(PR správa) Dekarbonizácia, dôsledky zastavenia tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu aj plán úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Slovenskí plynári a teplári čelia viacerým spoločným výzvam, o ktorých budú zástupcovia kľúčových hráčov na trhu diskutovať na konferencii ENERGOFÓRUM®. Plynárenstvo a teplárenstvo sú natoľko podobné odvetvia, že niekedy pôsobia ako dvojčatá, ktoré závisia jeden od druhého. „Napokon polovica spotreby zemného plynu v SR smeruje do výroby tepla a elektrickej energie. Obe odvetvia čelia veľkým výzvam ako sú dekarbonizácia a v tomto roku aj zastavenie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensku,“ upozorňuje Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. „Navyše, na stole je plán povinného úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Pre plynárenstvo a teplárenstvo to predstavuje zásadnú zmenu dodávateľských tokov na zabezpečenie dostatočného množstvo plynu za prijateľné ceny pri vyšších nákladoch napríklad na prepravu plynu.“ Dokážu to oba sektory za tak krátky čas? Aj o tom bude debata v paneli "Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien" na konferencii ENERGOFÓRUM® po vedením Richarda Kvasňovského (SPNZ). Diskutujúci: Rastislav Hanulák, advokát a partner, Capitol Legal Group Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka skupiny Veolia na Slovensku Michal Ľalík, riaditeľ divízie obchodu, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ, Eustream, a.s. 📅 Dátum konferencie ENERGOFÓRUM®: 9. a 10. októbra 2025 Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Legislatívna definícia energetickej chudoby sa po viac než 13 rokoch zmení. MH SR chystá novelu zákonov. Komplexné opatrenia štát do praxe nezaviedol. Odborníci pritom upozorňujú, že situácia sa v priebehu času zhoršuje. Energetickou chudobou u nás trpí viac než 300 tisíc domácností, ohrozených je ďalších asi 90 tisíc domácností. „Na Slovensku si každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Maďarsku 16 % domácností, v Česku 14 %, v Rakúsku 10 % a v Poľsku 7 % domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ uvádza vo svojej aktualizovanej štúdii Dušana Dokupilová, analytička Prognostického ústavu SAV. Podiel obyvateľstva v energetickej chudobe v priebehu času narástol na 18 % a podobne aj podiel obyvateľstva, ktorí si nevedia dostatočne vykúriť svoje obydlie. Ten sa v priebehu ostatných 10 rokov zvýšil z 18 % na 30 % v skupine najchudobnejších domácností a zo 6 % na 8 % v celej populácii. Ceny energií môžu byť autorky štúdie jedným z dôvodov vzniku energetickej chudoby, pretože môžu spôsobovať zvýšené výdavky za energie. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami však ceny elektriny a plynu u nás patria k najnižším v Európe, preto nemôžu byť považované za hlavnú príčinu vysokého počtu domácností v energetickej chudobe. Okrem výdavkov na energie zohráva dôležitú rolu aj kvalita obydlí. Väčšina slovenskej populácie žije v starších alebo nezrekonštruovaných domoch - len 35 % slovenskej populácie má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch. Súčasne, len 17 % domov bolo postavených po roku 2001. Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví opakovane vypracoval koncepcie na ochranu energeticky chudobných odberateľov a vláda ju schvaľovala, do praxe sa zatiaľ nedostali takmer žiadne opatrenia. Dosiaľ vytvorené medzirezortné pracovné skupiny zatiaľ nepriniesli praktický výsledok. Pod vplyvom hroziaceho nárastu cien energií a najmä schválenia novej európskej smernice o energetickej efektívnosti sa pohľad štátu na túto problematiku pomaly posúva. Avšak zatiaľ len z papiera na papier, nie do praxe. V čase, kedy sa má nová smernica EÚ o energetickej efektívnosti začať uplatňovať v praxi, spúšťa ministerstvo hospodárstva novelizáciu národnej legislatívy. Čo hovorí výskum a čo chystá ministerstvo?
Testy ropovodu Adria, ktorými sa mala preukázať schopnosť dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do nášho regiónu, podľa MOL-u zlyhali. Chorváti odmietajú, že by neboli schopní uspokojiť potreby maďarskej a slovenskej rafinérie. Európska komisia aj USA pritom tlačia na skoré ukončenie dodávok ruských surovín do regiónu. Počas minulých týždňov Skupina MOL, ktorej súčasťou je aj Slovnaft, a chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Janaf vykonali niekoľko spoločných testov ropovodu Adria. Cieľom bolo spoločne posúdiť, či je systém schopný stabilne fungovať pri maximálnej kapacite po dlhší čas a zaistiť tak dlhodobú a stabilnú prepravu ropy pre potreby rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. Slovnaft, resp. MOL informoval, že najnovšie výsledky zatiaľ nepotvrdili, že ropovod by bol schopný dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do Maďarska a na Slovensko. Počas testov ropovod nebol schopný pracovať s dostatočnou kapacitou dlhšie ako 1 – 2 hodiny, uviedol MOL. „Zdôrazňujeme, že ropovod Adria zohráva veľmi dôležitú úlohu v zásobovaní strednej Európy. Aby však mohol prevziať významnejšiu rolu než len doplnkovú, je najskôr potrebné jasne poznať, čoho je chorvátska časť ropovodu Adria schopná, v akom je technickom stave, a čo je potrebné na to, aby dokázala denne prepravovať až 40 000 ton ropy, každý deň v roku,“ uviedol MOL. Európska komisia v máji tohto roka predstavila nariadenie, podľa ktorého by sa do konca roka 2027 mal úplne zastaviť dovoz ruského plynu a ropy do EÚ. Maďarsko a najmä Slovensko sú hlasnými odporcami zákazu dovozu a snažia sa vyrokovať ústupky. Hoci rokovania o finálnej podobe legislatívy ešte prebiehajú, v ostatných týždňoch pod vplyvom pretrvávajúcej ruskej agresie na Ukrajine silnie tlak najmä zo strany USA, aby dovoz ruských fosílnych palív do EÚ skončil čo najskôr. Komisia v rámci nového balíka sankcií proti Rusku, ktoré je nutné schváliť jednomyseľne, navrhla zakázať dovoz ruského LNG na európske trhy už od 1. januára 2027.
Plynárenské prepojenie s Maďarskom naberá na význame. Po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu sa južné prepojenie stalo hlavnou importnou trasou. Už onedlho bude schopné vykryť celoročnú domácu spotrebu zemného plynu. Z juhu k nám bude môcť prúdiť zemný plyn vo väčších objemoch ako doteraz. Slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream sa minulý týždeň dohodla s maďarským prevádzkovateľom prepravnej siete FGSZ na zmene prepojovacej dohody týkajúcej sa prepojovacieho bodu Veľké Zlievce/Balassagyarmat. Podľa dohody sa pevná kapacita v tomto prepojovacom bode zvýši na 5 300 315 kWh/h (čo zodpovedá 500 000 m³/h). Ročná kapacita v smere z Maďarska na Slovensko tak vzrastie zo súčasných 3,5 miliardy m³ ročne na 4,38 miliardy m³ ročne. Takýto objem dokáže pokryť celoročnú spotrebu zemného plynu na Slovensku. Kľúčová diverzifikácia Prepojenie medzi prepravnými sieťami Slovenska a Maďarska, ktoré bolo vybudované po analýze situácie počas tzv. plynovej krízy zo začiatku roka 2009, bolo do komerčnej prevádzky uvedené v júli 2015. Od októbra 2024 bola v rámci pilotného projektu navýšená pevná prepravná kapacita v smere z Maďarska na Slovensko na úroveň cca 9,8 mil. m3 denne (z 2,63 mld. m3 /rok na 3,5 mld. m3 /rok). Uvedené hodnoty pevnej prepravnej kapacity na prepojovacom bode sa v štandardnom režime uplatňujú od 1. apríla 2025. Od začiatku tohto roka po zastavení toku plynu z Ruska cez Ukrajinu je vstupný bod prepravnej siete vo Veľkých Zlievcach hlavným bodom pre import plynu na naše územie. „Dodatočné zvýšenie pevnej kapacity na prepojovacom bode, realizované vďaka optimalizačným opatreniam v systéme FGSZ, predstavuje dôležitý krok pri budovaní Vertikálneho koridoru, ktorý – po uskutočnení potrebných systémových rozvojov – zlepší obojsmerné toky plynu medzi severom a juhom regiónu, pričom využije zvýšené možnosti nových a pripravovaných LNG kapacít v oblasti a potenciálne zdroje zemného plynu, najmä z juhu,“ uviedla spoločnosť eustream. Prepravca plynu zároveň vysvetlil, že ponuka zvýšenej kapacity sa môže uskutočniť po schválení príslušnými národnými regulátormi, o čom budú účastníci trhu informovaní po ukončení oficiálnych postupov. Úplné pokrytie domácej spotreby Spotreba zemného plynu v Slovenskej republike v roku 2024 dosiahla 4,4 miliárd metrov kubických. Na približne tejto úrovni sa pohybuje od roku 2022. Viac ako 98 % domácej spotreby plynu tvorí import. Plyn prúdiaci cez Balkán a Maďarsko má predovšetkým ruský pôvod. Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský v utorok (23. 9.) na konferencii TREND v Bratislave podčiarkol, že približne polovica zemného plynu, ktorá sa v súčasnosti na Slovensko dováža, je ďalej exportovaná na Ukrajinu. Kyjev, ktorý začiatkom tohto roka zastavil tranzit ruského plynu z východu, tak pred zimou svoje podzemné zásobníky plynu v závere predsa musí doplniť aj z ruských zdrojov. Eustream pod vplyvom opakujúcich sa plynárenských kríz vybudoval prepojenia aj s ostatnými susednými sústavami, resp. navýšil ich kapacitu, čím Slovensko získalo možnosť dovážať plynu aj z LNG terminálov na severnom či južnom pobeží Európy. Šéf SPNZ potvrdil, že plné zásobovanie Slovenska z LNG je možné, avšak znamenalo by to významné zvýšenie ceny pre odberateľov. Z dôvodu tranzitných poplatkov sa práve preprava cez Maďarsko stala najvýhodnejšou alternatívou. Platí to najmä pre zmluvu s Gazpromom, v rámci ktorej bola cena za dodávky plynu dohodnutá s doručením na naše územie.
(PR správa) Na konferencii ENERGOFÓRUM® sa bude diskutovať o kľúčových výzvach prenosovej a distribučnej sústavy na Slovensku. Okrem domácich expertov vystúpi aj zástupkyňa londýnskeho inštitútu EMBER, ktorá predstaví hlavné závery novej analytickej štúdie. Diskusný panel otvorí Elisabeth Cremona z inštitútu EMBER. Analytička vo svojej prednáške, ktorá bude tlmočená do slovenského jazyka, vymedzí politický rámec európskych prenosových a distribučných sústav, s osobitným dôrazom na nedávny vývoj v EÚ a na príležitosti, ktoré sa črtajú v nasledujúcich mesiacoch. Predostrie kľúčové zistenia pripravovanej správy, ktorá hodnotí súčasný stav prepojenosti a rozsah investícií potrebný na to, aby Európa vybudovala dostatočnú cezhraničnú kapacitu sietí, čím sa posilní energetická bezpečnosť. Prezentácia pripomenie aj historické príklady, ktoré zdôrazňujú rozhodujúcu úlohu prepojení pri predchádzaní blackoutom a pri obnove po nich, ako aj ich strategický význam v časoch krízy a vojny. „Interkonnektory sú viac než len káble – predstavujú fyzický symbol európskej solidarity a slúžia ako kľúčová poistka odolnosti a energetickej bezpečnosti v neistých časoch,“ hovorí Elisabeth Cremona, ktorá sa špecializuje na dekarbonizáciu európskej elektroenergetiky. Aké sú najpálčivejšie výzvy slovenskej prenosovej a distribučných sústav? Pokračovať budeme diskusným panelom pod vedením Ľubice Ragulovej zo spoločnosti Ernst & Young, s.r.o. Diskutujúci: Vladislav Jurík, Stredoslovenská distribučná, a.s. Karol Kósa, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Patrik Križanský, Slovenská asociácia pre elektromobilitu Tomáš Šipoš, Západoslovenská distribučná, a.s. 📅 Dátum konferencie ENERGOFÓRUM® : 9. a 10. októbra 2025 Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Nový zákon rámcuje podmienky a práva pre poskytovanie adresnej energopomoci dotknutým energetickým domácnostiam. Presné detaily ako rozsah pomoci či hraničná hodnota bonity energetickej domácnosti však vzídu až z nariadenia vlády. Ministerstvo hospodárstva SR ako predkladateľ návrhu uviedlo, že cieľom návrhu zákona je vytvoriť rámec pre poskytovanie adresnej energopomoci dotknutým energetickým domácnostiam a ich ochrana pred skokovitým nárastom úhrad za elektrinu, plyn a teplo, keď koncom tohto roka dôjde k ukončeniu plošnej kompenzácie nákladov na energie. Od 1. januára 2026 majú byť uplatňované cenové rozhodnutia ÚRSO bez aplikovania inštitútu krízovej regulácie. Návrh zákona upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na adresnú energopomoc, právne vzťahy pri poskytovaní adresnej energopomoci, práva a povinnosti subjektov pri poskytovaní adresnej energopomoci, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní adresnej energopomoci, podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektriny a plynu v domácnosti, koncových odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch tepla a koncových odberateľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, na účel podľa tohto zákona a tiež register odberných miest. Účinnosť nového zákona sa navrhuje už o pár dní, t. j. 1. októbra 2025. Do parlamentu ho tak predkladá nielen bez pripomienkovania verejnosťou a vyjadrenia svojich poradných orgánov, ale tiež v skrátenom legislatívnom konaní. Kľúčové detaily ako hraničná hodnota bonity domácnosti či spôsob poskytovania a rozsah energopomoci však v zákone nie sú uvedené a budú stanovené dodatočne v nariadení vlády. Čo zákon upravuje? Nový predpis nie je riešením energetickej chudoby, keďže tento pojem sa v návrhu ani jeho odôvodnení vôbec nevyskytuje. Zatiaľ čo podľa platného zákona č. 71/2025 Z. z. je adresnou energopomocou pomoc štátu osobám ohrozeným energetickou chudobou, teraz je zadefinovaná ako „cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla“. Špecifikuje sa pojem energetická domácnosť, ktorá predstavuje skupinu ľudí, ktorí spolu žijú na jednej adrese, na ktorej odoberajú energie a ich bonita nepresahuje hodnotu stanovenú nariadením vlády. Bonita energetickej domácnosti vyjadruje ekonomickú schopnosť domácnosti dlhodobo hradiť náklady na energie s ohľadom na jej veľkosť a príjem.
Slovenské elektrárne podpísali dlhodobú zmluvu s kanadskou spoločnosťou Cameco na dodávku prírodného uránu a služby konverzie, ktorá sa používa pri výrobe jadrového paliva. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku uzavrel novú dlhodobú zmluvu s kanadskou spoločnosťou Cameco na dodávku prírodného hexafluoridu uránu (UF6), ktorý bude využitý v jadrových elektrárňach na Slovensku. Vďaka tejto zmluve budú mať elektrárne v Mochovciach a Bohuniciach zabezpečený stabilný a spoľahlivý zdroj paliva už od roku 2028. „Konverzia je jednou z najkritickejších častí jadrového palivového cyklu – ide o proces, pri ktorom sa prírodný urán premieňa na formu vhodnú na obohacovanie a ďalšie spracovanie. Slovenským elektrárňam sa podarilo zabezpečiť dlhodobú a spoľahlivú dodávku významného podielu tejto kľúčovej suroviny až do roku 2036, čo je významný krok pre energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uviedol Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Akú úlohu zohráva konverzia v palivovom cykle? Konverzia je chemický proces, pri ktorom sa prírodný urán, zvyčajne vo forme oxidu uránu (tzv. „žltý koláč“), premieňa na hexafluorid uránu (UF₆) – látku, ktorá sa dá ľahko premeniť na plyn a je nevyhnutná pre ďalší krok v palivovom cykle, ktorým je obohacovanie. Tento proces prebieha v špecializovaných zariadeniach, kde sa oxid uránu chemicky upravuje pomocou fluóru. Výsledný UF₆ sa následne hermeticky uzavrie do špeciálnych kontajnerov a prepraví do obohacovacích zariadení, kde sa zvyšuje podiel štiepneho izotopu U-235. Konverzia je preto kľúčovým článkom v reťazci výroby jadrového paliva – bez nej by nebolo možné pripraviť urán na použitie v jadrových reaktoroch. Cameco je jedným z najväčších svetových dodávateľov uránového paliva. Má kontrolné vlastníctvo v najväčších ložiskách uránu s vysokou koncentráciou a nízkymi nákladmi, ako aj v rozsiahlych investíciách do celého jadrového palivového cyklu – vrátane podielov v spoločnostiach Westinghouse Electric Company a Global Laser Enrichment. Sídlo spoločnosti sa nachádza v Saskatoone, kanadskej provincii Saskatchewan.
(PR správa) EÚ aktuálne rieši ďalší osud Európskej zelenej dohody. O budúcnosti Green Dealu sa bude diskutovať aj na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM®. Problematikou klimatických iniciatív v globálnom, ako aj európskom kontexte prevedie účastníkov konferencie Ivan Lovíšek. Odborník spoločnosti OKTE v prednáške, ktorá bude predchádzať diskusnému panelu, zhodnotí dosiahnutý progres vo vzťahu k cieľom stanoveným v Parížskej dohode z roku 2015. Proklimatické opatrenia vykresľuje v podobe globálneho, prorastového hospodárskeho programu, ktorého zámerom má byť kompletné prebudovanie svetovej ekonomiky s cieľom zbaviť sa jej závislosti na fosílnych palivách. Ivan Lovíšek vo svojej prednáške poukáže na asymetrickú povahu antropogénnej klimatickej zmeny „Tí, ktorí v minulosti najviac profitovali z produkcie skleníkových plynov, nie sú tí, ktorí v súčasnosti najviac znášajú dopady globálneho otepľovania planéty,“ zdôrazňuje. „Nevýznamní emitenti, ktorí zápasia s nízkou úrovňou generovania HDP, neúmerne výrazne pociťujú fyzické dopady klimatickej zmeny a majú niesť veľmi významné ekonomické dopady na jej globálne zmiernenie,“ hovorí manažér pre ekonomiku a financovanie OKTE. Proklimatický entuziazmus zo začiatku roku 2021 vystriedala skepsa spôsobená neistotou v sektore. Vo svojej prezentácii autor rozoberá, ako je Green Deal kompatibilný s aktuálnou ekonomickou doktrínou. „Green Deal bol vhodený do trhového prostredia EÚ. Trh sám o sebe však nemá dostatočnú schopnosť vytvárať motiváciu k proklimatickej aktivite,“ hovorí Ivan Lovíšek a zamýšľa sa nad tým, za akých podmienok majú klimatické opatrenia ako Green Deal nádej pomôcť priblížiť sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Prednáška Ivana Lovíška vyústi do diskusného panelu. O svoje názory sa podelia osobnosti: Peter Baláž - Business Development Director, HUAWEI Jaroslav Kubinec – výkonný riaditeľ sekcie prevádzky obchodu, SEPS Matej Krušpán - Chief Commercial Officer, REZOLV ENERGY Milan Veselý – generálny riaditeľ, Slovalco Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Posilniť prenosové sústavy a zmenšiť cenové rozdiely medzi obchodnými zónami – to sú hlavné ciele smart grid projektu TUNE, ktorý pripravujú spoločnosti SEPS, maďarský MAVIR a slovinský ELES. Získanie štatútu prioritného projektu EÚ by uľahčilo povoľovanie a otvorilo prístup ku grantovému spolufinancovaniu. Prevádzkovatelia prenosových sústav Slovenska, Maďarska a Slovinska pripravujú nový cezhraničný smart grid projekt TUNE, ktorý je zameraný na jeden z kľúčových prenosových koridorov Európe. Spoločne sa usilujú o zaradenie do nového zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre inteligentné siete. Partnermi sú Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), maďarská spoločnosť MAVIR a slovinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy ELES. Predpokladaný rozpočet predstavuje 300 miliónov eur. Prípadné získanie štatútu PCI môže projekt TUNE zvýhodniť v procese získania povoľovacích a administratívnych konaní. Z pohľadu investora je určite najatraktívnejšia možnosť požiadať o spolufinancovanie oprávnených nákladov v rámci programov Connecting Europe Facility - CEF, ktoré spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA). Cezhraničný projekt sa zameriava na zníženie cenových rozdielov medzi obchodnými zónami prostredníctvom moderných technológií, ktoré umožnia efektívnejšie využitie existujúcej prenosovej infraštruktúry. Tento koridor je vystavený rastúcej volatilite tokov elektriny vplyvom vyššieho podielu OZE, zmeny v sústavách nastali aj po synchronizácii elektrizačnej sústavy Ukrajiny s kontinentálnou Európy podľa pravidiel ENTSO-E. Harmonogram a kľúčové prvky projektu
Kým v Európe počet PPA kontraktov na dodávku elektriny z OZE rastie, u nás sa presadzujú len pomaly. Prečo je tomu tak? Na názor sme sa pýtali odborníkov. PPA alebo Power Purchase Agreements sa v rámci EÚ presadzujú čoraz častejšie ako vhodný nástroj pre dlhodobé nákupy elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a predvídateľné financovanie nových projektov. Na Slovensku je však príkladov ako šafranu. Prvý virtuálny PPA kontrakt u nás sa rozbehol v tomto roku. Firma Enery, ktorá prevádzkuje fotovoltickú elektráreň Iliašovce, dodáva elektrinu pivovaru zo skupiny Plzeňský Prazdroj Slovensko. Spoločnosť Rezolv Energy zase vlani podpísala cezhraničný virtuálny PPA kontrakt s firmou Slovak Telekom. Zmluva na 12 rokov pokrýva približne 40 GWh zelenej elektriny ročne, ktorá bude vyrobená v gigantickom veternom parku VIFOR. Ten sa nachádza v Rumunsku a jeho spustenie je plánované v dvoch etapách. Výhľadovo sa však uvažuje aj o ďalších projektoch. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor expertov, ktorí sa problematike PPA venujú. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Ako vnímate rozvoj PPA kontraktov na Slovensku? Ján Horváth country manager pre Slovensko, spoločnosť Enery "V Európe sú PPA kontrakty už bežnou súčasťou strategického plánovania priemyselných firiem a odberateľov elektriny. Na Slovensku je tento koncept nový a preto evidujeme výraznejší záujem až od minulého roka. Firmy hľadajú stabilitu cien a spôsoby ako dekarbonizovať svoje prevádzky. Prvé príklady na Slovensku priniesli Plzenský Prazdroj Slovensko a Slovak Telekom, ktoré minulý rok podpísali svoje prvé PPA kontrakty. Dopyt po PPA rastie najmä vďaka kombinácii ekologického a ekonomického prínosu obnoviteľných zdrojov. Kľúčovým faktorom pre rozvoj PPA však naďalej ostáva predvídateľné podnikateľské prostredie a legislatíva bez bariér v porovnaní so susednými krajinami. Tu zaostávame. Či už kvôli zdĺhavým povoľovacím procesom, neúmerne vysokému tzv. G-komponentu resp. nemožnosti uzatvoriť štandardnú on-site PPA pri často využívaných lokálnych zdrojoch. Pri rokovaniach o PPA firmy zohľadňujú hlavne: typ a lokalitu OZE, štruktúru ceny, dĺžku kontraktu, výrobný profil a spoľahlivosť dodávateľa.” Ján Karaba riaditeľ, Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) "Rozvoj PPA kontraktov na Slovensku vnímame ako veľmi dôležitý krok k modernizácii energetického trhu, no zatiaľ sa nachádzame skôr v počiatočnej fáze. V porovnaní so západnou Európou je objem uzavretých dlhodobých zmlúv medzi výrobcami elektriny z OZE a odberateľmi u nás stále nízky. Hlavnými bariérami sú najmä nízka znalosť tohto nástroja zo strany priemyselných podnikov, obavy z dlhodobých cenových záväzkov a chýbajúce legislatívne či regulačné usmernenia, ktoré by poskytli väčšiu istotu pre všetky strany. Pozitívne však je, že záujem o PPA postupne rastie – najmä medzi väčšími priemyselnými spotrebiteľmi, ktorí hľadajú spôsob, ako si dlhodobo zaistiť stabilnú a konkurencieschopnú cenu elektriny a zároveň plniť svoje klimatické ciele. V tomto smere sú PPA zaujímavým riešením aj pre slovenský priemysel, keďže kombinujú ekonomický aj environmentálny prínos. Našou ambíciou je, aby sa PPA stali štandardným nástrojom na financovanie nových projektov OZE. K tomu je však potrebné, aby štát zaviedol jasné legislatívne pravidlá pre uzatváranie on-site PPA kontraktov, vydal usmernenia v otázkach zdaňovania finančných PPA kontraktov a aby sa trh postupne naučil pracovať s týmto typom obchodovania s elektrinou. Štát by mal zároveň v súlade s EÚ smernicou REDIII nastaviť a spustiť aukcie na CfD (contracts for difference), ktoré sú tiež formou PPA kontraktu. Ak sa tieto podmienky podarí naplniť, Slovensko môže v najbližších rokoch výrazne dobehnúť meškanie oproti iným krajinám EÚ." Matej Krušpán Chief Commercial Officer, Rezolv Energy "Slovensko v oblasti korporátnych PPA zaostávalo až do roku 2023, avšak slovenský trh začína zrýchľovať. Vo februári 2024 pivovar Šariš, súčasť spoločnosti Asahi, podpísal PPA so spoločnosťou Enery na odber elektriny z menšej solárnej farmy v Iliašovciach. O niekoľko mesiacov neskôr, v júni 2024, uzavrela naša Rezolv Energy významnú cezhraničnú PPA so Slovak Telekom na 12 rokov a 40 GWh ročne z veternej farmy VIFOR v Rumunsku. Táto zmluva bola súčasťou skupiny troch PPA zmlúv skupiny Deutsche Telekom a Rezolv Energy, kde došlo k podpisu ďalších PPA so spoločnosťou T-Mobile Czech Republic a CE Colo Czech Republic na objem 60 GWh ročne z rovnakého veterného projektu. Išlo o prvú cezhraničnú PPA uzavretú medzi českými a slovenskými spoločnosťami, čo predstavovalo dôležitý míľnik. Tento krok bol obzvlášť dôležitý vzhľadom k tomu, že Slovensko a Česká republika stále patrí k európskym krajinám s najnižšou inštalovanou kapacitou veternej a solárnej energie. Nedostatok domácej výroby obnoviteľnej energie za dostupnú cenu predstavuje pre slovenské priemyselné podniky veľkú výzvu a to najmä pre tie, ktoré hľadajú veternú alebo hybridnú veterno-solárnu energiu. Vďaka PPA zmluvám spoločnosti Rezolv Energy už ale firmy nemusia čakať na rozvoj domácich zdrojov, keďže cezhraničné riešenie im otvára okamžitú cestu k dekarbonizácii a prevádzke na základe udržateľnosti. Do budúcnosti ďalej dúfame, že slovenská vláda spustí aukciu CfD do roku 2030, čo by podporilo vznik nových projektov a umožnilo slovenským firmám získavať väčší podiel čistej energie priamo na domácom trhu." Branislav Mikovíny vedúci odd. Structured and Real Estate Finance Slovakia, UniCredit Bank "Naša banka je pripravená podporovať slovenské energetické projekty prostredníctvom dlhodobých úverov – či už ide o tradičné zdroje alebo obnoviteľné zdroje energie (OZE). Pri takýchto projektoch je kľúčové, aby mali stabilný a predvídateľný príjem z predaja elektriny, z ktorého sa následne spláca úver. Stabilita výnosov dáva istotu nielen banke, ale aj investorom, ktorí očakávajú dlhodobé dividendy. V období volatilných a negatívnych cien elektriny na trhu je riziko výkyvov vo výnosoch možné znížiť buď pomocou štátom garantovaných výkupných cien alebo formou dlhodobých komerčných zmluvných vzťahov – PPA. Pri PPA zmluvách nerozhoduje len cena, objem či dĺžka kontraktu. Rovnako dôležitá je aj dôveryhodnosť protistrany – jeho finančná sila, skúsenosti a schopnosť plniť záväzky. Na Slovensku je trh s PPA zatiaľ prakticky nevyužitý, hoci v iných krajinách CEE či v západnej Európe naši kolegovia úspešne financujú projekty postavené na princípe PPA kontraktov. Prekážky u nás zatiaľ existujú na strane výrobcov (napr. legislatíva, poplatky) ako aj na strane odberateľov (makroekonomické prognózy alebo neistota v odvetví, kde odberateľ pôsobí). Napriek tomu som presvedčený, že aj na Slovensku nás v strednodobom horizonte čaká nová vlna rozvoja OZE projektov, kde budú PPA zohrávať nezastupiteľnú úlohu."
Brusel konzultuje podobu dvoch pripravovaných dokumentov – akčného plánu elektrifikácie a stratégie pre vykurovanie a chladenie. Podnety zbiera do 20. novembra. Oba strategické dokument, ktoré nadväzujú na Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu a súvisiace iniciatívy, chce Európska komisia predstaviť v 1. kvartáli 2026. Hlavnou otázkou, ktorá sa má v Akčnom pláne elektrifikácie riešiť, je stagnujúca úroveň spotreby energie, ktorá spomaľuje dekarbonizáciu, a optimálne využívanie rastúceho objemu elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov. Rastúca úroveň výroby elektriny z OZE v čase nízkeho dopytu vedie k nárastu záporných cien elektriny a k zníženiu objemu výroby. Neistota v súvislosti s prevádzkovými nákladmi na využívanie elektriny namiesto fosílnych palív zase odrádza od investičných rozhodnutí. Kľúčovou úlohou akčného plánu je podľa Európskej komisia predložiť opatrenia zamerané na rôzne odvetvia a pododvetvia na základe ich potenciálu elektrifikácie a existujúceho súboru prekážok a stimulov. Hlavnou charakteristikou nákladovo efektívnej elektrifikácie má byť flexibilita, ktorú musí umožňovať digitalizácia a trhové stimuly, pričom ústrednú úlohu zohráva uskladňovanie. Elektrifikácia nepružného dopytu totiž môže zvýšiť náklady na sústavu a ovplyvniť cenovú dostupnosť. Hoci sú vysokoúčinné technológie elektrifikácie dostupné a prístupné vo väčšine prípadov použitia, neplatí to v prípade niektorých energeticky náročných priemyselných odvetví. Cieľom tejto iniciatívy je identifikovať kľúčové opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok na podporu elektrifikácie, najmä zlepšením pomeru medzi cenami elektriny a fosílnych palív na maloobchodnej úrovni. Medzi nástroje, ktoré možno využiť, patrí zdaňovanie energie, revízia sieťových taríf alebo vylúčenie poplatkov, ktoré nesúvisia s energiou, z konečných účtov za elektrinu. Teplo a chlad V prípade stratégie pre vykurovanie a chladenie, Európska komisia pripomína, že tento sektor predstavuje polovicu spotreby energie v EÚ. Približne 70 % pochádza z fosílnych palív, najmä plynu, zatiaľ čo podiel obnoviteľných zdrojov energie rastie veľmi pomaly a väčšina z nich pochádza z pevnej biomasy. S rastúcimi teplotami a častými vlnami horúčav sa chladenie stáva hlavným problémom z hľadiska energetickej bezpečnosti a celého energetického systému. Ďalším rastúcim zdrojom dopytu po chladení sú dátové centrá. Stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa tak zameria na dosiahnutie nákladovo efektívneho prechodu na čisté vykurovanie a chladenie zvýšením energetickej efektívnosti, a to aj prostredníctvom lepšej integrácie systému. Cieľom je aj zabezpečiť cenovú dostupnosť dodávok tepla a chladu, v ktorých prevažujú importované fosílne palivá. Stratégia bude zahŕňať nelegislatívne opatrenia na systémovej úrovni s cieľom pôsobiť na nástroje účinnosti, ako je plánovanie a centralizované zásobovanie teplom; na strane ponuky na urýchlenie zavádzania čistého tepla a chladu a opätovného použitia odpadového tepla a na strane dopytu na stimuly a výzvy pre konkrétne prípady použitia, od budov po technologické teplo. Dôležité odkazy: Verejná konzultácia – Akčný plán elektrifikácie EÚ Verejná konzultácia – Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie
Špeciálny seminár priblíži potenciálnym investorom, ako zrýchlené povoľovanie a nové pravidlá v oblasti stavebnej legislatívy ovplyvnia rozvoj OZE a ďalších energetických projektov. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®. Kedy: 25. september 2025, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Lektorom špeciálneho semináru bude Branislav Hamar z Ministerstva financií SR. PROGRAM SEMINÁRA: Stručný úvod do novej stavebnej legislatívy: Prečo sa zmenila legislatíva práve teraz? Kľúčové termíny a definície Zmeny pri povoľovaní zdrojov v elektroenergetike: kategorizácia zdrojov, požiadavky na dokumentáciu Zmeny pri povoľovaní zdrojov v tepelnej energetike Špecifiká výstavby obnoviteľných zdrojov energie (OZE), pripravované zmeny v oblasti zrýchľovania povoľovacích procesov (go-to zóny a pod.) Na čo si dávať pozor pri investíciách: časový harmonogram povolení, koordinácia s viacerými úradmi Krok za krokom: čo je potrebné vybaviť a v akom poradí Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
V júli sa v Česku vyzdieľalo rekordných 8 242 MWh elektriny prostredníctvom systému EDC. Záujem o zdieľanie elektriny rastie aj na Slovensku, hoci jeho rozbeh mohol byť dynamickejší. Pozreli sme sa na priebežné štatistiky v oboch štátoch. Nástup modernej energetiky a rozvoj decentralizovaných zdrojov zásadne menia správanie účastníkov trhu s elektrinou. Kľúčovým prvkom inovatívnych procesov sa stáva centrálna platforma pre výmenu dát, ktorá umožňuje účastníkom trhu agregáciu a flexibilitu, zdieľanie elektriny či akumuláciu. V ČR tieto činnosti zastrešuje spoločnosť Elektroenergetické dátové centrum (EDC), založená 1. augusta 2024. České EDC vzniklo na zelenej lúke a zatiaľ funguje v obmedzenom režime – poskytuje riešenie v oblasti komunitnej energetiky. Do zdieľania elektriny sa môžu zapojiť domácnosti, samosprávy alebo podniky, a to buď ako aktívni zákazníci v jednoduchšom režime, alebo v rámci komplexnejšieho energetického spoločenstva. Od budúceho roka sa má funkcionalita systému rozšíriť o ďalšie činnosti. Zdieľanie elektriny láka čoraz viac ľudí Od minuloročného spustenia EDC dopyt po zdieľaní elektriny v Česku narastá a služba sa teší čoraz väčšiemu záujmu. „Systém EDC sa ukázal ako funkčný nástroj, s ktorým sa Česi naučili pracovať,“ zhodnotil Petr Kusý, predseda predstavenstva spoločnosti Elektroenergetické dátové centrum (EDC). Čítajte viac: Štatistiky zdieľania elektriny v Česku i na Slovensku Bariéry rozvoja komunitnej energetiky na Slovensku
Slovensko upozorňuje európske inštitúcie, že návrh postupného ukončenia importu zemného plynu z Ruska odporuje zásade subsidiarity. Ak sa nepodarí vyrokovať výnimky alebo záväzné kompenzácie, vláda chce podať žalobu. Minulý piatok (22.8.) vláda schválila návrh odôvodneného stanoviska k nesúladu návrhu nariadenia EÚ o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska so zásadou subsidiarity. Európska komisia legislatívny návrh predstavila v júni tohto roka. Dovoz ruského zemného plynu na základe dlhodobých zmlúv sa má ukončiť do konca roka 2027. Slovensko argumentuje potenciálnymi veľkým zvýšením nákladov a cien plynu pre odberateľov a tiež drahými sankciami z arbitráží v prípade nedodržania odberu plynu podľa klauzuly take-or-pay. Podľa princípu subsidiarity Európska únia nekoná (okrem oblastí, ktoré spadajú do jej výlučnej kompetencie), pokiaľ jej zásahy nie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Podľa vlády majú opatrenia v návrhu nariadenia primárne energetický charakter, t. z. sú z inej oblasti, ako je oficiálne deklarovaná, avšak právny základ je postavený na výlučnej právomoci EÚ v oblasti obchodnej politiky, čím dochádza k obchádzaniu spoločných právomocí v oblasti energetiky a porušeniu princípu lojálnej spolupráce. Hoci opatrenia povahou a obsahom pripomínajú sankcie, ktoré sa prijímajú jednomyseľne, zvolený právny základ pre nariadenie má mať za cieľ eliminovať možnosť veta a vylúčiť princíp subsidiarity. Argumenty vlády
Potenciálna výstavba novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach si vyžiada stovky pracovných pozícií. Nielen jadrových fyzikov, ale aj expertov v ďalších príbuzných oblastiach. Aká je však realita na trhu práce - budeme mať dosť zamestnancov? Na názor sme sa pýtali slovenské osobnosti jadrovej energetiky. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR malo do konca júna 2025 vypracovať program vzdelávania odborného personálu z širokého spektra prírodovedných a technických oblastí v rôznej úrovni vzdelania pre potreby prípravy, výstavby a budúcej prevádzky atómky v lokalite Jaslovských Bohuníc. Rezort priznal, že príprava materiálu nabrala meškanie. Téme sme sa minulý týždeň obšírnejšie venovali v tomto texte. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor expertov v oblasti jadrovej energetiky. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Bude mať Slovensko dosť jadrových odborníkov? Andrej Hanzel expert na energetiku "Stavba jadrovej elektrárne je veľká výzva pre celý štát. Je to komplikovaná aktivita, ktorá vyžaduje odborníkov v rôznych profesiách a na rôznych úrovniach riadenia stavby. Odborníci sú však potrební nielen pre výstavbu, ale aj pre prevádzkovanie súčasných blokov. Slovensko sa môže – malo by sa – pripraviť, na očakávaný tlak v tejto oblasti, zmenou organizácie školstva (nielen vysokoškolského). Je potrebné (žiaduce) výrazne finančne zvýhodniť technické a prírodovedné smery na školách, a to nielen kvôli výstavbe jadrovej elektrárne, ale všeobecne. Na výstavbu nových blokov sa dnes chystajú rôzne krajiny v Európe. A to aj dlhodobí odporcovia jadra ako napríklad – Dánsko, resp. krajiny, ktoré už dávnejšie oznámili odchod od jadra (Švédsko, Švajčiarsko). Stavať jadro sa už dlhšie chystá aj Taliansko. Slovensko má veľkú výhodu, že dostavby blokov v Mochovciach (3 hotové a 1 pred dokončením) a modernizácie blokov v Bohuniciach sa zúčastnilo mnoho domácich odborníkov. Slovensko má teda dobré odborné zázemie, lepšie ako iné štáty. Slovensko z pohľadu počtu odborníkov pre stavbu nového bloku teda nemusí mať žiadne veľké obavy. Zásadným spôsobom treba rozvinúť širokú mediálnu propagáciu využívania jadra na výrobu elektrickej energie, čo by mohlo pomôcť pri získavaní nových študentov a zmierňovaní negatívnych nálad verejnosti. Odpor voči využívaniu jadra totiž vyplýva najmä zo slabej informovanosti. Treba si uvedomiť, že ak Slovensko (ale aj ľudstvo všeobecne) myslí boj s klimatickou zmenou vážne, tak bez jadrových elektrární tento boj nie je možné zvládnuť." Vladimír Slugeň profesor, Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, STU v Bratislave "Ak si vhodne zadefinujeme, čo je „dosť“ a čo je „jadrový odborník“ – tak áno. Ak si však nebudeme chcieť klamať, resp. spĺňať len minimálne požadované počty licencovaných pracovníkov, ktoré vyžaduje ÚJD SR, tak nie. Vzdelávanie, generačná výmena, technická gramotnosť sú narastajúcim problémom nielen u nás, ale aj vo svete. Upozorňujem na to už desaťročia a ako garanta Jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Slovensku i ako bývalého predsedu Slovenskej nukleárnej spoločnosti ma tento problém trápi. Je dlhodobý, komplexný a súvisí s celou spoločnosťou. Upozorňujem - „bijem na koľajnicu“ - a kompetentní sa tvária, že trh všetko vyrieši. Hlúposť. Technická gramotnosť i kvalita vzdelania permanentne klesajú. Žijeme z podstaty a návrat na úroveň z 80. – 90. rokov bude trvať aj pri optimálnych krokoch desaťročia. Chýba nám kvalitná mladá i stredná generácia a mnohí sa cítia nedocenení. Chýba nám výskumná i technologická infraštruktúra, experimentálne zariadenia, slučky, horúce komory, takmer všetko. O probléme sa vie, rozpráva sa o ňom, ale nič sa nerieši – lebo vraj nie sú peniaze. Ak však sú miliardy na nový jadrový zdroj, či malé modulárne reaktory, peniaze do výskumu a vzdelávania sa musia nájsť. Alebo aj nemusia..." Marta Žiaková predsedníčka, Úrad jadrového dozoru SR "Vzhľadom na aktuálny rozsah slovenského jadrového programu a zároveň deklarované plánované aktivity ako výstavba nového jadrového bloku, aplikovanie nových technológií malých modulárnych reaktorov, riešenie problematiky spracovania a ukladania rádioaktívnych odpadov je potreba zabezpečenia kvalifikovaných ľudských zdrojov na všetkých úrovniach naozaj kľúčová. Dlhodobo sledujeme trend zníženého záujmu o štúdium technických predmetov, vrátane jadrovej fyziky. Vnímame to ako zásadný problém, pretože s ohľadom na plánované aktivity ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky na Slovensku, budeme v dohľadnej budúcnosti potrebovať množstvo kvalitne pripravených ľudí. Nielen jadrových fyzikov, ale aj strojárov, stavbárov, elektroinžinierov, materiálových znalcov, informatikov atď. A je treba si uvedomiť, že v jadrovej energetike, resp. v energetike celkovo nie sú potrební len vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Potenciálnym problémom je aj potreba obsadiť množstvo technických pozícií so stredným odborným vzdelaním ako sú strojníci, zvárači, elektrikári, murári, chemickí laboranti a mnoho ďalších. Uvedomujúc si tieto potreby úrad v rámci svojich možností intenzívne komunikuje s našimi univerzitami, podporuje vzdelávacie podujatia pre stredné a základné školy, upozorňuje na túto tému starostov obcí z Občianskych informačných komisií v okolí našich jadrových zariadení. Úrad sa tiež zapája do aktivít medzinárodných organizácií ako Agentúra pre jadrovú energiu pri OECD (OECD/NEA) na podporu zvýšenia záujmu o štúdium technických predmetov a tiež na pritiahnutie dievčat a žien do oblasti energetiky poukázaním na široké možnosti uplatnenia sa."
Dodávateľom poslednej inštancie pre dodávku elektriny na celom území Slovenska je od 1. augusta na dobu neurčitú Stredoslovenská energetika (SSE). Kritériá výberu zverejnil ÚRSO ešte v máji tohto roka. Do výberu sa prihlásila aj spoločnosť VSE, avšak jej žiadosť sa týkala len časti vymedzeného územia ZSD a VSD. Dodávateľ poslednej inštancie (DPI) dodáva elektrinu alebo zemný plyn najviac počas troch mesiacov, odberateľom elektriny a odberateľom plynu, ktorí sú pripojení k sústave alebo sieti a ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, a zároveň ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo plynu nemajú zabezpečenú dodávku iným spôsobom. Po zverejnení kritérií zo strany ÚRSO sa uchádzači mohli prihlásiť do 19. júna 2025. Záujemca musel splniť viacero kvalifikačných kritérií – počas posledných 3 rokov a aj v roku podania žiadosti musel nepretržite dodávať elektrinu koncovým odberateľom na území Slovenska v priemere do viac ako 100 000 odberných miest. Zároveň musel zabezpečovať dodávky pre minimálne dve kategórie zraniteľných odberateľov do viac ako 50 000 odberných miest. Ďalšou podmienkou bolo, že mu v tomto období nesmela byť vypovedaná rámcová distribučná zmluva zo strany regionálnych distribučných sústav ani zmluva o zúčtovaní odchýlky zo strany firmy OKTE, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Pri elektrine inštitút DPI doteraz zabezpečovala trojica tradičných dodávateľov podľa historického regionálneho rozdelenia: spoločnosti ZSE Energia, SSE a VSE. DPI pre dodávku plynu je pre celé vymedzené územie Slovenský plynárenský priemysel (SPP). V rámci novely zákona o energetike, ktorá je v parlamente, sa navrhuje predĺženie maximálnej dĺžky režimu DPI na šesť mesiacov, a to v nadväznosti na požiadavku smernice EÚ 2024/1711.
Globálna energetická skupina ENGIE sa plánuje prioritne zamerať na päticu kľúčových trhov v Európe. Slovensko v tejto skupine krajín nefiguruje. ENGIE patrí ku kľúčovým hráčom v domácej energetike. Na Slovensku pôsobí už od roku 2010. Najprv pod názvom Cofely, pričom od roku 2016 bola značka rebrandovaná na ENGIE Services. Je súčasťou globálnej skupiny ENGIE, ktorá aktuálne pôsobí vo vyše 30 krajinách. Na valnom zhromaždení akcionárov ENGIE na jar tohto roku sa rozhodlo o konsolidácii aktivít v Európe. Globálna divízia Local Energy Infrastructures sa chce prioritne zamerať na päť kľúčových európskych trhov - Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Poľsko. Ambiciózne plány má zvlášť v prípade nášho severného suseda – poľské teplárne čaká v tomto roku odklon od spaľovania uhlia. Z investorských prezentácií ENGIE zároveň vyplýva, že v prípade ostatných regiónov prebieha strategické prehodnocovanie.
Slovensko rozbieha projekt novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Popri technológii, infraštruktúrnych výzvach a spôsobe financovania bude kľúčová otázka, či bude mať krajina dostatok expertov na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku. Slovensko patrí medzi krajiny s dlhoročnou tradíciou v jadrovej energetike. Nadviazať na ňu by mala aj nová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá má ostať v rukách štátu. Vládny kabinet chce urýchliť tento proces. Politickým favoritom pre dodávateľa technológie je americká spoločnosť Westinghouse. Základným kameňom procesu je očakávaný podpis medzivládnej dohody s USA, ktorej znenie už mala kladne posúdiť aj Európska komisia - potvrdil to na nedávnom stretnutí s novinármi veľvyslanec USA na Slovensku Gautam Rana. Bude mať SR dostatok kvalifikovaného personálu? Pri očakávanom budúcom rozvoji jadrovej energetiky na Slovensku budú potrební nielen jadroví fyzici, ale aj experti v ďalších príbuzných oblastiach: strojárstve, stavebníctve, elektrotechnike či v oblasti IT. Porovnania z iných trhov ukazujú, že v priebehu výstavby bloku sú potrebné tisíce pracovníkov. Počas prevádzky ide zase rádovo o stovky špecialistov na jeden blok v závislosti organizácie projektu, dizajnu a lokálnej dodávateľskej základne. Realita trhu práce: deficit, starnutie, boj o talenty Signály z odvetvia sú pritom jednoznačné. V súčasnosti jediný prevádzkovateľ, Slovenské elektrárne, dlhodobo hlásia akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vrátane jadrových technikov. Generálny riaditeľ Branislav Strýček ešte minulý rok pre agentúru TASR pripomenul, že „kedysi končilo jadrovú fyziku 80-90 absolventov ročne, dnes je to menej než desať“. Prevádzkovateľ zároveň musí riešiť generačnú výmenu – v posledných rokoch nahrádzala firma vyše tisícky odchodov a očakáva ďalšie stovky dôchodkových odchodov.
Nadradený verejný záujem pre výstavbu a prevádzku veterných parkov zostane len na papieri. Envirorezort predkladá legislatívnu zmenu, ktorá účinne zablokuje nové projekty. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a súvisiacich predpisov smeruje na vládu. Oficiálnym dôvodom jej predloženia je splnenie úloh z Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR tiež deklaruje, že nastavuje „mechanizmy, ktorých cieľom je ďalej podporiť využívanie OZE ako aj posilniť rozvoj výroby energie z OZE“. Obnoviteľné zdroje energie majú podľa návrhu, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, podliehať zjednotenému povoľovaniu prevádzky v kompetencii Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Výsledné povolenie nahradí rozhodnutia a súhlasy vydávané podľa osobitných predpisov v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, poľnohospodárstva a konania o stavebnom zámere. Inšpekcia má rozhodnúť do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa začatia zjednoteného povoľovania. Podľa doplnených prechodných ustanovení sa má zjednotené povoľovanie uplatňovať na nové projekty. Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti novej enviro-legislatívy sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nadradený verejný záujem Zároveň má platiť, že orgán vydá záverečné stanovisko z EIA alebo záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania prednostne, ak pôjde o činnosť alebo jej zmenu spĺňajúcu definíciu nadradeného verejného záujmu. Ide o aplikáciu právneho inštitútu nadradeného verejného záujmu, ktorý je v zmysle európskej smernice vnímaný ako prostriedok na zrýchlenie povoľovacích procesov pre projekty OZE a súvisiacu infraštruktúru. „Pri vyvažovaní rôznych konkurenčných záujmov počas procesu udeľovania povolení bude príslušný orgán považovať vybrané OZE v prípade veternej energie a slnečnej energie za projekty vo verejnom záujme, a nie len za súkromné hospodárske iniciatívy. Za predpokladu, že daný projekt OZE je v súlade s platnými právnymi predpismi, uľahčí sa tým schvaľovanie a prípadne sa zníži počet námietok, čo vedie aj k zníženiu rozsahu a počtu právnych námietok. Cieľom je prispieť k tomu, aby bolo záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania týkajúce sa projektov OZE spĺňajúce definíciu nadradeného verejného záujmu vydané čo najrýchlejšie a prednostne.“ Týmito slovami envirorezort odôvodnil prednostný, zrýchlený postup úradov pri obnoviteľných zdrojoch energie. Odkazuje pritom na nové ustanovenie v zákone o podpore OZE, ktorý je aktuálne v parlamente a od 1. januára 2026 zadefinuje nadradený verejný záujem pre obnoviteľné zdroje energie. Podľa novely tohto zákona sa činnosti v nadradenom verejnom záujme pre OZE v konaniach podľa osobitných predpisov (EIA, integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ), stavebný zákon) budú považovať za činnosti alebo zámery, ktoré slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, ak sa porovnávajú zákonné záujmy podľa osobitných predpisov a „príslušný orgán je povinný to zohľadniť“. V prípade pochybností si má povoľujúci orgán vyžiadať stanovisko od rezortu hospodárstva. Ešte viac nadradené záujmy
Podľa údajov SEPS sa na Slovensku vyrobilo v prvom polroku 2025 asi o 5 % menej elektriny ako v rovnakom období vlaňajška. Spotreba elektriny o niečo stúpla. Objem exportu elektriny sa prepadol o 53 %. Podľa predbežných údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), ktoré nezahŕňajú dáta o zdrojoch s inštalovaným výkonom do 10 kW, výrobné zariadenia počas prvých šiestich mesiacov tohto roka vyprodukovali viac než 14,7 TWh elektriny. Oproti prvému polroku 2024 ide o pokles na úrovni takmer 5 %. Podstatne menej elektriny vyrobili najmä vodné elektrárne, ktoré sú po jadrových blokoch druhým najvýznamnejším zdrojom. Spotreba elektriny na Slovensku sa v tomto období medziročne zvýšila o približne 2 %. Domácnosti a firmy dohromady spotrebovali viac než 13,8 TWh. Celkové saldo cezhraničných výmen elektriny zostalo v prospech exportu, a to na úrovni 886 GWh. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa zaznamenal prepad o viac než 53 %, kedy bolo saldo cezhraničných výmen na úrovni necelých 1990 GWh. Najviac exportovanej elektriny smerovalo tradične do Maďarska a tiež na Ukrajinu. Naopak spoza hraníc Česka a Poľska k nám viac elektriny pritieklo, než sa vyviezlo.