-
Firma SEPS plánuje v ďalšej dekáde megainvestície do posilnenia vedení
16. 1. 2025V rokoch 2025 až 2034 plánuje SEPS preinvestovať takmer 900 miliónov eur. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) plánuje v nadchádzajúcej dekáde masívne investície do infraštruktúry. V najbližšom investičnom cykle, v rokoch 2025 – 2034, by malo do rozvoja sústavy smerovať približne 866 miliónov eur. Až 90% z tohto balíka by mali predstavovať projekty výstavby nových elektrických staníc a vedení, resp. rekonštrukcie už existujúcich a ich smartifikácie. O podrobnostiach hovoril na nedávnej odbornej konferencii SPX Karol Kósa, výkonný riaditeľ sekcie rozvoja elektrizačnej sústavy spoločnosti SEPS. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy len tento týždeň predstavil verejnosti podrobnosti novej diaľkovo riadenej elektrickej stanice v Senici na Záhorí. Infraštruktúra má posilniť dodávky elektriny na západnom Slovensku. Existujúca 220 kV rozvodňa s transformátorom, ktorá bola v prevádzke viac než štyri dekády, sa postupne demontuje. Na jej mieste vyrastá úplne nová 400 kV rozvodňa s transformátorom (400/110 kV) s výkonom 350 MVA. Každoročné investície SEPS by mali dosiahnuť 90 miliónov eur Karol Kósa priznal, že tento cieľ je ambiciózny, najmä pri zohľadnení enormného nárastu cien za materiály, stavby a služby, ktoré možno na trhu pozorovať v posledných 3 až 4 rokoch. „Toto pre nás znamená obrovskú záťaž. Bolo to spôsobené post-covidovým stavom a následne inváziou Ruska na Ukrajinu,“ vysvetlil Karol Kósa na konferencii SPX Problémom sú predĺžené dodacie lehoty. Keďže kapacity dodávateľov nie sú dostatočné, pri niektorých zákazkách spoločnosť nedokáže spĺňať lehoty, ktoré si sama nastavila v investičných plánoch. „Len získanie výrobného slotu nás stojí 300 až 400 tisíc eur a ten transformátor tu ešte nemáme. To je len za rezerváciu a výrobu zariadenia v danom roku. Ešte musíme zaplatiť cenu transformátora,“ zdôraznil Karol Kósa a zároveň dodal, že výstavba infraštruktúrnych projektov môže zlyhať aj kvôli dĺžke obstarávacích procesov.
-
Prázdne potrubie, plné záväzky: Bude Gazprom ďalej platiť Eustream?
14. 1. 2025Ruská spoločnosť Gazprom Export je povinná platiť slovenskému prepravcovi Eustream poplatok za objednanú kapacitu bez ohľadu na to, či ju využije alebo nie. A to aj v aktuálnej situácii, kedy cez Veľké Kapušany neprúdi žiaden zemný plyn. Plynárenstvo je na Slovensku už niekoľko týždňov premiérskou témou. Hoci otázka možného predĺženia zmluvy medzi ruským Gazprom Exportom a prepravnou divíziou ukrajinského Naftogazu bola posledné roky centrom debát na odborných fórach (a po začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa tieto diskusie zintenzívnili), premiér Robert Fico ju megalomansky uchopil do svojich rúk až pred vypršaním kontraktu. Od svojej solitérnej cesty do Moskvy, tesne pred Vianocami, relatívne šikovne diktuje svoj vlastný politický naratív (minimálne u nás) do problematiky, ktorá však ďaleko presahuje dimenzie konvenčnej biznis dohody. Dajme bokom etický aspekt stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Tok ruského plynu cez Veľké Kapušany sa od 1. januára 2025 zastavil. Tento stav prirodzene nemusí byť konečný. Tranzit plynu sa o niekoľko týždňov, prípadne mesiacov, môže obnoviť. Túto možnosť nevylučujú ani mnohí západní analytici, ani autor tohto textu. Aj samotný fakt, že ruské rakety zatiaľ priamo nezasiahli ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru potvrdzuje, že Gazprom si zatiaľ ponecháva zadné dvierka otvorené. Aktuálne prázdne potrubie ale neznamená, že Eustream by mal zo dňa na deň prísť o zásadnú časť svojich výnosov. Klauzula ship-or-pay a čo to v praxi znamená Čo v mnohých komentároch k tejto téme absentuje, je fakt, že Gazprom má so spoločnosťou Eustream dlhodobú zmluvu o preprave plynu. Kontrakt platí do roku 2028 a jeho súčasťou je klauzula ship-or-pay, prostredníctvom ktorej si Gazprom platí za prepravnú kapacitu 50 miliárd metrov kubických ročne. Inými slovami, ruský dodávateľ fixne platí za zmluvne dohodnutú kapacitu bez ohľadu na to, či ju aj reálne využije alebo nie. V plynárenstve ide o štandardne využívaný nástroj, ktorý slúži, v tomto prípade, na ochranu prepravcu. Nie je to tak dávno, keď Gazprom plánoval obísť územie Ukrajiny a odkloniť tok plynu do Európy cez Nord Stream. A bola to práve klauzula ship-or-pay, ktorá by zmiernila ekonomické dôsledky pre Eustream a zachovala významnú časť výnosov, a teda aj dividend pre štát. Status quo, force majeure alebo čo môže nasledovať
-
Eurostat: Podiel OZE v energetickom mixe Slovenska klesol
13. 1. 2025Celoeurópske štatistiky ukazujú, že zatiaľ čo v EÚ podiel obnoviteľných zdrojov energie rástol, na Slovensku sa v roku 2023 znížil o takmer pol percenta. Vo Švédsku tvoria zelené zdroje až dve tretiny mixu, u nás necelých 17 %. Európske štatistiky za rok 2023 ukazujú, že zatiaľ čo v susednom Rakúsku dokázali medziročne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej konečnej spotrebe až o 6,7 %, v niektorých členských krajinách Únie sa zaznamenal pokles. Celkový podiel OZE na energetickom mixe krajín EÚ bol v roku 2023 na úrovni 24,5 %. Rok predtým dosiahol úroveň 23,1 %. Obnoviteľným zdrojom sa okrem Rakúska darilo aj v Bulharsku (+3,6 %), Fínsku a Španielsku (obe +3 %). Medziročné zníženie podielu ukázali štatistiky v prípade Chorvátska, Lotyšska, Luxemburska, Poľska a Slovenska.
-
Rekordné množstvá zobchodovanej elektriny. Ako rastie krátkodobý trh
9. 1. 2025Záujem o slovenský spotový trh každoročne rastie. Rekordné čísla zaznamenal denný trh, na ktorom sa vlani zobchodovalo 19,4 TWh elektriny. Oproti ostatným rokom došlo k zníženiu priemernej ceny elektriny. Renesanciu zažíva rovnako vnútrodenný trh, k čomu dopomohlo vlaňajšie zavedenie intra-day aukcií. Ako sa vyvíjalo obchodovanie na krátkodobých trhoch s elektrinou na Slovensku v roku 2024? Pozreli sme sa detailne na štatistiky spoločnosti OKTE, stopercentnej dcérskej firmy Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Svoje doterajšie maximum opäť prekonal denný trh, na ktorom sa vlani zobchodovalo 19,4 TWh elektriny, medziročne o 3 % viac. Priemerná cena obchodov na dennom trhu OKTE v roku 2024 klesla na úroveň 92,88 EUR/MWh, čo je medziročný pokles o približne 11 %. Aj v porovnaní s poslednými rokmi, špecificky krízovým rokom 2022, kedy mal priemerný ročný index hodnotu 264,94 EUR/MWh, sú štatistiky dôkazom, že trh sa cenovo upokojil a stabilizoval. O fenoméne záporných cien na slovenskom spote sme vlani písali viacero textov. Počas 12 mesiacov minulého roka bolo na dennom trhu OKTE zaznamenaných 288 hodín so zápornými hodnotami, čo medziročne predstavuje vyše trojnásobné zvýšenie (pre porovnanie v roku 2023 bolo evidovaných 90 hodín so zápornými cenami). Najčastejšie počas víkendov a sviatkov dochádza v našom regióne k extrémnym situáciám. Takým bola aj nedeľa 12. mája 2024, kedy v poobedných hodinách klesla cena do mínusových hodnôt. Najviac sa prepadla o 14:00 na - 146,13 EUR/MWh. Vlani sa vyskytlo 46 hodín s nulovou hodnotou. Naopak, hodiny s najvyššími cenovými úrovňami sa vyskytli v závere roka. Konkrétne vo štvrtok 12. decembra o 18:00 vystúpila na 850 EUR/MWh. Čítajte ďalej: ako sa vyvíja obchodovanie na vnútrodennom trhu OKTE čo znamenalo pre trh vlaňajšie spustenie intra-day aukcií
-
Denný trh s elektrinou čaká rozšírenie o 15-minútovú obchodnú periódu
7. 1. 2025Spoločnosť OKTE sa pripravuje na zavedenie 15-minútovej obchodnej periódy na dennom trhu s elektrinou. Projekt, ktorý by mal priniesť spresnenie predikcií, zníženie nákladov na vyrovnávanie odchýlky a zlepšiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie, sa bude implementovať koordinovane v rámci EÚ. V roku 2025 čakajú obchodovanie na dennom trhu s elektrinou zmeny. Firma OKTE, ktorá je stopercentnou dcérou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, zavedie pre účastníkov trhu možnosť zadávať aj štvrťhodinové produkty. Prechod na 15-minútový obchodný interval sa uskutoční koordinovane v rámci Európskeho jednotného denného trhu (SDAC). Aktualizovaný harmonogram spustenia novinky v jednotlivých obchodných oblastiach, ktoré sú prepojené v rámci SDAC bol oznámený koncom minulého roka. Termín bol stanovený na 11. jún 2025, pričom prvým dňom dodávky bude nasledujúci obchodný deň (12. jún 2025). Ostrej prevádzke bude predchádzať komplexné testovanie s účastníkmi trhu. Po nasadení novej obchodnej periódy bude nasledovať dvojtýždňová lehota, počas ktorej by v prípade výskytu akýchkoľvek problémov bol umožnený návrat do predchádzajúceho stavu. Táto poistka má zaistiť kontinuitu prepojeného denného trhu v EÚ. Čítajte ďalej: aké benefity pre trh má priniesť nová obchodná perióda čo sa zmení pri zadávaní produktov na dennom trhu ako bude prebiehať testovanie so SK účastníkmi trhu aké sú záložné riešenia po štarte 15-minútového produktu
-
Zvrat nenastal. Tranzit ruského plynu cez Kapušany sa zastavil
2. 1. 2025Hoci tok zemného plynu z Ukrajiny vo Veľkých Kapušanoch sa v novom roku podľa očakávania zastavil, nemusí ísť o konečné riešenie. Aké sú ďalšie možné scenáre? Slovenský prevádzkovateľ tranzitnej siete, spoločnosť Eustream, bezprostredne v stredu (1. januára 2025) informoval, že tok zemného plynu z Ukrajiny na vstupnom bode Veľké Kapušany na ukrajinsko-slovenskej hranici sa zastavil. Aktuálne informácie o výške technických, voľných a zazmluvnených kapacít sú dostupné na webe Eustream. Naplnili sa tak tvrdenia politických špičiek Ukrajiny, že firma Naftogaz neplánuje po 31. decembri 2024 predĺžiť dlhodobý tranzitný kontrakt s ruským gigantom Gazpromom. Nepomohol ani lobizmus zástupcov Vlády SR. Pozornosť vzbudila najmä kontroverzná návšteva premiéra Roberta Fica v Moskve. Predchádzali jej však aj rokovania zástupcov Ministerstva hospodárstva SR a spoločnosti SPP so zástupcami Gazpromu v Petrohrade. Konflikt na Ukrajine sa z pohľadu spoločnosti Eustream pretavil do zásadného poklesu prepraveného plynu z Ruskej federácie a logicky aj tržieb firmy. Kým v roku 2019 Eustream prepravil 70 mld. metrov kubických (m3) cez územie SR, v roku 2023 to bolo 16,1 mld. m3. Domáci prepravca musí preto hľadať ďalšie možnosti, ako využiť potenciál svojej infraštruktúry. Zástupcovia Eustream na odborných fórach zdôrazňovali, že firma systematicky investovala do svojho rozvoja a je v dobrej technickej kondícii. K najviac skloňovaným patrí projekt Solidarity Ring zameraný na zvýšenie dodávok z Azerbajdžanu. Do EÚ by mohlo v krátkodobom horizonte a pri minimálnych úpravách existujúcej infraštruktúry prúdiť približne 5 mld. kubíkov plynu z tohto regiónu cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko. Po ukončení konfliktu bude ekonomicky zaujímavé tiež skladovanie plynu na Ukrajine, potenciál vykazujú aj projekty zamerané na vodík a import LNG. Dlhodobo sa zvyšuje dopyt po krátkodobej kapacite. Jedným z dôsledkov spomenutých faktorov je, že Eustream od nového roka zvýšil tarifné poplatky. Na všetkých vstupných a výstupných bodoch sa zaviedol nový spôsob výpočtu metódou poštovej známky, ktorá nahradila zaužívanú metódu cenového stropu. SPP: Na zastavenie dodávok ruského plynu sme pripravení Štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) ubezpečuje, že vďaka diverzifikačnej stratégii budú mať zákazníci spoločnosti garantované plynulé dodávky zemného plynu. „Prvým pilierom sú diverzifikačné obchodné zmluvy na nákup plynu z iného ako ruského zdroja uzavreté so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. Tieto zmluvy sú flexibilné a vieme navýšiť nielen požadované množstvo plynu, ale aj dĺžku platnosti týchto zmlúv. To znamená, že sme na zastavenie dodávok ruského plynu cez územie Ukrajiny plne pripravení,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz. Za druhým pilier bezpečnosti dodávok označil Vojtech Ferencz diverzifikované prepravné trasy. SR má prepojenie s každou z okolitých krajín. Preferovanou alternatívnou prepravnou trasou počas zimnej sezóny je pre SPP plynovod z Nemecka cez Rakúsko alebo Česko ČR s dostatočnou výškou voľnej, prípadne už rezervovanej prepravnej kapacity. Ďalšou možnosťou je plynovod TurkStream cez Turecko a ďalej Bulharsko, Srbsko a Maďarsko V minulosti využila spoločnosť SPP aj prepravnú trasu z Chorvátska či Talianska, cez Rakúsko na Slovensko. Vzhľadom na vysoké tranzitné poplatky sa v tomto roku ako najmenej pravdepodobný, ale nie vylúčený, javí prepravný koridor cez Poľsko. Tretím pilierom sú podľa šéfa SPP zásobníky plynu. „V zásobníkoch na Slovensku máme v súčasnosti k dispozícii o približne 20% viac plynu ako v minulom roku. Navyše, sme prijali rozhodnutie, že naša kapacita v zásobníkoch bude naplnená na 100 % nielen na začiatku vykurovacej sezóny, ale aj na začiatku roku, teda v januári 2025. Z pohľadu bezpečnosti dodávok má SPP počas prebiehajúcej zimy v kombinácii diverzifikačných zmlúv, zabezpečených prepravných trás a plynu v zásobníkoch k dispozícii doteraz najväčšie množstvo plynu za posledné roky,“ doplnil Vojtech Ferencz. Zastavenie prepravy cez Ukrajinu nemusí byť konečné
-
Ako podniky zareagovali na zmenu v stanovení rezervovanej kapacity?
23. 12. 2024Od budúceho roka dochádza na základe novelizácie cenovej vyhlášky ÚRSO v elektroenergetike k zmene stanovenia rezervovanej kapacity. Ako dotknutí odberatelia území jednotlivých distribučných firiem pristúpili k tejto zmene? Kým doteraz bola minimálna hodnota rezervovanej kapacity odberného miesta stanovená ako 20 % z maximálnej rezervovanej kapacity (MRK), podľa nových pravidiel sa tento podiel mení na 50 %. Zmena legislatívy môže mať na podniky od 1. januára 2025 zásadný finančný dopad. Konkrétne tie, ktoré mali doteraz rezervovanú kapacitu nastavenú na menej ako 50 % a nepožiadali svojho prevádzkovateľa distribučnej sústavy o zníženie MRK. Zákazníci mali pol roka na optimalizáciu svojich potrieb. Zmena je dôsledkom novelizácie vyhlášky ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorá vstúpila do účinnosti od 1. júla. Distribútori v predstihu informovali dotknutých zákazníkoch o úprave legislatívy. Ak na výzvu optimalizácie nezareagovali a výška ich rezervovanej kapacity bola nastavená na menej ako predmetných 50 %, distribútor im od 1. januára 2025 automaticky zvýši aj výšku platieb.
-
Panel expertov: Ako hodnotíte zmenu v oblasti zdieľania elektriny?
19. 12. 2024Novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu, okrem iného, prináša aj novinky v oblasti zdieľania elektriny, ktoré bude po novom možné len v rámci jednej bilančnej skupiny. Viacerých odborníkov sme sa pýtali, ako túto zmenu hodnotia. V Zbierke zákonov bol zverejnená novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá vstupuje do účinnosti od 1. januára 2025. Právny predpis, okrem iného, upravuje aj zdieľanie elektriny. Kým doteraz bolo možné v rámci Energetického dátového centra (EDC), ktoré prevádzkuje spoločnosť OKTE, zdieľať elektrinu naprieč bilančnými skupinami, od 1. januára 2025 to už neplatí. Po novom by za všetky odberné a odovzdávacie miesta v rámci skupiny zdieľania mal prebrať zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania. Téme úpravy zdieľania elektriny sme sa minulý týždeň podrobne venovali v tomto texte. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor ďalších expertov, ktorí sa venujú problematike. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Podľa nového znenia pravidiel trhu má byť zdieľanie elektriny obmedzené na jednu bilančnú skupinu. Ako vnímate zmenu, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. januára 2025? Rastislav Hanulák partner a advokát, advokátska kancelária CAPITOL LEGAL GROUP "Mám v prvom rade výhradu k spôsobu, akým sa pravidlá trhu v tejto veci zmenili. Bez diskusie, dokonca aj bez toho, aby bola táto otázka otvorená návrhom vyhlášky. Mnohí účastníci trhu sa môžu cítiť dotknutí. Obzvlášť v situácii, že ich vlastné pripomienky úrad odmietol ako pripomienky nad rámec návrhu. Takto sa legislatíve od počiatku odopiera legitimita, ktorú môže mať len norma, proti zavedeniu ktorej mal adresát možnosť vzniesť riadne zdôvodnené námietky. Preto sa celý „cirkus“ s názvom pripomienkové konanie organizuje. Navyše sa pýtam, že ako regulátor vyrieši rozpor medzi zákonným právom koncového odberateľa zvoliť si slobodne dodávateľa a podmienkou mať rovnakého dodávateľa medzi všetkými zdieľajúcimi? Cui bono? Pretože po novom budú môcť zdieľať len odberatelia, ktorých dodávateľ im láskavo dovolí zdieľať elektrinu a ešte aj spomedzi nich len takí, ktorých neodradí zložitý systém notifikácií a sankcií, ktorý sa podľa mojich skúseností začal objavovať v zmluvách viacerých dodávateľov. Na druhej strane si uvedomujem akútnu potrebu riešiť nedostatky systému zdieľania, ktoré ovplyvňujú dodávateľov z dôvodu sťaženej predvídateľnosti odchýlky. Za odchýlku aj počas zdieľania niekto zodpovednosť niesť musí. Osobne by som skôr preferoval riešenie na úrovni zmluvy, veď koniec koncov jednou zo služieb dodávateľa je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku. U odberateľa, ktorý sa rozhodne zdieľať bude odplata za túto službu zohľadňovať aj zvýšené riziko dodávateľa, a preto by mohla byť vyššia a zohľadňovať aj priebeh a objemy zdieľania. Regulátor sa mohol zamerať skôr na uvoľnenie pravidiel cenovej regulácie u domácností a ostatných zraniteľných odberateľov, aby sa dodávateľom uvoľnili ruky aj v tomto segmente. Záverom by som ale ešte rád poukázal na nový inštitút spoločného využívania energie v zmysle čl. 15a revidovanej smernice o spoločných pravidlách vnútorného trhu (v rámci Fit For 55), čo je vlastne inštitucionalizované zdieľanie energie (okrem iného samozrejme) a vlastne aj praktická odpoveď na otázky kladené pri analýze pojmu aktívny odberateľ, ktorým je v zmysle definície aj skupina spoločne konajúcich koncových odberateľov elektriny. Tu podotýkam, že smernica oproti zákonu vymedzuje činnosť spoločne konajúcich koncových odberateľov len v príslušných vymedzených hraniciach alebo priestoroch, čiže podstatne užšie ako je prax slovenského zdieľania. Po novom sa týmto má zakotviť právo na spoločné využívanie energie, ktoré umožní zdieľajúcim určiť profesionálneho organizátora, ktorým môžu byť aj dodávatelia elektriny. Smernica požaduje, aby sa spoločne využívaná elektrina dodávaná do siete odpočítala od celkovej nameranej spotreby v rámci časového intervalu, ktorý nie je dlhší ako obdobie zúčtovania odchýlok, ale hlavne výslovne garantuje odberateľom zapojeným do spoločného využívania energie zvoliť si svojho dodávateľa podľa štandardných pravidiel. A tie v novom článku 4 umožňujú mať popri zmluve o dodávke elektriny aj zmluvu o spoločnom využívaní energie. So zdieľajúcimi odberateľmi teda nebude možné zaobchádzať inak ako s bežnými odberateľmi. Inštitút spoločného využívania energie umožní aj využitie nezávislých výrobných zariadení do 6 MW v rámci schém zdieľania. Podotýkam, že práce na legislatíve transponujúcej aj vyššie uvedenú smernicu sú podľa mojich najčerstvejších informácií v plnom prúde a predloženie prvých návrhov do legislatívneho procesu sa dá očakávať zrejme už v prvom štvrťroku budúceho roka. Transpozičná lehota vo vzťahu k spoločnému využívaniu energie však uplynie až v júli 2026." Richard Modrák predseda, Klaster energetických komunít Slovenska "Navrhnuté ustanovenie považujeme za neprijateľné a to z dôvodov nesúladu s princípmi transparentnosti legislatívneho procesu, ako aj s európskou legislatívou a zásadami voľného trhu, neboli v pôvodnom návrhu vyhlášky a neboli predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, čím došlo k porušeniu základných zásad legislatívneho procesu: Zmena sa dostala do PTE až po MPK a účastníci trhu sa k nej nemali možnosť vyjadriť, čo je v rozporom s legislatívou upravujúcou legislatívny proces. Toto zakladá nebezpečný precedens pre budúce zmeny bez možnosti vyjadrenia a pripomienkovania. Zmena sa do PTE dostala nelegálne. Závažným spôsobom zasahuje do trhu s negatívnym dopadom na existujúcich odberateľov, ktorí už zdieľajú elektrinu – dotkne sa väčšiny registrovaných skupín zdieľania v EDC. Nebolo definované prechodné obdobie, kde by si subjekty mohli zmeniť dodávateľa. Odberatelia majú zákonné právo zdieľať elektrinu aj zákonné právo slobodnej zmeny dodávateľa. Uvedená zmena im neumožňuje súčasné uplatnenie si svojich zákonných práv a z toho dôvodu pokladáme ustanovenie za nezákonné a obmedzujúce hospodársku súťaž. Uznesenie obmedzuje zdieľanie nielen medzi aktívnymi odberateľmi, ale aj v rámci komunít a energetických spoločenstiev. Zdieľanie v bytových domoch je tak možné len v prípade, že odberatelia vo všetkých bytových jednotkách a spoločných priestoroch majú rovnakého dodávateľa resp. subjekt zúčtovania. Toto je v praxi neuplatniteľné v súvislosti so slobodnou voľbou dodávateľa." Martin Ondko predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, spoločnosť MAGNA ENERGIA a.s. "Zmena je vynútená doterajším rozbehom EDC, ktoré sa začalo uberať zvláštnym smerom: nad rámec zákonom oprávnených „aktívnych odberateľov“ a „energetických spoločenstiev“, vytvorili v IS EDC „samoobsluhu“ aj s neaktívnymi odberateľmi, ktorí v Zákone o energetike oprávnení nie sú. Bola zavedená „skupina zdieľania“, ktorá, na rozdiel od aktívneho odberateľa a energetického spoločenstva, nemá povinnosť zabezpečenia vlastnej alebo prenesenej odchýlky. Zdieľanie v „skupine zdieľania“ cez viacero bilančných skupín je u jednotlivých subjektov zúčtovania nepredikovateľné a spôsobuje dodávateľom zvýšené náklady na odchýlku, zvlášť v poslednej dobe pri výraznom náraste zúčtovacích cien. Tak, ako to bolo zavedené, je to voči dodávateľom diskriminačné (platia za niečo, čo nevedia ovplyvniť) a s prihliadnutím na absenciu informácií od EDC sa trh stal v tejto časti netransparentný. Zmena je prijatá rýchlo, ale snáď včas, aby to nenapáchalo ďalšie škody u subjektov zúčtovania, ktorí to bez prenesenia na odberateľov, platia."
-
Lepšie riešenie sa opäť nenašlo. Plošná regulácia zostáva realitou
16. 12. 2024Kabinet rozhodol, že aj v roku 2025 zastropuje ceny elektriny, plynu a tepla pre domácnosti. Konečný účet za energopomoc by mal vyjsť na 282 miliónov eur. Hoci regulátor ÚRSO začiatkom decembra ohlásil zvýšenie priemerných regulovaných cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti v roku 2025, doteraz nebola zodpovedaná otázka, ako sa zachová vládny kabinet. Vlani krátko po nástupe vlády Roberta Fica ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôvodnila rozhodnutie o zastropovaní cien energií tým, že kvôli krátkosti času nebolo možné prijať spravodlivejšie riešenie. Po roku sa však zmenilo iba málo. Hoci Denisa Saková len pred niekoľkými týždňami avizovala, že rezort má pripravený aj koncept pre adresnejšiu pomoc, kabinet sa opätovne rozhodol pre plošné riešenie. Vláda na piatkovom rokovaní (13.12.) prijala päticu nariadení. V teplárenstve sa naďalej bude uplatňovať maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre koncových odberateľov v bytových budovách, sociálnych zariadeniach alebo študentských domovoch, pre ktorých bude cena tepla v roku 2025 zastropovaná na úrovni roka 2023. Viac o nariadeniach tu. Ako bude vyzerať schéma pomoci pri dodávke plynu Kým pri elektrine bolo už v novembri zrejmé, že na základe dohody vlády so Slovenskými elektrárňami zostane cena komodity ohraničená na úrovni 61 EUR/MWh, plyn bol otázny.
-
Vláda pokračuje v regulácii cien za dodávku tepla aj v roku 2025
13. 12. 2024Vláda schválila nariadenie o maximálnej cene tepla za dodávku pre odberateľov v bytovkách, sociálnych zariadeniach či internátoch v budúcom roku. Ministri dnes schvaľovali energetickú pomoc pre veľkú časť odberateľov plynu a tepla. Návrhy predložila ministerka hospodárstva Denisa Saková. V teplárenstve sa naďalej bude uplatňovať maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre koncových odberateľov v bytových budovách a koncových odberateľov tepla v zariadeniach sociálnych služieb zapísaných do registra sociálnych služieb, prevádzkach zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a študentských domovoch, pre ktorých bude cena tepla v roku 2025 zastropovaná na úrovni roka 2023, najviac však na úrovni 199 EUR/MWh s DPH. Rozdiel medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda, bude dodávateľom tepla uhrádzať Ministerstvo hospodárstva SR. Pri výpočte jednozložkovej hodnoty maximálnej ceny tepla sa pre regulovaný subjekt pri uplatnení ceny tepla má zachovať fixná zložka maximálnej ceny tepla vo výške schválenej úradom pre rok 2025. Štátny rozpočet bude pomoc s cenami tepla podľa odhadu ministerstva stáť 112,18 mil. eur, z toho 66,48 mil. eur v budúcom roku a 45,7 mil. eur v roku 2026. Pri výpočte odhadovanej úhrady počítalo s objemom dodávky tepla na úrovni 4,13 TWh (z toho 4 TWh pre bytové budovy a 0,13 pre ďalších vybraných koncových odberateľov tepla). Bez vykonania krízovej regulácie dodávky tepla by sa podľa odhadov ministerstva hospodárstva priemerná prepočítaná koncová cena pre domácnosti mohla vyšplhať z priemernej uplatňovanej ceny 132,87 EUR za MWh s DPH (112,87 EUR/MWh s DPH + 20 EUR/MWh) na 182,29 EUR za MWh s DPH, čo by predstavovalo navýšenie ceny v porovnaní s rokom 2023 o viac ako 37 %. Dvojročné preplácanie
-
Nové obmedzenie v zdieľaní elektriny? Názory trhu na postup ÚRSO sa rôznia
12. 12. 2024Zdieľanie elektriny má byť po novom obmedzené len v rámci jednej bilančnej skupiny. Postup ÚRSO, ktorý po vyhodnotení MPK novú úpravu nečakane zapracoval do návrhu pravidiel trhu, vyvolal rozruch medzi účastníkmi trhu. Časť z nich zmenu víta, iní hovoria o prekážke v zdieľaní a nesúlade s legislatívou EÚ. Novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou (207/2023) smeruje do finále. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania (MPK) sa v návrhu materiálu objavilo nové ustanovenie, ktoré mení pravidlá zdieľania elektriny. Kým doteraz bolo možné v rámci Energetického dátového centra (EDC), ktoré prevádzkuje spoločnosť OKTE, zdieľať elektrinu naprieč bilančnými skupinami, od 1. januára 2025 by to však už platiť nemalo. Ak nedôjde k zmene, po novom by za všetky odberné a odovzdávacie miesta (OOM) v rámci skupiny zdieľania mal prebrať zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania. Čítajte ďalej: Aký je pohľad dodávateľov a prečo im súčasný stav spôsobuje problémy. Ako sa zmena dotkne existujúcich skupín zdieľania v systéme EDC. Ako vníma nové ustanovenie v pravidlách trhu spoločnosť OKTE. Aké sú možné scenáre toho, čo môže nastať od budúceho roka.
-
Dodávatelia sa môžu hlásiť o zastropovanú elektrinu pre domácnosti
11. 12. 2024Do piatku 13. decembra môžu oprávnení dodávatelia elektriny pre domácnosti oznámiť Slovenským elektrárňam záujem o kúpu elektriny za zastropovanú cenu 61 EUR/MWh pochádzajúcu z jadrových elektrární. Slovenské elektrárne v súlade s uznesením vlády a rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR o všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) vyzvali oprávnených dodávateľov na prejavenie záujmu o dodávku elektriny vyrobenej z jadrových elektrární za zastropovanú cenu pre odberateľov v segmente domácností. Dodávatelia musia svoj záujem prejaviť písomným oznámením do piatku 13. decembra 2024. Oprávnení dodávatelia, ktorí majú záujem o kúpu elektriny v produkte baseload pre domácnosti na rok 2025, musia splniť podmienky uvedené v rozhodnutí.
-
Zvýšenie likvidity aj nedostatočná kapacita. Aké sú prvé skúsenosti s pripojením do platformy PICASSO?
10. 12. 2024Spoločnosť SEPS sa v priebehu minulého týždňa pripojila k medzinárodnej platforme MARI, ktorá umožňuje cezhraničnú výmenu regulačnej elektriny z terciárnej regulácie. Stalo sa tak necelý mesiac po pripojení k platforme PICASSO. Platforma MARI poskytuje pre pripojených prevádzkovateľov podporných služieb v rámci EÚ spoločný priestor na obstaranie cezhraničnej regulačnej energie. Kým projekt PICASSO cieli na sekundárnu regulácie (aFRR), projekt MARI sa zameriava na terciárnu reguláciu (mFRR). Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) termíny pripojenia k obom platformám v minulosti viackrát aktualizovala, pričom 1. júla 2024 došlo k spusteniu lokálnej prevádzky projektov MARI a PICASSO (alebo tzv. technický go-live). Systém však zostal virtuálne stále oddelený. Maximálne ceny pre regulačnú elektrinu tak boli aj ďalej regulované, v dôsledku čoho trh fungoval v bežnej prevádzke a bez výraznejších zmien pre jeho účastníkov. Celá slovenská regulačná oblasť sa pripojila do platformy PICASSO v zmysle harmonogramu dňa 5. novembra 2024. V praxi došlo k zavŕšeniu niekoľko rokov trvajúceho procesu. Spoločnosť SEPS v tom čase zároveň finišovala s prípravami na pripojenie k projektu MARI, ktoré prebehlo podľa plánu minulý týždeň dňa 3. decembra 2024. Na rozdiel od platformy PICASSO, v prípade MARI ide o regulačnú elektrinu s manuálnou aktiváciou. Pripojenie do európskej platformy MARI prináša viaceré zásadné zmeny, ktoré menia doterajší spôsob aktivácie a ocenenia štandardných produktov služby mFRR. Ponuky od domácich poskytovateľov podporných služieb sú zozbierané a zaslané na platformu, ktorá všetky prijaté ponuky zhromaždí, vyhodnotí a zoradí do spoločného cenového rebríčka. Tento "rebríčkový" princíp (merit-order) má optimalizovať náklady na regulačnú elektrinu. Platforma MARI taktiež zabezpečuje optimalizáciu aktivácie regulačnej elektriny na základe požiadaviek prevádzkovateľov prenosových sústav v závislosti od vzniknutej výkonovej nerovnováhy v príslušnej regulačnej oblasti. Aktivované sú prioritne cenové ponuky s najnižšou cenou v rámci spoločného cenového rebríčka. Pri aktivácii berie platforma do úvahy dostupné kapacity medzi prepojenými ponukovými oblasťami. Kým na prvé skúsenosti s pripojením k platforme MARI si ešte musíme počkať, v prípade platformy PICASSO už je možné zosumarizovať prvý mesiac ostrej prevádzky.
-
Slováci doteraz vyzdieľali cez systém EDC takmer 2 GWh elektriny
4. 12. 2024V Energetickom dátovom centre, ktoré prevádzkuje spoločnosť OKTE, je aktuálne registrovaných 99 aktívnych skupín zdieľania. Od vlaňajšieho spustenia systému až doteraz boli vyzdieľané 2 GWh elektriny. Na jeseň s nižšou intenzitou slnečného svitu postupne klesal objem zdieľanej elektriny, hoci počet skupín zdieľania rástol. Energetické dátové centrum (EDC) je v prevádzke už viac než rok. Systém spoločnosti OKTE, stopercentnej dcéry SEPS, ktorý má zjednodušiť výmenu dátových tokov medzi existujúcimi, ale aj novými účastníkmi trhu s elektrinou, akými sú aktívny odberateľ, agregátor flexibility, prevádzkovateľ zariadenia na uskladnenie elektriny a energetické spoločenstvo, sa rozbiehal postupne v niekoľkých etapách. K spusteniu minimalistickej verzie došlo 2. októbra minulý rok, pričom do fázy plnohodnotnej funkčnosti prešiel projekt od 1. júla 2024. Ku koncu novembra 2024 bolo v systéme EDC evidovaných 99 aktívnych skupín zdieľania. „Všetky skupiny zdieľania sú tvorené aktívnymi odberateľmi, zatiaľ nemáme registrované žiadne energetické spoločenstvo ani komunitu vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedol Peter Čulen, vedúci tímu EDC spoločnosti OKTE, ktorý informoval o podrobnostiach na nedávnom špeciálnom seminári "Komunitná energetika na Slovensku". K historicky prvému zdieľaniu elektriny v rámci systému EDC došlo už v októbri 2023. Spočiatku sa objem zdieľanej elektriny v rámci 15-minútových zúčtovacích periód hýbal v minimálnych úrovniach. V závere vlaňajška, od októbra do decembra bolo vyzdieľaných približne 1000 MWh elektriny. Postupne však tento objem začal rásť, čo súvisí s rastúcim počtom účastníkov, ale aj sezónnym vplyvom, ako je klesajúca výroba z fotovoltiky.
-
ÚRSO ohlásil regulované ceny energií na rok 2025
2. 12. 2024Priemerné ceny elektriny klesnú, plyn by mal zdražieť. Pri cene tepla sa prejavia veľké lokálne rozdiely. Ešte dnes bude o cenách energií rokovať aj koalícia. Predseda energetického regulačného úradu dnes oznámil priemerné výšky regulovaných cien za dodávku elektriny, plynu a tepla pre zraniteľných odberateľov, ktoré by podľa platnej legislatívy mali platiť v budúcom roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dodávateľom stanovuje maximálne ceny za dodávku. Neviditeľná ruka trhu nefunguje a stále zlyháva, uviedol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík na tlačovej konferencii. Regulátor podľa neho vo svojich tohtoročných cenových vyhláškach nastavil referenčné ceny tak, aby dodávatelia nákupy komodít optimalizovali. Všetci odberatelia majú byť podľa Holjenčíka schopní platiť ceny za energie a dodávatelia majú mať pokryté náklady a primeraný zisk. V súčasnosti už uzavrela cenové konania u veľkej časti dodávateľov, niektoré stále prebiehajú. Premiér aj ministerka hospodárstva v predošlých dňoch uviedli, že v reakcii na oznámenie regulátora, vláda prijme opatrenia na zmiernenie rastu cien energií. Ešte v novembri vláda schválila budúcoročné zastropovanie ceny silovej elektriny pre domácnosti na úrovni 61 EUR/MWh. Po dnešnom oznámení regulovaných cien predsedom ÚRSO sa očakáva, že politici objasnia podobu schémy pomoci domácnostiam pri dodávke plynu a tepla. Elektrická energia Pri elektrine predseda ÚRSO pripomenul, že na trhu došlo k poklesu ceny komodity. Zároveň vo vyhláške stanovil referenčnú cenu elektriny na úrovni 61 EUR/MWh. Domácnosti v kategórii D1 a D2 mesačne ušetria niekoľko centov, odberatelia v kategórii D5 by mohli v priemere platiť takmer o 2 eurá menej. Pokles ceny komodity na trhu sa pozitívne odrazil aj na znížení ďalších poplatkov, napríklad pri platbách za podporné služby, ktoré slúžia na vybalansovanie sústavy. Ďalšie tarify vstupujúce do koncových cien elektriny ešte nie sú známe. Zemný plyn Domácnosti, ktoré využívajú plyn len na varenie, by mali zaplatiť mesačne o necelé euro viac než v tomto roku. Odberatelia v kategórii D2 využívajúci plyn aj na ohrev vody by si mali podľa rozhodnutí regulátora priplatiť mesačne o 13 eur viac. V kategórii D3, v ktorej odberatelia plynom navyše aj kúria, regulátor očakáva nárast o viac než 28 eur mesačne. Približne 30 eur navyše by mesačne mali na plyn vynaložiť aj zraniteľní odberatelia ako sú domovy dôchodcov či sociálne byty. Malé podniky môžu očakávať pokles ceny plynu, napríklad v kategórii M3 až o 714 eur mesačne. V prípade týchto odberateľov vláda cenu komodity neupravuje, odvíja sa od vývoja ceny na trhu a regulačného vzorca. ÚRSO už vydal rozhodnutie pre spoločnosť SPP - distribúcia s cenami za distribúciu plynu. Tá tvorí približne 30 % koncovej ceny plynu, ktorú platia zákazníci v segmente domácností. Predseda ÚRSO dnes zdôraznil, že cena distribúcie sa v priemere nezmení. Podľa vyčíslených vplyvov by menším odberateľom s ročnou spotrebou plynu od 2000 do 43 000 kWh plynu ročne mala cena za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu oproti roku 2024 klesnúť asi o 6,5 %. Naopak odberatelia s ročným odberom medzi 50 GWh do 1000 GWh si za distribúciu priplatia približne o 5 % viac. Ceny za prepravu plynu pre spoločnosť Eustream v kalendárnom roku 2025 regulátor menil ešte v júni tohto roka. Oproti doterajšiemu systému cenového stropu sa zavedie systém poštovej známky. Regulátor pri prevádzkovateľoch plynárenskej infraštruktúry významne okresal náklady operátorov. Očakáva totiž pokračujúci trend poklesu spotreby plynu a to až o 10 % oproti roku 2024. Teplo Regulačný úrad v tomto roku uskutočnil prieskum medzi dodávateľmi tepla. V prípade subjektov, u ktorých sa ukázal potenciál zníženia zmluvnej ceny, chce začať ex offo konania, ak k návrhu na zmenu ceny nepristúpili samotní dodávatelia. V porovnaní s rokom 2024 by priemerné náklady na teplo na byt mali klesnúť asi o 2,8 %. Výška platieb však bude značne diverzifikovaná, keďže závisí od lokality, odlišne koncipovaných zmlúv medzi výrobcom a dodávateľom, samotného zdroja tepla aj systému rozpočítavania tepla. Predseda ÚRSO uviedol, že zatiaľ čo vo Fiľakove by mal priemerný byt ušetriť asi 232 eur ročne, v Krompachoch odberateľom tepla ročné náklady stúpnu asi o 130 eur. Sumár niektorých základných dát, ktoré pripravil ÚRSO k cenám energií pre rok 2025, je dostupný na tomto odkaze.
-
Príprava novej atómky si zrejme vyžiada zmeny v spoločnosti JESS
29. 11. 2024Ak pôjde všetko podľa plánu, zmluva s víťazom tendra na výstavbu novej atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by sa mala podpísať v apríli 2027. Náročný projekt má manažovať štátom kontrolovaný podnik. O akých zmenách sa uvažuje? Oživený zámer nového jadrového zdroja s inštalovaným výkonom 1200 MW sa opäť dostáva do centra diania. Tender na dodávateľa technológie by sa mal vyhlásiť na budúci rok v júni. Hoci financovanie atómovej elektrárne nie je jasné, spoločnosť JESS stihla získať súhlasné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), súlad s územným plánom obce, osvedčenie Ministerstva hospodárstva (MH SR) na výstavbu energetického zariadenia a povolenie Úradu jadrového dozoru na umiestnenie stavby jadrového zariadenia. V spoločnosti JESS došlo v polovici novembra k zmene vedenia Novým predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom JESS sa stal Tomáš Vavruška, ktorý v týchto funkciách nahradil Romana Sporinu. Vo vládnom materiáli, ktorý bol schválený minulý týždeň, sa hovorí aj o tom, že projekt má manažovať spoločnosť, ktorá je pod stopercentnou kontrolou štátu, predovšetkým z pohľadu vlastníctva pozemkov. Spoločnosť JESS, kde štátny JAVYS kontroluje 51 % akcií a zvyšných 49 % akcií vlastní česká firma ČEZ Invest Slovensko (predtým známa ako ČEZ Bohunice), takto stanovenú podmienku nespĺňa. „To samozrejme nevylučuje iný model spolupráce so spoločnosťou ČEZ alebo ďalším partnerom. Zatiaľ postupujeme v zmysle toho, ako to máme dohodnuté s akcionármi,“ uviedol na otázku portálu ENERGOKLUB Tomáš Vavruška na konferencii JADRO v Bratislave. „Všetky aktivity sú v súlade s dohodou s akcionármi. Týka sa to aj rozvoja projektov v oblasti OZE aj vodíka, ktoré boli odsúhlasené akcionármi. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť.“
-
Aké sú postoje Slovákov k energetickej politike EÚ?
26. 11. 2024Tohtoročný Eurobarometer ukázal, že pre 40 % Európanov predstavuje európska energetická politika najmä zabezpečenie prijateľnejších cien energie pre spotrebiteľov. Podľa respondentov zo Slovenska by EÚ mala prioritne riešiť otázku zníženia spotreby energie. Posledný novembrový týždeň sa počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu schvaľuje zloženie novej Európskej komisie. Oblasť energetiky má mať na starosti nominant z Dánska Dan Jorgensen, ktorý sa za svoju top prioritu stanovil zníženie cien pre priemysel aj ľudí. Aké sú však názory obyvateľov EÚ na spoločnú energetickú politiku? Na jar tohto roka sa naprieč krajinami EÚ uskutočnil prieskum verejnej mienky zameraný na energetickú politiku Únie. Až 40 % respondentov uviedlo, že európska energetická politika pre nich znamená zaistenie prijateľnejších cien energie pre spotrebiteľov. Bolo to o 13 % viac než v obdobnom prieskume v roku 2019. Najviac s týmto vyjadrením súhlasili obyvatelia Grécka a Litvy. Na Slovensku si predmetnú odpoveď zvolilo 43 % opýtaných. V akých oblastiach podľa respondentov EÚ za posledných 5 rokov priniesla v členských štátoch najvyššiu pridanú hodnotu? To bola ďalšia z otázok prieskumu. Až 39 % opýtaných zo Slovenska videlo najvyššiu pridanú hodnotu práve v zabezpečení čo najdostupnejších cien energie. Priemer v rámci EÚ bol len 25 %. Slováci a Slovenky tiež vnímajú veľkú pridanú hodnotu energetickej politiky Únie v investíciách do obnoviteľných zdrojov energie a v zlepšení energetickej hospodárnosti budov.
-
Pozvánka na seminár: Komunitná energetika na Slovensku
25. 11. 2024Podporí alebo spomalí chystaná vyhláška ÚRSO rozvoj komunitnej energetiky? Aj o aktuálnom legislatívnom vývoji v tejto oblasti bude na špeciálnom seminári prednášať Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group. Teoretickú časť doplnia štatistiky zdieľania elektriny v rámci EDC, ktoré predstaví zástupca spoločnosti OKTE. O reálnej skúsenosti s aktívnou skupinou zdieľania a funkčnosťou EDC bude hovoriť zástupca Billa Slovensko. Registrácia na špeciálny seminár, ktorý organizujú semináre sféra a platforma ENERGOKLUB®, je otvorená. Kedy: 28. november 2024, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra a platforma ENERGOKLUB® Komunitná energetika môže významným spôsobom prispievať k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Hoci v súčasnosti je tento sektor v Európe na vzostupe, Slovensko stále nie je plnohodnotnou súčasťou tohto trendu. Aké pokroky sa doteraz dosiahli a aké prekážky stoja v ceste jeho ďalšieho rozvoja? O legislatívnych východiskách v kontexte energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z OZE bude prednášať Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group. Aktuálne diskutovanou témou je aj využívanie konceptu komunitnej energetiky v prostredí bytových domov a samospráv. Reč bude preto aj o pripravovanej vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V kontexte zdieľania elektriny je kľúčové Energetické dátové centrum (EDC), ktoré prevádzkuje firma OKTE. Aká je úloha a funkčnosť systému EDC z pohľadu zdieľania elektriny? Problematikou prevedie účastníkov seminára Peter Čulen, vedúci tímu EDC spoločnosti OKTE, ktorý priblíži nielen doterajšie štatistiky v oblasti zdieľania elektriny a agregácie, ale aj plány rozvoja systému EDC do budúcnosti. Dozviete sa tiež, prečo dodávatelia obchádzajú systém EDC a ponúkajú zákazníkom vlastné produkty. Jedným z priekopníkov v oblasti zdieľania elektriny v rámci systému EDC je obchodný reťazec Billa Slovensko. Tejto spoločnosti sa ako jednému z prvých subjektov podarilo zaregistrovať v EDC vlastnú skupinu zdieľania. Nadbytočná elektrina, ktorú si dokáže sama vyrobiť fotovoltickými panelmi v konkrétnej prevádzke, dokáže spotrebovať na inom mieste v rámci tejto skupiny. O skúsenostiach s vytvorením aktívnej skupiny zdieľania, ako aj ďalších víziách bude hovoriť energetický tímlíder Stanislav Stančík. Firma postupne do svojej skupiny zdieľania zaraďuje všetky fotovoltické systémy, vrátane solárneho systému na logistickom centre v Seredi. Ide o najväčšiu fotovoltickú inštaláciu zariadenia s inštalovaným výkonom 2,5 MWp na jednej streche v strednej Európe. Záverečná časť bude venovaná diskusii. Nezmeškajte šancu obohatiť svoje poznatky a získať cenné rady od tých najpovolanejších a zapojte sa do priamej komunikácie s odborníkmi. AKO SA PRIHLÁSIŤ Seminár "Komunitná energetika na Slovensku" spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup v počte podľa platného typu členstva. Ak sa chcete zorientovať v oblasti komunitnej energetiky, miesta na prezenčnú účasť sú limitované Rezervujte si preto svoje miesto na seminári čím skôr! Nemôžete sa zúčastniť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár online formou v pohodlí domova. Registrácia je otvorená.
-
Cena silovej elektriny pre domácnosti ostáva zastropovaná
21. 11. 2024Domácnosti budú mať aj v roku 2025 cenu elektriny so zastropovanou komoditou na úrovni 61 EUR/MWh. Vláda sa dohodla s najväčším domácim výrobcom elektriny. Oprávnení odberatelia si objem baseload elektriny dohodnú priamo so Slovenskými elektrárňami bez účasti sprostredkovateľa. Ako bude celá schéma fungovať? Vláda schválila všeobecný hospodársky záujem (VHZ) pri dodávkach elektriny pre domácnosti, na základe ktorého budú Slovenské elektrárne aj v budúcom roku poskytovať komoditu za zastropovanú cenu 61 eur za megawatthodinu (EUR/MWh). Ministerstvo hospodárstva (MH SR) v najbližších dňoch vydá rozhodnutie, podľa ktorého bude spoločnosť povinná v roku 2025 vyrobiť a ponúknuť na predaj tzv. oprávneným dodávateľom elektrinu v maximálnom kumulatívnom ročnom množstve 6 TWh pre účely jej dodávky spotrebiteľom v domácnosti, Z doterajšej rovnice vypadne agent, ktorým bola štátna firma Slovenský plynárenský priemysel. Elektrárne tak budú komoditu poskytovať priamo oprávneným dodávateľom, ktorí ju o to požiadajú. V roku 2023 silová elektrina tvorila len 35 % koncovej ceny elektriny pre domácnosti. Druhou najdrahšou zložkou sa stali straty z distribúcie, ktoré tvorili podiel 25,5 % na koncovej cene elektriny. Výška ostatných regulovaných poplatkov v budúcom roku ešte nie je jasná. Regulačný úrad zatiaľ stanovil len ceny za prenos elektriny. Vláda zase znížila DPH na elektrinu na 19 %. Dopady Rezort hospodárstva, ktorý vypracoval analýzu dopadov opatrenia, ho odôvodnil pretrvávajúcou vysokou volatilitou cien, infláciou, negatívnym dopadom konsolidácie verejných financií na obyvateľov, zvýšeným rizikom energetickej chudoby na obyvateľov, ktorí vynakladajú vysokú časť svojich príjmov na bývanie a energie, ale tiež dobrovoľnosťou zapojenia dodávateľov elektriny do schémy a jej časovo obmedzenou platnosťou – len na jeden ďalší rok. Ako jeden z dôvodov sa tiež uviedol predpokladaný rast výdavkov domácností na energie, predovšetkým výdavkov na plyn a teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody, avšak premiér aj ministerka hospodárstva na tlačovej konferencii po rokovaní vlády ubezpečovali, že aj v prípade cien plynu a tepla vláda onedlho prijme opatrenia proti ich zvyšovaniu. „V prípade, ak by na rok 2025 nebolo znovu schválené navrhované opatrenie vo VHZ, tak by referenčná cena pre výpočet koncovej ceny elektriny na dodávku pre domácnosti pre rok 2025 bola o približne 62 % vyššia než ako pri jeho realizácii. Zároveň, v prípade, že by sa nepokračovalo v opatrení vo VHZ, došlo by k medziročnému zvýšeniu spotrebiteľských cien v domácnostiach zamestnancov o cca 30 %, v nízkopríjmových domácnostiach o cca 33 % a v domácnostiach dôchodcov o 41 %,“ vypočítalo ministerstvo. Celkový odhadovaný objem výdavkov, ktorý vďaka zavedeniu VHZ na rok 2025 nebudú musieť odberatelia elektriny v domácnosti vynaložiť, je podľa ministerstva hospodárstva približne 227 miliónov eur. Podľa memoranda uzavretého medzi SR a elektrárňami mala cena elektriny v budúcom roku stúpnuť na 67 EUR/MWh. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček pre médiá uviedol, že súhlasili so zachovaním súčasného cenového stropu, keďže od čias podpisu memoranda sa cena komodity na trhu znížila, bol spustený 3. blok Mochoviec a majú od vlády garantované nezvyšovanie daní ešte rok po ukončení VHZ, teda aj v roku 2026. Teoreticky tak Slovenské elektrárne prídu o potenciálnych 36 miliónov eur. Ako to má fungovať? Celková ponuka má predstavovať množstvo elektriny v maximálnom objeme 6 TWh, rozdelené medzi dodávateľov elektriny, pričom 5,9 TWh bude vyhradených pre dodávateľov vykonávajúcich činnosť dodávky elektriny pre domácnosti na konci októbra 2024 a 0,1 TWh bude vyhradených pre možných nových dodávateľov elektriny pre domácnosti, ako aj prípadného navýšeného odoberaného množstva oproti množstvu stanovenému podľa stavu k 31. decembru 2023.
-
Vláda schválila návrh postupu pri novom jadrovom zdroji
20. 11. 2024Nová atómová elektráreň v Bohuniciach, ktorá už má viaceré povolenia, by sa mohla do trvalej prevádzky uviesť v roku 2040. Tender na výber dodávateľa technológie chce vláda vyhlásiť budúci rok v júni. Financovanie projektu je však stále záhadou. Ministerstvo hospodárstva SR uviedlo, že v prípade nerealizácie výstavby nového jadrového zdroja by bola priamo ohrozená energetická bezpečnosť, pretože sa predpokladá, že do roku 2040 môže dopyt po elektrine na Slovensku vzrásť na dvojnásobok. „Takýto nárast by mohol viesť k nedostatku výrobných kapacít na pokrytie vlastnej spotreby. Tento predpoklad ďalej vychádza aj z nutnosti vyraďovania neudržateľných zdrojov energie a zdrojov, ktoré v blízkej budúcnosti dosiahnu koniec svojej životnosti,“ píše sa v predkladacej správe. Samotný materiál, ktorý dnes na návrh rezortu hospodárstva schválila vláda, vychádza z dvoch nedávno publikovaných dokumentov, a to analýzy primeranosti zdrojov elektrizačnej sústavy SR, ktorú rezort hospodárstva zverejnil v septembri, a z návrhu aktualizácie integrovaného národného energetického a klimatického plánu 2021 – 2030, ktorý bol v októbri predložený do medzirezortného pripomienkovania. Ministerstvo tvrdí, že projekt významným spôsobom prispeje k pokroku slovenskej energetiky smerom k cieľu dosiahnutia energetickej bezpečnosti a konkurencieschopného, nízkouhlíkového a udržateľného rozvoja. Potreba je daná okrem iného aj „nereálnosťou zabezpečenia dostatočnej a spoľahlivej dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov“. Vládny materiál popisuje a orientačne porovnáva základné charakteristiky reaktorov, ktoré sú k dispozícii na trhu, a to tlakovodné reaktory AP 1000 od Westinghouse Electric Company, LLC resp. Toshiba, reaktory EPR 1200 a EPR 1650 od AREVA resp. EDF, reaktory APR 1000 a APR 1400 od Korea Hydro & Nuclear Power Co. (KHNP) a tiež ruský reaktor VVER1200 (verzia StPetersburg) a čínsky reaktor Hualong One, resp. HPR 1000. Personálne problémy