Slovenské elektrárne podpísali dlhodobú zmluvu s kanadskou spoločnosťou Cameco na dodávku prírodného uránu a služby konverzie, ktorá sa používa pri výrobe jadrového paliva. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku uzavrel novú dlhodobú zmluvu s kanadskou spoločnosťou Cameco na dodávku prírodného hexafluoridu uránu (UF6), ktorý bude využitý v jadrových elektrárňach na Slovensku. Vďaka tejto zmluve budú mať elektrárne v Mochovciach a Bohuniciach zabezpečený stabilný a spoľahlivý zdroj paliva už od roku 2028. „Konverzia je jednou z najkritickejších častí jadrového palivového cyklu – ide o proces, pri ktorom sa prírodný urán premieňa na formu vhodnú na obohacovanie a ďalšie spracovanie. Slovenským elektrárňam sa podarilo zabezpečiť dlhodobú a spoľahlivú dodávku významného podielu tejto kľúčovej suroviny až do roku 2036, čo je významný krok pre energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uviedol Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Akú úlohu zohráva konverzia v palivovom cykle? Konverzia je chemický proces, pri ktorom sa prírodný urán, zvyčajne vo forme oxidu uránu (tzv. „žltý koláč“), premieňa na hexafluorid uránu (UF₆) – látku, ktorá sa dá ľahko premeniť na plyn a je nevyhnutná pre ďalší krok v palivovom cykle, ktorým je obohacovanie. Tento proces prebieha v špecializovaných zariadeniach, kde sa oxid uránu chemicky upravuje pomocou fluóru. Výsledný UF₆ sa následne hermeticky uzavrie do špeciálnych kontajnerov a prepraví do obohacovacích zariadení, kde sa zvyšuje podiel štiepneho izotopu U-235. Konverzia je preto kľúčovým článkom v reťazci výroby jadrového paliva – bez nej by nebolo možné pripraviť urán na použitie v jadrových reaktoroch. Cameco je jedným z najväčších svetových dodávateľov uránového paliva. Má kontrolné vlastníctvo v najväčších ložiskách uránu s vysokou koncentráciou a nízkymi nákladmi, ako aj v rozsiahlych investíciách do celého jadrového palivového cyklu – vrátane podielov v spoločnostiach Westinghouse Electric Company a Global Laser Enrichment. Sídlo spoločnosti sa nachádza v Saskatoone, kanadskej provincii Saskatchewan.
(PR správa) EÚ aktuálne rieši ďalší osud Európskej zelenej dohody. O budúcnosti Green Dealu sa bude diskutovať aj na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM®. Problematikou klimatických iniciatív v globálnom, ako aj európskom kontexte prevedie účastníkov konferencie Ivan Lovíšek. Odborník spoločnosti OKTE v prednáške, ktorá bude predchádzať diskusnému panelu, zhodnotí dosiahnutý progres vo vzťahu k cieľom stanoveným v Parížskej dohode z roku 2015. Proklimatické opatrenia vykresľuje v podobe globálneho, prorastového hospodárskeho programu, ktorého zámerom má byť kompletné prebudovanie svetovej ekonomiky s cieľom zbaviť sa jej závislosti na fosílnych palivách. Ivan Lovíšek vo svojej prednáške poukáže na asymetrickú povahu antropogénnej klimatickej zmeny „Tí, ktorí v minulosti najviac profitovali z produkcie skleníkových plynov, nie sú tí, ktorí v súčasnosti najviac znášajú dopady globálneho otepľovania planéty,“ zdôrazňuje. „Nevýznamní emitenti, ktorí zápasia s nízkou úrovňou generovania HDP, neúmerne výrazne pociťujú fyzické dopady klimatickej zmeny a majú niesť veľmi významné ekonomické dopady na jej globálne zmiernenie,“ hovorí manažér pre ekonomiku a financovanie OKTE. Proklimatický entuziazmus zo začiatku roku 2021 vystriedala skepsa spôsobená neistotou v sektore. Vo svojej prezentácii autor rozoberá, ako je Green Deal kompatibilný s aktuálnou ekonomickou doktrínou. „Green Deal bol vhodený do trhového prostredia EÚ. Trh sám o sebe však nemá dostatočnú schopnosť vytvárať motiváciu k proklimatickej aktivite,“ hovorí Ivan Lovíšek a zamýšľa sa nad tým, za akých podmienok majú klimatické opatrenia ako Green Deal nádej pomôcť priblížiť sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Prednáška Ivana Lovíška vyústi do diskusného panelu. O svoje názory sa podelia osobnosti: Peter Baláž - Business Development Director, HUAWEI Jaroslav Kubinec – výkonný riaditeľ sekcie prevádzky obchodu, SEPS Matej Krušpán - Chief Commercial Officer, REZOLV ENERGY Milan Veselý – generálny riaditeľ, Slovalco Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Posilniť prenosové sústavy a zmenšiť cenové rozdiely medzi obchodnými zónami – to sú hlavné ciele smart grid projektu TUNE, ktorý pripravujú spoločnosti SEPS, maďarský MAVIR a slovinský ELES. Získanie štatútu prioritného projektu EÚ by uľahčilo povoľovanie a otvorilo prístup ku grantovému spolufinancovaniu. Prevádzkovatelia prenosových sústav Slovenska, Maďarska a Slovinska pripravujú nový cezhraničný smart grid projekt TUNE, ktorý je zameraný na jeden z kľúčových prenosových koridorov Európe. Spoločne sa usilujú o zaradenie do nového zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre inteligentné siete. Partnermi sú Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), maďarská spoločnosť MAVIR a slovinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy ELES. Predpokladaný rozpočet predstavuje 300 miliónov eur. Prípadné získanie štatútu PCI môže projekt TUNE zvýhodniť v procese získania povoľovacích a administratívnych konaní. Z pohľadu investora je určite najatraktívnejšia možnosť požiadať o spolufinancovanie oprávnených nákladov v rámci programov Connecting Europe Facility - CEF, ktoré spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA). Cezhraničný projekt sa zameriava na zníženie cenových rozdielov medzi obchodnými zónami prostredníctvom moderných technológií, ktoré umožnia efektívnejšie využitie existujúcej prenosovej infraštruktúry. Tento koridor je vystavený rastúcej volatilite tokov elektriny vplyvom vyššieho podielu OZE, zmeny v sústavách nastali aj po synchronizácii elektrizačnej sústavy Ukrajiny s kontinentálnou Európy podľa pravidiel ENTSO-E. Harmonogram a kľúčové prvky projektu
Kým v Európe počet PPA kontraktov na dodávku elektriny z OZE rastie, u nás sa presadzujú len pomaly. Prečo je tomu tak? Na názor sme sa pýtali odborníkov. PPA alebo Power Purchase Agreements sa v rámci EÚ presadzujú čoraz častejšie ako vhodný nástroj pre dlhodobé nákupy elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a predvídateľné financovanie nových projektov. Na Slovensku je však príkladov ako šafranu. Prvý virtuálny PPA kontrakt u nás sa rozbehol v tomto roku. Firma Enery, ktorá prevádzkuje fotovoltickú elektráreň Iliašovce, dodáva elektrinu pivovaru zo skupiny Plzeňský Prazdroj Slovensko. Spoločnosť Rezolv Energy zase vlani podpísala cezhraničný virtuálny PPA kontrakt s firmou Slovak Telekom. Zmluva na 12 rokov pokrýva približne 40 GWh zelenej elektriny ročne, ktorá bude vyrobená v gigantickom veternom parku VIFOR. Ten sa nachádza v Rumunsku a jeho spustenie je plánované v dvoch etapách. Výhľadovo sa však uvažuje aj o ďalších projektoch. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor expertov, ktorí sa problematike PPA venujú. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Ako vnímate rozvoj PPA kontraktov na Slovensku? Ján Horváth country manager pre Slovensko, spoločnosť Enery "V Európe sú PPA kontrakty už bežnou súčasťou strategického plánovania priemyselných firiem a odberateľov elektriny. Na Slovensku je tento koncept nový a preto evidujeme výraznejší záujem až od minulého roka. Firmy hľadajú stabilitu cien a spôsoby ako dekarbonizovať svoje prevádzky. Prvé príklady na Slovensku priniesli Plzenský Prazdroj Slovensko a Slovak Telekom, ktoré minulý rok podpísali svoje prvé PPA kontrakty. Dopyt po PPA rastie najmä vďaka kombinácii ekologického a ekonomického prínosu obnoviteľných zdrojov. Kľúčovým faktorom pre rozvoj PPA však naďalej ostáva predvídateľné podnikateľské prostredie a legislatíva bez bariér v porovnaní so susednými krajinami. Tu zaostávame. Či už kvôli zdĺhavým povoľovacím procesom, neúmerne vysokému tzv. G-komponentu resp. nemožnosti uzatvoriť štandardnú on-site PPA pri často využívaných lokálnych zdrojoch. Pri rokovaniach o PPA firmy zohľadňujú hlavne: typ a lokalitu OZE, štruktúru ceny, dĺžku kontraktu, výrobný profil a spoľahlivosť dodávateľa.” Ján Karaba riaditeľ, Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) "Rozvoj PPA kontraktov na Slovensku vnímame ako veľmi dôležitý krok k modernizácii energetického trhu, no zatiaľ sa nachádzame skôr v počiatočnej fáze. V porovnaní so západnou Európou je objem uzavretých dlhodobých zmlúv medzi výrobcami elektriny z OZE a odberateľmi u nás stále nízky. Hlavnými bariérami sú najmä nízka znalosť tohto nástroja zo strany priemyselných podnikov, obavy z dlhodobých cenových záväzkov a chýbajúce legislatívne či regulačné usmernenia, ktoré by poskytli väčšiu istotu pre všetky strany. Pozitívne však je, že záujem o PPA postupne rastie – najmä medzi väčšími priemyselnými spotrebiteľmi, ktorí hľadajú spôsob, ako si dlhodobo zaistiť stabilnú a konkurencieschopnú cenu elektriny a zároveň plniť svoje klimatické ciele. V tomto smere sú PPA zaujímavým riešením aj pre slovenský priemysel, keďže kombinujú ekonomický aj environmentálny prínos. Našou ambíciou je, aby sa PPA stali štandardným nástrojom na financovanie nových projektov OZE. K tomu je však potrebné, aby štát zaviedol jasné legislatívne pravidlá pre uzatváranie on-site PPA kontraktov, vydal usmernenia v otázkach zdaňovania finančných PPA kontraktov a aby sa trh postupne naučil pracovať s týmto typom obchodovania s elektrinou. Štát by mal zároveň v súlade s EÚ smernicou REDIII nastaviť a spustiť aukcie na CfD (contracts for difference), ktoré sú tiež formou PPA kontraktu. Ak sa tieto podmienky podarí naplniť, Slovensko môže v najbližších rokoch výrazne dobehnúť meškanie oproti iným krajinám EÚ." Matej Krušpán Chief Commercial Officer, Rezolv Energy "Slovensko v oblasti korporátnych PPA zaostávalo až do roku 2023, avšak slovenský trh začína zrýchľovať. Vo februári 2024 pivovar Šariš, súčasť spoločnosti Asahi, podpísal PPA so spoločnosťou Enery na odber elektriny z menšej solárnej farmy v Iliašovciach. O niekoľko mesiacov neskôr, v júni 2024, uzavrela naša Rezolv Energy významnú cezhraničnú PPA so Slovak Telekom na 12 rokov a 40 GWh ročne z veternej farmy VIFOR v Rumunsku. Táto zmluva bola súčasťou skupiny troch PPA zmlúv skupiny Deutsche Telekom a Rezolv Energy, kde došlo k podpisu ďalších PPA so spoločnosťou T-Mobile Czech Republic a CE Colo Czech Republic na objem 60 GWh ročne z rovnakého veterného projektu. Išlo o prvú cezhraničnú PPA uzavretú medzi českými a slovenskými spoločnosťami, čo predstavovalo dôležitý míľnik. Tento krok bol obzvlášť dôležitý vzhľadom k tomu, že Slovensko a Česká republika stále patrí k európskym krajinám s najnižšou inštalovanou kapacitou veternej a solárnej energie. Nedostatok domácej výroby obnoviteľnej energie za dostupnú cenu predstavuje pre slovenské priemyselné podniky veľkú výzvu a to najmä pre tie, ktoré hľadajú veternú alebo hybridnú veterno-solárnu energiu. Vďaka PPA zmluvám spoločnosti Rezolv Energy už ale firmy nemusia čakať na rozvoj domácich zdrojov, keďže cezhraničné riešenie im otvára okamžitú cestu k dekarbonizácii a prevádzke na základe udržateľnosti. Do budúcnosti ďalej dúfame, že slovenská vláda spustí aukciu CfD do roku 2030, čo by podporilo vznik nových projektov a umožnilo slovenským firmám získavať väčší podiel čistej energie priamo na domácom trhu." Branislav Mikovíny vedúci odd. Structured and Real Estate Finance Slovakia, UniCredit Bank "Naša banka je pripravená podporovať slovenské energetické projekty prostredníctvom dlhodobých úverov – či už ide o tradičné zdroje alebo obnoviteľné zdroje energie (OZE). Pri takýchto projektoch je kľúčové, aby mali stabilný a predvídateľný príjem z predaja elektriny, z ktorého sa následne spláca úver. Stabilita výnosov dáva istotu nielen banke, ale aj investorom, ktorí očakávajú dlhodobé dividendy. V období volatilných a negatívnych cien elektriny na trhu je riziko výkyvov vo výnosoch možné znížiť buď pomocou štátom garantovaných výkupných cien alebo formou dlhodobých komerčných zmluvných vzťahov – PPA. Pri PPA zmluvách nerozhoduje len cena, objem či dĺžka kontraktu. Rovnako dôležitá je aj dôveryhodnosť protistrany – jeho finančná sila, skúsenosti a schopnosť plniť záväzky. Na Slovensku je trh s PPA zatiaľ prakticky nevyužitý, hoci v iných krajinách CEE či v západnej Európe naši kolegovia úspešne financujú projekty postavené na princípe PPA kontraktov. Prekážky u nás zatiaľ existujú na strane výrobcov (napr. legislatíva, poplatky) ako aj na strane odberateľov (makroekonomické prognózy alebo neistota v odvetví, kde odberateľ pôsobí). Napriek tomu som presvedčený, že aj na Slovensku nás v strednodobom horizonte čaká nová vlna rozvoja OZE projektov, kde budú PPA zohrávať nezastupiteľnú úlohu."
Brusel konzultuje podobu dvoch pripravovaných dokumentov – akčného plánu elektrifikácie a stratégie pre vykurovanie a chladenie. Podnety zbiera do 20. novembra. Oba strategické dokument, ktoré nadväzujú na Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu a súvisiace iniciatívy, chce Európska komisia predstaviť v 1. kvartáli 2026. Hlavnou otázkou, ktorá sa má v Akčnom pláne elektrifikácie riešiť, je stagnujúca úroveň spotreby energie, ktorá spomaľuje dekarbonizáciu, a optimálne využívanie rastúceho objemu elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov. Rastúca úroveň výroby elektriny z OZE v čase nízkeho dopytu vedie k nárastu záporných cien elektriny a k zníženiu objemu výroby. Neistota v súvislosti s prevádzkovými nákladmi na využívanie elektriny namiesto fosílnych palív zase odrádza od investičných rozhodnutí. Kľúčovou úlohou akčného plánu je podľa Európskej komisia predložiť opatrenia zamerané na rôzne odvetvia a pododvetvia na základe ich potenciálu elektrifikácie a existujúceho súboru prekážok a stimulov. Hlavnou charakteristikou nákladovo efektívnej elektrifikácie má byť flexibilita, ktorú musí umožňovať digitalizácia a trhové stimuly, pričom ústrednú úlohu zohráva uskladňovanie. Elektrifikácia nepružného dopytu totiž môže zvýšiť náklady na sústavu a ovplyvniť cenovú dostupnosť. Hoci sú vysokoúčinné technológie elektrifikácie dostupné a prístupné vo väčšine prípadov použitia, neplatí to v prípade niektorých energeticky náročných priemyselných odvetví. Cieľom tejto iniciatívy je identifikovať kľúčové opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok na podporu elektrifikácie, najmä zlepšením pomeru medzi cenami elektriny a fosílnych palív na maloobchodnej úrovni. Medzi nástroje, ktoré možno využiť, patrí zdaňovanie energie, revízia sieťových taríf alebo vylúčenie poplatkov, ktoré nesúvisia s energiou, z konečných účtov za elektrinu. Teplo a chlad V prípade stratégie pre vykurovanie a chladenie, Európska komisia pripomína, že tento sektor predstavuje polovicu spotreby energie v EÚ. Približne 70 % pochádza z fosílnych palív, najmä plynu, zatiaľ čo podiel obnoviteľných zdrojov energie rastie veľmi pomaly a väčšina z nich pochádza z pevnej biomasy. S rastúcimi teplotami a častými vlnami horúčav sa chladenie stáva hlavným problémom z hľadiska energetickej bezpečnosti a celého energetického systému. Ďalším rastúcim zdrojom dopytu po chladení sú dátové centrá. Stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa tak zameria na dosiahnutie nákladovo efektívneho prechodu na čisté vykurovanie a chladenie zvýšením energetickej efektívnosti, a to aj prostredníctvom lepšej integrácie systému. Cieľom je aj zabezpečiť cenovú dostupnosť dodávok tepla a chladu, v ktorých prevažujú importované fosílne palivá. Stratégia bude zahŕňať nelegislatívne opatrenia na systémovej úrovni s cieľom pôsobiť na nástroje účinnosti, ako je plánovanie a centralizované zásobovanie teplom; na strane ponuky na urýchlenie zavádzania čistého tepla a chladu a opätovného použitia odpadového tepla a na strane dopytu na stimuly a výzvy pre konkrétne prípady použitia, od budov po technologické teplo. Dôležité odkazy: Verejná konzultácia – Akčný plán elektrifikácie EÚ Verejná konzultácia – Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie
Špeciálny seminár priblíži potenciálnym investorom, ako zrýchlené povoľovanie a nové pravidlá v oblasti stavebnej legislatívy ovplyvnia rozvoj OZE a ďalších energetických projektov. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®. Kedy: 25. september 2025, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Lektorom špeciálneho semináru bude Branislav Hamar z Ministerstva financií SR. PROGRAM SEMINÁRA: Stručný úvod do novej stavebnej legislatívy: Prečo sa zmenila legislatíva práve teraz? Kľúčové termíny a definície Zmeny pri povoľovaní zdrojov v elektroenergetike: kategorizácia zdrojov, požiadavky na dokumentáciu Zmeny pri povoľovaní zdrojov v tepelnej energetike Špecifiká výstavby obnoviteľných zdrojov energie (OZE), pripravované zmeny v oblasti zrýchľovania povoľovacích procesov (go-to zóny a pod.) Na čo si dávať pozor pri investíciách: časový harmonogram povolení, koordinácia s viacerými úradmi Krok za krokom: čo je potrebné vybaviť a v akom poradí Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
V júli sa v Česku vyzdieľalo rekordných 8 242 MWh elektriny prostredníctvom systému EDC. Záujem o zdieľanie elektriny rastie aj na Slovensku, hoci jeho rozbeh mohol byť dynamickejší. Pozreli sme sa na priebežné štatistiky v oboch štátoch. Nástup modernej energetiky a rozvoj decentralizovaných zdrojov zásadne menia správanie účastníkov trhu s elektrinou. Kľúčovým prvkom inovatívnych procesov sa stáva centrálna platforma pre výmenu dát, ktorá umožňuje účastníkom trhu agregáciu a flexibilitu, zdieľanie elektriny či akumuláciu. V ČR tieto činnosti zastrešuje spoločnosť Elektroenergetické dátové centrum (EDC), založená 1. augusta 2024. České EDC vzniklo na zelenej lúke a zatiaľ funguje v obmedzenom režime – poskytuje riešenie v oblasti komunitnej energetiky. Do zdieľania elektriny sa môžu zapojiť domácnosti, samosprávy alebo podniky, a to buď ako aktívni zákazníci v jednoduchšom režime, alebo v rámci komplexnejšieho energetického spoločenstva. Od budúceho roka sa má funkcionalita systému rozšíriť o ďalšie činnosti. Zdieľanie elektriny láka čoraz viac ľudí Od minuloročného spustenia EDC dopyt po zdieľaní elektriny v Česku narastá a služba sa teší čoraz väčšiemu záujmu. „Systém EDC sa ukázal ako funkčný nástroj, s ktorým sa Česi naučili pracovať,“ zhodnotil Petr Kusý, predseda predstavenstva spoločnosti Elektroenergetické dátové centrum (EDC). Čítajte viac: Štatistiky zdieľania elektriny v Česku i na Slovensku Bariéry rozvoja komunitnej energetiky na Slovensku
Slovensko upozorňuje európske inštitúcie, že návrh postupného ukončenia importu zemného plynu z Ruska odporuje zásade subsidiarity. Ak sa nepodarí vyrokovať výnimky alebo záväzné kompenzácie, vláda chce podať žalobu. Minulý piatok (22.8.) vláda schválila návrh odôvodneného stanoviska k nesúladu návrhu nariadenia EÚ o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska so zásadou subsidiarity. Európska komisia legislatívny návrh predstavila v júni tohto roka. Dovoz ruského zemného plynu na základe dlhodobých zmlúv sa má ukončiť do konca roka 2027. Slovensko argumentuje potenciálnymi veľkým zvýšením nákladov a cien plynu pre odberateľov a tiež drahými sankciami z arbitráží v prípade nedodržania odberu plynu podľa klauzuly take-or-pay. Podľa princípu subsidiarity Európska únia nekoná (okrem oblastí, ktoré spadajú do jej výlučnej kompetencie), pokiaľ jej zásahy nie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Podľa vlády majú opatrenia v návrhu nariadenia primárne energetický charakter, t. z. sú z inej oblasti, ako je oficiálne deklarovaná, avšak právny základ je postavený na výlučnej právomoci EÚ v oblasti obchodnej politiky, čím dochádza k obchádzaniu spoločných právomocí v oblasti energetiky a porušeniu princípu lojálnej spolupráce. Hoci opatrenia povahou a obsahom pripomínajú sankcie, ktoré sa prijímajú jednomyseľne, zvolený právny základ pre nariadenie má mať za cieľ eliminovať možnosť veta a vylúčiť princíp subsidiarity. Argumenty vlády
Potenciálna výstavba novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach si vyžiada stovky pracovných pozícií. Nielen jadrových fyzikov, ale aj expertov v ďalších príbuzných oblastiach. Aká je však realita na trhu práce - budeme mať dosť zamestnancov? Na názor sme sa pýtali slovenské osobnosti jadrovej energetiky. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR malo do konca júna 2025 vypracovať program vzdelávania odborného personálu z širokého spektra prírodovedných a technických oblastí v rôznej úrovni vzdelania pre potreby prípravy, výstavby a budúcej prevádzky atómky v lokalite Jaslovských Bohuníc. Rezort priznal, že príprava materiálu nabrala meškanie. Téme sme sa minulý týždeň obšírnejšie venovali v tomto texte. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor expertov v oblasti jadrovej energetiky. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Bude mať Slovensko dosť jadrových odborníkov? Andrej Hanzel expert na energetiku "Stavba jadrovej elektrárne je veľká výzva pre celý štát. Je to komplikovaná aktivita, ktorá vyžaduje odborníkov v rôznych profesiách a na rôznych úrovniach riadenia stavby. Odborníci sú však potrební nielen pre výstavbu, ale aj pre prevádzkovanie súčasných blokov. Slovensko sa môže – malo by sa – pripraviť, na očakávaný tlak v tejto oblasti, zmenou organizácie školstva (nielen vysokoškolského). Je potrebné (žiaduce) výrazne finančne zvýhodniť technické a prírodovedné smery na školách, a to nielen kvôli výstavbe jadrovej elektrárne, ale všeobecne. Na výstavbu nových blokov sa dnes chystajú rôzne krajiny v Európe. A to aj dlhodobí odporcovia jadra ako napríklad – Dánsko, resp. krajiny, ktoré už dávnejšie oznámili odchod od jadra (Švédsko, Švajčiarsko). Stavať jadro sa už dlhšie chystá aj Taliansko. Slovensko má veľkú výhodu, že dostavby blokov v Mochovciach (3 hotové a 1 pred dokončením) a modernizácie blokov v Bohuniciach sa zúčastnilo mnoho domácich odborníkov. Slovensko má teda dobré odborné zázemie, lepšie ako iné štáty. Slovensko z pohľadu počtu odborníkov pre stavbu nového bloku teda nemusí mať žiadne veľké obavy. Zásadným spôsobom treba rozvinúť širokú mediálnu propagáciu využívania jadra na výrobu elektrickej energie, čo by mohlo pomôcť pri získavaní nových študentov a zmierňovaní negatívnych nálad verejnosti. Odpor voči využívaniu jadra totiž vyplýva najmä zo slabej informovanosti. Treba si uvedomiť, že ak Slovensko (ale aj ľudstvo všeobecne) myslí boj s klimatickou zmenou vážne, tak bez jadrových elektrární tento boj nie je možné zvládnuť." Vladimír Slugeň profesor, Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, STU v Bratislave "Ak si vhodne zadefinujeme, čo je „dosť“ a čo je „jadrový odborník“ – tak áno. Ak si však nebudeme chcieť klamať, resp. spĺňať len minimálne požadované počty licencovaných pracovníkov, ktoré vyžaduje ÚJD SR, tak nie. Vzdelávanie, generačná výmena, technická gramotnosť sú narastajúcim problémom nielen u nás, ale aj vo svete. Upozorňujem na to už desaťročia a ako garanta Jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Slovensku i ako bývalého predsedu Slovenskej nukleárnej spoločnosti ma tento problém trápi. Je dlhodobý, komplexný a súvisí s celou spoločnosťou. Upozorňujem - „bijem na koľajnicu“ - a kompetentní sa tvária, že trh všetko vyrieši. Hlúposť. Technická gramotnosť i kvalita vzdelania permanentne klesajú. Žijeme z podstaty a návrat na úroveň z 80. – 90. rokov bude trvať aj pri optimálnych krokoch desaťročia. Chýba nám kvalitná mladá i stredná generácia a mnohí sa cítia nedocenení. Chýba nám výskumná i technologická infraštruktúra, experimentálne zariadenia, slučky, horúce komory, takmer všetko. O probléme sa vie, rozpráva sa o ňom, ale nič sa nerieši – lebo vraj nie sú peniaze. Ak však sú miliardy na nový jadrový zdroj, či malé modulárne reaktory, peniaze do výskumu a vzdelávania sa musia nájsť. Alebo aj nemusia..." Marta Žiaková predsedníčka, Úrad jadrového dozoru SR "Vzhľadom na aktuálny rozsah slovenského jadrového programu a zároveň deklarované plánované aktivity ako výstavba nového jadrového bloku, aplikovanie nových technológií malých modulárnych reaktorov, riešenie problematiky spracovania a ukladania rádioaktívnych odpadov je potreba zabezpečenia kvalifikovaných ľudských zdrojov na všetkých úrovniach naozaj kľúčová. Dlhodobo sledujeme trend zníženého záujmu o štúdium technických predmetov, vrátane jadrovej fyziky. Vnímame to ako zásadný problém, pretože s ohľadom na plánované aktivity ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky na Slovensku, budeme v dohľadnej budúcnosti potrebovať množstvo kvalitne pripravených ľudí. Nielen jadrových fyzikov, ale aj strojárov, stavbárov, elektroinžinierov, materiálových znalcov, informatikov atď. A je treba si uvedomiť, že v jadrovej energetike, resp. v energetike celkovo nie sú potrební len vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Potenciálnym problémom je aj potreba obsadiť množstvo technických pozícií so stredným odborným vzdelaním ako sú strojníci, zvárači, elektrikári, murári, chemickí laboranti a mnoho ďalších. Uvedomujúc si tieto potreby úrad v rámci svojich možností intenzívne komunikuje s našimi univerzitami, podporuje vzdelávacie podujatia pre stredné a základné školy, upozorňuje na túto tému starostov obcí z Občianskych informačných komisií v okolí našich jadrových zariadení. Úrad sa tiež zapája do aktivít medzinárodných organizácií ako Agentúra pre jadrovú energiu pri OECD (OECD/NEA) na podporu zvýšenia záujmu o štúdium technických predmetov a tiež na pritiahnutie dievčat a žien do oblasti energetiky poukázaním na široké možnosti uplatnenia sa."
Dodávateľom poslednej inštancie pre dodávku elektriny na celom území Slovenska je od 1. augusta na dobu neurčitú Stredoslovenská energetika (SSE). Kritériá výberu zverejnil ÚRSO ešte v máji tohto roka. Do výberu sa prihlásila aj spoločnosť VSE, avšak jej žiadosť sa týkala len časti vymedzeného územia ZSD a VSD. Dodávateľ poslednej inštancie (DPI) dodáva elektrinu alebo zemný plyn najviac počas troch mesiacov, odberateľom elektriny a odberateľom plynu, ktorí sú pripojení k sústave alebo sieti a ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, a zároveň ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo plynu nemajú zabezpečenú dodávku iným spôsobom. Po zverejnení kritérií zo strany ÚRSO sa uchádzači mohli prihlásiť do 19. júna 2025. Záujemca musel splniť viacero kvalifikačných kritérií – počas posledných 3 rokov a aj v roku podania žiadosti musel nepretržite dodávať elektrinu koncovým odberateľom na území Slovenska v priemere do viac ako 100 000 odberných miest. Zároveň musel zabezpečovať dodávky pre minimálne dve kategórie zraniteľných odberateľov do viac ako 50 000 odberných miest. Ďalšou podmienkou bolo, že mu v tomto období nesmela byť vypovedaná rámcová distribučná zmluva zo strany regionálnych distribučných sústav ani zmluva o zúčtovaní odchýlky zo strany firmy OKTE, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Pri elektrine inštitút DPI doteraz zabezpečovala trojica tradičných dodávateľov podľa historického regionálneho rozdelenia: spoločnosti ZSE Energia, SSE a VSE. DPI pre dodávku plynu je pre celé vymedzené územie Slovenský plynárenský priemysel (SPP). V rámci novely zákona o energetike, ktorá je v parlamente, sa navrhuje predĺženie maximálnej dĺžky režimu DPI na šesť mesiacov, a to v nadväznosti na požiadavku smernice EÚ 2024/1711.
Globálna energetická skupina ENGIE sa plánuje prioritne zamerať na päticu kľúčových trhov v Európe. Slovensko v tejto skupine krajín nefiguruje. ENGIE patrí ku kľúčovým hráčom v domácej energetike. Na Slovensku pôsobí už od roku 2010. Najprv pod názvom Cofely, pričom od roku 2016 bola značka rebrandovaná na ENGIE Services. Je súčasťou globálnej skupiny ENGIE, ktorá aktuálne pôsobí vo vyše 30 krajinách. Na valnom zhromaždení akcionárov ENGIE na jar tohto roku sa rozhodlo o konsolidácii aktivít v Európe. Globálna divízia Local Energy Infrastructures sa chce prioritne zamerať na päť kľúčových európskych trhov - Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Poľsko. Ambiciózne plány má zvlášť v prípade nášho severného suseda – poľské teplárne čaká v tomto roku odklon od spaľovania uhlia. Z investorských prezentácií ENGIE zároveň vyplýva, že v prípade ostatných regiónov prebieha strategické prehodnocovanie.
Slovensko rozbieha projekt novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Popri technológii, infraštruktúrnych výzvach a spôsobe financovania bude kľúčová otázka, či bude mať krajina dostatok expertov na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku. Slovensko patrí medzi krajiny s dlhoročnou tradíciou v jadrovej energetike. Nadviazať na ňu by mala aj nová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá má ostať v rukách štátu. Vládny kabinet chce urýchliť tento proces. Politickým favoritom pre dodávateľa technológie je americká spoločnosť Westinghouse. Základným kameňom procesu je očakávaný podpis medzivládnej dohody s USA, ktorej znenie už mala kladne posúdiť aj Európska komisia - potvrdil to na nedávnom stretnutí s novinármi veľvyslanec USA na Slovensku Gautam Rana. Bude mať SR dostatok kvalifikovaného personálu? Pri očakávanom budúcom rozvoji jadrovej energetiky na Slovensku budú potrební nielen jadroví fyzici, ale aj experti v ďalších príbuzných oblastiach: strojárstve, stavebníctve, elektrotechnike či v oblasti IT. Porovnania z iných trhov ukazujú, že v priebehu výstavby bloku sú potrebné tisíce pracovníkov. Počas prevádzky ide zase rádovo o stovky špecialistov na jeden blok v závislosti organizácie projektu, dizajnu a lokálnej dodávateľskej základne. Realita trhu práce: deficit, starnutie, boj o talenty Signály z odvetvia sú pritom jednoznačné. V súčasnosti jediný prevádzkovateľ, Slovenské elektrárne, dlhodobo hlásia akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vrátane jadrových technikov. Generálny riaditeľ Branislav Strýček ešte minulý rok pre agentúru TASR pripomenul, že „kedysi končilo jadrovú fyziku 80-90 absolventov ročne, dnes je to menej než desať“. Prevádzkovateľ zároveň musí riešiť generačnú výmenu – v posledných rokoch nahrádzala firma vyše tisícky odchodov a očakáva ďalšie stovky dôchodkových odchodov.
Nadradený verejný záujem pre výstavbu a prevádzku veterných parkov zostane len na papieri. Envirorezort predkladá legislatívnu zmenu, ktorá účinne zablokuje nové projekty. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a súvisiacich predpisov smeruje na vládu. Oficiálnym dôvodom jej predloženia je splnenie úloh z Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR tiež deklaruje, že nastavuje „mechanizmy, ktorých cieľom je ďalej podporiť využívanie OZE ako aj posilniť rozvoj výroby energie z OZE“. Obnoviteľné zdroje energie majú podľa návrhu, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, podliehať zjednotenému povoľovaniu prevádzky v kompetencii Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Výsledné povolenie nahradí rozhodnutia a súhlasy vydávané podľa osobitných predpisov v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, poľnohospodárstva a konania o stavebnom zámere. Inšpekcia má rozhodnúť do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa začatia zjednoteného povoľovania. Podľa doplnených prechodných ustanovení sa má zjednotené povoľovanie uplatňovať na nové projekty. Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti novej enviro-legislatívy sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nadradený verejný záujem Zároveň má platiť, že orgán vydá záverečné stanovisko z EIA alebo záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania prednostne, ak pôjde o činnosť alebo jej zmenu spĺňajúcu definíciu nadradeného verejného záujmu. Ide o aplikáciu právneho inštitútu nadradeného verejného záujmu, ktorý je v zmysle európskej smernice vnímaný ako prostriedok na zrýchlenie povoľovacích procesov pre projekty OZE a súvisiacu infraštruktúru. „Pri vyvažovaní rôznych konkurenčných záujmov počas procesu udeľovania povolení bude príslušný orgán považovať vybrané OZE v prípade veternej energie a slnečnej energie za projekty vo verejnom záujme, a nie len za súkromné hospodárske iniciatívy. Za predpokladu, že daný projekt OZE je v súlade s platnými právnymi predpismi, uľahčí sa tým schvaľovanie a prípadne sa zníži počet námietok, čo vedie aj k zníženiu rozsahu a počtu právnych námietok. Cieľom je prispieť k tomu, aby bolo záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania týkajúce sa projektov OZE spĺňajúce definíciu nadradeného verejného záujmu vydané čo najrýchlejšie a prednostne.“ Týmito slovami envirorezort odôvodnil prednostný, zrýchlený postup úradov pri obnoviteľných zdrojoch energie. Odkazuje pritom na nové ustanovenie v zákone o podpore OZE, ktorý je aktuálne v parlamente a od 1. januára 2026 zadefinuje nadradený verejný záujem pre obnoviteľné zdroje energie. Podľa novely tohto zákona sa činnosti v nadradenom verejnom záujme pre OZE v konaniach podľa osobitných predpisov (EIA, integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ), stavebný zákon) budú považovať za činnosti alebo zámery, ktoré slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, ak sa porovnávajú zákonné záujmy podľa osobitných predpisov a „príslušný orgán je povinný to zohľadniť“. V prípade pochybností si má povoľujúci orgán vyžiadať stanovisko od rezortu hospodárstva. Ešte viac nadradené záujmy
Podľa údajov SEPS sa na Slovensku vyrobilo v prvom polroku 2025 asi o 5 % menej elektriny ako v rovnakom období vlaňajška. Spotreba elektriny o niečo stúpla. Objem exportu elektriny sa prepadol o 53 %. Podľa predbežných údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), ktoré nezahŕňajú dáta o zdrojoch s inštalovaným výkonom do 10 kW, výrobné zariadenia počas prvých šiestich mesiacov tohto roka vyprodukovali viac než 14,7 TWh elektriny. Oproti prvému polroku 2024 ide o pokles na úrovni takmer 5 %. Podstatne menej elektriny vyrobili najmä vodné elektrárne, ktoré sú po jadrových blokoch druhým najvýznamnejším zdrojom. Spotreba elektriny na Slovensku sa v tomto období medziročne zvýšila o približne 2 %. Domácnosti a firmy dohromady spotrebovali viac než 13,8 TWh. Celkové saldo cezhraničných výmen elektriny zostalo v prospech exportu, a to na úrovni 886 GWh. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa zaznamenal prepad o viac než 53 %, kedy bolo saldo cezhraničných výmen na úrovni necelých 1990 GWh. Najviac exportovanej elektriny smerovalo tradične do Maďarska a tiež na Ukrajinu. Naopak spoza hraníc Česka a Poľska k nám viac elektriny pritieklo, než sa vyviezlo.
Hoci Európa pracuje na znižovaní emisií vo všetkých odvetviach, na úplnom okraji záujmu sú emisie metánu, ktoré unikajú z uzatvorených a opustených uhoľných baní. Aké sú možnosti vysporiadania sa s týmto problémom, píše v komentári Sabina Assan, analytička environmentálneho think-tanku Ember. Keď sa baňa uzavrie a prestane sa v nej ťažiť, uhlie a okolité horniny môžu naďalej uvoľňovať metán – skleníkový plyn, ktorý má v krátkodobom horizonte viac než 80-krát väčší otepľovací účinok než CO₂. Tento jav, označovaný ako metán z opustených baní (po anglicky Abandoned Mine Methane – AMM), predstavuje jedno z dlhodobo prehliadaných a až donedávna prakticky neregulovaných klimatických rizík Európy. Riešenie pre AMM je jedným z cieľov nariadenia EÚ o metáne z roku 2024. Čo je AMM? Metán z opustených baní predstavuje plyn, ktorý naďalej presakuje z uhoľných vrstiev a okolitých hornín aj dlho po ukončení ťažby. Tieto emisie môžu unikať celé desaťročia po zatvorení bane. Na rozdiel od prevádzkovaných uhoľných baní, ktoré sa odvetrávajú a monitorujú, opustené lokality často zostávajú bez akéhokoľvek dohľadu. Metán sa hromadí v banských dutinách a uniká cez praskliny, vrty, staré ventilačné šachty alebo degradované tesnenia – väčšinou bez monitoringu. Tieto úniky nie sú stabilné ani konštantné. Uvoľňovanie metánu možno pripodobniť k akémusi „dýchaniu“ bane. Kolísanie atmosférického tlaku spôsobuje, že podzemie „nasáva“ vzduch a „vydychuje“ metán. Keď barometrický tlak stúpne, vzduch je tlačený do bane; keď klesne, baňa uvoľní nahromadený plyn, čo vedie k náhlym, koncentrovaným špičkám metánu. Emisie sú najvyššie bezprostredne po uzavretí bane, preto je skoré monitorovanie a mitigácia kľúčová. Keďže tieto emisie už často nie sú spojené s konkrétnym prevádzkovateľom, až doteraz zostávali mimo regulačného dosahu. Problém nemeraných emisií V celej Európe boli týmto spôsobom uzatvorené tisíce uhoľných baní – celkovo 15 členských štátov má zatvorené alebo opustené podzemné bane. Odhad EÚ (2021): 235 000 ton metánu, z toho 83 % pripadá na Rumunsko. Údaje však vychádzajú z emisných faktorov, nie z priamych meraní. Väčšina krajín ani nemá úplnú mapu opustených lokalít. Analýza Global Energy Monitor (2024) ukázala, že v Poľsku bane zatvorené od roku 2015 uvoľňujú približne 75 000 ton metánu ročne, zatiaľ čo vládny odhad bol len 21 500 ton. Regulácia na zníženie emisií z opustených baní Nariadenie EÚ o metáne z mája 2024 po prvýkrát explicitne rieši emisie z uzatvorených a opustených uhoľných baní. Termín Požiadavka 5. august 2025 Členské štáty musia zverejniť verejný register všetkých uzatvorených a opustených podzemných baní, kde ťažba skončila po 3. auguste 1954. od 5. mája 2026 Emisie metánu z týchto lokalít sa musia priamo merať. 5. februára 2027 Vypracovať a spustiť plán mitigácie pre tieto bane. od 1. januára 2030 Zakazuje sa odvetrávanie a flérovanie (proces spaľovania neželaných plynov) z technológií na zachytávanie AMM. Týmto nariadením sa aj opustené bane stávajú súčasťou klimatickej politiky EÚ. Úspech však závisí od rýchlej koordinácie vlád, regulátorov a priemyslu. Príležitosť pre Európu Technológie na monitorovanie, zachytávanie a využitie AMM už existujú: Metán možno zachytiť zaplavovaním baní alebo odsávaním, prípadne využiť na výrobu tepla alebo elektriny – to je ekonomická príležitosť pre uhoľné regióny v transformácii. Aj keď spaľovanie metánu uvoľní CO₂, ide o výrazne lepšiu voľbu, než nechávať metán voľne unikať. Príklady z Nemecka: v Severnom Porýní-Vestfálsku bolo v roku 2020 takto zachytených a využitých 108 000 ton metánu. Bez mitigácie by emisie v regióne mohli do roku 2035 presiahnuť milión ton. Avšak skutočná zmena závisí od politickej vôle. Blížiaci sa augustový termín na zverejnenie zoznamu uzavretých a opustených uhoľných baní je len prvým krokom. Členské štáty teraz stoja pred úlohou premeniť plány na konkrétne opatrenia. EÚ nastavila rámec, ktorého úspech bude závisieť od jeho účinnej realizácie. Autor: Sabina Assan senior analytička, EMBER
Výkupná cena elektriny v roku 2026 by mala klesnúť takmer všetkým výrobcom. ÚRSO korekciou reaguje na vývoj trhu s palivami. Zásadný pokles čaká plyn. Aby štátna podpora výroby elektriny lepšie kopírovala trh s palivami, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prehodnocuje tzv. korekciu Pzn pre výrobcov, ktorí poberajú doplatok. Pzn zohľadňuje pohyby vstupného paliva na trhu tak, aby doplatok kopíroval reálne náklady výrobcu. ÚRSO prepočítava korekciu vždy k 31. júlu a k zmene pristúpi, len ak zmena nákladov na primárne palivo presiahne 8 % oproti referenčnej hodnote.
Regulačná rada bude opäť uznášaniaschopná. Prezident dnes vymenoval za nových členov odvolacieho orgánu ÚRSO Miloša Bikára a Mariána Parkányiho. Koncom mája sme upozornili na to, že Regulačná rada ÚRSO nie je uznášaniaschopná. Tento orgán pritom rozhoduje o odvolaniach regulovaných subjektov a má tiež zabezpečovať strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach. Rada ÚRSO má podľa zákona šiestich členov. Troch kandidátov na členov nominuje parlament, troch vláda. Začiatkom júna prezident Peter Pellegrini menoval do funkcie novú predsedníčku Rady Sylviu Kubinec Beňovú, ktorá bola nedávno hosťkou podcastu ENERGOKLUB. V nadväznosti na kritiku upozorňujúcu na riziká spojené s neobsadenými pozíciami, vládny kabinet schválil na dvojicu prázdnych kresiel, ktoré mali obsadiť jeho nominanti, štyroch kandidátov. Najprv to bola dvojica Márius Hričovský a Marián Parkányi, potom Miloš Bikár a Vojtech Červenka. Členov Regulačnej rady vymenúva prezident a z nominácií vlády si napokon v stredu (6. augusta) vybral. Peter Pellegrini vymenoval za nových členov Regulačnej rady Miloša Bikára a Mariána Parkányiho. Regulačná rada je týmto opäť uznášaniaschopná. Podľa zákona je tak vtedy, ak je v zložení predseda alebo podpredseda a minimálne ďalší traja členovia. Informáciu o menovaní do funkcie potvrdili pre ENERGOKLUB M. Parkányi aj M. Bikár. Odvolací orgán ÚRSO bude fungovať v zložení: Do kompletného zloženia Regulačnej rady ÚRSO chýba jeden člen, ktorého nominuje Národná rada SR. Naposledy bola Regulačná rada v kompletnom zložení v roku 2020. Kto sú noví členovia Regulačnej rady? Marián Parkányi bol od januára 2024 predsedom dozornej rady spoločnosti OKTE. Od roku 2022 začal pôsobiť aj v štruktúrach skupiny TESLA ako obchodný riaditeľ a manažér pre predaj batériových úložísk. Od decembra 2022 do decembra 2023 bol predsedom záujmového združenia právnických osôb Klaster energetických komunít Slovenska. KEKS si kladie za primárny cieľ trvalú podporu rozvoja konceptu komunitnej energetiky na Slovensku s ohľadom na využívanie a propagáciu OZE a zelených technológií. V období 2015 – 2022 bol zamestnancom ÚRSO najmä na rôznych pozíciách radcu, od decembra 2018 do novembra 2020 aj ako riaditeľ odboru vecnej regulácie. Miloš Bikár bol od novembra 2023 do polovice marca 2025 členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku ekonomiky spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predtým pôsobil od júla 2021 do začiatku októbra 2023 na pozícii riaditeľa a predsedu predstavenstva firmy OKTE. Pred nástupom do OKTE bol diplomatom pre inovácie v izraelskom Tel Avive. V minulosti zastával viacero manažérskych funkcií najmä v bankovom sektore a tiež bol finančným riaditeľom v Matador Holdingu. Dlhodobo pôsobí aj na Katedre podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Slovenské elektrárne v rámci projektu Phoenix preverujú možnosť výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) na piatich lokalitách. Z procesu posudzovania však bol vyradený areál bývalej tepelnej elektrárne v Novákoch. Kým verejná diskusia na Slovensku sa sústreďuje najmä na vládny zámer vybudovať novú jadrovú elektráreň s výkonom 1 200 MW, v pozadí pokračuje aj projekt Phoenix podporený vládou USA. Slovenské elektrárne získali grant 2 mil. dolárov na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorá má posúdiť vhodnosť technológie SMR v domácich podmienkach. Analýzou malo prejsť päť predbežne vytypovaných miest. Okrem Jaslovských Bohuníc a Mochoviec, kde dnes stoja jadrové bloky Slovenských elektrární, sa zvažovali nevyužívané pozemky bývalých elektrární Vojany a Nováky a takisto priemyselný areál U. S. Steel Košice. Slovenské elektrárne sa usilujú nájsť nové využitie pre areály odstavených prevádzok. Aj preto sa do počiatočného skríningu dostala lokalita Novák, kde sa uhoľná výroba skončila v roku 2023. Ukázalo sa však, že územie nie je vhodné na jadrový zdroj pre nestabilitu podložia spôsobenú blízkymi krasovými útvarmi a opustenými banskými priestormi.
Strácate sa v paragrafových zmenách zákona spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu? Príďte na praktický seminár, ktorý vás prevedie kľúčovými novinkami. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®. Kedy: 17. september 2025, 9:00 – 15:30 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Lektorom špeciálneho semináru bude Branislav Hamar z Ministerstva financií SR. PROGRAM SEMINÁRA: Prehľad zákonov o spotrebných daniach a správa spotrebných daní Jednotlivé zákony o spotrebných daniach – predmet dane, základ dane, sadzba dane, sankcie: Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja Predmet dane Druhy daňových subjektov Zdaňovacie obdobia Oslobodenie od dane Vrátenie dane Prepravy minerálnych olejov (medzištátne, vnútroštátne) Dokumenty sprevádzajúce prepravy Systém EMCS Evidencie Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Predmet dane Druhy daňových subjektov (rozdiely oproti starému zneniu zákona) Zdaňovacie obdobia Oslobodenie od dane Vrátenie dane Zelená elektrina Evidencie Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
Rešpektovaný český odborník Blahoslav Němeček už nepôsobí v spoločnosti EY. Blahoslav Němeček bol súčasťou Ernst & Young vyše 13 rokov. Zastával funkciu partnera tímu poradenstva pre klientov z odvetvia energetiky v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Zmenu pôsobiska avizoval na konferencii Česko-slovenské energetické fórum v Piešťanoch. „K 30. júnu 2025 končím ako partner v spoločnosti EY a vydám sa inou cestou. Ďakujem všetkým za spoluprácu a množstvo inšpiratívnych stretnutí,“ uviedol Blahoslav Němeček na konci diskusného panelu, ktorý moderoval. V tom čase však bližšie nešpecifikoval, kam povedú jeho ďalšie kroky. „Určite zostávam v rovnakom energetickom jazere,“ doplnil. Personálnu zmenu na kľúčovom poste potvrdila aj spoločnosť EY.