Jana Ambrošová: Nesystémové nápady ničia maloobchodný trh v energetike

21. 2. 2022

Krátko potom, ako ste minulý rok prebrali funkciu šéfky ZDE sa vaše agenda zmenila skôr na boj o prežitie dodávateľského sektora ako takého. Neoľutovalo ste už svoj angažmán?

Úprimne, nevedela som, že dodávateľský sektor na Slovensku bojuje s takými veľkými problémami a dlhodobo neriešenými nedostatkami v systéme. A to bez ohľadu na to, či sú ceny vysoké alebo nie. Dodávatelia sú poslední v komplikovanom reťazci a zároveň prví na rane pri nespokojnosti odberateľov. Navyše trhové prostredie maloobchodu s energiami je v súčasnosti významne ohrozené.

Priznám sa, že som očakávala skôr konštruktívnu prácu na napredovaní dodávateľského sektora a zvyšovaní zdravej konkurencie. Dúfala som, že sa budeme spolupodieľať na vytváraní dobrého legislatívneho prostredia, aby dodávatelia našli svoje miesto najmä v novom dizajne trhu, ktorý prináša európska legislatíva, budeme viac sprostredkovávať účasť odberateľov na energetickom trhu a spoločne tým možno prispievať k väčšej stabilite sústavy a na ceste k prechodu od fosílnych zdrojov k OZE. Keď sme tieto predstavy o svetlej budúcnosti vykresľovali na konferencii ENERGOFÓRUM, žiaľ, najlepšie to vystihol jeden z diskutujúcich, keď povedal: „Len aby sme zimu prežili".

Pri dobre fungujúcom trhovom systéme by na dodávateľa samo o sebe nemuselo mať taký fatálny dopad to, či sú ceny vysoké alebo nízke. V tejto chvíli sa už dodávatelia mali primárne predbiehať v tom, kto má lepšie know-how pri nákupe komodít, ponúkne odberateľom lepší produkt alebo poskytne kvalitné poradenstvo, ako sa s rastúcimi cenami čo najlepšie vysporiadať. Namiesto toho musia riešiť hlavne existenčné problémy a v nespravodlivo nastavených podmienkach bojovať o vlastné prežitie. Je to škoda.  

Navyše v poslednej dobe prichádza množstvo nesystémových nápadov, ktoré namiesto krátkodobej adresnej pomoci skutočne ohrozeným skupinám cez nástroje sociálnej politiky, šmahom ruky doslova ničia 20 rokov budovaný maloobchodný trh v energetike.

Osobne to vnímam tak, že čím väčšia výzva, tým viac som motivovaná zabojovať. A toto je ten prípad. Pre dodávateľov sa snažím robiť maximum, veľmi dobre sa mi s nimi spolupracuje, takže neľutujem, že som do toho šla.

Kým hlavnou obeťou situácie na trhu s energiami bola Slovakia Energy, spoločnosť, ktorú ste opakovane odmietli prijať za člena ZDE, a neskôr aj iné menšie subjekty, nedávno skončila aj etablovaná firma TWINLOGY, čo sa už ZDE priamo dotklo. Sú v ohrození ďalší dodávatelia?

Vzhľadom na nestabilitu trhového prostredia nemá vyhraté nikto, pokiaľ samozrejme nemá nevyčerpateľné finančné zdroje alebo ochotu majiteľov ísť hlboko do straty.

Istú časť rizika zohrávajú aj vysoké ceny a nedostatky systému sa viac prejavia, lebo aj keď členovia ZDE nakupujú konzervatívne, predikcie a upresnenia spotreby odberateľov na nasledujúci deň sú už záležitosťou spotových cien. Aj keď ide o malé percento celého portfólia, iné je nakúpiť pri cenách 60 EUR/MWh a iné pri cene 300 EUR/MWh. Váha cenového dopadu je veľmi významná a straty sú značné u všetkých dodávateľov. Január priniesol cenový útlm v prvej dekáde, potom sa stabilizoval na cenách nižších ako v najkritickejšom decembri 2021.

Situáciu im však rapídne zhoršuje najmä nestabilita trhového prostredia, rýchlo sa meniace pravidlá, sprísňujúce platobné podmienky zo strany monopolov, výrobcov, bankového sektora a podobne. Enormný nárast cien prinútil všetky strany ešte viac si chrániť obchodné záujmy, preto podmienky postupne ešte sprísňujú a dodávateľ je ten, čo si to nakoniec odnesie, lebo zmluvy sú pouzatvárané a šanca niečo preniesť na odberateľa je prakticky nulová.

ZDE je dlhodobo advokátom deregulácie cien za dodávku energií pre zraniteľných odberateľov. Teraz by sa však mohlo zdať, že regulácia zafungovala a splnila svoj účel. Nie je zachovanie regulácie zárukou, ako udržať ceny pre domácnosti a malé podniky na prijateľnej úrovni?

Slovenské domácnosti mali teraz šťastie, že regulovaná cena elektriny bola indexovaná na prvých 6 mesiacov roka 2021. Rovnaké šťastie ale mali aj neregulovaní zákazníci, ktorý si cenu zafixovali v tomto období. Avšak ešte väčšie šťastie by mali domácnosti, keby neboli v roku 2021 regulované a mohli si nakúpiť za nízke ceny napríklad na tri roky dopredu. Záujem bol, dodávateľom bránila regulácia, aby im to mohli ponúknuť.

Regulácia sa teraz môže potenciálnemu voličovi javiť vo všeobecnosti ako záchrana, lebo slovenské domácnosti získali jeden rok výhodu nízkych cien. Ale regulácia sama o sebe nie je záruka nízkych cien do budúcnosti. Dá sa povedať, že šťastnou zhodou okolností zafungovala dobre a splnila svoj účel. Ale to neznamená, že ÚRSO má patent na udržanie cien nízko. Má len patent na prenesenie cien z jedného roka do druhého. Či už budú vysoké alebo nízke. Časť komodity nedokáže ovplyvniť. Tvorba cien komodity je otázkou veľkoobchodných trhov, "krivením" pravidiel v maloobchode a ďalším naťahovaním regulácie sa samotná cena komodity zmeniť nedá.

Napríklad keď sa v roku 2008 na Slovensku zaviedla liberalizácia trhu s elektrinou, boli prví dodávatelia lacnejší o viac ako 40% v cenách oproti dovtedy monopolným dodávateľom. Na trhu za posledné roky začalo pôsobiť veľa dodávateľov, mali záujem si navzájom konkurovať a boj o zákazníka reálne prebiehal. Pri domácnostiach samozrejme len v obmedzenom rozsahu, keďže dodávatelia sú povinní používať všetci rovnaké vzorové obchodné podmienky a stanovené ceny reálne nepokrývajú náklady, najmä v poslednej dobe. Regulované zložky ceny sú predsa pod kontrolou a nevidím najmenší dôvod, aby ceny komodity nemohli byť predmetom súťaže. Rovnako tak obchodné podmienky, ktorými by sa dodávatelia mohli odlíšiť. Boj o zákazníka by prirodzene priniesol lepšie podmienky.

Keď dodávateľ nemá záujem o zákazníka, je to veľmi zlá správa. A už sa to žiaľ deje. Zo segmentu regulovaných odberateľov už dodávatelia odchádzajú a bude veľmi náročné a zdĺhavé tento trh naspäť vybudovať.

V žiadnom prípade netvrdím, že by štát nemal pomáhať skupine odberateľov skutočne ohrozených energetickou chudobou. Je určite na mieste mierniť dopady dočasnou adresnou sociálnou pomocou, pričom bude jasné, kto a ako túto pomoc zaplatí. Ale nemali by sme kvôli tomu zasahovať do trhových pravidiel maloobchodu s energiami.

Problémom je aj to, že štátne zásahy sa uplatňujú na príliš veľkú skupinu odberateľov. Na jednej strane implementujeme zimný energetický balík, ktorým chceme každého koncového odberateľa zapájať do energetického trhu, na druhej strane obrovskú skupinu odberateľov uzavrieme v akejsi bubline mimo trh. Tak ako roky doteraz neboli nútení ani minimálne sa orientovať v možnostiach, ktoré im trh prináša, zaoberať sa napríklad energetickou efektívnosťou alebo profitovať z aktívnej účasti na poskytnutí vlastnej flexibility, tak tento stav zachováme. A zotrvávanie v tejto nevedomosti sa im žiaľ môže v ďalších rokoch vrátiť v podobe rastúcich účtov za energie.

Veľkou témou minulého roka bol taktiež nastavenie inštitút dodávateľa poslednej inštancie (DPI), ktorého ukázalo viacero nedostatkov. Aké systémové zmeny očakávate pri DPI?

Hovorím teraz s istou mierou zveličenia, ale pri tomto trende už pomaly ani nebude mať kto skrachovať. Samozrejme inštitút DPI je dôležitý a mal by mať pravidlá „do každého počasia", nie len do pekného. Otázka je, čo od neho očakávame.

Som toho názoru, že DPI nemá byť inštitút na zachovanie nízkej ceny, ale má to byť akási záchranná sieť, aby odberateľ nepadol do neoprávneného odberu alebo nebol odpojený, keď jeho dodávateľ prestane vykonávať svoju činnosť.

V ČR sú domácnosti deregulované, ale inštitút DPI tam stále funguje. Ak by sme od DPI očakávali len toto, pravidlá nie sú nastavené zle. Teda minimálne v tom, že DPI má právo účtovať spravodlivú cenu vychádzajúcu z posledných mesiacov trhových cien v zmysle cenového rozhodnutia po dobu, kým si odberatelia nenájdu nových dodávateľov. V dobre fungujúcom trhovom prostredí bez nadbytočnej regulácie a štátnych zásahov by sa dodávatelia o týchto odberateľov pobili a predbiehali by sa v tom, kto im ponúkne lepšiu cenu. U nás regulovaných odberateľov prijať nikto nechce a nedá sa tomu ani čudovať.

Ak však čakáme od inštitútu DPI aj to, že bude obrovskej skupine garantovať aj nízke regulované ceny, treba jasne povedať, kto a ako tento rozdiel zaplatí. A to nie len DPI, ale všetkým, ktorí majú povinnosť zazmluvniť každého za regulovanú cenu, kto o to požiada. Možno by stačilo zaviesť kompenzačný mechanizmus tak, aby dodávatelia mali v regulovanej cene zohľadnené skutočne všetky reálne náklady, keď aj spätne.

Zdroj: Jana Ambrošová na konferencii ENERGOFÓRUM®/Foto: SFÉRA, a.s.

Na konferencii ENERGOFÓRUM odznela aj myšlienka zo strany šéfa ÚRSO Andreja Jurisa vytvoriť akýsi fond na ochranu spotrebiteľov, do ktorého by prispievali aj dodávatelia. Účelom fondu by bolo kompenzovať náklady na DPI. Podporujete takúto myšlienku?

Myšlienku fondu by bolo potrebné viac zanalyzovať: kto a koľko by tam prispieval, ako odhadnúť, či to bude dosť alebo málo. Vždy keď sa vytvorí balík zdrojov, ktoré sa možno nevyužijú, zvádza to k netransparentnému prerozdeľovaniu naakumulovaných zdrojov a riziko deformácie trhu. Takže by som v tomto bola radšej opatrná.

Opakujem však, že podľa mňa by inštitút DPI nemal slúžiť na zachovanie nízkych cien, ale ako nevyhnutná krátkodobá ochrana pred odpojením za férových podmienok. Riešenie by však určite malo byť komplexnejšie.

Problémom pre dodávateľom po krachu Slovakia Energy bola po povinnosť uzavrieť zmluvu so zákazníkom, ktorý o to požiada, s čím mali problém najmä menší hráči. Hoci takú možnosť zákon neumožňuje, viacerí odmietli prijímať nových zákazníkov. Je takýto prístup v poriadku?

Zákon v tomto prípade ukladá dodávateľom povinnosť uzatvoriť nevýhodné zmluvy, ktoré im spôsobia stratu. K tomu niet čo viac dodať. Zásahy zo strany štátu, v tomto prípade regulácia, majú byť nastavené tak, aby neboli v rozpore s právom na podnikanie a ďalšími predpismi. Smernica EK hovorí jasne, že verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny, ani vytvorené systémy cien nesmú spôsobovať, aby určité kategórie odberateľov znášali náklady súvisiace s cenovými zásahmi ovplyvňujúcimi iné kategórie odberateľov. A presne toto sa v súčasnosti deje.

Viete si predstaviť, že by v nejakej forme existoval rating dodávateľov, ktoré by pomáhal v lepšej orientácii odberateľom?

Jedna vec je dohliadať na neserióznych dodávateľov a na nekalé praktiky pri zazmluvňovaní voči zákazníkovi v záujme ochrany spotrebiteľa a opatrenia v tejto oblasti sú určite na mieste. 

Druhá vec je dohľad nad obchodnými stratégiami. Je pravda, že odberateľ dnes nemá šancu zistiť, ako na tom daný dodávateľ je a aké veľké riziko podstupuje. Dalo by sa uvažovať nad zaradením dodávateľov do nejakého typu „ratingu", ale prakticky si teraz neviem predstaviť, ako by ÚRSO toto zabezpečovalo.

Nedá mi však nepovedať, že je škoda, že odberateľov vôbec nevychovávame k obozretnosti. Tým, že ich budeme naďalej držať v cenovej bubline, domnievam sa, že ani nebude záujem sa v tejto oblasti niekam posúvať.

Z radov dodávateľov sa ozýva kritika smerom k distribučným firmám za podľa nich likvidačné zmeny platobných podmienok v prevádzkových poriadkoch. Ako sa zmenili podmienky?

Podmienky sa menia „za jazdy". A to je najväčší problém. Keď dodávateľ vstupuje na trh, zráta si, či má dostatočnú silu a finančné zázemie na túto činnosť. Avšak aj kapitálovo silné spoločnosti si musia mať šancu zrátať, čo ešte zvládnu a čo už nie a podľa toho nastaviť risk manažment. Keď sa však podmienky výrazne a najmä rýchlo menia - a teraz nemám na mysli len cenu komodity, ale najmä podmienky, za ktorých od výrobcov nakupujú, platobné podmienky od monopolov, ceny za odchýlku, potreba finančného zabezpečenia obchodov, zmena legislatívy, tak ich to reálne ohrozuje. A to všetkých, nie len malých.

Zmeny podmienok sú rýchle a bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie. Napríklad dodávateľ je zaradený do kreditného stupňa A-D, D sú zo záporným vlastným imaním, tam je povinnosť mať zábezpeku automaticky. Pri ostatných stupňoch, hoci máte všetko uhradené, nikdy ste nemeškali ani deň, distribučná spoločnosť má stále právo svojvoľne na základe hoci jednodenného meškania s platbou vám zábezpeku vyrubiť.