze zachovaný, tak ako pred ňou, a nedošlo k bankrotom, ale ani zvýhodneniu na úkor iných. V tom spočíva aj naše súčasné opatrenie, ktoré už máme vypracované. Ide o moratórium v neuplatňovaní sankcií v energetike.
Pokiaľ sa domácnosť, malý alebo stredný podnikateľ dostane do omeškania so splatnosťou faktúry za energie, nebol by za to pokutovaný alebo inak sankcionovaný a v najhoršom prípade dokonca odpojený. Nestanovujeme však nejaký zákaz na odpojenie, ale riešime, že ak presne vymedzená doba, ktorú sme aktuálne navrhli na dva mesiace, uplynie, všetky záväzky musia byť vysporiadané. Pôjde o akúsi zmrazovaciu fázu, aby sme ochránili všetkých účastníkov reťazca.
V prípade domácností sa to má týkať všetkých plošne. V prípade firiem však pôjde len o tých, ktorých sa priamo dotkla súčasná kríza a majú ako deklarovať, že im poklesli tržby minimálne o 40 %. Taktiež u nich chceme moratórium ohraničiť spotrebou, a to 1 GWh ročne pri elektrine a 4 GWh pri plyne. Malé a stredné podniky nebudú musieť pokles tržieb nateraz nijako preukazovať, postačí čestné prehlásenie.
Máme tu čas mimoriadnej situácie a očakávam, že každý k tomu bude pristupovať zodpovedne a nebude opatrenie zneužívať na špekulácie a neuhrádzať platby. Ide totiž len o zmrazenie sankcií.
Hovorili ste teda o odberateľoch. Má sa uvedené opatrenie vzťahovať na všetkých dodávateľov na trhu? Ako je to s ich ochranou, resp. spomínaným zachovaním štruktúry trhu?
Prioritne ide o alternatívnych dodávateľov, ktorí majú dané povinnosti voči iným účastníkom trhu, najmä pološtátnym distribútorom a OKTE a musia splácať niektoré zálohové platby aj mesiac vopred. Aj dodávatelia trhu sú pre nás dôležití, v minulosti prebiehala liberalizácia trhu a bolo by na škodu veci, ak by v dôsledku krízy dodávatelia z trhu zmizli kvôli uplatneným sankciám.
Ani oni by to však nemali zneužívať, ide predsa len o opatrenie na obmedzený čas. Ak majú likviditu, mali by si svoje záväzky plniť a za odberateľov, ktorí za energie riadne platia by mali naďalej uhrádzať poplatky ostatným subjektom. Potrebujeme nateraz zmraziť situáciu, zabrániť narušeniu vzájomných vzťahov predtým, ako sa dostaneme do ďalšej fázy, kde už budeme nielen sanovať, ale priamo pomáhať.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
O akých iných opatreniach na pomoc subjektov pôsobiacich v energetike, ktoré by sa mohli prijať v ďalšej fáze, diskutujete?
Momentálne je v riešení najmä nízkoúročená pôžička, ktorá by bola garantovaná zo strany štátu. Takto by malo byť pre malé a stredné podniky možné prefakturovať dlžné faktúry za energie. V prípade veľkých podnikov už máme zavedený systém kompenzácií v objeme 40 miliónov eur, kde sú aj stanovené pravidlá a podmienky oprávnenosti.
Je možné, že v dôsledku krízy sa to bude prehodnocovať. Avšak musím dodať, že tak, ako som v minulosti tieto kompenzácie kritizoval, tak tomuto opatreniu dávam posledný rok z dôvodu mimoriadnej situácie. Do budúcna pôjdeme cestou zníženia koncovej ceny elektriny pre všetkých, aby žiadne kompenzácie nikto nemusel dostávať. Znížime tarifu za prevádzkovanie systému na únosnú mieru pre všetkých a pozrieme sa na ostatné položky, ktoré koncovú cenu navyšujú.
Ďalší problém však vznikol v súvislosti s tým, že od začiatku tohto roka prebrala úlohu zúčtovania podpory OZE a VÚ KVET spoločnosť OKTE. Došlo k zníženiu spotreby elektriny, poklesu jej ceny na trhu, cena vykupovanej elektriny v cenovej vyhláške bola nastavená nevhodne a ÚRSO nezohľadnil v cenovom rozhodnutí o výške TPS všetky náklady OKTE. Tohtoročný deficit narastá o desiatky miliónov eur a údajne by v kritickom prípade mohol dosiahnuť až takmer 200 miliónov eur za jediný rok. Rieši už ministerstvo tento problém?
Áno, v prípade tarify za prevádzkovanie systému (TPS) nám akútne hrozí škandalózne vysoký deficit. Zanalyzovali sme dôvody a našli sme tri hlavné. Prvým bol pokles spotreby elektriny, pričom objem výroby dotovanej elektriny zostáva zachovaný a TPS to pocíti. ÚRSO v cenovom rozhodnutí z konca minulého roka nezohľadnilo OKTE všetky náklady a nárok v plnej výške, čím už vtedy definoval, že deficit bude na stole. Je možné, že to bolo z dôvodu blížiacich sa volieb a samotný úrad chcel ukázať, ako znižuje cenu elektriny. Tretí veľmi podstatný dôvod je, že zatiaľ čo dosiaľ výkupná cena pozostávala z ceny na straty a doplatku, tak dnes sa z pevne stanovenej ceny na straty stal spot.
Pokiaľ by ceny elektriny na trhu stúpali, doplatok by sa znižoval a TPS by mohla klesať. Na úrade ale zabudli na to, že môže nastať aj opačná situácia a cena elektriny môže aj klesať. Je to fatálne zlyhanie úradu, že sa spoliehali iba na dobré časy. Vďaka poklesu spotovej ceny sa nám dnes nožnice otvárajú priam brutálnym spôsobom.
Dnes máme na stole viacero scenárov, o ktorých komunikujeme s OKTE, jej materskou spoločnosťou SEPS aj s ÚRSO. V každom z tých scenárov od pomerne optimistického po katastrofický budeme musieť tie peniaze niekde nájsť a nebude možné prenášať tento deficit do budúcnosti.
V zákone o podpore OZE a VÚ KVET predsa existuje § 17a, podľa ktorého ministerstvo hospodárstva môže zúčtovateľovi podpory prefinancovať takéto náklady, a existuje tak v legislatíve spôsob ako na to...
Na úvod poviem, že na ministerstve sme našli uznesenie vlády z 18. marca, podľa ktorého sa TPS mala preniesť na štátny rozpočet. Mohlo by ísť o pomerne jednoduché riešenie, ktorým by sme problém spláchli, ale zároveň by sme neprimerane zaťažili štátny rozpočet. V súčasnom stave, keď hľadáme každé jedno euro si toto dovoliť nemôžeme. Navrhli sme preto aj zrušiť toto opatrenie z uznesenia.
Našli sme tu aj ďalšiu nášľapnú mínu ohľadom preplatenia historického deficitu regionálnym distribútorom elektriny. Minulá vláda totiž vlani v decembri rozhodla, že budúci minister financií nájde v rozpočte sumu 180 miliónov eur, ktorú posunie rezortu hospodárstva, a ten ju distribučkám do 31. júla 2020 vyplatí. Malo to však háčik – tieto peniaze v štátnom rozpočte chýbali a neboli nijako rozpočtované. V súčasnej situácii si ani neviem predstaviť, ako by sme tieto peniaze doslova vykúzlili.
Snažíme sa preto definovať jednotlivých zodpovedných za tento stav a preniesť zodpovednosť priamo na nich. Musíme to vyriešiť tak, aby to nepocítil koncový spotrebiteľ a ani to nezaťažilo štátny rozpočet, ktorý je v dôsledku krízy mimoriadne zaťažený inými opatreniami, ktoré sú ale oveľa viac systémové ako prísľub jednorazového preplatenia.
Máme teda historický deficit u distribútorov, ktorý si sami potrebujeme verifikovať a popasovať sa s ním. A tiež vznikol tohtoročný deficit, na ktorom majú z môjho pohľadu najväčšiu mieru zodpovednosti dve nezodpovedné rozhodnutia, a to naviazanie ceny vykupovanej elektriny na spot a podseknutie nákladov zúčtovateľa podpory. Opatrením, ktoré prijmeme na sanovanie situácie, chceme zohľadniť, kto je za to akou váhou zodpovedný. Priznávam, že to bude mať dopad aj na budúce hospodárenie týchto spoločností.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Keď sa už bavíme o aktuálnom poklese cien komodít na trhu, nie je vhodný čas na cenovú dereguláciu? Napokon týmto smerom ide aj nová prijatá legislatíva EÚ...
Aktuálne riešime urgentné opatrenia v snahe zmierniť dopady koronakrízy. Cenová deregulácia bola súčasťou nášho predvolebného programu a určite sa jej budeme venovať. Dostane sa však na rad v rámci systémových opatrení v tzv. fáze štyri.
V prvej zmrazovacej fáze chceme, aby sa nám trh s energiami nerozpadol. V druhej fáze plánujeme naliať likviditu do celého systému. V tretej fáze chceme legislatívnymi opatreniami pomôcť tým, ktorým predchádzajúca fáza nepomôže. Vo štvrtej fáze sa dostaneme do konkrétneho, systematického a dlhodobého riešenia pre fungovanie systému v energetike, čo sa bude týkať nielen nastavenia vzťahov, ale aj regulácie v energetike.
Pozn. red.: Druhú časť rozhovoru zameranú na plánované opatrenia v slovenskej energetike v dlhšom horizonte si môžete prečítať tu.