-
ÚRSO koriguje. Ako platforma PICASSO „prefarbila“ zúčtovanie odchýlok
25. 7. 2025Výpočet zúčtovacej ceny odchýlky sa bude meniť, ale menej radikálne ako ÚRSO pôvodne avizoval. Úrad po kritike z trhu, ktorá varovala pred rozvratom trhu s flexibilitou, stratou konkurencieschopnosti priemyslu a rastom cien elektriny, prehodnotil svoj zámer. V nasledujúcom texte sme sa zamerali na dôvody, ktoré celú kauzu vyvolali. Ako sa vyvíjala odchýlka po vstupe do európskych platforiem? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začiatkom júla oznámil, že od 1. augusta 2025 plánuje expresným spôsobom upraviť pravidlá pre zúčtovanie odchýlky. Ako dôvod pritom uviedol špekulatívne správanie niektorých subjektov po vlaňajšom pripojení k európskym platformám pre výmenu regulačnej elektriny MARI a PICASSO. Zmena sa nemala udiať novelizáciou vyhlášky, ale zmenou prevádzkového poriadku operátora trhu s elektrinou. Expresná zmena zúčtovania odchýlok: Čo navrhoval ÚRSO Zjednodušene systém doteraz fungoval tak, že ten, kto spôsobí odchýlku, za ňu zaplatí. Naopak, ten, kto ju pomáha znižovať, dostáva zaplatené. Po novom mali všetky subjekty platiť za každú spôsobenú odchýlku, a to bez ohľadu na to, či je kladná alebo záporná. Konkrétne detaily však ÚRSO nekomunikoval. Zdôrazňoval však, že cieli proti špekulantom, ktorých chce prinútiť platiť za chyby v odhadoch spotreby alebo výroby. „Praktickým výsledkom pre občanov SR bude zníženie platieb za odchýlku, ktorá je priamo súčasťou samotnej koncovej ceny elektriny,“ uviedol predseda úradu Jozef Holjenčík. Energetický trh bil na poplach: Riziko pre flexibilitu a priemysel Proti zmene systému sa však ohradili mnohí účastníci trhu. Ostrú reakciu vydal Klub 500, neskôr aj RÚZ a APZD. Podnikatelia hovoria o miliónových škodách, ohrození pracovných miest a likvidácii priemyslu. Ozvali sa asociácia SAPI a Združenie dodávateľov energií (ZDE). Dodávateľom a podnikom malo opatrenie spôsobiť nárast nákladov na odchýlky, ktoré sa nevyhnutne premietnu do cien energií, následne aj tovarov a služieb. „Namiesto toho, aby systém podporoval zodpovedné správanie a investície do flexibilných riešení, zavádza kolektívne tresty. Tým sa zničí motivácia optimalizovať spotrebu a podporovať stabilitu siete, čo je v priamom rozpore s trendmi v EÚ,“ varovala Jana Ambrošová, predsedníčka ZDE. Kritici hovorili o kolapse trhu s flexibilitou. Trh kritizoval regulačný úrad aj kvôli tomu, že avizovaný zámer bol pripravený bez odbornej diskusie. Otázny je podľa nich aj súlad s legislatívou EÚ – konkrétne s nariadením (EÚ) 2017/2195, ktoré hovorí o podporu hospodárskej súťaže, transparentnosti a optimalizáciu trhových mechanizmov rovnováhy. Na hodnotenie zmeny systému výpočtu zúčtovania odchýlky sme sa pýtali predsedníčky Regulačnej rady ÚRSO Sylvii Kubinec Beňovej v najnovšej epizóde podcastu ENERGOKLUB®. Diskusie s OKTE a SEPS: Úprava zámeru a miernejší koeficient Minulý týždeň pripustil ÚRSO posun účinnosti tohto opatrenia o jeden mesiac na 1. september 2025, čo čiastočne zmiernilo napätie na atrhu. Dnes však vydal ďalšiu tlačovú správu, ktorá už reflektuje výraznejší ústup z pôvodného zámeru. „Úrad pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, aby úpravy nemali negatívny vplyv na účastníkov trhu, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu pre SR,“ okomentoval zmenu Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO. Čo to v praxi znamená? ÚRSO plánuje v konaní "ex offo" upraviť násobky cien elektriny v prevádzkovom poriadku spoločnosti OKTE (časť 10b, §2), a to zo súčasnej hodnoty 1,5 na hodnotu 1,1. Tým sa zníži cena za odchýlku, čo by v praxi malo demotivovať potenciálnych špekulantov. „Úrad zároveň analyzuje ďalšie možnosti úprav vo výpočte odchýlky, pričom jeho cieľom je, aby od nového regulačného obdobia platili nové pravidlá v tejto oblasti s cieľom optimalizovať náklady na odchýlku a v konečnom dôsledku na cenu elektriny pre všetkých odberateľov,“ doplnil Jozef Holjenčík. Rozhodnutie úradu je podľa neho výsledkom série konzultácií so spoločnosťou SEPS a organizátorom trhu, spoločnosťou OKTE. V tomto texte sa zameriame na to, čo podnietilo ÚRSO, aby uvažoval o zmene spôsobu výpočtu ceny za odchýlku. Ako už bolo zmienené, SR koncom minulého roka vstúpilo do platforiem EÚ na výmenu regulačnej elektriny, čím sa zavŕšil niekoľkoročný proces. Čo spôsobilo špekulatívne správanie? MARI a PICASSO pod lupou Kým PICASSO je zameraný sekundárnu reguláciu (aFRR), projekt MARI cieli na terciárnu reguláciu (mFRR). Nová éra však so sebou priniesla viacero zmien, ktoré upravili doterajší spôsob aktivácie a ocenenia produktov. Sprievodných javom pripojenia k platformám bol totiž nárast systémovej odchýlky do kladného smeru. A novým fenoménom sa stali kladné ceny zápornej regulačnej elektriny, čo sa vymyká zaužívaným štandardom. Na vývoj systémovej odchýlky v posledných mesiacoch upozorňovala spoločnosť SEPS.
-
Bude v EÚ jednotný operátor trhu s elektrinou?
24. 7. 2025Dobrovoľná spolupráca poverených subjektov alebo centrálna entita vykonávajúca funkcie súvisiace s prepojením denných a vnútrodenných trhov s elektrinou? Vracia sa diskusia o výhodách a rizikách vzniku jednotného operátora. Nápad vytvoriť jeden subjekt, ktorý by prevádzkoval prepojenie európskych denných a vnútrodenných trhov s elektrinou, je opäť na stole. V procese tvorby jednotného trhu s elektrinou v Európskej únii sa takmer pri každej revízii relevantných predpisov znovu objavuje návrh vytvoriť subjekt, ktorý by centralizovane vykonával všetky úlohy týkajúce sa market couplingu. Koordinácia prepojenia európskych denných a vnútrodenných trhov sa dnes vykonáva priebežne na základe spolupráce medzi nominovanými organizátormi trhu s elektrinou (NEMOs), ktorí sú dobrovoľne združení vo výbore All NEMO, a medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, ktorí sú oficiálne združení v ENTSO-E. Slovensko zastupujú spoločnosti OKTE, resp. SEPS. Analytický portál Montel upozornil, že Európska komisia (EK) v rámci aktualizácie technických pravidiel navrhuje vytvoriť jednotného operátora pre market coupling denných a vnútrodenných trhov. EK mala do 1. júla 2025 preskúmať existujúce sieťové predpisy a usmernenia s cieľom posúdiť, ktoré z ich ustanovení by sa mohli vhodne zaviesť do legislatívnych aktov EÚ týkajúcich sa vnútorného trhu s elektrinou, a ako by sa mohli revidovať splnomocnenia, ktoré sa týkajú sieťových predpisov a usmernení. Správu mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty. Genéza návrhu
-
Časť slovenského priemyslu podporuje odpojenie od ruského plynu
22. 7. 2025V záplave kritických postojov voči zákazu dovozu energií z Ruska vyčnieva stanovisko jedného slovenského zväzu. Ten žiada stanoviť záväzné a realistické smerovanie k úplnému odpojeniu od ruského plynu najneskôr do roku 2026/2027. Ministerstvo hospodárstva SR (MH) nedávno predložilo do pripomienkového konania návrh stanoviska k nariadeniu EÚ o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska. Návrh nariadenia ustanovuje postupný zákaz dovozu ruského zemného plynu cez plynovody aj skvapalneného zemného plynu (LNG), a to prostredníctvom krátkodobých aj dlhodobých zmlúv. V prípade dlhodobých zmlúv uzatvorených pred 17. júnom 2025 sa má zákaz uplatňovať od 1. januára 2028. Stanovisko reflektuje odmietavý postoj, ktorý už niekoľko mesiacov prezentujú najvyšší slovenskí politickí predstavitelia a bol tiež dôvodom blokovania 18. balíka sankcií Európskej únie proti Rusku. Čo navrhlo MH v stanovisku? Podľa ministerstva bude mať navrhnutá zmena európskej legislatívy významné dopady na ceny plynu, konkurencieschopnosť či možný vplyv na bezpečnosť dodávok plynu a ropy. „Predpokladá sa, že celkový okamžitý hospodársky vplyv nariadenia na slovenský trh s plynom by mohol dosiahnuť až 0,5 mld. eur ročne,“ píše sa v dokumente. V kontexte potenciálnych arbitrážnych konaní by mala podľa rezortu hospodárstva Európska komisia (EK) preskúmať možnosť zavedenia záručného/kompenzačného mechanizmu pokrývajúceho náklady na súdne spory a akékoľvek škody vyplývajúce z arbitrážnych rozhodnutí. Okrem doložky o pozastavení (suspension clause) tiež chce do nariadenia zaviesť doložku o preskúmaní (review clause), ktorá umožní zohľadniť meniaci sa geopolitický kontext a súvisiacu situáciu na globálnom trhu s plynom. Návrh nariadenia podľa rezortu neobsahuje žiadny finančný mechanizmus, ktorý by riešil situáciu najviac postihnutých predovšetkým vnútrozemských štátov, ktoré historicky využívali dodávky zemného plynu z Ruska. Slovensko navrhuje niekoľko zmien v texte, ktoré sa týkajú dlhodobých kontraktov, resp. dodatkov k týmto kontraktom. „Primárnym zámerom je možnosť využívať kontrakt na dodávku plynu do skončenia jeho platnosti. Úplný zákaz takýchto dodatkov by mohol mať negatívne dôsledky napr. v súvislosti s cenami, ktoré často bývajú predmetom takýchto dodatkov. Ako minimálnu požiadavku navrhujeme aby dodatky k dlhodobým zmluvám, pri ktorých nedochádza k navýšeniu dodávaných množstiev boli povolené. Zároveň navrhujeme zosúladiť platnosť výnimky pre krátkodobé zmluvy s platnosťou výnimky pre dlhodobé zmluvy pre prípady, že krátkodobá zmluva slúži zabezpečenie plnenia dlhodobej zmluvy dodávateľom,“ uviedol rezort hospodárstva. Identifikácia prekážok a bariér v národnom diverzifikačnom pláne musí podľa MH zahŕňať aj opatrenia realizované v iných členských štátoch, ktoré budú podmienkou pre ukončenie dodávok plynu aj ropy z Ruskej federácie k požadovanému termínu. „V sektore ropy je predovšetkým kľúčové zabezpečenie alternatívnej trasy ropy, keďže v prípade ukončenia prepravy ropy cez ropovod Družba sa SR stane opäť závislou na jednej prepravnej trase ropy,“ upozornilo ministerstvo s tým, že plná kapacita ropovodu Adria, ktorý by sa mal stať alternatívnou trasou, zatiaľ nebola dostatočne dlho testovaná. Slovensko tiež navrhuje rozšíriť možnosť prerušenia/ukončenia uplatňovania nariadenia nielen v prípade ohrozenia bezpečnosti dodávok, ale aj v prípade dramatického nárastu cien plynu. Ako spornú vníma rezort vykonateľnosť niektorých opatrení, napr. v colnej oblasti a žiada poskytnutie presných usmernení zo strany EK. Ministerstvo financií upozornilo, že colné orgány nedisponujú potrebnou odbornosťou a dostatočnými informačnými zdrojmi na to, aby vedeli efektívne zabezpečiť monitoring uplatňovania nariadenia vrátane kontroly kontraktov počas prechodného obdobia a žiada presun pôsobnosti posudzovania kontraktov na iný orgán. Proti zákazu dovozu Hneď po zverejnení legislatívneho návrhu Európskou komisiou vyjadril jasný nesúhlas najväčší dodávateľ plynu na Slovensku. SPP má s ruskou spoločnosťou Gazpom uzavretý kontrakt do roku 2034. Európsky návrh ako celok odmieta aj prepravca plynu Eustream, ktorý má s ruskou firmou dlhodobú zmluvu do roku 2028. Upozorňuje na nutnosť spracovania dôslednej analýzy dopadov, riziko zvýšenia cien energií v strednej Európe aj potrebu riešenia finančných dopadov prípadného zastavenia dodávok ruského plynu. Klub 500 podporil predložený návrh stanoviska SR. Legislatívny návrh EK považuje za „nevyvážený, geopoliticky motivovaný krok, ktorý vážne ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, sociálnu stabilitu a princípy právneho štátu v EÚ“. Asociácia varovala pred novou jednostrannou strategickou závislosťou od LNG z USA a Nórska. Taktiež Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tento týždeň informoval, že návrh EÚ na ukončenie dovozu ruského plynu považuje za likvidačný pre Slovensko. V záplave kritických postojov voči zákazu dovozu energií z Ruska však na Slovensku vyčnieva stanovisko jednej zo zamestnávateľských asociácií. Osamelý jazdec
-
Spotreba plynu v domácnostiach za prvý polrok 2025 stúpla o 15 %
17. 7. 2025Na Slovensku sa v prvých šiestich mesiacoch tohto roka spotrebovalo celkovo o 7 % plynu viac než vlani. Medziročný nárast potiahli najmä domácnosti a menšie podniky, kým veľkoodber priemyslu zostal takmer na úrovni vlaňajška. Celková spotreba plynu na Slovensku v prvom polroku dosiahla 25 953 GWh a bola tak o 7,1 % vyššia než v rovnakom období 2024. Dáta po trojročnom poklese naznačujú výrazné oživenie v segmente domácností. Domácnosti spotrebovali 7 963 GWh, čo je medziročný nárast o 1 015 GWh (+14,6 %). Vyplýva to z predbežných dát spoločnosti SPP‑distribúcia.
-
Systém adresnej energopomoci sa zaplatí z eurofondov
16. 7. 2025Nový projekt vytvorenia systému podpory domácností ohrozených energetickou chudobou vyjde na viac než 17 miliónov eur. Peniaze majú ísť z Programu Slovensko. Kedy začne systém fungovať? Plošné dotovanie cien plynu a tepla na Slovensku stálo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) štátny rozpočet v roku 2023 takmer tri miliardy eur, z toho 0,9 mld. tvoril presun peňazí z eurofondov. V roku 2024 vyšlo na viac než miliardu eur. V tomto roku RRZ odhadla náklady na plošné dotovanie regulovanej ceny týchto energií na asi 370 miliónov eur a v prípade ich pokračovania na miliardu eur v nasledujúcich dvoch rokoch. Na jar tohto roku bol schválený zákon, na základe ktorého Ministerstvo hospodárstva SR (MH) zbiera od rôznych inštitúcií a firiem široké spektrum údajov na účel adresnej energopomoci. Bol to prvý krok smerom k budúcemu systematickému poskytovaniu adresnej pomoci s cenami energií. Premiér Robert Fico v polovici júna po kontrolnom dni na rezorte hospodárstva priznal, že „stále môžeme tvrdiť, že prakticky celé Slovensko bude potrebovať kompenzácie pri energiách.“ Nie je totiž podľa neho jasné, kto je bohatý a kto chudobný. Ministerka hospodárstva podčiarkla, že rezort pokračuje v príprave adresnej pomoci. „Máme viacero scenárov. Potrebujeme zosúladenie viacero názorov vo vláde. Rozhodneme sa spoločne vo vláde. Snažíme sa nastaviť adresnú pomoc tak, aby sme dva milióny domácnosti netlačili na nejaké úrady, kde by si vypisovali žiadosti. Snažíme sa využiť všetky dáta, ktoré Slovensko má v informačných systémoch štátnej správy, snažíme sa ich prepojiť,“ uviedla Denisa Saková. Nový systém z eurofondov
-
Produkcia zelenej elektriny v Európe je v lete na historických maximách
14. 7. 2025V júni 2025 sa fotovoltika po prvýkrát stala najväčším zdrojom elektriny v rámci členských štátov EÚ. Upozornil na to v analýze bruselský think-tank Ember. K rekordu prispeli najmä štyri faktory. Predovšetkým, po nástupe plynovej krízy v roku 2022 inštalovali členské štáty fotovoltiku bezprecedentným tempom. Medzi januárom 2024 a januárom 2025 pribudlo 31 GW, čím celkový inštalovaný výkon fotovoltických panelov v EÚ presiahol 273 GW. Po druhé, južná Európa zažila mimoriadne slnečné počasie, ktoré sa prejavilo nadpriemernou výrobou v Španielsku, Taliansku alebo Grécku. Tretím faktorom bol nižší dopyt po elektrine – priemysel stále beží v úspornejšom nastavení a domácnosti profitujú z teplejších zím. Napokon, v EÚ rýchlo rastú kapacity batériových systémov. „Veľkú príležitosť teraz predstavuje nasadenie batériových úložísk a ďalších flexibilných riešení, ktoré umožnia využívať zelenú elektrinu aj ráno a večer – v hodinách, keď ceny elektriny stále určujú fosílne zdroje,“ poukazuje analytik Ember Chris Rosslowe. V prvom polroku dodali batérie do siete 6,5 TWh elektriny, trojnásobok minuloročnej úrovne. Vo väčšine štátov EÚ padli v júni nové solárne maximá
-
Slovenský prepravca plynu končí s vyvažovacou platformou
8. 7. 2025Spoločnosť Eustream chce od októbra ukončiť prevádzku vyvažovacej platformy. Domáci prepravca plynu prejde na zaužívaný európsky model, kedy by sa tranzitný systém vyvažoval prostredníctvom burzy. Chystaným zmenám, ktoré ešte musí schváliť regulátor ÚRSO, sa musia prispôsobiť aj obchodníci s plynom. Vyvažovacia platforma je elektronické aukčné miesto, ktoré prevádzkovateľ plynovodnej siete využíva na okamžitý nákup alebo predaj zemného plynu, aby udržal sieť vo fyzickej rovnováhe. Zjednodušene, tok zemného plynu sa musí v každej chvíli zhodovať s odberom. V súčasnosti už nevyužíva vyvažovaciu platformu žiadny členský štát EÚ okrem Slovenska. Podobné nástroje boli považované za dočasné opatrenie, ktoré mohli prepravcovia využívať do apríla 2024. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) pritom opakovane upozorňovala Eustream, aby platformu zrušila. Dôvodom má byť podľa ACER nízka frekvencia obchodov, ktorá skresľuje a utlmuje likviditu trhu.
-
Česko zasiahol masívny výpadok elektriny. ČEPS obnovila dodávky do troch hodín
7. 7. 2025Český prevádzkovateľ prenosovej sústavy ČEPS v piatok krátko pred poludním riešil najväčší incident za posledné roky. Pád fázového vodiča paralyzoval 400 kV koridor V411 a spustil domino efekt na ďalších vedeniach aj v uhoľnom bloku elektrárne Ledvice. Do troch hodín sa ČEPS podarilo pripojiť všetkých odberateľov, stav núdze však zostal v platnosti do polnoci, kým technici opravili poškodený úsek. V piatok (4. júla 2025) krátko pred 12:00 spadol fázový vodič na vedení V411 (400 kV). V nadväznosti na to došlo k odstaveniu šiesteho bloku uhoľnej elektrárne Ledvice s inštalovaným výkonom 700 MW. Energetický dispečing spoločnosti ČEPS zaznamenal preťaženie paralelného vedenia V208 a výpadok linky V401 v rozvodni Krasíkov. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy v ČR spustil ostrovnú prevádzku na severe a východe krajiny. Udalosť zasiahla deväť staníc českej prenosovej sústavy a výpadky dodávok elektriny postihli Liberecký, Ústecký, Královohradecký a Stredočeský kraj a časť hlavného mesta Prahy. Výroba elektriny v krajine bola obmedzená približne o 1 500 MW a spotreba o 2 700 MW. Spoločnosť ČEPS od 12:00 vyhlásila stav núdze pre celé územie ČR. Hoci doba trvania tohto opatrenia sa pôvodne odhadovala na osem hodín, napokon trvalo výrazne dlhšie. Stabilizácia a obnova dodávok
-
Plán obnovy: MŽP (ne)splnilo reformný míľnik. Kde sú akceleračné zóny pre vietor?
3. 7. 2025Slovensko požiadalo o ďalšiu platbu z Plánu obnovy. Urýchlilo sa pripájanie OZE do sústavy, platí legislatíva o akceleračných zónach pre vietor a uplatňuje sa návrh metodiky pre rozvoj veternej energie. Alebo nie? Ako chce vláda ďalej postupovať pri rozvoji akceleračných zón pre vietor? V rámci tohto týždňovej 6. žiadosti o platbu v rámci Plánu obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 977 miliónov eur za splnenie stanovených opatrení Slovensko vykázalo okrem iného aj realizované opatrenia týkajúcich sa urýchlenia pripájania obnoviteľných zdrojov energie do sústavy a vytvorenia akceleračných zón pre veterné parky. Obe energetické opatrenia sú súčasťou kapitoly RepowerEU tohto plánu. Jednoduchšie pripájanie OZE Vykonávateľom reformy zjednodušenia a urýchlenia integrácie OZE do elektrizačnej sústavy je Ministerstvo hospodárstva SR. Do 1. štvrťroka 2025 sa mali znížiť prekážky pripojenia do sústavy prostredníctvom prispôsobenia pravidiel opätovného uvoľnenia nevyužitých kapacít a zároveň buď stanoviť lehoty na rezerváciu kapacít v sústave alebo zaviesť finančné stimuly, ktoré by investorov motivovali neblokovať pridelené kapacity zbytočne dlho. Tiež sa mala zvýšiť transparentnosť procesu pripojenia (vrátane rozhodnutí o pripojení) prostredníctvom pravidelne aktualizovaných online informácií o dostupných kapacitách pripojenia do sústavy, a to na úrovni prevádzkovateľov prenosových aj distribučných sústav a harmonizovať pravidlá pripojenia zariadení na výrobu elektriny z OZE do regionálnych distribučných sústav. Monitorovaným cieľom tiež bolo zavedenie záväzných lehôt pre postupy pripojenia do sústavy pre malé a lokálne zdroje a prijatie dodatočných regulačných stimulačných mechanizmov Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na podporu investícií prevádzkovateľov distribučných sústav do rozvoja distribučnej sústavy s cieľom podnecovať integráciu OZE do sústavy. K splneniu tohto míľnika prispeli najmä minuloročné zmeny vyhlášky ÚRSO č. 207/2023 o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou týkajúce sa všeobecného pripájania zariadení do sústavy (nové § 5a – 5g) a zverejňovania informácií o pridelenej a dostupnej kapacite (§ 5h). Ďalšie úpravy a zosúladenie s európskou smernicou má priniesť novela zákonov o energetike a OZE, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese. Ich schválenie parlamentom sa očakáva na jeseň. Zdá sa, že spolupráca rezortu hospodárstva a regulačného úradu zafungovala. Podľa našich informácií bolo na toto opatrenie z Plánu obnovy vyčlenená suma asi 550 tisíc eur. Ak Európska komisia a členské štáty uznajú opatrenie za úspešne zrealizované a peniaze sa vyplatia, bude len potrebné zabezpečiť, aby sa do budúcna podmienky pre pripájanie OZE nezhoršili a nedošlo k zvráteniu míľnika. V prospech či proti vetru? O niečo komplikovanejšie sa však javí uznať, že splnený je aj míľnik týkajúci sa oblastí vhodných na rozvoj veternej energie, ktorého vykonávateľom je Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Problémy a meškanie s implementáciu tohto opatrenia sa pravidelne objavovali v správach o pokroku, ktoré boli predkladané na rokovania vlády. Šéf rezortu Tomáš Taraba nedávno na sociálnej sieti uviedol, že MŽP „neplánuje podporovať výstavbu veterných parkov, práve naopak, chceme mať silnú kontrolu nad tým a budeme ich posudzovať z Inšpekcie životného prostredia, kam spadajú najprísnejšie posudzovania“. Odkázal, že zóny má vybrať ministerstvo hospodárstva.
-
EÚ spúšťa novú energetickú platformu. Prvý mechanizmus sa zameria na vodík
2. 7. 2025Európska komisia štartuje novú platformu na nákup energií. Nástroj má zvýšiť transparentnosť trhu v EÚ, posilniť konkurencieschopnosť podnikov a urýchliť dekarbonizáciu priemyslu. Ako prvý sa rozbieha mechanizmus pre vodík, neskôr pribudnú strategické nerastné suroviny, zemný plyn a biometán. Platforma s oficiálnym názvom „EU Energy & Raw Materials Platform“ má zlepšiť vyjednávaciu pozíciu európskych firiem pri obstarávaní energií a kritických surovín. Postupne pod jednu strechu združí mechanizmy pre vodík, strategické nerasty, zemný plyn aj biometán – a v budúcnosti by mohli pribudnúť aj ďalšie komodity. „Dnešným spustením mechanizmu pre vodík dávame európskemu priemyslu možnosť využiť konkurenčné príležitosti a zároveň napredovať k vyššej bezpečnosti dodávok a dekarbonizácii. Toto je len začiatok našej práce v rámci platformy, ktorá ukazuje, že Európa sa nielen prispôsobuje budúcnosti, ale ju aj aktívne formuje,“ uviedol komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen. Vodíkový mechanizmus ako začiatok Prvá funkčná služba platformy sa zameriava na vodík. Cieľom je rozhýbať stagnujúci trh s obnoviteľným a nízkouhlíkovým vodíkom. Registrácia do „Hydrogen Mechanism“ sa otvára dnes, 2. júla, a prvé párovanie dopytu a ponuky je naplánované na september. Mechanizmus bude agregovať ponuky aj pre deriváty vodíka, napríklad amoniak, metanol či syntetické udržateľné letecké palivo (eSAF). Kľúčovou faktorom je rozvoj infraštruktúry. Funkčný mechanizmus má zlepšiť plánovanie investícií a zjednodušiť komunikáciu s finančnými inštitúciami. Banky tak získajú ucelený prehľad o projektoch pripravených na financovanie, čo môže urýchliť čerpanie kapitálu z Európskej vodíkovej banky. Nasledovať budú ďalšie komodity Po vodíku začne Európska komisia implementovať mechanizmy pre kritické nerastné suroviny, zemný plyn a biometán. Platforma pritom nadväzuje na nástroj AggregateEU, ktorý vznikol v roku 2022 v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajinu a umožnil členským štátom kolektívne nakupovať plyn za výhodnejších podmienok. Slovenská stopa v európskom projekte Na vývoji IT riešenia pre „EU Energy & Raw Materials Platform“ sa podieľajú aj slovenskí softvéroví špecialisti. V tendri Generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG ENER) uspelo konzorcium spoločnosti PwC a slovenskej softvérovej spoločnosti SFÉRA.
-
SEPS zvýšila kapacitu pre pripájanie nových zdrojov
1. 7. 2025Prevádzkovateľ elektrizačnej prenosovej sústavy umožní pripojiť viac fotovoltických a veterných elektrární a zvýšiť výkon existujúcich zariadení na výrobu elektriny. Slovenská elektrizačná prenosová sústava včera (30. 6.) uvoľnila ďalší inštalovaný výkon pre pripájanie nových zariadení na výrobu elektriny do elektrizačnej sústavy a pre navýšenie výkonu existujúcich zariadení na výrobu elektriny typu fotovoltické elektrárne (FVE) a veterné elektrárne (VTE), a to vo výške 170 MW. Ide o limitný inštalovaný výkon z pohľadu flexibility sústavy, ktorý sa tak zvýšil zo 747 MW na 917 MW. Každému prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy SEPS priamo pridelila dodatočných 20 MW. Zvyšný výkon 110 MW (zo 170 MW) SEPS pridelí jednotlivým prevádzkovateľom na základe prijatých žiadostí o pridelenie výkonu, resp. žiadostí o pripojenie. Druhým limitujúcim parametrom pre pripájanie nových zdrojov je priepustnosť sústavy. Vzhľadom na súčasnú veľkosť voľného výkonu z pohľadu priepustnosti sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná (VSD) navýšila SEPS hodnotu výkonu prideleného tomuto regionálnemu distribútorovi elektriny, a to presunutím výkonu 40 MW, ktorý bol pôvodne pridelený SEPS. K uvoľneniu stop-stavu pre pripájanie volatilných zdrojov pristúpila SEPS v apríli 2021. V tom období bol inštalovaný výkon pripojených fotovoltík 530 MW. Šlo najmä o väčšie zariadenia, ktoré dostali garantovanú podporu výkupnou cenou a doplatkom. Za posledné štyri roky sa do elektrizačnej sústavy pripojili FVE s celkovým inštalovaným výkonom ďalších približne 670 MW. Z toho iba 30 MW pripojeného výkonu FVE podlieha limitnému výkonu z pohľadu flexibility sústavy, ktorý určuje SEPS. Zvyšných 640 MW tvorili malé a lokálne zdroje, ktoré limitu SEPS nepodliehajú. Celkový v súčasnosti pripojený výkon FVE tak predstavuje 1 200 MW. Výkon veterných elektrární zostáva dlhodobo na úrovni 3 MW, hoci developeri predložili do procesov povoľovania (najmä posudzovania vplyvov na životné prostredie) projekty s plánovaným kombinovaným inštalovaným výkonom v stovkách megawattov.
-
Analýza: Aký vplyv na ceny bude mať boom plynových elektrární v Európe?
27. 6. 2025Budovanie plynových kapacít v strednej a juhovýchodnej Európe nemusí automaticky zabezpečiť lacnejšiu, ani čistejšiu elektrinu. Štúdia maďarského inštitútu REKK modeluje tri scenáre výstavby nových plynových elektrární do roku 2040 a súčasne analyzuje ich potenciálnu transformáciu na vodík. Podľa odhadov hrozí Európe už v najbližších rokoch deficit výrobných kapacít. Kritické obdobie nedostatku elektriny by síce mohli vykrývať plynové elektrárne, no ich výstavba je v aktuálnych trhových podmienkach finančne náročná. Analýza inštitútu REKK popisuje tri scenáre výstavby nových plynových elektrární v regióne strednej a juhovýchodnej Európe v horizonte do roku 2030. Pribudnúť by mohol inštalovaný výkon od 7 GW až po 37 GW.
-
Povinné uskladnenie plynu pred zimou pokračuje
26. 6. 2025Členské štáty a europoslanci sa dohodli na úprave nariadenia o skladovaní plynu. Povinnosť mať zásobníky plynu naplnené na 90 % pred zimnou vykurovacou sezónou sa predĺži o dva roky, avšak s väčšou flexibilitou. Slovenská vláda nedávno schválila vlastnú povinnosť, ktorú má naplniť štátny SPP. Návrh na aktuálnu úpravu nariadenia č. 2017/1938 predložila Európska komisia 5. marca 2025. Podľa dosiahnutej dohody bude treba záväzné ciele týkajúce sa naplnenia zásobníkov na 90 % splniť medzi 1. októbrom a 1. decembrom namiesto dnešnej pevnej lehoty do 1. novembra. Tiež sa objasnilo, že priebežné ciele naplnenia zásobníkov pre každý členský štát vo februári, máji, júli a septembri sú orientačné (ak sa štáty nerozhodnú inak) s cieľom dosiahnuť naplnenie zásobníkov a predvídateľnosť a zároveň ponechať účastníkom trhu dostatočnú flexibilitu pre nákup plynu počas celého roka. V prípade nepriaznivých podmienok na trhu alebo technických problémov sa môžu štáty od záväzného cieľa odchýliť. Súčasťou úpravy je aj príloha týkajúca sa spoločnej zodpovednosti Česka a Slovenska pri napĺňaní podzemného zásobníka Dolní Bojanovice. Podobným spôsobom bola dosiaľ upravená spoločná zodpovednosť Rakúska a Nemecka pri zásobníkoch plynu Haidach a 7Fields. Zo zásobníkov plynu sa v zimných mesiacoch pokrýva asi 30 % spotreby zemného plynu v EÚ. Uskladnený plyn pomáha v čase vysokého dopytu najmä z dôvodu vykurovania alebo aj narušenia plynulosti a bezpečnosti dodávok. Dohodnutý text revidovaného nariadenia ešte musí formálne schváliť Európsky parlament aj členské krajiny zastúpené prostredníctvom Rady EÚ pred tým, ako sa uverejní a nadobudne účinnosť. Povinnosť SPP nariadená vládou Ešte pred schválením revidovaného nariadenia, avšak už v jeho intenciách, slovenská vláda 21. mája 2025 odsúhlasila opatrenia vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ), podľa ktorého má štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, ktorá je dodávateľom poslednej inštancie (DPI), zaistiť uskladnenie množstva plynu v zásobníkoch plynu pred vykurovacou sezónou 2025/2026, a to vzhľadom na vysoký podiel zemného plynu ako zdroja výroby tepla využívaného na vykurovanie.
-
Batérie áno, ale opatrne. SEPS bráni svoj prístup k batériových systémom
24. 6. 2025Spoločnosť SEPS finalizuje zapracovanie výsledkov internej štúdie o vplyve batérií na poskytovanie podporných služieb do návrhu svojich technických podmienok. Na kritiku toho, že samotná analýza nie je verejne dostupná, reaguje výzvou smerom k účastníkom trhu, aby sa zapojili do pripravovanej verejnej konzultácie. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) vlani pozastavila certifikáciu batériových systémov (BESS) pre sekundárnu reguláciu (aFRR) pre obavy o bezpečnosť pri ich dlhodobej aktivácii. O ďalšom postupe SEPS mala rozhodnúť štúdia, ktorá mala určiť podmienky pre zapojenie BESS do poskytovania sekundárnych aj terciárnych služieb (mFRR). Analýzu vypracovala Power System Consulting. SEPS zverejnila jej závery – téme sme sa venovali tu. Štúdia spoločnosti SEPS zároveň odporúča obmedziť podiel podporných služieb FRR poskytovaných z batériových systémov (BESS) do maximálne 15 % z celkového objemu podporných služieb. „Možno sme konzervatívni, možno nie, bol tu návrh, aby sa išlo cestou postupných krokov. Návrh bol nie viac ako 15 %. Pozrieme sa, čo to so sústavou urobí a uvidíme,“ vysvetlil Jaroslav Kubinec, výkonný riaditeľ sekcie obchodu spoločnosti SEPS na nedávnej konferencii Česko-slovenské energetické fórum 2025 v Piešťanoch. Štúdia ako odborný podklad pre návrh konkrétnych pravidiel Jaroslav Kubinec potvrdil, že hlavné výstupy štúdie budú premietnuté do pripravovaného návrhu Technických podmienok prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V rámci diskusie zároveň reagoval aj na kritiku trhu, že SEPS zverejnila iba závery štúdie, nie plnohodnotný dokument, ktorý nie je možné získať ani cez infozákon. „Štúdia je podklad, aby niekto pripravil technické podmienky. Technické podmienky sa budú verejne konzultovať.“
-
Z GGE je UCED Slovensko. Energetický gigant už vystupuje pod novým menom
23. 6. 2025Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany investičnej skupiny CREDITAS. Skupina GGE, ktorá dlhodobo patrí k jedným z najväčších hráčov v segmente teplárenstva a kombinovanej výroby energií na Slovensku, od pondelka (23. júna 2025 ) vystupuje pod novým obchodným menom – UCED Slovensko. O tejto zmene informovala spoločnosť. Rebranding GGE na spoločnosť UCED Slovensko je formálnym zavŕšením minuloročnej vlastníckej zmeny. Zmena názvu súvisí so vstupom nového akcionára, ktorým sa v minulom roku stala skupina Unicapital Energy zo skupiny CREDITAS českého podnikateľa Pavla Hubáčka. Koncentráciu schválil Protimonopolný úrad SR - súčasťou transakcie bola len slovenská časť GGE. Aktíva v susednej Českej republike, ale aj v Poľsku zostali mimo predaja. Silná pozícia na trhu GGE – dnes UCED Slovensko – kontroluje približne 213 MWt inštalovaného výkonu vo výrobe tepla, 70 MWe vo výrobe elektriny a spravuje 110 km tepelných rozvodov. Medzi najvýznamnejšie aktíva skupiny patrí dodávateľ energií Elgas, ako aj Tepláreň Považská Bystrica, ktorá dlhodobo patrila medzi najväčších príjemcov doplatkov na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (VÚ KVET). Súčasťou UCED Slovensko sú firmy:
-
Analýza: Strategické plánovanie sústav môže prekresliť mapu dátových centier v Európe
20. 6. 2025Rozhodujúcim faktorom pri lokalizácii nových dátových centier sa stáva rýchlosť pripojenia do sústavy, konštatuje analýza Ember. Kľúčom k zvládnutiu rastúceho dopytu po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom AI, je kombinácia krátkodobých riešení a dlhodobej stratégie rozvoja prenosových a distribučných sústav. Dátové centrá sa stávajú jedným z kľúčových motorov rastu v európskom energetickom sektore. Sú základom pre rozvoj umelej inteligencie (AI), cloudových služieb a celej digitálnej ekonomiky. Ich ďalší rozmach však závisí od kapacity a spoľahlivosti elektrizačných sústav – čo sa v tradičných európskych uzloch čoraz viac prejavuje ako kritické obmedzenie. Podľa novej analýzy energetického think-tanku Ember môžu práve kvalitné plánovanie a modernizácia prenosových a distribučných sústav zásadne prekresliť európsku mapu líderských krajín v oblasi dátového priemyslu. Tejto šance sa môže chopiť aj Slovensko. Spotreba elektriny dátovými centrami v Európe rýchlo rastie Spotreba dátových centier v Európe podľa prognózy odborného portálu ICIS vzrastie z 96 TWh v roku 2024 na 168 TWh do roku 2030, resp. až na 236 TWh do roku 2035. To predstavuje nárast o takmer 150 % za dekádu. Vo Švédsku, Dánsku alebo Nórsku sa napríklad očakáva až trojnásobný prírastok už do roku 2030, čím spomenuté trhy predstihnú rýchlosťou rastu aj segment elektrifikovanej priemyselnej výroby alebo elektromobility. Investície sa v Európe presúvajú mimo tradičné centrá Hoci historicky sa dátové centrá koncetrovali do Frankfurtu, Londýna, Amsterdamu, Paríža a Dublinu, dnes tieto mestá čelia výrazným obmedzeniam v sústavách. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo cca. 62 % kapacity data centier v týchto lokalitách, prognóza hovorí o poklese na úroveň 55 % v roku 2030 a 51 % v roku 2035. Dôvodom je dvojnásobne pomalší nárast dopytu (+55 %) do roku 2030 oproti trhom na severe a juhu EÚ, ktoré majú dostupnejšie kapacity (+110 %). Na Slovensku, ale aj v Rakúsku, v Maďarsku a v Taliansku, sa predpokladá, že spotreba elektriny dátovými centrami vzrastie do roku 2035 troj- až päťnásobne v porovnaní s rokom 2024. Dlhé čakacie doby znižujú atraktivitu tradičných lokalít V tradičných európskych uzloch trvá pripojenie nového data centra k prenosovej sústave priemerne 7 až 10 rokov, v niektorých prípadoch dokonca až 13. Takéto dlhé čakacie doby a zásadne znižujú atraktivitu investícií a nútia developerov hľadať alternatívy v iných štátoch. „Ako sa Európa usiluje prilákať priemysel AI, elektrické sústavy sa stanú rozhodujúcim faktorom. Hoci infraštruktúra pre AI sľubuje lákavé výhody ako hospodársky rast a digitálnu suverenitu, tie sa nemôžu naplno rozvinúť, ak im bude brániť preťaženie sústav. Krajiny, ktoré už dnes investujú do inovatívnych sústav, sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú centrami dátovej infraštruktúry Európy v nasledujúcich rokoch,“ uviedla spoluautorka štúdie Elisabeth Cremona, analytička Ember, ktorá vystúpi na konferencii ENERGOFÓRUM® 2025.
-
Vláda navrhla ďalších členov Regulačnej rady
18. 6. 2025Bývalý šéf OKTE alebo riaditeľ teplárenských firiem? Vláda schválila ďalších kandidátov do Regulačnej rady. V hlavnom odvolacom orgáne energetického regulátora by sa mali onedlho obsadiť voľné stoličky. Len minulý týždeň vláda schválila dvoch kandidátov na jedno uvoľnené miesto, a to Mariána Parkányiho a Máriusa Hričovského. Viac o oboch kandidátoch sa dočítate v tomto článku. Podrobne sme sa v ňom venovali aj podmienkam a obmedzeniam, ktoré musia budúci radní splniť a úlohám Regulačnej rady. Vláda dnes odklepla ďalších dvoch nominantov na druhé uvoľnené kreslo v rade. Členov regulačnej rady vymenúva prezident SR. Miloš Bikár bol od novembra 2023 do polovice marca 2025 členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku ekonomiky spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predtým pôsobil od júla 2021 do začiatku októbra 2023 na pozícii riaditeľa a predsedu predstavenstva OKTE. Pred nástupom do OKTE bol diplomatom pre inovácie v izraelskom Tel Avive. V minulosti zastával viacero manažérskych funkcií najmä v bankovom sektore a tiež bol finančným riaditeľom v Matador Holdingu. Dlhodobo pôsobí aj na Katedre podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vojtech Červenka má 3 dekády skúseností v energetike. Od roku 2020 do apríla 2025 bol obchodným riaditeľom v štátnom MH Teplárenskom holdingu. V rokoch 2012 – 2020 pôsobil v spoločnosti Sensus Slovensko, ktorá sa zameriava na výrobu a montáž meracích zariadení. Predtým v období 1995 – 2012 pôsobil ako finančný, generálny a obchodný riaditeľ v spoločnosti Dalkia, ktorú neskôr prevzala skupina Veolia.
-
EK predstavila nariadenie pre ukončenie dovozu ruského plynu a ropy
17. 6. 2025Európska komisia predstavila legislatívny návrh, podľa ktorého sa má do konca roka 2027 ukončiť dovoz ruského plynu. Navrhla aj systém monitoringu. SPP odhadol dopad zvýšených nákladov na nákup komodity a vyššie náklady na prepravu pre svojich zákazníkov v rozpätí 180 - 270 miliónov eur. EÚ postupne zastaví dovoz ruského plynu a ropy do konca roka 2027 na základe legislatívneho návrhu, ktorý dnes predložila Európska komisia. Legislatívny návrh nadväzuje na cestovnú mapu, ktorú Komisia prijala minulý mesiac. Európska komisia očakáva, že v tomto roku dovoz plynu z Ruska prostredníctvom plynovodov a ako LNG klesne na 36,5 miliardy metrov kubických (bcm), t. j. na 14 %, oproti minuloročným 51,6 bcm. Zvyšné objemy ruského plynu možno podľa eurokomisie postupne ukončiť bez významného hospodárskeho vplyvu alebo rizík pre bezpečnosť dodávok z dôvodu dostupnosti dostatočného počtu alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojeného trhu Únie s plynom a dostupnosti dostatočnej dovoznej infraštruktúry v EÚ. Nové, krátkodobé a dlhodobé zmluvy Podľa plánovaného postupného zákazu dovozu bude od 1. januára 2026 zakázaný dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv. Dovoz na základe existujúcich krátkodobých zmlúv sa má zastaviť do 17. júna 2026 s výnimkou dovozu potrubného plynu dodávaného do vnútrozemských krajín a spojeného s dlhodobými zmluvami, ktoré budú povolené do konca roka 2027. Dovoz na základe dlhodobých zmlúv sa má ukončiť do konca roka 2027. Zakázané budú aj dlhodobé zmluvy na služby terminálov LNG pre zákazníkov z Ruska alebo kontrolovaných ruskými podnikmi. Zabezpečí sa tým presmerovanie kapacity terminálov na alternatívnych dodávateľov, čím sa podľa eurokomisie v konečnom dôsledku zvýši odolnosť trhov s energiou. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby predložili plány diverzifikácie s presnými opatreniami a míľnikmi na postupné odstránenie dovozu ruského plynu a ropy. Spolu s Agentúrou EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) bude EK monitorovať pokrok a vplyvy postupného ukončovania dovozu ruského plynu a ropy. V prípade ohrozenia bezpečnosti dodávok jedného alebo viacerých členských štátov môže Komisia prijať potrebné núdzové opatrenia. Ustanovenia na zvýšenie transparentnosti, monitorovania a vysledovateľnosti ruského plynu na trhoch EÚ majú podporiť účinné vykonávanie zákazu dovozu. Podľa navrhovaného nariadenia budú musieť spoločnosti, ktoré majú uzavreté zmluvy o dodávkach ruského plynu, poskytovať informácie Komisii. Okrem toho budú musieť dovozcovia ruského plynu poskytnúť colným orgánom všetky potrebné informácie potvrdzujúce trasu dovážaného plynu od jeho skutočného pôvodu až po miesto dovozu do Únie. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj sprievodná analýza vplyvu predložených opatrení. Venuje sa využívaniu energetického sektora ako zbrane zo strany Ruska, súčasnej situácii a potrebe konať a tiež opatreniam v oblasti dodávok ruského plynu a ruskej ropy. Prílohou je tiež vzor pre prípravu národných diverzifikačných plánov pre plyn a ropu. Navrhované nariadenie sa bude schvaľovať spolurozhodovaním, čo znamená, že jeho prijatie bude úlohou Európskeho parlamentu a Rady. Prijatie v Rade si bude vyžadovať kvalifikovanú väčšinu. Pre nadchádzajúce dánske predsedníctvo v Rade EÚ počas 2. polovice tohto roka je dohoda na tomto legislatívnom návrhu jednou z priorít. Štátny dodávateľ plynu varuje Slovenský plynárenský priemysel nesúhlasí s plánom EK na ukončenie dovozu ruských palív. Politické rozhodnutie podľa SPP neobsahuje dostatočné právne a finančné analýzy vplyvov a prepočty dopadu navrhovaných opatrení na ukončenie dovozu ruského zemného plynu, ktoré môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie. Plán môže navyše pokriviť voľný trh s energiami a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok energií pre niektoré regióny kontinentu vrátane strednej a východnej Európy. Spoločnosť uviedla, že zodpovednosť za ukončenie dlhodobého kontraktu s Gazpromom bude znášať SPP resp. Slovenská republika. Takýto krok môže obchodný partner napriek deklarovanej „vyššej moci“ považovať za jednostranné porušenie záväzku zo zmlúv. V zmysle princípu take-or-pay hrozí SPP, resp. Slovensku v prípade ukončenia dovozu ruských palív od 1. 1. 2028, že Gazprom bude žiadať uhradenie celého neodobratého množstva plynu, čo pri aktuálnych cenách zemného plynu predstavuje približne 16 miliárd eur. Presný rozsah nárastu cien po výpadku ruských dodávok je podľa SPP ťažké určiť, pretože podlieha viacerým faktorom. Možno však očakávať, že cenový dopad by sa mohol pohybovať v rozpätí 3 až 6 eur/MWh. Dopad zvýšených cien pre portfólio SPP by predstavoval pri predpokladanej ročnej spotrebe 30 TWh dodatočné náklady v rozsahu 90 - 180 miliónov eur. Pre celý slovenský trh pri predpokladanej celkovej ročnej spotrebe 47 TWh by sa ekonomický dopad pohyboval od 141 - 282 miliónov eur. Dodatočné náklady za prepravu plynu pre zákaznícke portfólio SPP sa budú líšiť podľa zvolenej trasy resp. zloženia alternatívnych prepravných trás. Podľa prepočtov spoločnosti sa môžu pohybovať na úrovni od približne 93 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Českú republiku až po 231 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Poľsko. Zároveň, tak ako sme už avizovali v minulosti, niektoré prepravné koridory nie sú schopné prepraviť plný potrebný objem pre potreby príslušných krajín. „Ak zohľadníme nielen zvýšené náklady na nákup komodity, ale aj vyššie náklady na prepravu, celkový dopad pre zákaznícke portfólio SPP by sa pohyboval v rozpätí 183 až 273 miliónov eur. Z pohľadu celého slovenského trhu by sa celkový bezprostredný ekonomický dopad opatrení predpokladaných v Roadmap mohol vyšplhať na 287 až 428 miliónov eur,“ uviedol Slovenský plynárenský priemysel.
-
Slovensko stále odmieta zákaz dovozu ruského plynu
17. 6. 2025Slovensko a Maďarsko nepodporili závery Rady ministrov na posilnenie energetickej bezpečnosti, v ktorých 25 krajín EÚ vzalo na vedomie plán zakázať dovoz ruských energií. Slovensko na rokovaní ministrov v Luxemburgu nepodporilo závery o posilnení energetickej únie prostredníctvom posilnenia energetickej bezpečnosti. Okrem Slovenska ich odmietlo aj Maďarsko. Obe krajiny sú proti zákazu dovozu ruských energií, ktoré 8. mája v rámci cestovnej mapy predstavila Európska komisia (EK). V samotných záveroch pondelkového rokovania Rady EÚ sa pritom zákaz dovozu nespomína. Schválený materiál zdôrazňuje, že EÚ napreduje v komplexnej transformácii svojich energetických systémov na zaistenie konkurencieschopnosti, cenovej dostupnosti, udržateľnosti a bezpečnosti. Konkrétne sa v záveroch uvádza, že predsedníctvo v Rade EÚ berie na vedomie oznámenie Komisie z mája 2025 o cestovnej mape na ukončenie dovozu ruských energií a berie na vedomie zámer Komisie predložiť do júna 2025 návrhy, na ktoré cestovná mapa odkazuje, vrátane detailného vyhodnotenia uskutočniteľnosti a konkurencieschopnosti, a vyhodnotiť dopad na cenotvorbu, právnu a energetickú bezpečnosť a tiež na národné a regionálne implikácie. Podľa slov komisára pre energetiku EK dnes (17. 6.) predstaví konkrétne legislatívne návrhy pre ukončenie dovozu ruského plynu do EÚ. Ohľadom právnych rizík týkajúcich sa predčasného ukončenia dlhodobých kontraktov eurokomisár na tlačovej konferencii uviedol, že „keďže pôjde o prohibíciu, zákaz, spoločnosti sa nedostanú do právnych problémov, pretože pôjde o force majeure, tak ako keby šlo o sankciu“. Na schválenie zákazu importu plynu podľa obchodného práva sa bude vyžadovať kvalifikovaná väčšina. Krajiny tak návrhy nebudú môcť zablokovať prostredníctvom práva veta. Uvedený postup kritizoval premiér Robert Fico. V prípade zákazu dovozu jadrového paliva by sa podľa premiéra mala zachovať jednomyseľnosť. Ohľadom požiadaviek niektorých krajín vrátane Slovenska, na kompenzácie nákladov vyplývajúce zo zákazu dovozu plynu z Ruska, eurokomisár uviedol, že o tom neuvažujú. Viaceré krajiny podľa neho už zastavili dovoz ruského plynu, čo pre nich tiež bolo náročné. Ďalšie body na rokovaní ministrov Okrem posilnenia energetickej bezpečnosti tiež Komisia informovala ministrov o vyhodnotení doručených aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov. Slovensko ho Komisii predložilo 15. apríla 2025. Dosiaľ ho nepredložili Belgicko a Poľsko. Na programe rokovaní bol tiež nový ilustratívny jadrový program, otázka neférovej konkurencie v európskom sektore biopalív, výzva na ochranu a odolnosť kritickej energetickej infraštruktúry ako kľúčovej priority v novom viacročnom európskom rozpočte i energetické priority nadchádzajúceho dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Slovenská delegácia spolu s ďalšími šiestimi krajinami zároveň informovali o náročnosti implementácie nariadenia o metánových emisiách. Štáty žiadajú zaviesť výnimky zo zákazu spaľovania a odvzdušňovania metánu. Argumentujú aj tým, že nová legislatíva komplikuje nové zmluvy na dovoz LNG a ohrozuje diskutovaný zákaz importu ruskému plynu po roku 2027. Pred Radou ministrov sa uskutočnili aj stretnutie jadrovej aliancie, ktorá združuje krajiny Únie využívajúce atómovú energiu. Pridali sa aj tie, ktoré jadro plánujú využiť v budúcnosti, napr. Taliansko.
-
Kto zasadne do Regulačnej rady?
12. 6. 2025Vláda schválila dvoch kandidátov na nových členov Regulačnej rady. Kto sú potenciálni radní? Jeden má dlhoročné skúsenosti z energetického biznisu, druhý pracoval na regulačnom úrade. Regulačná rada už mesiac nie je uznášaniaschopná, keďže jej chýba polovica členov. Detailne sme o tomto probléme písali v nedávnom článku. Prezident Peter Pellegrini tento týždeň vymenoval do funkcie novú predsedníčku Regulačnej rady Sylviu Kubinec Beňovú. Pri jej menovaní upozornil na riziká spojené s neobsadenými pozíciami. Zdá sa, že upozornenie Regulačnej rady adresované listom vláde a tiež kritika prezidenta aspoň čiastočne padli na úrodnú pôdu. Vláda schválila dvoch kandidátov, z ktorých prezident vyberie nového člena rady. Kandidáti