Podľa údajov SEPS sa na Slovensku vyrobilo v prvom polroku 2025 asi o 5 % menej elektriny ako v rovnakom období vlaňajška. Spotreba elektriny o niečo stúpla. Objem exportu elektriny sa prepadol o 53 %. Podľa predbežných údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), ktoré nezahŕňajú dáta o zdrojoch s inštalovaným výkonom do 10 kW, výrobné zariadenia počas prvých šiestich mesiacov tohto roka vyprodukovali viac než 14,7 TWh elektriny. Oproti prvému polroku 2024 ide o pokles na úrovni takmer 5 %. Podstatne menej elektriny vyrobili najmä vodné elektrárne, ktoré sú po jadrových blokoch druhým najvýznamnejším zdrojom. Spotreba elektriny na Slovensku sa v tomto období medziročne zvýšila o približne 2 %. Domácnosti a firmy dohromady spotrebovali viac než 13,8 TWh. Celkové saldo cezhraničných výmen elektriny zostalo v prospech exportu, a to na úrovni 886 GWh. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa zaznamenal prepad o viac než 53 %, kedy bolo saldo cezhraničných výmen na úrovni necelých 1990 GWh. Najviac exportovanej elektriny smerovalo tradične do Maďarska a tiež na Ukrajinu. Naopak spoza hraníc Česka a Poľska k nám viac elektriny pritieklo, než sa vyviezlo.
Hoci Európa pracuje na znižovaní emisií vo všetkých odvetviach, na úplnom okraji záujmu sú emisie metánu, ktoré unikajú z uzatvorených a opustených uhoľných baní. Aké sú možnosti vysporiadania sa s týmto problémom, píše v komentári Sabina Assan, analytička environmentálneho think-tanku Ember. Keď sa baňa uzavrie a prestane sa v nej ťažiť, uhlie a okolité horniny môžu naďalej uvoľňovať metán – skleníkový plyn, ktorý má v krátkodobom horizonte viac než 80-krát väčší otepľovací účinok než CO₂. Tento jav, označovaný ako metán z opustených baní (po anglicky Abandoned Mine Methane – AMM), predstavuje jedno z dlhodobo prehliadaných a až donedávna prakticky neregulovaných klimatických rizík Európy. Riešenie pre AMM je jedným z cieľov nariadenia EÚ o metáne z roku 2024. Čo je AMM? Metán z opustených baní predstavuje plyn, ktorý naďalej presakuje z uhoľných vrstiev a okolitých hornín aj dlho po ukončení ťažby. Tieto emisie môžu unikať celé desaťročia po zatvorení bane. Na rozdiel od prevádzkovaných uhoľných baní, ktoré sa odvetrávajú a monitorujú, opustené lokality často zostávajú bez akéhokoľvek dohľadu. Metán sa hromadí v banských dutinách a uniká cez praskliny, vrty, staré ventilačné šachty alebo degradované tesnenia – väčšinou bez monitoringu. Tieto úniky nie sú stabilné ani konštantné. Uvoľňovanie metánu možno pripodobniť k akémusi „dýchaniu“ bane. Kolísanie atmosférického tlaku spôsobuje, že podzemie „nasáva“ vzduch a „vydychuje“ metán. Keď barometrický tlak stúpne, vzduch je tlačený do bane; keď klesne, baňa uvoľní nahromadený plyn, čo vedie k náhlym, koncentrovaným špičkám metánu. Emisie sú najvyššie bezprostredne po uzavretí bane, preto je skoré monitorovanie a mitigácia kľúčová. Keďže tieto emisie už často nie sú spojené s konkrétnym prevádzkovateľom, až doteraz zostávali mimo regulačného dosahu. Problém nemeraných emisií V celej Európe boli týmto spôsobom uzatvorené tisíce uhoľných baní – celkovo 15 členských štátov má zatvorené alebo opustené podzemné bane. Odhad EÚ (2021): 235 000 ton metánu, z toho 83 % pripadá na Rumunsko. Údaje však vychádzajú z emisných faktorov, nie z priamych meraní. Väčšina krajín ani nemá úplnú mapu opustených lokalít. Analýza Global Energy Monitor (2024) ukázala, že v Poľsku bane zatvorené od roku 2015 uvoľňujú približne 75 000 ton metánu ročne, zatiaľ čo vládny odhad bol len 21 500 ton. Regulácia na zníženie emisií z opustených baní Nariadenie EÚ o metáne z mája 2024 po prvýkrát explicitne rieši emisie z uzatvorených a opustených uhoľných baní. Termín Požiadavka 5. august 2025 Členské štáty musia zverejniť verejný register všetkých uzatvorených a opustených podzemných baní, kde ťažba skončila po 3. auguste 1954. od 5. mája 2026 Emisie metánu z týchto lokalít sa musia priamo merať. 5. februára 2027 Vypracovať a spustiť plán mitigácie pre tieto bane. od 1. januára 2030 Zakazuje sa odvetrávanie a flérovanie (proces spaľovania neželaných plynov) z technológií na zachytávanie AMM. Týmto nariadením sa aj opustené bane stávajú súčasťou klimatickej politiky EÚ. Úspech však závisí od rýchlej koordinácie vlád, regulátorov a priemyslu. Príležitosť pre Európu Technológie na monitorovanie, zachytávanie a využitie AMM už existujú: Metán možno zachytiť zaplavovaním baní alebo odsávaním, prípadne využiť na výrobu tepla alebo elektriny – to je ekonomická príležitosť pre uhoľné regióny v transformácii. Aj keď spaľovanie metánu uvoľní CO₂, ide o výrazne lepšiu voľbu, než nechávať metán voľne unikať. Príklady z Nemecka: v Severnom Porýní-Vestfálsku bolo v roku 2020 takto zachytených a využitých 108 000 ton metánu. Bez mitigácie by emisie v regióne mohli do roku 2035 presiahnuť milión ton. Avšak skutočná zmena závisí od politickej vôle. Blížiaci sa augustový termín na zverejnenie zoznamu uzavretých a opustených uhoľných baní je len prvým krokom. Členské štáty teraz stoja pred úlohou premeniť plány na konkrétne opatrenia. EÚ nastavila rámec, ktorého úspech bude závisieť od jeho účinnej realizácie. Autor: Sabina Assan senior analytička, EMBER
Výkupná cena elektriny v roku 2026 by mala klesnúť takmer všetkým výrobcom. ÚRSO korekciou reaguje na vývoj trhu s palivami. Zásadný pokles čaká plyn. Aby štátna podpora výroby elektriny lepšie kopírovala trh s palivami, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prehodnocuje tzv. korekciu Pzn pre výrobcov, ktorí poberajú doplatok. Pzn zohľadňuje pohyby vstupného paliva na trhu tak, aby doplatok kopíroval reálne náklady výrobcu. ÚRSO prepočítava korekciu vždy k 31. júlu a k zmene pristúpi, len ak zmena nákladov na primárne palivo presiahne 8 % oproti referenčnej hodnote.
Regulačná rada bude opäť uznášaniaschopná. Prezident dnes vymenoval za nových členov odvolacieho orgánu ÚRSO Miloša Bikára a Mariána Parkányiho. Koncom mája sme upozornili na to, že Regulačná rada ÚRSO nie je uznášaniaschopná. Tento orgán pritom rozhoduje o odvolaniach regulovaných subjektov a má tiež zabezpečovať strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach. Rada ÚRSO má podľa zákona šiestich členov. Troch kandidátov na členov nominuje parlament, troch vláda. Začiatkom júna prezident Peter Pellegrini menoval do funkcie novú predsedníčku Rady Sylviu Kubinec Beňovú, ktorá bola nedávno hosťkou podcastu ENERGOKLUB. V nadväznosti na kritiku upozorňujúcu na riziká spojené s neobsadenými pozíciami, vládny kabinet schválil na dvojicu prázdnych kresiel, ktoré mali obsadiť jeho nominanti, štyroch kandidátov. Najprv to bola dvojica Márius Hričovský a Marián Parkányi, potom Miloš Bikár a Vojtech Červenka. Členov Regulačnej rady vymenúva prezident a z nominácií vlády si napokon v stredu (6. augusta) vybral. Peter Pellegrini vymenoval za nových členov Regulačnej rady Miloša Bikára a Mariána Parkányiho. Regulačná rada je týmto opäť uznášaniaschopná. Podľa zákona je tak vtedy, ak je v zložení predseda alebo podpredseda a minimálne ďalší traja členovia. Informáciu o menovaní do funkcie potvrdili pre ENERGOKLUB M. Parkányi aj M. Bikár. Odvolací orgán ÚRSO bude fungovať v zložení: Do kompletného zloženia Regulačnej rady ÚRSO chýba jeden člen, ktorého nominuje Národná rada SR. Naposledy bola Regulačná rada v kompletnom zložení v roku 2020. Kto sú noví členovia Regulačnej rady? Marián Parkányi bol od januára 2024 predsedom dozornej rady spoločnosti OKTE. Od roku 2022 začal pôsobiť aj v štruktúrach skupiny TESLA ako obchodný riaditeľ a manažér pre predaj batériových úložísk. Od decembra 2022 do decembra 2023 bol predsedom záujmového združenia právnických osôb Klaster energetických komunít Slovenska. KEKS si kladie za primárny cieľ trvalú podporu rozvoja konceptu komunitnej energetiky na Slovensku s ohľadom na využívanie a propagáciu OZE a zelených technológií. V období 2015 – 2022 bol zamestnancom ÚRSO najmä na rôznych pozíciách radcu, od decembra 2018 do novembra 2020 aj ako riaditeľ odboru vecnej regulácie. Miloš Bikár bol od novembra 2023 do polovice marca 2025 členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku ekonomiky spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predtým pôsobil od júla 2021 do začiatku októbra 2023 na pozícii riaditeľa a predsedu predstavenstva firmy OKTE. Pred nástupom do OKTE bol diplomatom pre inovácie v izraelskom Tel Avive. V minulosti zastával viacero manažérskych funkcií najmä v bankovom sektore a tiež bol finančným riaditeľom v Matador Holdingu. Dlhodobo pôsobí aj na Katedre podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Slovenské elektrárne v rámci projektu Phoenix preverujú možnosť výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) na piatich lokalitách. Z procesu posudzovania však bol vyradený areál bývalej tepelnej elektrárne v Novákoch. Kým verejná diskusia na Slovensku sa sústreďuje najmä na vládny zámer vybudovať novú jadrovú elektráreň s výkonom 1 200 MW, v pozadí pokračuje aj projekt Phoenix podporený vládou USA. Slovenské elektrárne získali grant 2 mil. dolárov na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorá má posúdiť vhodnosť technológie SMR v domácich podmienkach. Analýzou malo prejsť päť predbežne vytypovaných miest. Okrem Jaslovských Bohuníc a Mochoviec, kde dnes stoja jadrové bloky Slovenských elektrární, sa zvažovali nevyužívané pozemky bývalých elektrární Vojany a Nováky a takisto priemyselný areál U. S. Steel Košice. Slovenské elektrárne sa usilujú nájsť nové využitie pre areály odstavených prevádzok. Aj preto sa do počiatočného skríningu dostala lokalita Novák, kde sa uhoľná výroba skončila v roku 2023. Ukázalo sa však, že územie nie je vhodné na jadrový zdroj pre nestabilitu podložia spôsobenú blízkymi krasovými útvarmi a opustenými banskými priestormi.
Strácate sa v paragrafových zmenách zákona spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu? Príďte na praktický seminár, ktorý vás prevedie kľúčovými novinkami. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®. Kedy: 17. september 2025, 9:00 – 15:30 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Lektorom špeciálneho semináru bude Branislav Hamar z Ministerstva financií SR. PROGRAM SEMINÁRA: Prehľad zákonov o spotrebných daniach a správa spotrebných daní Jednotlivé zákony o spotrebných daniach – predmet dane, základ dane, sadzba dane, sankcie: Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja Predmet dane Druhy daňových subjektov Zdaňovacie obdobia Oslobodenie od dane Vrátenie dane Prepravy minerálnych olejov (medzištátne, vnútroštátne) Dokumenty sprevádzajúce prepravy Systém EMCS Evidencie Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Predmet dane Druhy daňových subjektov (rozdiely oproti starému zneniu zákona) Zdaňovacie obdobia Oslobodenie od dane Vrátenie dane Zelená elektrina Evidencie Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
Rešpektovaný český odborník Blahoslav Němeček už nepôsobí v spoločnosti EY. Blahoslav Němeček bol súčasťou Ernst & Young vyše 13 rokov. Zastával funkciu partnera tímu poradenstva pre klientov z odvetvia energetiky v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Zmenu pôsobiska avizoval na konferencii Česko-slovenské energetické fórum v Piešťanoch. „K 30. júnu 2025 končím ako partner v spoločnosti EY a vydám sa inou cestou. Ďakujem všetkým za spoluprácu a množstvo inšpiratívnych stretnutí,“ uviedol Blahoslav Němeček na konci diskusného panelu, ktorý moderoval. V tom čase však bližšie nešpecifikoval, kam povedú jeho ďalšie kroky. „Určite zostávam v rovnakom energetickom jazere,“ doplnil. Personálnu zmenu na kľúčovom poste potvrdila aj spoločnosť EY.
Eustream plyn nielen prepravuje, ale aj dočasne zaparkuje. Snaží sa tak optimalizovať využitie svojich potrubí. Spoločnosť Eustream od apríla tohto roka umožňuje prevádzkovateľovi prepojeného zásobníka plynu zaparkovať zemný plyn v jeho prepravnom potrubí. Ide o novú doplnkovú službu, ktorú poskytuje v reakcii na znížený dopyt po prepravných kapacitách a s cieľom optimalizovať využitie prepravnej siete pri zachovaní kontinuity dodávok plynu, flexibility v riadení toku plynu medzi rôznymi bodmi prepravnej siete a flexibility akumulácie.
Výpočet zúčtovacej ceny odchýlky sa bude meniť, ale menej radikálne ako ÚRSO pôvodne avizoval. Úrad po kritike z trhu, ktorá varovala pred rozvratom trhu s flexibilitou, stratou konkurencieschopnosti priemyslu a rastom cien elektriny, prehodnotil svoj zámer. V nasledujúcom texte sme sa zamerali na dôvody, ktoré celú kauzu vyvolali. Ako sa vyvíjala odchýlka po vstupe do európskych platforiem? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začiatkom júla oznámil, že od 1. augusta 2025 plánuje expresným spôsobom upraviť pravidlá pre zúčtovanie odchýlky. Ako dôvod pritom uviedol špekulatívne správanie niektorých subjektov po vlaňajšom pripojení k európskym platformám pre výmenu regulačnej elektriny MARI a PICASSO. Zmena sa nemala udiať novelizáciou vyhlášky, ale zmenou prevádzkového poriadku operátora trhu s elektrinou. Expresná zmena zúčtovania odchýlok: Čo navrhoval ÚRSO Zjednodušene systém doteraz fungoval tak, že ten, kto spôsobí odchýlku, za ňu zaplatí. Naopak, ten, kto ju pomáha znižovať, dostáva zaplatené. Po novom mali všetky subjekty platiť za každú spôsobenú odchýlku, a to bez ohľadu na to, či je kladná alebo záporná. Konkrétne detaily však ÚRSO nekomunikoval. Zdôrazňoval však, že cieli proti špekulantom, ktorých chce prinútiť platiť za chyby v odhadoch spotreby alebo výroby. „Praktickým výsledkom pre občanov SR bude zníženie platieb za odchýlku, ktorá je priamo súčasťou samotnej koncovej ceny elektriny,“ uviedol predseda úradu Jozef Holjenčík. Energetický trh bil na poplach: Riziko pre flexibilitu a priemysel Proti zmene systému sa však ohradili mnohí účastníci trhu. Ostrú reakciu vydal Klub 500, neskôr aj RÚZ a APZD. Podnikatelia hovoria o miliónových škodách, ohrození pracovných miest a likvidácii priemyslu. Ozvali sa asociácia SAPI a Združenie dodávateľov energií (ZDE). Dodávateľom a podnikom malo opatrenie spôsobiť nárast nákladov na odchýlky, ktoré sa nevyhnutne premietnu do cien energií, následne aj tovarov a služieb. „Namiesto toho, aby systém podporoval zodpovedné správanie a investície do flexibilných riešení, zavádza kolektívne tresty. Tým sa zničí motivácia optimalizovať spotrebu a podporovať stabilitu siete, čo je v priamom rozpore s trendmi v EÚ,“ varovala Jana Ambrošová, predsedníčka ZDE. Kritici hovorili o kolapse trhu s flexibilitou. Trh kritizoval regulačný úrad aj kvôli tomu, že avizovaný zámer bol pripravený bez odbornej diskusie. Otázny je podľa nich aj súlad s legislatívou EÚ – konkrétne s nariadením (EÚ) 2017/2195, ktoré hovorí o podporu hospodárskej súťaže, transparentnosti a optimalizáciu trhových mechanizmov rovnováhy. Na hodnotenie zmeny systému výpočtu zúčtovania odchýlky sme sa pýtali predsedníčky Regulačnej rady ÚRSO Sylvii Kubinec Beňovej v najnovšej epizóde podcastu ENERGOKLUB®. Diskusie s OKTE a SEPS: Úprava zámeru a miernejší koeficient Minulý týždeň pripustil ÚRSO posun účinnosti tohto opatrenia o jeden mesiac na 1. september 2025, čo čiastočne zmiernilo napätie na atrhu. Dnes však vydal ďalšiu tlačovú správu, ktorá už reflektuje výraznejší ústup z pôvodného zámeru. „Úrad pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, aby úpravy nemali negatívny vplyv na účastníkov trhu, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu pre SR,“ okomentoval zmenu Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO. Čo to v praxi znamená? ÚRSO plánuje v konaní "ex offo" upraviť násobky cien elektriny v prevádzkovom poriadku spoločnosti OKTE (časť 10b, ods. 2), a to zo súčasnej hodnoty 1,5 na hodnotu 1,1. Tým sa zníži cena za odchýlku, čo by v praxi malo demotivovať potenciálnych špekulantov. „Úrad zároveň analyzuje ďalšie možnosti úprav vo výpočte odchýlky, pričom jeho cieľom je, aby od nového regulačného obdobia platili nové pravidlá v tejto oblasti s cieľom optimalizovať náklady na odchýlku a v konečnom dôsledku na cenu elektriny pre všetkých odberateľov,“ doplnil Jozef Holjenčík. Rozhodnutie úradu je podľa neho výsledkom série konzultácií so spoločnosťou SEPS a organizátorom trhu, spoločnosťou OKTE. V tomto texte sa zameriame na to, čo podnietilo ÚRSO, aby uvažoval o zmene spôsobu výpočtu ceny za odchýlku. Ako už bolo zmienené, SR koncom minulého roka vstúpilo do platforiem EÚ na výmenu regulačnej elektriny, čím sa zavŕšil niekoľkoročný proces. Čo spôsobilo špekulatívne správanie? MARI a PICASSO pod lupou Kým PICASSO je zameraný sekundárnu reguláciu (aFRR), projekt MARI cieli na terciárnu reguláciu (mFRR). Nová éra však so sebou priniesla viacero zmien, ktoré upravili doterajší spôsob aktivácie a ocenenia produktov. Sprievodných javom pripojenia k platformám bol totiž nárast systémovej odchýlky do kladného smeru. A novým fenoménom sa stali kladné ceny zápornej regulačnej elektriny, čo sa vymyká zaužívaným štandardom. Na vývoj systémovej odchýlky v posledných mesiacoch upozorňovala spoločnosť SEPS.
Dobrovoľná spolupráca poverených subjektov alebo centrálna entita vykonávajúca funkcie súvisiace s prepojením denných a vnútrodenných trhov s elektrinou? Vracia sa diskusia o výhodách a rizikách vzniku jednotného operátora. Nápad vytvoriť jeden subjekt, ktorý by prevádzkoval prepojenie európskych denných a vnútrodenných trhov s elektrinou, je opäť na stole. V procese tvorby jednotného trhu s elektrinou v Európskej únii sa takmer pri každej revízii relevantných predpisov znovu objavuje návrh vytvoriť subjekt, ktorý by centralizovane vykonával všetky úlohy týkajúce sa market couplingu. Koordinácia prepojenia európskych denných a vnútrodenných trhov sa dnes vykonáva priebežne na základe spolupráce medzi nominovanými organizátormi trhu s elektrinou (NEMOs), ktorí sú dobrovoľne združení vo výbore All NEMO, a medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, ktorí sú oficiálne združení v ENTSO-E. Slovensko zastupujú spoločnosti OKTE, resp. SEPS. Analytický portál Montel upozornil, že Európska komisia (EK) v rámci aktualizácie technických pravidiel navrhuje vytvoriť jednotného operátora pre market coupling denných a vnútrodenných trhov. EK mala do 1. júla 2025 preskúmať existujúce sieťové predpisy a usmernenia s cieľom posúdiť, ktoré z ich ustanovení by sa mohli vhodne zaviesť do legislatívnych aktov EÚ týkajúcich sa vnútorného trhu s elektrinou, a ako by sa mohli revidovať splnomocnenia, ktoré sa týkajú sieťových predpisov a usmernení. Správu mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty. Genéza návrhu
V záplave kritických postojov voči zákazu dovozu energií z Ruska vyčnieva stanovisko jedného slovenského zväzu. Ten žiada stanoviť záväzné a realistické smerovanie k úplnému odpojeniu od ruského plynu najneskôr do roku 2026/2027. Ministerstvo hospodárstva SR (MH) nedávno predložilo do pripomienkového konania návrh stanoviska k nariadeniu EÚ o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska. Návrh nariadenia ustanovuje postupný zákaz dovozu ruského zemného plynu cez plynovody aj skvapalneného zemného plynu (LNG), a to prostredníctvom krátkodobých aj dlhodobých zmlúv. V prípade dlhodobých zmlúv uzatvorených pred 17. júnom 2025 sa má zákaz uplatňovať od 1. januára 2028. Stanovisko reflektuje odmietavý postoj, ktorý už niekoľko mesiacov prezentujú najvyšší slovenskí politickí predstavitelia a bol tiež dôvodom blokovania 18. balíka sankcií Európskej únie proti Rusku. Čo navrhlo MH v stanovisku? Podľa ministerstva bude mať navrhnutá zmena európskej legislatívy významné dopady na ceny plynu, konkurencieschopnosť či možný vplyv na bezpečnosť dodávok plynu a ropy. „Predpokladá sa, že celkový okamžitý hospodársky vplyv nariadenia na slovenský trh s plynom by mohol dosiahnuť až 0,5 mld. eur ročne,“ píše sa v dokumente. V kontexte potenciálnych arbitrážnych konaní by mala podľa rezortu hospodárstva Európska komisia (EK) preskúmať možnosť zavedenia záručného/kompenzačného mechanizmu pokrývajúceho náklady na súdne spory a akékoľvek škody vyplývajúce z arbitrážnych rozhodnutí. Okrem doložky o pozastavení (suspension clause) tiež chce do nariadenia zaviesť doložku o preskúmaní (review clause), ktorá umožní zohľadniť meniaci sa geopolitický kontext a súvisiacu situáciu na globálnom trhu s plynom. Návrh nariadenia podľa rezortu neobsahuje žiadny finančný mechanizmus, ktorý by riešil situáciu najviac postihnutých predovšetkým vnútrozemských štátov, ktoré historicky využívali dodávky zemného plynu z Ruska. Slovensko navrhuje niekoľko zmien v texte, ktoré sa týkajú dlhodobých kontraktov, resp. dodatkov k týmto kontraktom. „Primárnym zámerom je možnosť využívať kontrakt na dodávku plynu do skončenia jeho platnosti. Úplný zákaz takýchto dodatkov by mohol mať negatívne dôsledky napr. v súvislosti s cenami, ktoré často bývajú predmetom takýchto dodatkov. Ako minimálnu požiadavku navrhujeme aby dodatky k dlhodobým zmluvám, pri ktorých nedochádza k navýšeniu dodávaných množstiev boli povolené. Zároveň navrhujeme zosúladiť platnosť výnimky pre krátkodobé zmluvy s platnosťou výnimky pre dlhodobé zmluvy pre prípady, že krátkodobá zmluva slúži zabezpečenie plnenia dlhodobej zmluvy dodávateľom,“ uviedol rezort hospodárstva. Identifikácia prekážok a bariér v národnom diverzifikačnom pláne musí podľa MH zahŕňať aj opatrenia realizované v iných členských štátoch, ktoré budú podmienkou pre ukončenie dodávok plynu aj ropy z Ruskej federácie k požadovanému termínu. „V sektore ropy je predovšetkým kľúčové zabezpečenie alternatívnej trasy ropy, keďže v prípade ukončenia prepravy ropy cez ropovod Družba sa SR stane opäť závislou na jednej prepravnej trase ropy,“ upozornilo ministerstvo s tým, že plná kapacita ropovodu Adria, ktorý by sa mal stať alternatívnou trasou, zatiaľ nebola dostatočne dlho testovaná. Slovensko tiež navrhuje rozšíriť možnosť prerušenia/ukončenia uplatňovania nariadenia nielen v prípade ohrozenia bezpečnosti dodávok, ale aj v prípade dramatického nárastu cien plynu. Ako spornú vníma rezort vykonateľnosť niektorých opatrení, napr. v colnej oblasti a žiada poskytnutie presných usmernení zo strany EK. Ministerstvo financií upozornilo, že colné orgány nedisponujú potrebnou odbornosťou a dostatočnými informačnými zdrojmi na to, aby vedeli efektívne zabezpečiť monitoring uplatňovania nariadenia vrátane kontroly kontraktov počas prechodného obdobia a žiada presun pôsobnosti posudzovania kontraktov na iný orgán. Proti zákazu dovozu Hneď po zverejnení legislatívneho návrhu Európskou komisiou vyjadril jasný nesúhlas najväčší dodávateľ plynu na Slovensku. SPP má s ruskou spoločnosťou Gazpom uzavretý kontrakt do roku 2034. Európsky návrh ako celok odmieta aj prepravca plynu Eustream, ktorý má s ruskou firmou dlhodobú zmluvu do roku 2028. Upozorňuje na nutnosť spracovania dôslednej analýzy dopadov, riziko zvýšenia cien energií v strednej Európe aj potrebu riešenia finančných dopadov prípadného zastavenia dodávok ruského plynu. Klub 500 podporil predložený návrh stanoviska SR. Legislatívny návrh EK považuje za „nevyvážený, geopoliticky motivovaný krok, ktorý vážne ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, sociálnu stabilitu a princípy právneho štátu v EÚ“. Asociácia varovala pred novou jednostrannou strategickou závislosťou od LNG z USA a Nórska. Taktiež Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tento týždeň informoval, že návrh EÚ na ukončenie dovozu ruského plynu považuje za likvidačný pre Slovensko. V záplave kritických postojov voči zákazu dovozu energií z Ruska však na Slovensku vyčnieva stanovisko jednej zo zamestnávateľských asociácií. Osamelý jazdec
Na Slovensku sa v prvých šiestich mesiacoch tohto roka spotrebovalo celkovo o 7 % plynu viac než vlani. Medziročný nárast potiahli najmä domácnosti a menšie podniky, kým veľkoodber priemyslu zostal takmer na úrovni vlaňajška. Celková spotreba plynu na Slovensku v prvom polroku dosiahla 25 953 GWh a bola tak o 7,1 % vyššia než v rovnakom období 2024. Dáta po trojročnom poklese naznačujú výrazné oživenie v segmente domácností. Domácnosti spotrebovali 7 963 GWh, čo je medziročný nárast o 1 015 GWh (+14,6 %). Vyplýva to z predbežných dát spoločnosti SPP‑distribúcia.
Nový projekt vytvorenia systému podpory domácností ohrozených energetickou chudobou vyjde na viac než 17 miliónov eur. Peniaze majú ísť z Programu Slovensko. Kedy začne systém fungovať? Plošné dotovanie cien plynu a tepla na Slovensku stálo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) štátny rozpočet v roku 2023 takmer tri miliardy eur, z toho 0,9 mld. tvoril presun peňazí z eurofondov. V roku 2024 vyšlo na viac než miliardu eur. V tomto roku RRZ odhadla náklady na plošné dotovanie regulovanej ceny týchto energií na asi 370 miliónov eur a v prípade ich pokračovania na miliardu eur v nasledujúcich dvoch rokoch. Na jar tohto roku bol schválený zákon, na základe ktorého Ministerstvo hospodárstva SR (MH) zbiera od rôznych inštitúcií a firiem široké spektrum údajov na účel adresnej energopomoci. Bol to prvý krok smerom k budúcemu systematickému poskytovaniu adresnej pomoci s cenami energií. Premiér Robert Fico v polovici júna po kontrolnom dni na rezorte hospodárstva priznal, že „stále môžeme tvrdiť, že prakticky celé Slovensko bude potrebovať kompenzácie pri energiách.“ Nie je totiž podľa neho jasné, kto je bohatý a kto chudobný. Ministerka hospodárstva podčiarkla, že rezort pokračuje v príprave adresnej pomoci. „Máme viacero scenárov. Potrebujeme zosúladenie viacero názorov vo vláde. Rozhodneme sa spoločne vo vláde. Snažíme sa nastaviť adresnú pomoc tak, aby sme dva milióny domácnosti netlačili na nejaké úrady, kde by si vypisovali žiadosti. Snažíme sa využiť všetky dáta, ktoré Slovensko má v informačných systémoch štátnej správy, snažíme sa ich prepojiť,“ uviedla Denisa Saková. Nový systém z eurofondov
V júni 2025 sa fotovoltika po prvýkrát stala najväčším zdrojom elektriny v rámci členských štátov EÚ. Upozornil na to v analýze bruselský think-tank Ember. K rekordu prispeli najmä štyri faktory. Predovšetkým, po nástupe plynovej krízy v roku 2022 inštalovali členské štáty fotovoltiku bezprecedentným tempom. Medzi januárom 2024 a januárom 2025 pribudlo 31 GW, čím celkový inštalovaný výkon fotovoltických panelov v EÚ presiahol 273 GW. Po druhé, južná Európa zažila mimoriadne slnečné počasie, ktoré sa prejavilo nadpriemernou výrobou v Španielsku, Taliansku alebo Grécku. Tretím faktorom bol nižší dopyt po elektrine – priemysel stále beží v úspornejšom nastavení a domácnosti profitujú z teplejších zím. Napokon, v EÚ rýchlo rastú kapacity batériových systémov. „Veľkú príležitosť teraz predstavuje nasadenie batériových úložísk a ďalších flexibilných riešení, ktoré umožnia využívať zelenú elektrinu aj ráno a večer – v hodinách, keď ceny elektriny stále určujú fosílne zdroje,“ poukazuje analytik Ember Chris Rosslowe. V prvom polroku dodali batérie do siete 6,5 TWh elektriny, trojnásobok minuloročnej úrovne. Vo väčšine štátov EÚ padli v júni nové solárne maximá
Spoločnosť Eustream chce od októbra ukončiť prevádzku vyvažovacej platformy. Domáci prepravca plynu prejde na zaužívaný európsky model, kedy by sa tranzitný systém vyvažoval prostredníctvom burzy. Chystaným zmenám, ktoré ešte musí schváliť regulátor ÚRSO, sa musia prispôsobiť aj obchodníci s plynom. Vyvažovacia platforma je elektronické aukčné miesto, ktoré prevádzkovateľ plynovodnej siete využíva na okamžitý nákup alebo predaj zemného plynu, aby udržal sieť vo fyzickej rovnováhe. Zjednodušene, tok zemného plynu sa musí v každej chvíli zhodovať s odberom. V súčasnosti už nevyužíva vyvažovaciu platformu žiadny členský štát EÚ okrem Slovenska. Podobné nástroje boli považované za dočasné opatrenie, ktoré mohli prepravcovia využívať do apríla 2024. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) pritom opakovane upozorňovala Eustream, aby platformu zrušila. Dôvodom má byť podľa ACER nízka frekvencia obchodov, ktorá skresľuje a utlmuje likviditu trhu.
Český prevádzkovateľ prenosovej sústavy ČEPS v piatok krátko pred poludním riešil najväčší incident za posledné roky. Pád fázového vodiča paralyzoval 400 kV koridor V411 a spustil domino efekt na ďalších vedeniach aj v uhoľnom bloku elektrárne Ledvice. Do troch hodín sa ČEPS podarilo pripojiť všetkých odberateľov, stav núdze však zostal v platnosti do polnoci, kým technici opravili poškodený úsek. V piatok (4. júla 2025) krátko pred 12:00 spadol fázový vodič na vedení V411 (400 kV). V nadväznosti na to došlo k odstaveniu šiesteho bloku uhoľnej elektrárne Ledvice s inštalovaným výkonom 700 MW. Energetický dispečing spoločnosti ČEPS zaznamenal preťaženie paralelného vedenia V208 a výpadok linky V401 v rozvodni Krasíkov. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy v ČR spustil ostrovnú prevádzku na severe a východe krajiny. Udalosť zasiahla deväť staníc českej prenosovej sústavy a výpadky dodávok elektriny postihli Liberecký, Ústecký, Královohradecký a Stredočeský kraj a časť hlavného mesta Prahy. Výroba elektriny v krajine bola obmedzená približne o 1 500 MW a spotreba o 2 700 MW. Spoločnosť ČEPS od 12:00 vyhlásila stav núdze pre celé územie ČR. Hoci doba trvania tohto opatrenia sa pôvodne odhadovala na osem hodín, napokon trvalo výrazne dlhšie. Stabilizácia a obnova dodávok
Slovensko požiadalo o ďalšiu platbu z Plánu obnovy. Urýchlilo sa pripájanie OZE do sústavy, platí legislatíva o akceleračných zónach pre vietor a uplatňuje sa návrh metodiky pre rozvoj veternej energie. Alebo nie? Ako chce vláda ďalej postupovať pri rozvoji akceleračných zón pre vietor? V rámci tohto týždňovej 6. žiadosti o platbu v rámci Plánu obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 977 miliónov eur za splnenie stanovených opatrení Slovensko vykázalo okrem iného aj realizované opatrenia týkajúcich sa urýchlenia pripájania obnoviteľných zdrojov energie do sústavy a vytvorenia akceleračných zón pre veterné parky. Obe energetické opatrenia sú súčasťou kapitoly RepowerEU tohto plánu. Jednoduchšie pripájanie OZE Vykonávateľom reformy zjednodušenia a urýchlenia integrácie OZE do elektrizačnej sústavy je Ministerstvo hospodárstva SR. Do 1. štvrťroka 2025 sa mali znížiť prekážky pripojenia do sústavy prostredníctvom prispôsobenia pravidiel opätovného uvoľnenia nevyužitých kapacít a zároveň buď stanoviť lehoty na rezerváciu kapacít v sústave alebo zaviesť finančné stimuly, ktoré by investorov motivovali neblokovať pridelené kapacity zbytočne dlho. Tiež sa mala zvýšiť transparentnosť procesu pripojenia (vrátane rozhodnutí o pripojení) prostredníctvom pravidelne aktualizovaných online informácií o dostupných kapacitách pripojenia do sústavy, a to na úrovni prevádzkovateľov prenosových aj distribučných sústav a harmonizovať pravidlá pripojenia zariadení na výrobu elektriny z OZE do regionálnych distribučných sústav. Monitorovaným cieľom tiež bolo zavedenie záväzných lehôt pre postupy pripojenia do sústavy pre malé a lokálne zdroje a prijatie dodatočných regulačných stimulačných mechanizmov Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na podporu investícií prevádzkovateľov distribučných sústav do rozvoja distribučnej sústavy s cieľom podnecovať integráciu OZE do sústavy. K splneniu tohto míľnika prispeli najmä minuloročné zmeny vyhlášky ÚRSO č. 207/2023 o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou týkajúce sa všeobecného pripájania zariadení do sústavy (nové § 5a – 5g) a zverejňovania informácií o pridelenej a dostupnej kapacite (§ 5h). Ďalšie úpravy a zosúladenie s európskou smernicou má priniesť novela zákonov o energetike a OZE, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese. Ich schválenie parlamentom sa očakáva na jeseň. Zdá sa, že spolupráca rezortu hospodárstva a regulačného úradu zafungovala. Podľa našich informácií bolo na toto opatrenie z Plánu obnovy vyčlenená suma asi 550 tisíc eur. Ak Európska komisia a členské štáty uznajú opatrenie za úspešne zrealizované a peniaze sa vyplatia, bude len potrebné zabezpečiť, aby sa do budúcna podmienky pre pripájanie OZE nezhoršili a nedošlo k zvráteniu míľnika. V prospech či proti vetru? O niečo komplikovanejšie sa však javí uznať, že splnený je aj míľnik týkajúci sa oblastí vhodných na rozvoj veternej energie, ktorého vykonávateľom je Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Problémy a meškanie s implementáciu tohto opatrenia sa pravidelne objavovali v správach o pokroku, ktoré boli predkladané na rokovania vlády. Šéf rezortu Tomáš Taraba nedávno na sociálnej sieti uviedol, že MŽP „neplánuje podporovať výstavbu veterných parkov, práve naopak, chceme mať silnú kontrolu nad tým a budeme ich posudzovať z Inšpekcie životného prostredia, kam spadajú najprísnejšie posudzovania“. Odkázal, že zóny má vybrať ministerstvo hospodárstva.
Európska komisia štartuje novú platformu na nákup energií. Nástroj má zvýšiť transparentnosť trhu v EÚ, posilniť konkurencieschopnosť podnikov a urýchliť dekarbonizáciu priemyslu. Ako prvý sa rozbieha mechanizmus pre vodík, neskôr pribudnú strategické nerastné suroviny, zemný plyn a biometán. Platforma s oficiálnym názvom „EU Energy & Raw Materials Platform“ má zlepšiť vyjednávaciu pozíciu európskych firiem pri obstarávaní energií a kritických surovín. Postupne pod jednu strechu združí mechanizmy pre vodík, strategické nerasty, zemný plyn aj biometán – a v budúcnosti by mohli pribudnúť aj ďalšie komodity. „Dnešným spustením mechanizmu pre vodík dávame európskemu priemyslu možnosť využiť konkurenčné príležitosti a zároveň napredovať k vyššej bezpečnosti dodávok a dekarbonizácii. Toto je len začiatok našej práce v rámci platformy, ktorá ukazuje, že Európa sa nielen prispôsobuje budúcnosti, ale ju aj aktívne formuje,“ uviedol komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen. Vodíkový mechanizmus ako začiatok Prvá funkčná služba platformy sa zameriava na vodík. Cieľom je rozhýbať stagnujúci trh s obnoviteľným a nízkouhlíkovým vodíkom. Registrácia do „Hydrogen Mechanism“ sa otvára dnes, 2. júla, a prvé párovanie dopytu a ponuky je naplánované na september. Mechanizmus bude agregovať ponuky aj pre deriváty vodíka, napríklad amoniak, metanol či syntetické udržateľné letecké palivo (eSAF). Kľúčovou faktorom je rozvoj infraštruktúry. Funkčný mechanizmus má zlepšiť plánovanie investícií a zjednodušiť komunikáciu s finančnými inštitúciami. Banky tak získajú ucelený prehľad o projektoch pripravených na financovanie, čo môže urýchliť čerpanie kapitálu z Európskej vodíkovej banky. Nasledovať budú ďalšie komodity Po vodíku začne Európska komisia implementovať mechanizmy pre kritické nerastné suroviny, zemný plyn a biometán. Platforma pritom nadväzuje na nástroj AggregateEU, ktorý vznikol v roku 2022 v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajinu a umožnil členským štátom kolektívne nakupovať plyn za výhodnejších podmienok. Slovenská stopa v európskom projekte Na vývoji IT riešenia pre „EU Energy & Raw Materials Platform“ sa podieľajú aj slovenskí softvéroví špecialisti. V tendri Generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG ENER) uspelo konzorcium spoločnosti PwC a slovenskej softvérovej spoločnosti SFÉRA.
Prevádzkovateľ elektrizačnej prenosovej sústavy umožní pripojiť viac fotovoltických a veterných elektrární a zvýšiť výkon existujúcich zariadení na výrobu elektriny. Slovenská elektrizačná prenosová sústava včera (30. 6.) uvoľnila ďalší inštalovaný výkon pre pripájanie nových zariadení na výrobu elektriny do elektrizačnej sústavy a pre navýšenie výkonu existujúcich zariadení na výrobu elektriny typu fotovoltické elektrárne (FVE) a veterné elektrárne (VTE), a to vo výške 170 MW. Ide o limitný inštalovaný výkon z pohľadu flexibility sústavy, ktorý sa tak zvýšil zo 747 MW na 917 MW. Každému prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy SEPS priamo pridelila dodatočných 20 MW. Zvyšný výkon 110 MW (zo 170 MW) SEPS pridelí jednotlivým prevádzkovateľom na základe prijatých žiadostí o pridelenie výkonu, resp. žiadostí o pripojenie. Druhým limitujúcim parametrom pre pripájanie nových zdrojov je priepustnosť sústavy. Vzhľadom na súčasnú veľkosť voľného výkonu z pohľadu priepustnosti sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná (VSD) navýšila SEPS hodnotu výkonu prideleného tomuto regionálnemu distribútorovi elektriny, a to presunutím výkonu 40 MW, ktorý bol pôvodne pridelený SEPS. K uvoľneniu stop-stavu pre pripájanie volatilných zdrojov pristúpila SEPS v apríli 2021. V tom období bol inštalovaný výkon pripojených fotovoltík 530 MW. Šlo najmä o väčšie zariadenia, ktoré dostali garantovanú podporu výkupnou cenou a doplatkom. Za posledné štyri roky sa do elektrizačnej sústavy pripojili FVE s celkovým inštalovaným výkonom ďalších približne 670 MW. Z toho iba 30 MW pripojeného výkonu FVE podlieha limitnému výkonu z pohľadu flexibility sústavy, ktorý určuje SEPS. Zvyšných 640 MW tvorili malé a lokálne zdroje, ktoré limitu SEPS nepodliehajú. Celkový v súčasnosti pripojený výkon FVE tak predstavuje 1 200 MW. Výkon veterných elektrární zostáva dlhodobo na úrovni 3 MW, hoci developeri predložili do procesov povoľovania (najmä posudzovania vplyvov na životné prostredie) projekty s plánovaným kombinovaným inštalovaným výkonom v stovkách megawattov.
Budovanie plynových kapacít v strednej a juhovýchodnej Európe nemusí automaticky zabezpečiť lacnejšiu, ani čistejšiu elektrinu. Štúdia maďarského inštitútu REKK modeluje tri scenáre výstavby nových plynových elektrární do roku 2040 a súčasne analyzuje ich potenciálnu transformáciu na vodík. Podľa odhadov hrozí Európe už v najbližších rokoch deficit výrobných kapacít. Kritické obdobie nedostatku elektriny by síce mohli vykrývať plynové elektrárne, no ich výstavba je v aktuálnych trhových podmienkach finančne náročná. Analýza inštitútu REKK popisuje tri scenáre výstavby nových plynových elektrární v regióne strednej a juhovýchodnej Európe v horizonte do roku 2030. Pribudnúť by mohol inštalovaný výkon od 7 GW až po 37 GW.