-
Výroba aj spotreba elektriny na Slovensku medziročne stúpli
21. 2. 2025Na Slovensku sa v roku 2024 vyrobilo viac než 30 TWh elektriny. Spotrebovalo sa 27,3 TWh, čím sa potvrdila exportná bilancia našej elektrizačnej sústavy po spustení tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V roku 2024 bolo podľa predbežných údajov spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v elektrárňach na Slovensku vyrobených takmer 30,3 TWh elektriny. Najviac elektriny (až 3,1 TWh) sa vyprodukovalo v januári, najmenej (2,05 TWh) v priebehu júna. V tom čase prebiehala prvá generálna odstávka nového, tretieho bloku atómovej elektrárne Mochovce. Oproti predošlému roku 2023 sa zaznamenal medziročný rast výroby elektriny asi o 1 % a rast spotreby elektriny približne o 3 %. Samotné Slovenské elektrárne v roku 2024 vyrobili 20 787 GWh elektriny - viac sa dočítate tu.
-
Ján Pišta: Trh s plynom zažíva turbulencie. Cenami hýbu geopolitika, rastie vplyv investičných fondov
19. 2. 2025Prečo v posledných rokoch rastie vplyv špekulatívneho kapitálu na európskom trhu s plynom? S analytikom Jánom Pištom sme sa rozprávali aj aktuálnych trendoch na trhu, slabnúcom vplyve Gazpromu na európsku cenotvorbu i probléme nedostatku disponibilných výrobných kapacít v Európe. Dianie na európskom trhu so zemným plynom je mimoriadne turbulentné. Začiatkom minulého týždňa stúpla cena na holandskej virtuálnej platforme TTF na svoje dvojročné maximum. Produkt s dodávkou na nasledujúci mesiac najprv vyskočil k úrovni 60 EUR/MWh, avšak už o niekoľko dní neskôr sa obchodoval za menej než 50 EUR/MWh. O hlavných dôvodoch týchto výrazných cenových pohybov, ale aj širšom trhovom kontexte, sme sa rozprávali s analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX. Faktory, ktoré mali ceny tlačiť nahor Za bežných okolností by fundamentálne faktory naznačovali rast cien, nie ich pokles. Chladnejšie počasie v Európe v kombinácii s nedostatočnou produkciou veterných a vodných elektrárn viedli k intenzívnejšiemu čerpaniu plynu zo zásobníkov. K tomu sa pridal aj rastúci ukrajinský dopyt, ktorý vyvolali ruské útoky na plynárenskú infraštruktúuru a ochromená domáca ťažba. „Toto všetko sú faktory, ktoré by za normálnych podmienok tlačili ceny nahor." Nástup špekulantov: Od emisných kvót k plynu Podľa analytika boli hlavným impulzom geopolitické udalosti. Najväčší vplyv malo zahájenie rokovaní medzi USA a Ruskom o možnom ukončení vojny na Ukrajine v kombinácii s tlakom niektorých krajín EÚ na zjemnenie prísnych cieľov v oblasti skladovania plynu. Členské štáty sú povinné do 1. novembra každého roka naplniť svoje zásobníky na 90 %, čo vytváralo tlak na burzové ceny plynu s dodávkou v letných mesiacoch. Keď zohľadníme fundamentálne faktory, k takýmto prudkým pohybom by dochádzať nemalo, upozornil. „Svedčí to skôr o tom, že už aj v zemnom plyne je investovaného množstvo špekulatívneho kapitálu, ktorý vlastnia investičné fondy. Okrem iného aj zo Spojených štátov amerických." Investičné fondy a ich vplyv na trh Investičné fondy reagujú obzvlášť citlivo na politické udalosti globálnych rozmerov. "Keďže stavili na to, že plynu bude nedostatok a jeho cena bude rásť, nakupovali ho vo veľkom a navyšovali svoje dlhé pozície," vysvetlil Pišta. "Následne sa začalo hovoriť o možnom dosiahnutí mieru na Ukrajine, čo by mohlo znamenať obnovenie tranzitu ruského plynu do Európy a možné uvoľnenie sankcií na ruský LNG, uhlie a ropu." Dôsledkom bol masívny výpredaj investičných fondov. Ak by na úrovni EÚ došlo k uvoľneniu skladovacej povinnosti, dopyt po zemnom plyne v letnom období by mohol klesnúť, čo by pre špekulantov znamenalo nižší zisk. „Keďže cena plynu bola vyhnaná vysoko, rozhodli sa vybrať svoje zisky skôr, čo spôsobilo prudký pokles cien," dodal Ján Pišta. Neistota na trhu bude pokračovať Prudké cenové pohyby na európskom trhu nie sú v posledných piatich rokoch ničím výnimočným. Ak bude politická neistota naďalej pretrvávať, citlivosť investičných fondov na globálne udalosti len tak nevymizne. „Pokiaľ sa svet nevráti do stabilnejšieho stavu, v akom bol pred rokom 2020, musíme sa pripraviť na podobné prudké pohyby cien aj v budúcnosti." V ďalšej epizóde podcastu, ktorého hosťom bol Ján Pišta, sa okrem iného dozviete: Ako silný je dnes cenotvorný vplyv Gazpromu na veľkoobchodný trh v EÚ? Predstavuje LNG pre SPP vhodnú komoditu alebo ide o prechodné riešenie? Ako by mala Európa nahradiť úbytok disponibilných výrobných kapacít? Vízia paroplynu: Je racionálne postaviť energetiku na importovanom palive? Motivuje súčasný systém EU ETS znižovať emisie skleníkových plynov? Vypočujte si podcast ENERGOKLUB® na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu. Apple podcasts | Spotify Rozšírenú VIDEO verziu diskusie s Jánom Pištom si môžete pozrieť v členskej sekcii platformy ENERGOKLUB®. K dispozícii na stiahnutie je aj prezentácia zástupcu JPX.
-
Plán obnovy: Rezort hospodárstva rozdal dotácie na výrobu zeleného vodíka
18. 2. 2025Z Plánu obnovy bolo podporených päť slovenských projektov na výstavbu elektrolyzérov, ktoré musia byť pripojené do sústavy a využívať elektrinu z OZE. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v máji roku 2024 vyhlásilo výzvu na podporu výstavby zariadení na výrobu vodíka elektrolýzou využitím obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a na jeho uskladnenie. Oproti pôvodnému harmonogramu išlo o niekoľkomesačný sklz. Žiadatelia mali možnosť prihlásiť svoje projekt najneskôr do 30. júla 2024. K vyhodnoteniu výzvy, ktorej celková alokácia predstavovala 13,56 milióna eur, došlo po viac než pol roku od uzávierky. Všetky projekty je potrebné ukončiť do konca marca 2026 Maximálna intenzita pomoci pre úspešný projekt bola stanovená vo výške 70 % z celkových oprávnených výdavkov. Podmienky výzvy určujú, že na výrobu vodíka sa má použiť výlučne zelená elektrina, teda taká, ktorá spĺňa pravidlá, na základe ktorých ju možno započítať ako elektrinu z OZE. Inštalovaný výkon elektrolyzérov zároveň musí byť rovný, alebo väčší ako 0,05 MW. Zariadenie musí byť pripojené buď priamo alebo cez transformátor do regionálnej či miestne distribučnej sústavy, prípadne do prenosovej sústavy. Zmluvu o pripojení je úspešný žiadateľ povinný predložiť najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti zmluvy s MH SR.
-
SAPI Energy Conference 2025 o energetike budúcnosti
17. 2. 2025(PR správa) Energetický sektor prechádza zásadnými zmenami a je dôležité byť tam, kde sa formujú jeho ďalšie smerovania. SAPI Energy Conference 2025, ktorá sa uskutoční 21. – 22. mája 2025 v Hoteli Senec, prinesie diskusie o najaktuálnejších výzvach v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej bezpečnosti a modernizácie infraštruktúry. Podujatie organizované SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky sa za posledných pätnásť rokov zaradilo medzi najvýznamnejšie konferencie v oblasti udržateľnej energetiky v strednej Európe. Aj aktuálny ročník spojí popredných odborníkov z priemyslu, akademickej sféry, štátnej správy a samospráv, aby spoločne diskutovali o trendoch a riešeniach, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť energetiky na Slovensku. Konferencia sa bude venovať pripravenosti Slovenska na vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie, modernej energetike a technologickým inováciám, dekarbonizácii priemyslu, možnostiam efektívneho využívania batériových úložísk a iných foriem flexibility pre stabilizáciu siete, rozvoju čistej energie v samosprávach či predaj či zdieľaniu zelenej elektriny. Vystúpia a diskutovať budú renomovaní experti z domova aj zahraničia, ktorí ovplyvňujú vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej transformácie. Medzi hlavnými rečníkmi bude Lívia Vašáková zo Západoslovenskej energetiky, Tomáš Šimovič zo Slovenských elektrární, Jan Fousek z AKU-BAT CZ a Solární asociace, Karol Kósa zo SEPS, Peter Baláž z Huawei Technologies, Juraj Kubica z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ivan Stranovský zo Slovnaftu a Jana Osadská z Pražskej plynárenskej. Okrem nich sa na pódiu predstavia aj ďalší experti z energetických firiem, právnici a zástupcovia inovatívnych spoločností, ktorí prinesú praktické príklady a reálne riešenia pre budúcnosť slovenskej energetiky. SAPI Energy Conference 2025 však nebude len o odborných prednáškach a diskusiách. Veľký dôraz kladú organizátori aj na možnosti networkingových stretnutí, kde sa účastníci môžu osobne spojiť so zástupcami firiem, investormi a partnermi pre budúce projekty. Príjemnú atmosféru konferencie podčiarkne aj večerný program, ktorého hlavným programom bude vystúpenie kapely Heľenine oči. Účasť na konferencii je skvelou príležitosťou pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť energetiky na Slovensku a chcú byť súčasťou diskusie o smerovaní sektora ale aj pre tých, ktorí hľadajú informácie o sektore či dôležité kontakty. Do 28. februára 2025 môžete navyše využiť zvýhodnené vstupné v rámci ponuky Early Bird. Viac informácií a registráciu nájdete na www.sapiconference.sk. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Návrat do normálu? Prečo Európa nemá dostatok výrobných zdrojov
14. 2. 2025V Európe absentuje dlhodobá stratégia rozvoja nových zdrojov, čo vedie k nedostatku výrobných kapacít a nejasným cenovým signálom na trhu. Má energetika šancu fungovať efektívne aj bez jasného plánovania? A je presun kompetencií na úroveň EÚ riešením alebo utópiou? Aj o týchto otázkach diskutovali odborníci v obchodnom paneli na nedávnej konferencii SPX. Hoci sa situácia v elektroenergetike na prvý pohľad stabilizuje, energetická kríza nie je zažehnaná. Napriek tomu, že ceny na veľkoobchodných trhoch výrazne klesli oproti krízových hodnotám, problém pretrváva v oblasti dopytu. Európa čelí nedostatku výrobných zdrojov - problému, ktorý bude čoraz viac vypuklejší. Dopyt po elektrine bude podľa Michala Dubeňa, člena predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE), postupne rásť, ale jeho stimulom nemusí byť nevyhnutne ekonomické oživenie. Napríklad rozvoj dátových centier, ktoré sú energeticky náročné, sa bude diať bez ohľadu na hospodársky vývoj. Kým elektrina má potenciál na obnovenie dopytu, situácia pri zemnom plyne je zložitejšia. Predpokladá sa, že k návratu na predkrízové hodnoty spotreby prispejú primárne paroplynové elektrárne, ktoré by mohli pomôcť preklenúť kritické obdobie nedostatku elektriny a je ich možné postaviť v horizonte niekoľkých rokov. Problémom však je, že výstavba nových zdrojov v súčasnosti nie je ekonomicky rentabilná, zdôraznil Dubeň. Absencia dlhodobej stratégia rozvoja energetických zdrojov
-
Energetická legislatíva prejde významnými zmenami
12. 2. 2025Rezort hospodárstva chce v rámci novely zákona o energetike posilniť práva účastníkov zdieľania elektriny a zaviesť tzv. flexibilné pripojenie do sústavy, čím sa má podporiť rozvoj OZE. Nové investície do jadrových elektrární sa budú môcť financovať cez dlhodobú zmluvu o vyrovnávacom režime a to dokonca z uvoľnených zdrojov z podpory OZE v rámci TPS. Aké hlavné legislatívne zmeny ministerstvo chystá? Transpozícia hneď niekoľkých európskych smerníc, ktorú pripravilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, sa dotkne takmer všetkých zákonov upravujúcich sektor energetiky (zákon o energetike, regulácii, obnoviteľných zdrojoch energie, tepelnej energetike) a tiež legislatívy týkajúcej sa práv spotrebiteľov pri riešení alternatívnych sporov a banského zákona. Rezort hospodárstva ich chce už o pár týždňov predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Aktuálne, do 25. februára 2025, zbiera posledné podnety od zainteresovanej verejnosti. V nasledujúcom článku sme sa bližšie pozreli na novely zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach, ktorých návrhy máme k dispozícii. Novela zákona o energetike - účastníci trhu
-
Odstrihli sa od Ruska. Pobaltské krajiny sú plne synchronizované so sústavami kontinentálnej Európy
10. 2. 2025V priebehu víkendu došlo k úspešnej synchronizácii elektrizačných sústav Estónska, Lotyšska a Litvy so sústavami krajín ENTSO-E. Súčasne došlo k ich trvalému odpojeniu od ruskej elektrizačnej sústavy. Bezpečnosť a stabilita dodávok elektriny do trojice pobaltských krajín tak už nie je závislá od Ruskej federácie. Pobaltské štáty, Estónsko, Lotyšsko a Litva, už niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prerušili dodávky elektriny z Ruska. Objemy importov „ruskej“ elektriny do Pobaltia však dlhodobo klesali a z pohľadu energetickej bezpečnosti prestali byť kritické. Trojica krajín pred 15 rokmi rozbehla projekt desynchronizácie od elektrizačnej sústavy Ruska a jeho kľúčová časť bola dokončená. Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) potvrdila, že v nedeľu (9. februára 2025) v čase 14:05 východoeurópskeho času došlo k úspešnej synchronizácii elektrizačných sústav Estónska, Lotyšska a Litvy so sústavami kontinentálnej Európy, ktorá aktuálne obsluhuje približne 400 miliónov občanov. Projekt sa podarilo dokončiť o desať mesiacov skôr „Synchronizácia pobaltských štátov s kontinentálnou synchrónnou oblasťou Európy je dôležitým krokom k posilneniu energetickej nezávislosti a bezpečnosti Estónska, Lotyšska a Litvy. Zároveň zdôrazňuje silu európskej solidarity a spolupráce pri budovaní odolnej a prepojenej energetickej budúcnosti,“ informoval Zbyněk Boldiš, prezident ENTSO-E. Pobaltské krajiny boli poslednými troma členskými štátmi EÚ, ktorých elektrizačné sústavy aj naďalej fungovali v rámci ruského a bieloruského systému, kde bola frekvencia centrálne riadená Ruskom. Tento fakt ich vystavoval riziku zneužitia energetiky ako geopolitického nástroja. Vďaka synchronizácii získali plnú kontrolu nad svojimi elektrizačnými sústavami.
-
Gazprom čiastočne obnovil dodávky pre SPP. Ruský plyn opäť tečie na Slovensko z Maďarska
6. 2. 2025Od februára začal Gazprom Export dodávať plyn na Slovensko cez plynovod TurkStream. Zatiaľ iba v malých objemoch, ale od 1. apríla 2025 sa dodávky cez potrubie z Maďarska majú zdvojnásobiť. SPP nateraz vylučuje úvahy o arbitráži voči ruskému vývozcovi a hľadá možnosti, ako zachovať tranzit plynu z východu. Po ukončení tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny sa od 1. januára 2025 prerušili aj dodávky Gazprom Export na Slovensko. Pred niekoľkými dňami začali kubíky od ruského exportéra opätovne prúdiť, ale nie cez vstupný Veľké Kapušany, ale v smere z Maďarska využitím plynovodu TurkStream. Aktuálne získava Slovenský plynárenský priemysel približne 40 % objemu zemného plynu práve cez prepojovací bod Veľké Zlievce, zvyšok spotreby svojich zákazníkov pokrýva vďaka podzemným zásobníkom. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má s Gazprom Exportom dlhodobú zmluvu, ktorá platí do roku 2034. „Zmluvu vieme vypovedať, ale neurobíme to,“ zdôraznil Vojtech Ferencz, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP, ktorý spoločne s Michalom Ľalíkom, riaditeľom divízie obchodu informoval novinárov o podrobnostiach. Šéf SPP: Dodávky ruského plynu sú cenovo stále najvýhodnejšie Vedenie SPP nešpecifikovalo, aký objem sa obchodne pripisuje Gazprom Exportu, ale označuje ho za významný. Od 1. apríla by však k malo prísť k jeho zdvojnásobeniu. Keďže sú kapacity plynovodu na hraniciach Srbska s Maďarsko plne využité, aby vôbec mohlo dôjsť k zvýšeniu dodávok, Gazprom Export sa nevyhnutne musí dohodnúť s tretím subjektom, spoločnosťou, ktorý časť kapacity uvoľní pre potreby SPP. „Nie je možné, aby nám Gazprom Export dodal plyn bez dohody s inou spoločnosťou,“ vysvetlil Michal Ľalík. Dodávky ruského plynu sú pre odberateľov podľa vedenia SPP stále cenovo najvýhodnejšie. „Čaro (dlhodobej) zmluvy je burzová cena plus poplatok za tranzit, ktorý je neporovnateľne nižší ako všetko ostatné,“ poznamenal Vojtech Ferencz. Spoločnosť SPP sa podľa neho nevzdáva myšlienky obnovenia tranzitu z východu. V minulom roku sa intenzívne skloňovala alternatíva, že na rusko-ukrajinskej hranici by komoditu "prebrala" spoločnosť SPP. Hoci Kyjev s týmto riešením najprv súhlasil, svoju pozíciu napokon korigoval. Pri preprave plynu z iných smerov ako z Ukrajiny však treba počítať s vyššími nákladmi. SPP aktuálne odhaduje zvýšené náklady na 90 miliónov eur. Pritom ešte koncom vlaňajška sa interné odhady SPP, ktoré boli prezentované na konferencii SPNZ, pohybovali na úrovni 140 – 150 miliónov eur. Zníženie môže súvisieť aj so zrušením poplatku za tranzit zo strany Nemecka platné od 1. januára 2025. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu až do konca minulého roku si týmto spôsobom Berlín účtoval 2,5 EUR za každú prepravenú MWh. Arbitráž je možné začať do 10 rokov od porušenia pravidiel Dlhodobú zmluvu s Gazprom Exportom považuje šéf obchodu spoločnosti SPP za štandardnú obchodnú zmluvu, ktorá však už nereflektuje aktuálne trhové podmienky. Vzhľadom k tomu, že objem dodaného plynu, ako aj jeho ceny, ktorá bola súčasťou pôvodného kontraktu už nie sú reálne, v ostatných rokoch došlo viackrát k renegociácii zmluvných podmienok. Gazprom export urobil ústupok voči SPP a každý rok znížil záväzok dodať objemy plynu aj predajnú cenu, za ktorú SPP odoberal tento plyn,“ zdôraznil Michal Ľalík na stretnutí s novinármi.
-
Šéf ÚRSO: Doba štedrých dotácií pre OZE sa skončila
6. 2. 2025Predseda regulačného úradu zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie majú slúžiť na pokrytie vlastnej spotreby, nie na biznis založený na využívaní dotácií od štátu. Doplatky už dnes na Slovensku nahradilo spolufinancovanie formou investičnej podpory pre domácnosti aj firmy. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v tlačovej správe úradu vyzdvihol vysoký podiel jadra v slovenskom energetickom mixe a „špekulantom so zelenou energiou“ odkázal, že doba štedrých štátnych doplatkov sa už skončila. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa neho podporuje rozumný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, avšak politické presadzovanie zelenej ideológie rôznymi biznis - lobistickými skupinami. Podľa úradu im ide o „bezohľadný zisk a napojenie sa na rôzne dotačné schémy, či už zo Slovenska alebo EÚ“. Slovensko je ako člen Európskej únie viazané záväzkami vyplývajúcimi z európskej legislatívy vrátane povinnosti zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v energetickom mixe. V súčasnosti smernica EÚ ustanovuje celoeurópsky cieľ do roku 2030 zvýšiť podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie aspoň na 42,5 %. Podľa posledných štatistík Eurostatu v roku 2023 dosiahli OZE v EÚ podiel na úrovni 24,5 %. V prípade Slovenska to bolo necelých 17 %, pričom medziročne sa u nás zaznamenal pokles podielu zelených zdrojov. Podľa návrhu aktualizácie národného energetického a klimatického plánu by mali OZE na spotrebe energie na Slovensku do roku 2030 dosiahnuť podiel 23 %. Doplatky už nahradila investičná podpora Mimoriadne štedré výkupné ceny najmä pre solárne elektrárne, ktoré v rokoch 2008 – 2010 nastavil práve regulačný úrad, prispeli k rastu koncových cien elektriny pre odberateľov. V ostatných rokoch však podiel zložky tarify za prevádzkovanie systému, ktorá smeruje na podporu OZE, značne klesol. Napríklad v roku 2023 bola tarifa za OZE v rámci 1. pásma TPS (spotreba do 1 GWh ročne) na úrovni 6,1 €/MWh oproti úrovni 16,2 €/MWh v roku 2019. Šéf ÚRSO dodal, že počiatočná investícia do inštalácie solárnych panelov, veterných turbín alebo tepelných čerpadiel je bez dotácií pre bežnú verejnosť vysoká. Ministerstvo hospodárstva SR podľa zákona č. 309/2009 každoročne určovalo inštalovaný výkon nových zariadení OZE a KVET, na ktoré sa vzťahuje podpora doplatkom. Pre rok 2025 ministerstvo neurčilo žiadny výkon nových zariadení, ktoré by mali nárok na doplatok. V rámci štátnej politiky sa namiesto prevádzkovej podpory prešlo na investičnú, ktorá je takmer výlučne financovaná z európskych fondov. Domácnosti môžu už od roku 2015 využívať grantové poukážky zo Zelenej domácnostiam, v ostatných rokoch aj z Plánu obnovy, a to v rámci programov zameraných na obnovu domov. Podnikatelia a firmy od roku 2022 súťažia o príspevky na spolufinancovanie výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE z Plánu obnovy, čakajú tiež na spustenie eurofondového programu Zelená podnikom. Malé a lokálne zdroje sú navyše zvýhodnené bezplatným pripojením do sústavy, príp. aj čiastočnou úľavou z platby TPS. Minulý týždeň asociácia SAPI vyzvala vládu, aby vzhľadom na veľký záujem domácností o poukážky zo Zelenej domácnostiam zvážila na tento účel presun prostriedkov z iných opatrení s nižším čerpaním. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík podčiarkol, že na rozvoj OZE tlačia rôzni špekulanti a lobisti. „Tam, kde sa OZE oplatia, kde slúžia na vlastnú spotrebu, som jednoznačne za. Ale špekulovať pri budovaní OZE iba s tým, že budem dostávať nejakú formu doplatku od štátu, tak táto doba sa už skončila. Súhlasím s rozvojom zelenej energie, ale nie na úkor ostatných slovenských odberateľov!“ uviedol. Nič nie je čierno-biele Regulátor upozornil na nízku efektivitu solárnych panelov a veterných turbín, ktorá je závislá od poveternostných podmienok. Napríklad doba, počas ktorej dokáže fotovoltická elektráreň vyrábať elektrinu v podmienkach SR, je približne iba 1100 hodín - rok má pritom 8760 hodín. Podobné je to aj pri výrobe z vetra - fúka cca 2200 hodín do roka. Okrem toho ÚRSO v prípade OZE poukázal na nutnosť pravidelnej údržby, obmedzenú životnosť a klesajúcu účinnosť. Na druhej strane treba dodať, že ani centralizované zdroje na výrobu elektriny ako jadrové, vodné, plynové či uhoľné elektrárne nie sú perpetum mobile a počas doby prevádzky, ktorá sa pohybuje v desiatkach až stovke rokov (vodné elektrárne), je nutné vykonávať nielen odstávky za účelom pravidelnej údržby, ale tiež investovať do ich rekonštrukcie a modernizácie. Navyše je na rozdiel od bezplatného prísunu slnka a vetra pri fosílnych či jadrových elektrárňach nutné počítať aj s nákladmi na palivo, či dokonca na emisné povolenky pri fosílnych zdrojoch. Pri hydroelektrárňach je zase výroba závislá od množstva vody, resp. zrážok, a taktiež podliehajú poplatku napríklad za využívanie hydroenergetického potenciálu riek.
-
Dokončili práce. Slovenský zásobník na Morave sa prepojil s českou plynárenskou sieťou
3. 2. 2025Podzemný zásobník SPP Storage, ktorý sa nachádza na Morave a slúži pre potreby Slovenska, je od minulého roku prepojený s českou plynárenskou sieťou. Spustenie komerčnej prevádzky projektu, ktorý sa realizoval niekoľko rokov, je na spadnutie. Podzemný zásobník v moravskej obci Dolní Bojanovice na území Českej republiky je od roku 1999 napojený na slovenskú plynárenskú sieť. Skladovacia infraštruktúra sa využíva sa pre účely vyvažovania distribučnej siete, zároveň ponúka možnosti dodatočného zabezpečenia bezpečnosti dodávok pre odberateľov plynu v domácnostiach. Jeho prevádzkovateľom je spoločnosť SPP Storage, ktorá je súčasťou skupiny SPP Infrastructure. Prevádzkovateľmi podzemných zásobníkov na Slovensku sú firmy Nafta a Pozagas. Skladovacie kapacity sú lokalizované prevažne na Záhorí v juhozápadnej časti krajiny a primárne sú využívané pre zákazníkov na základe dlhodobých kontraktov. Celková kapacita podzemnej infraštruktúry je 37 138 GWh (cca 3,5 mld. m3). Kapacita zásobníka spoločnosti SPP Storage sa od jeho spustenia zvýšila na súčasných 6 944 GWh (0,65 mld. m3). EP Infrastructure, patriace do portfólia holdingu EPH, vlastní podzemné zásobníky okrem SR a ČR aj v Nemecku, vďaka čomu kontroluje skladovaciu kapacitu v celkovom objeme 64,3 TWh. Postupný prerod na cezhraničný zásobník V minulom roku došlo k míľniku v projekte prepojenia zásobníka SPP Storage s českou plynárenskou sústavou. Ten nie je novinkou. Konečné investičné rozhodnutie bolo prijaté v roku 2019. Po ukončení povoľovacích procesov, vrátane zmluvy s prevádzkovateľom českej prepravnej siete Net4Gas, sa začali stavebné práce, ktorých súčasťou bolo vybudovanie plynovodu s celkovou dĺžkou 100 metrov. V roku 2024 sa projekt SPP Storage posunul do svojej záverečnej fázy. Technicky došlo k prepojeniu s českou plynárenskou sieťou, čím sa štatút podzemného zásobníka zmenil na cezhraničný. Tento typ infraštruktúry je špecifický tým, že plynovodom je pripojený k prepravným sieťam dvoch štátov. Nový cezhraničný zásobník môže zvýšiť likviditu trhu a prispieť k lepšej flexibilite dodávok. Spustenie komerčnej prevádzky otázkou týždňov
-
EÚ pridelila ďalšie milióny eur na energetické projekty na Slovensku
3. 2. 2025EÚ odklepla 33 miliónov eur na financovanie druhej fázy cezhraničného projektu Danube InGrid, ktorého cieľom je modernizovať slovenskú a maďarskú elektrizačnú sústavu so smart prvkami. Z balíka za 1,2 miliardy eur sa ušli prostriedky aj na projektové štúdie potrebné pre modernizáciu PVE Čierny Váh. Projekt Danube InGrid má za cieľ lepšie integrovať obnoviteľné zdroje do distribučnej sústavy prostredníctvom využitia inteligentných technológií a inteligentného manažmentu. Jeho celkový rozpočet je približne 477,7 miliónov eur. Projekt bol zaradený na európsky zoznam projektov spoločného záujmu (PCI), čo prispieva k zrýchleniu povoľovacích procesov a tiež možnosti získať spolufinancovanie z Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Prvá fáza projektu sa už realizuje od roku 2020 a tento rok by sa mala ukončiť. Na slovenskej strane je do neho zapojený prevádzkovateľ prenosovej sústavy, štátna spoločnosť SEPS, a Západoslovenská distribučná. Odhadovaná hodnota „západnej“ etapy je 291 miliónov eur, spolufinancovanie z CEF je na úrovni 102 miliónov eur. Čítajte ďalej: Danube InGrid 2.0 sa rozšíri o Východoslovenskú distribučnú s projektom SE Integrator uspeli tiež Slovenské elektrárne
-
Aké zmeny čakajú dodávateľov elektriny v oblasti fakturácie?
30. 1. 2025Od roku 2026 by spoločnosť OKTE mala poskytovať dodávateľom elektriny kompletný balík údajov, na základe ktorého budú schopní vystaviť faktúru koncovému odberateľovi. Projekt však prináša viacero implementačných výziev. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, spoločnosť OKTE, rozvíja projekt zameraný na poskytovanie fakturačných údajov. Kým aktuálne vykonáva OKTE centrálnu fakturáciu poplatkov za systémové služby a prevádzkovanie systému, od roku 2026 by mal poskytovať dodávateľom elektriny kompletné dáta potrebné na fakturáciu koncových odberateľov. V súčasnosti prebieha prvá fáza špecifikácie, ktorej cieľom je vypracovať koncepčný návrh riešenia a jeho postupné prerokovanie s dotknutými účastníkmi trhu. Zásadný vplyv na parametre tohto projektu má novela pravidiel pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou z dielne ÚRSO (207/2023), ktorá vstúpila do účinnosti od 1. januára 2025. Kľúčová je predovšetkým formulácia v rámci § 9: „Údaje potrebné na vyúčtovanie sa dodávateľom elektriny poskytnú z informačného systému organizátora krátkodobého trhu s elektrinou piaty pracovný deň po skončení kalendárneho mesiaca alebo po vykonaní fyzického odpočtu pri odberných miestach s meraním typu C,“ uvádza sa vo vyhláške. Hlavné výzvy a otvorené otázky projektu
-
Register obnoviteľných plynov čaká na rozmach biznisu s biometánom
28. 1. 2025Slovenský register obnoviteľných plynov, ktorý prevádzkuje SPP – distribúcia, má za sebou ďalší rok. Limitovanej domácej produkcii biometánu zodpovedá aj množstvo vydaných záruk, o ktoré je v Európe značný záujem. Celý objem biometánu vyrobeného v Jelšave sa zobchodoval na európskej platforme. Register obnoviteľných plynov na Slovensku funguje od júna 2023. Elektronický systém prevádzkuje spoločnosť SPP – distribúcia a slúži na vydávanie, prevod a uplatňovanie záruk pôvodu pre obnoviteľné plyny. Zatiaľ sa využíva pre biometán, do budúcnosti tiež bioplyn, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a syntetický plyn, ale aj obnoviteľný vodík. V registri existuje niekoľko kategórií držiteľov účtov Záruky predstavujú 1 MWh obnoviteľného plynu, ktorý bol vyrobený z OZE a je prevažne vpúšťaný do distribučnej siete. Záruky pôvodu sa preto generujú na základe meraní na vstupe do distribučnej siete. V registri môžu mať vytvorený účet výrobcovia obnoviteľných plynov, prevádzkovatelia biometánových staníc. Ďalším komerčnými držiteľmi účtu sú obchodníci, teda dodávatelia alebo odberatelia. Ďalšími bezplatnými užívateľmi registra sú štátne inštitúcie, ktorých funkcia je kontrolná. Ide o Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenský hydrometeorologický ústav a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Register podporuje cezhraničný prevod záruk pôvodu Register umožňuje obchodné toky v rámci Európy. Záruky pôvodu biometánu, ktorý sa vyrobil v SR, sú väčšinou nakupované spotrebiteľmi v Nemecku, zároveň sa dovážajú aj záruky z Holandska. Samotný prevod záruk pôvodu obnoviteľného plynu je možné realizovať manuálne po uznaní záruky pôvodu prevádzkovateľom registra alebo od októbra 2023 aj automatizovane za pomoci európskeho združenia registrov ERGaR Hub (European Renewable Gas Registry). Aktuálne sú do neho zapojené okrem slovenského registra aj registre Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska alebo Veľkej Británie.
-
Európa plánuje vodíkový koridor s Ukrajinou. Eustream chce byť pri tom
27. 1. 2025Obnova Ukrajiny po ukončení ruskej agresie bude pre EÚ znamenať výrazný hospodársky potenciál. Platí to aj v energetike. Ukrajina môže zohrať kľúčovú úlohu pre zabezpečenie spoľahlivých dodávok vodíka pre strednú Európu. Na tento účel by sa mohla využiť aj existujúca potrubná sieť slovenského prepravcu plynu. Jedným z dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu bol pre spoločnosť Eustream významný pokles prepraveného zemného plynu z Ruska. Otázka predĺženia tranzitnej zmluvy medzi ruským Gazprom Exportom a prepravnou divíziou spoločnosti Naftogaz ostáva neistá. Eustream, ktorý potrebuje vykompenzovať zníženie tržieb, hľadá a analyzuje aj iné možnosti, ako využiť potenciál svojej infraštruktúry. Od apríla napríklad dochádza k zvýšeniu prepravnej kapacity plynovodu v smere z Maďarska. Mozaiku perspektívnych biznis príležitostí rozširuje aj preprava vodíka. V týchto plánoch hrá dôležitú úlohu Ukrajina Vodíkový koridor Ukrajina - EÚ Cieľom iniciatívy je podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a produkcie vodíka na Ukrajine po roku 2030, pričom plán zahŕňa aj jeho prepravu do krajín EÚ. Využila by sa pritom existujúca, resp. upravená tranzitná infraštruktúra. Trasa z Ukrajiny by mala viesť cez Slovensko, Českú republiku alebo Rakúsko a ďalej do Nemecka. Významným krokom pre integráciu Ukrajiny do európskych hodnotových reťazcov a posilnenie energetickej bezpečnosti Európy je podpis Memoranda o porozumení, ktorého cieľom je podporiť realizáciu iniciatívy „Vodíkový koridor Ukrajina-EÚ“. Protokol podpísal ukrajinský prevádzkovateľ prepravnej siete zemného plynu spolu s viacerými európskymi organizáciami a spoločnosťami. Podpis memoranda prebehol za účasti zástupcu ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej siete, spoločnosti Gas TSO of Ukraine a ďalších kľúčových firiem alebo organizácií. K signatárom patria Stadtwerke München, Wien Energie, Open Grid Europe, bayernets, NET4GAS, CWP Europe, Hydrogen Ukraine, UDPR Hydrogen, slovenský Eustream a ďalší. Dokument zastrešuje spoločné úsilie o využitie ukrajinského potenciálu OZE a ich integráciu do európskeho energetického trhu. Pre tranzit čistého vodíka plánuje Eustream do roku 2030 vyčleniť samostatné potrubie. Signatárom vodíkovej iniciatívy je preto aj domáci prepravca. „Slovensko a Ukrajina sú susedné krajiny s tradíciou viac ako päťdesiatročnej spolupráce v oblasti prepravy plynu, ktorá slúži potrebám európskych zákazníkov. Sme pripravení na toto partnerstvo nadviazať a rozšíriť našu spoluprácu do perspektívnej oblasti vodíkového hospodárstva,“ uviedol Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ spoločnosti Eustream.
-
Žiadajú nápravu. Ako nové pravidlá pre zdieľanie elektriny ovplyvnia trh
23. 1. 2025Asociácia SAPI vyzýva prevádzkovateľa systému EDC, spoločnosť OKTE, aby zachoval doterajší spôsob regulácie v oblasti regulácie skupín zdieľania elektriny. Od 1. januára 2025 vstúpila do účinnosti novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou (207/2023). Prináša viacero zmien, no nečakaný rozruch na energetickom trhu rozvírilo nové ustanovenie, ktoré upravuje pravidlá v oblasti zdieľania elektriny. Po novom platí, že za všetky odberné a odovzdávacie miesta v danej skupine zdieľania prevezme zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania. Táto novinka vyvolala rozporuplné reakcie trhu. S novým právnym predpisom sa musí vysporiadať aj spoločnosť OKTE, ktorá prevádzkuje Energetické dátové centrum (EDC). Zmena sa prejaví aj v prevádzkovom poriadku. Koncom minulého roka sme sa téme venovali v samostatnom texte, následne sme o reakciu v rubrike "panel expertov" požiadali odborníkov - tých, ktorí sa problematike venujú alebo ich priamo ovplyvňuje. Nevôľu s ustanovením nedávno vyjadrila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI). Čítajte ďalej: v čom vidí SAPI nesúlad so slovenskou aj európsku legislatívou koľkých skupín zdieľania elektriny sa novela pravidiel trhu dotýka aké budú ďalšie kroky spoločnosti OKTE, prevádzkovateľa EDC
-
Priemysel a samosprávy chcú pre OZE bezplatný prístup do sústavy
21. 1. 2025Pre ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov je podľa priemyselnej asociácie APZD potrebné zrušiť G-komponent. Pripravili už aj legislatívne riešenie. Združenie zastrešujúce samosprávy novelu podporilo, distribučky pred takouto zmenou vystríhajú. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) žiada novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie tak, aby pripájanie sa a dodávanie elektriny z fotovoltických výrobných zariadení do sústavy bolo bezplatné. Komerčné projekty fotovoltiky nie sú podľa APZD ekonomicky rentabilné kvôli vysokým poplatkom, ktoré musia investori platiť distribučným spoločnostiam jednak pri pripájaní (pripojovacie poplatky) a tiež pri dodávaní elektriny do siete (G-komponent). Ministerstvo hospodárstva preto požiadali o zmenu zákona č. 309/2009 Z. z., podľa ktorej by výrobné zariadenia využívajúce OZE spustené do prevádzky od 1. júla 2025 mali byť oslobodené od platby z prístup voči distribučným spoločnostiam. APZD konkrétne chce do § 3 ods. 1 zákona o OZE doplniť novú formu podpory pre zelené zdroje, a to bezplatný prístup do sústavy. Túto úľavu od G-komponentu žiadajú pre všetky nové zdroje sprevádzkované po účinnosti novely bez ohľadu na inštalovaný výkon. Asociácia legislatívny návrh ešte v októbri 2024 zaslala na ministerstvo hospodárstva. Rezort pripravuje zmenu zákona o OZE a VÚ KVET, a to v súvislosti s transpozíciou novej európskej smernice. Či sa však podarí priemyselnej asociácii, ktorej členom je od minulého roku aj SAPI, bezplatný prístup presadiť, je otázne. Trojica prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav varuje pred plošným oslobodením OZE od G-komponentu.Čítajte ďalej: stimul pre výrobcov, zníženie finančných bariér, PPA. Čím dôvodí APZD prečo sa Združenie miest a obcí Slovenska rozhodlo návrh APZD podporiť aký je názor trojice prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav
-
Pilot sa osvedčil. Z Maďarska k nám bude môcť prúdiť viac zemného plynu
20. 1. 2025Slovenský prepravca Eustream spolu so svojím maďarským partnerom, spoločnosťou FGSZ, zvyšujú od 1. apríla 2025 pevnú prepravnú kapacitu prepojovacieho plynovodu v smere z Maďarska. V prípade neobnovenia tranzitu cez Ukrajinu sa očakáva výrazný nárast významu slovensko-maďarského interkonektora, ktorý je dôležitou súčasťou Vertikálneho koridoru. Kým slovenský politický priestor "žije" plynárenskou top témou, konkrétne zachovaním tranzitu na Slovensku cez územie Ukrajiny, spoločnosť Eustream zároveň dokončuje projekt permanentného posilnenia kapacity s Maďarskom. Spoločne s tamojším prevádzkovateľom prepravnej siete, firmou FGSZ, ktorá je stopercentnou dcérou MOL Group, sa od 1. apríla 2025 zvyšuje pevná prepravná kapacita na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat na úroveň 4 240 252 kWh/h (3,5 mld. metrov kubických ročne), čo predstavuje nárast o 33%. Rozšírená kapacita plynového interkonektoru s Maďarskom bude ponúkaná ako štvrťročný produkt v príslušných aukciách štvrťročnej kapacity. Prvá z nich je naplánovaná na 3. február 2025. Projekt ukázal svoju životaschopnosť už počas pilotného režimu od októbra 2024. Do oficiálneho spustenia 1. apríla 2025 majú obchodníci k dispozícii krátkodobé produkty.
-
Firma SEPS plánuje v ďalšej dekáde megainvestície do posilnenia vedení
16. 1. 2025V rokoch 2025 až 2034 plánuje SEPS preinvestovať takmer 900 miliónov eur. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) plánuje v nadchádzajúcej dekáde masívne investície do infraštruktúry. V najbližšom investičnom cykle, v rokoch 2025 – 2034, by malo do rozvoja sústavy smerovať približne 866 miliónov eur. Až 90% z tohto balíka by mali predstavovať projekty výstavby nových elektrických staníc a vedení, resp. rekonštrukcie už existujúcich a ich smartifikácie. O podrobnostiach hovoril na nedávnej odbornej konferencii SPX Karol Kósa, výkonný riaditeľ sekcie rozvoja elektrizačnej sústavy spoločnosti SEPS. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy len tento týždeň predstavil verejnosti podrobnosti novej diaľkovo riadenej elektrickej stanice v Senici na Záhorí. Infraštruktúra má posilniť dodávky elektriny na západnom Slovensku. Existujúca 220 kV rozvodňa s transformátorom, ktorá bola v prevádzke viac než štyri dekády, sa postupne demontuje. Na jej mieste vyrastá úplne nová 400 kV rozvodňa s transformátorom (400/110 kV) s výkonom 350 MVA. Každoročné investície SEPS by mali dosiahnuť 90 miliónov eur Karol Kósa priznal, že tento cieľ je ambiciózny, najmä pri zohľadnení enormného nárastu cien za materiály, stavby a služby, ktoré možno na trhu pozorovať v posledných 3 až 4 rokoch. „Toto pre nás znamená obrovskú záťaž. Bolo to spôsobené post-covidovým stavom a následne inváziou Ruska na Ukrajinu,“ vysvetlil Karol Kósa na konferencii SPX Problémom sú predĺžené dodacie lehoty. Keďže kapacity dodávateľov nie sú dostatočné, pri niektorých zákazkách spoločnosť nedokáže spĺňať lehoty, ktoré si sama nastavila v investičných plánoch. „Len získanie výrobného slotu nás stojí 300 až 400 tisíc eur a ten transformátor tu ešte nemáme. To je len za rezerváciu a výrobu zariadenia v danom roku. Ešte musíme zaplatiť cenu transformátora,“ zdôraznil Karol Kósa a zároveň dodal, že výstavba infraštruktúrnych projektov môže zlyhať aj kvôli dĺžke obstarávacích procesov.
-
Prázdne potrubie, plné záväzky: Bude Gazprom ďalej platiť Eustream?
14. 1. 2025Ruská spoločnosť Gazprom Export je povinná platiť slovenskému prepravcovi Eustream poplatok za objednanú kapacitu bez ohľadu na to, či ju využije alebo nie. A to aj v aktuálnej situácii, kedy cez Veľké Kapušany neprúdi žiaden zemný plyn. Plynárenstvo je na Slovensku už niekoľko týždňov premiérskou témou. Hoci otázka možného predĺženia zmluvy medzi ruským Gazprom Exportom a prepravnou divíziou ukrajinského Naftogazu bola posledné roky centrom debát na odborných fórach (a po začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa tieto diskusie zintenzívnili), premiér Robert Fico ju megalomansky uchopil do svojich rúk až pred vypršaním kontraktu. Od svojej solitérnej cesty do Moskvy, tesne pred Vianocami, relatívne šikovne diktuje svoj vlastný politický naratív (minimálne u nás) do problematiky, ktorá však ďaleko presahuje dimenzie konvenčnej biznis dohody. Dajme bokom etický aspekt stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Tok ruského plynu cez Veľké Kapušany sa od 1. januára 2025 zastavil. Tento stav prirodzene nemusí byť konečný. Tranzit plynu sa o niekoľko týždňov, prípadne mesiacov, môže obnoviť. Túto možnosť nevylučujú ani mnohí západní analytici, ani autor tohto textu. Aj samotný fakt, že ruské rakety zatiaľ priamo nezasiahli ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru potvrdzuje, že Gazprom si zatiaľ ponecháva zadné dvierka otvorené. Aktuálne prázdne potrubie ale neznamená, že Eustream by mal zo dňa na deň prísť o zásadnú časť svojich výnosov. Klauzula ship-or-pay a čo to v praxi znamená Čo v mnohých komentároch k tejto téme absentuje, je fakt, že Gazprom má so spoločnosťou Eustream dlhodobú zmluvu o preprave plynu. Kontrakt platí do roku 2028 a jeho súčasťou je klauzula ship-or-pay, prostredníctvom ktorej si Gazprom platí za prepravnú kapacitu 50 miliárd metrov kubických ročne. Inými slovami, ruský dodávateľ fixne platí za zmluvne dohodnutú kapacitu bez ohľadu na to, či ju aj reálne využije alebo nie. V plynárenstve ide o štandardne využívaný nástroj, ktorý slúži, v tomto prípade, na ochranu prepravcu. Nie je to tak dávno, keď Gazprom plánoval obísť územie Ukrajiny a odkloniť tok plynu do Európy cez Nord Stream. A bola to práve klauzula ship-or-pay, ktorá by zmiernila ekonomické dôsledky pre Eustream a zachovala významnú časť výnosov, a teda aj dividend pre štát. Status quo, force majeure alebo čo môže nasledovať
-
Eurostat: Podiel OZE v energetickom mixe Slovenska klesol
13. 1. 2025Celoeurópske štatistiky ukazujú, že zatiaľ čo v EÚ podiel obnoviteľných zdrojov energie rástol, na Slovensku sa v roku 2023 znížil o takmer pol percenta. Vo Švédsku tvoria zelené zdroje až dve tretiny mixu, u nás necelých 17 %. Európske štatistiky za rok 2023 ukazujú, že zatiaľ čo v susednom Rakúsku dokázali medziročne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej konečnej spotrebe až o 6,7 %, v niektorých členských krajinách Únie sa zaznamenal pokles. Celkový podiel OZE na energetickom mixe krajín EÚ bol v roku 2023 na úrovni 24,5 %. Rok predtým dosiahol úroveň 23,1 %. Obnoviteľným zdrojom sa okrem Rakúska darilo aj v Bulharsku (+3,6 %), Fínsku a Španielsku (obe +3 %). Medziročné zníženie podielu ukázali štatistiky v prípade Chorvátska, Lotyšska, Luxemburska, Poľska a Slovenska.