-
Krajiny EÚ podporili zákaz dovozu ruských palív proti vôli Slovenska
21. 10. 2025Ministri EÚ odobrili ukončenie dovozu ruského plynu do konca roka 2027. Proti boli len Slovensko a Maďarsko. O návrhu nariadenia budú ešte štáty a Európska komisia rokovať s europoslancami. Tí sú naklonení ešte skoršiemu odstrihnutiu sa od Ruska. „Po 1. 1. 2028 môže byť dovoz plynu pre Slovensko z alternatívnych zdrojov limitovaný. Vďaka našej intenzívnej práci a konštruktívnej spolupráci s Európskou komisiou sa nám však podarilo, že Slovensko bude môcť do konca roka 2027 využívať dlhodobý kontrakt na dovoz plynu z Ruska, kde tranzitné poplatky platí dodávateľ,“ uviedla ministerka hospodárstva vo vyjadrení na sociálnej sieti. Zástupcovia členských štátov na pondelkovom rokovaní Rady EÚ odsúhlasili zmeny v návrhu nariadenia, podľa ktorého má od 1. 1. 2028 platiť zákaz dovozu zemného plynu z Ruska. Od začiatku budúceho roka má byť zakázané uzatvárať nové kontrakty. Už uzavreté krátkodobé kontrakty by mohli pokračovať len do 17. 6. 2026, dlhodobé kontrakty do konca roka 2027. Dodatky k existujúcim zmluvám môžu mať len prevádzkový účel a nesmú viesť k zvýšeniu objemu dovozu, s výnimkou pre štáty bez priameho prístupu k moru (a terminálom LNG), ktoré sú zmenami tranzitných trás dotknuté. Výnimka teda má platiť napríklad pre Slovensko. Oproti pôvodnému návrhu Komisie chcú členské štáty zjednodušiť a spresniť colné požiadavky na dokumentáciu o pôvode plynu. Núdzové pozastavenie zákazu Rada ministrov tiež špecifikovala klauzulu o pozastavení, podľa ktorej bude môcť Komisia vo výnimočnej situácii dočasne pozastaviť uplatňovanie zákazu dovozu ruského plynu v jednotlivých štátoch, a to v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok, ktoré by bolo spôsobené napríklad výpadkom potrubnej alebo LNG infraštruktúry. „Nepodarilo sa presadiť náš návrh na tzv. núdzovú brzdu, ktorá by dočasne pozastavila uplatňovanie nariadenia v prípade prudkého rastu cien plynu,“ uviedla Saková s tým, že očakáva finančnú podporu pre krajiny najviac zasiahnuté zákazom dovozu ruského plynu. Slovensko už podľa nej predložilo svoj návrh. Slovensko koncom leta zaslalo Európskej komisii námietku, že návrh postupného ukončenia importu zemného plynu z Ruska odporuje zásade subsidiarity. Vláda vtedy uviedla, že ak sa nepodarí vyrokovať výnimky alebo záväzné kompenzácie, podá európsku žalobu. Viac sa dočítate v tomto článku. Europarlament chce byť ešte prísnejší Do podoby nariadenia ešte pravdepodobne zasiahnu europoslanci. Výbory Európskeho parlamentu pre energetiku aj medzinárodný obchod žiadajú o rok skorší zákaz dovozu plynu a tiež zákaz skladovania ruského plynu v európskych zásobníkoch už od začiatku budúceho roka. Europoslanci chcú tiež prísne pravidlá pre zabránenie obchádzania zákazu napr. formou zmeny označenia pôvodu dovezenej suroviny, využívania tieňovej flotily, kvartálnych auditov či vytvorením zoznamu vysoko rizikových LNG terminálov. Po schválení pozície v pléne europarlamentu sa začnú trojstranné rokovania s cieľom finálneho schválenia nariadenia ešte v tomto roku.
-
Prvá zóna pre výstavbu veterných elektrární má hrubé obrysy
21. 10. 2025Na západnom Slovensku má vzniknúť pilotná zóna pre rozvoj veternej energie. Na území 24 dotknutých obcí sa počíta s kumulatívnym výkonom elektrární až do 430 MW. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) ukázala návrh pilotnej zóny pre rozvoj veternej energie na západnom Slovensku. V rámci zámeru počíta s výstavbou do 69 samostatných veterných elektrární s maximálnym kumulatívnym výkonom asi 430 MW a s predpokladanou dĺžkou prevádzky 30 rokov. Identifikovaným bolo až 13 630 dotknutých parciel v katastroch celkovo 24 obcí v okresoch Hlohovec, Nitra a Galanta. „Výstavba veterných elektrární na území Slovenskej republiky vyplýva z potreby zabezpečenia dlhodobej energetickej udržateľnosti, ochrany životného prostredia a zvyšovania energetickej bezpečnosti krajiny, uvádza sa v zámere, ktorý JESS predložila do procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie. Kde a kedy? Situáciu umiestnenia pilotnej zóny pre veternú energiu a zoznam parciel nájdete na odkaze pripojenom na konci článku.
-
Európski experti vyhodnotili iberský blackout. Čo zistili?
20. 10. 2025Združenie ENTSOE zverejnilo správu o priebehu blackoutu, ktorý 28. apríla postihol Španielsko a Portugalsko. Šlo o najväčší výpadok prúdu v Európe za viac než dve dekády. OZE asociácie správu privítali. K čomu dospeli európski odborníci? Koncom apríla 2025 postihol Španielsko a Portugalsko rozsiahly výpadok prúdu. V diskusiách o príčinách blackout, ktorý bol v Európe najhorším za ostatných 20 rokov, sa prstom často ukazovalo na príliš veľký počet inštalovaných obnoviteľných zdrojov. Prevádzkovatelia solárnych a veterných elektrární sa však bránili a tvrdili, že problém je inde. V júni tohto roka zverejnil analýzu udalosti španielsky prevádzkovateľ sústavy RED Eléctrica. Došiel k záveru, že výpadok bol spôsobený sériou kumulovaných udalostí, ktoré znamenali prekročenie bezpečnostného kritéria N-1, viedli k prepätiu v sústave a spustili kaskádové vypínanie zdrojov vyrábajúcich elektrinu. Okrem domáceho prešetrovania sa spustilo aj medzinárodné skúmanie. Európske združenie ENTSOE vytvorilo panel 45 expertov z energetických firiem a regulačných úradov. Minulý týždeň zverejnili podrobnú správu, ktorá opisuje podmienky pred blackoutom a priebeh výpadkov a tiež spôsob obnovy siete. Uskutočnili rozsiahly zber dát od prevádzkovateľov elektrární, významných odberateľov elektriny a tiež prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav. ENTSOE však upozornil, že zatiaľ čo väčšina španielskych výrobcov a distribútorov poskytlo údaje, osem nemenovaných firiem odmietlo s panelom na zbere dát spolupracovať. Stačilo pár sekúnd...
-
Pri Ďurkove spustili vŕtanie pre využitie geotermu
16. 10. 2025Dlho očakávaný projekt využitia geotermálnej energie na východe Slovenska sa dostal do realizačnej fázy. Spustilo sa hĺbenie vrtov, z ktorých by po vybudovaní horúcovodu mali byť od roku 2028 teplom zásobovaní Košičania. Po 30 rokoch príprav, odkedy vzniklo záujmové združenie právnických osôb Geoterm Košice, sa v lokalite Svinica-Ďurkov začali hĺbiť nové geotermálne vrty. Súčasné tri vrty sa vyhĺbili v rokoch 1998 – 1999. Trvanie aktuálnych vrtných prác do hĺbky 3700 metrov sa predpokladá do júna budúceho roka. Košice by v budúcnosti mali byť namiesto fosílnych palív vykurované aj zelenou energiou. Pri novom hĺbkovom geotermálnom vrte sa predpokladá teplota 135 °C a výdatnosť 55 litrov za sekundu. Odhadovaná kapacita geotermálneho zdroja pre potreby vykurovania a prípravu teplej vody v sústave CZT je 90 až 100 MWt (megawatt tepelný – jednotka merania tepelného výkonu v energetike). Nový systém by mal ročne dodať takmer 175 000 MWh tepelnej energie. Pribudnú aj dva reinjektážne vrty. Vŕtať sa budú postupne, záverečný tretí vrt by mal byť vyhĺbený asi v polovici júna 2026. Využitie energie z hĺbky Hlavnými realizátormi projektu geotermálneho vykurovania a výstavby teplovodu z vrtov v Košickej kotline sú spoločnosť Geoterm Košice (GEKO), ktorá je súčasťou skupiny SPP Infrastructure, spolu so štátnou firmou MH Teplárenský holding (MHTH). V roku 2021 spolu s mestom Košice podpísali memorandum o spolupráci „Pri Košiciach budeme mať historicky najhlbšie vrty, ktorý sa kedy realizovali v našej krajine. Zároveň v rámci EÚ pôjde o najväčší odber tepla z vrtu pre jedného odberateľa a to pre košickú Tepláreň, ktorá prevádzkuje SCZT,“ uviedol primátor Košíc Jaroslav Polaček.
-
Pozvánka: Konferencia H2SK FORUM o vodíkovom ekosystéme po roku 2030
15. 10. 2025Ministerstvo hospodárstva SR a Národná vodíková asociácia Slovenska (NVAS) organizujú vodíkovú konferenciu o prognózach rozvoja vodíkového ekosystému Slovenska a krajín strednej Európy. Podujatie sa uskutoční 21. októbra 2025. H2SK FORUM vzniká ako odborná platforma na podporu rozvoja vodíkového ekosystému v SR s presahom do strednej Európy. Cieľom je prepojiť priemysel, výskum, verejnú správu a zahraničných partnerov a zároveň posilniť verejné povedomie o obnoviteľnom a nízkoemisnom vodíku ako kľúčovom prvku dekarbonizácie. Obsahom konferencie je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť s prognózami rozvoja vodíkového ekosystému po roku 2030 a porovnať prístupy k jeho rozvoju v okolitých krajinách. Konferencia ponúka odborný program a diskusie so zástupcami domáceho aj medzinárodného vodíkového sektora. 📅 Dátum konferencie: 21. október 2025 📍 Miesto: NH Bratislava Gate One, Bratislava PROGRAM:1. Blok: Príhovory a kľúčové prezentácie 09:00 – 09:05 Otvorenie a uvítacia reč | NVAS + moderátor 09:05 – 09:15 Príhovor Szabolcs HODOSY | štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR 09:15 – 09:30 Videopozdrav Jorgo CHATZIMARKAKIS | CEO Hydrogen Europe 09:30 – 09:50 Online príhovor a prezentácia Valerie BOUILLON-DELPORTE | CEO Clean Hydrogen Partnership | Hydrogen R&D | Call 2026 09:50 – 10:40 RFNBO v priemysle Gábor TÓTH, Slovnaft, a.s. | Tibor ŠEREŠ, Duslo, a.s. prezentácie a diskusný panel o dekarbonizácii priemyselných odberateľov vodíka 10:40 – 11:20 Coffee break, tlačová konferencia 2. Blok: Dlhodobý plán rozvoja vodíkového ekosystému na Slovensku (v SJ) 11:20 – 11:25 Úvod do vodíkového ekosystému z pohľadu štátu Katarína AUGUSTINI | Ministerstvo hospodárstva SR 11:25 – 11:55 Rozvoj vodíkového ekosystému na Slovensku so strednodobými a dlhodobými produkčnými scenármi do roku 2050 Ján WEITERSCHÜTZ | Národná Vodíková Asociácia Slovenska (NVAS) predstavenie dokumentu 11:55 – 12:40 Moderovaná diskusia Quadruple helix + Q&A Katarína AUGUSTINI | Ján KARABA | Pavol ŠUTOR | Ján HÍVEŠ štátna správa, občianska spoločnosť, podnikatelia, akadémia 12:40 – 13:00 Možnosti financovania vodíkového ekosystému 2025 - 2035 Lenka BARTOŇOVÁ | EY Vienna 13:00 – 14:00 Obed 3. Blok: Porovnanie rozvojových plánov krajín V4 + Ukrajiny (v AJ) 14:00 – 15:10 Porovnanie národných cieľov, harmonogram plnenia a finančná podpora Veronika VOHLÍDKOVÁ | István LEPSÉNYI | Aleksander NAUMANN | Oleksander RIEPKIN | Ján WEITERSCHÜTZ Riaditelia vodíkových asociácií a agentúr CZ, HU, PL, UA, SK krátke prezentácie a diskusný panel 15:10 – 15:30 Zelený amoniak ako realistická cesta Aleksander NAUMANN | Hynfra, Poľsko 15:30 – 15:50 Coffee break 4. Blok: Dobré príklady z praxe: vodíkové údolia, lídri H2tech (v SJ, ČJ) 15:50 – 16:40 Top H2 inovácie | 3 prezentácie H2 Projekt Gabčíkovo | Pavel ČULÍK jr., Vodohospodárska výstavba Vodíkové údolie EASTGATEH2V | Katarína SASARÁKOVÁ, Košický samosprávny kraj 16:40 – 17:30 Vodíkový ekosystém po roku 2030 - akcelerácia alebo stagnácia? Petr MERVART | Juraj SINAY | Jan SOCHOR | Peter HEGEDUŠ MPO ČR, MH SR a národné asociácie Česka a Slovenska HYTEP a NVAS 17:30 – 17:40 Zhrnutie, ukončenie 17:40 – 19:00 Raut – voľná diskusia, networking 🔗Registrácia na konferenciu. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
ENERGOFÓRUM: ÚRSO rieši viaceré výzvy. Niekde pritvrdí, inde zjemní
14. 10. 2025Redizajn trhu s elektrinou v EÚ i zastavenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu prinášajú do energetickej politiky a regulácie nové výzvy. Aké opatrenia zvažuje regulačný úrad na podporu energeticky náročných podnikov a aké sú vyhliadky pre obnoviteľné zdroje na Slovensku? Tohtoročnú konferenciu ENERGOFÓRUM® otvoril podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Martin Horváth prednáškou na tému aktuálne výzvy regulácie. V rámci prezentácie hovoril o redizajne trhu s elektrinou v EÚ, pri ktorom rezonujú najmä otázky cien energií, stavu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a budovania infraštruktúry potrebnej pre väčšiu flexibilitu sústav. Taktiež poukázal na nárast počtu hodín so zápornými cenami elektriny na dennom trhu, pričom očakáva pokračovanie tohto trendu. Zatiaľ čo v roku 2023 boli záporné ceny zaznamenané v 90 obchodných periódach, v tomto roku už ich bolo približne 300. Odklon od vyjazdených koľajníc V plynárenstve podpredseda ÚRSO poukázal na dopady zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Priznal, že pokles množstva prepraveného plynu a pretrvávajúce náklady na udržanie infraštruktúry povedú aj v roku 2026 k rastu ceny za prepravu plynu.
-
Plán obnovy: Slovensko nedokáže v energetike splniť niektoré ciele
8. 10. 2025Slovensko mešká pri realizácii projektov modernizácie prenosovej sústavy, na ktoré smerovali milióny eur z Plánu obnovy. Nedarí sa využiť ani všetky peniaze určené na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Ministerstvo hospodárstva chce preto presunúť 92 miliónov eur na iné energetické opatrenia. Aké? Ani nie rok pred termínom, kedy sa majú na Slovensku dokončiť projekty financované z Plánu obnovy a odolnosti, je jasné, že ambície narážajú na realitu. Hoci ministerstvo hospodárstva patrilo podľa monitorovacích správ ešte donedávna k tým úspešnejším vykonávateľom reforiem a investícií, situácia sa zmenila, a to aj pri investíciách v energetike. Posúvalo sa vyhlasovanie výziev oproti plánovaným harmonogramom, predlžovalo ich vyhodnocovanie a podpisovanie zmlúv, realizátori narazili na prekážky pri povoľovaní a obstarávaní, aj pri nastavených podmienkach regulácie. Odhadom hrozí nevyčerpanie 91,8 milióna eur. Ministerstvo ich chce na poslednú chvíľu presunúť na menej problémové projekty, kde záujem žiadateľov presiahol vyčlenený balík peňazí. Kde sa nestíha?
-
Zmeny banského zákona ovplyvnia plynárov aj geoterm
7. 10. 2025Ministerstvo hospodárstva novelizuje banský zákon, ktorý sa datuje ešte do roku 1988. Zmeny sa dotknú aj plynárov a využívania geotermálnej energie. Procesy na banských úradoch sa majú zrýchliť a zjednodušiť. Podľa ochranárov až príliš. Cieľom návrhu zákona je podľa ministerstva hospodárstva (MH SR) modernizovať základný legislatívny rámec upravujúci ochranu a využívanie nerastného bohatstva SR. Reflektuje na súčasný vývoj európskej legislatívy, konkrétne na Nariadenie (EÚ) 2024/1252, tzv. Akt o kritických surovinách a odstraňuje viaceré problémy aplikačnej praxe identifikované štátnou banskou správou, vrátane zrýchlenia administratívnych procesov spôsobených nečinnosťou orgánov. Zároveň sa majú zefektívniť ťažobné procesy a zabezpečiť väčšia transparentnosť, zlepšiť podnikateľské prostredie vo viacerých oblastiach vrátane geotermálnej energie, znížiť byrokracia jasným definovaním kompetencií medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom životného prostredia a odstrániť viaceré neaktuálne ustanovenia banského zákona. „Zákonom sa zrýchľuje konanie a prioritizácia strategických projektov, ktoré majú zásadný význam pre zabezpečenie strategických záujmov Slovenskej republiky v oblasti surovinovej a energetickej bezpečnosti,“ tvrdí MH SR. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), ktorý v minulosti vystupoval najmä proti ťažbe uránu pri Košiciah, varuje, že uvoľnenie banských pravidiel spraví zo Slovenska „ťažbárske eldorádo“ a zvýhodní firmy na úkor občanov. Samotný banský zákon je ešte z roku 1988. Jeho ostatné čiastkové úpravy súviseli so zmenami stavebnej legislatívy. V energetike sa zmeny dotknú ťažby a uskladňovania fosílnych palív a tiež využívania geotermálnej energie. Súčasne sa novelizuje aj zákon o banskej činnosti a štátnej banskej správe tiež z roku 1988 a zákon o trvalom ukladaní CO2 do geologického prostredia. Čo novela prináša? Osvedčenie o vhodnosti horninových štruktúr a podzemných priestorov po dobývaní ropy, plynu alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo na ukladanie oxidu uhličitého bude vydávať ministerstvo životného prostredia, nie rezort hospodárstva. Pred jeho vydaním však envirorezort požiada MH SR o stanovisko, či požaduje určiť minimálnu výšku zásob plynu, ktoré musia byť k dispozícii na účely predchádzania stavu núdze alebo riešenia stavu núdze v plynárenstve.
-
ENERGOFÓRUM® 2025: Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien
2. 10. 2025(PR správa) Dekarbonizácia, dôsledky zastavenia tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu aj plán úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Slovenskí plynári a teplári čelia viacerým spoločným výzvam, o ktorých budú zástupcovia kľúčových hráčov na trhu diskutovať na konferencii ENERGOFÓRUM®. Plynárenstvo a teplárenstvo sú natoľko podobné odvetvia, že niekedy pôsobia ako dvojčatá, ktoré závisia jeden od druhého. „Napokon polovica spotreby zemného plynu v SR smeruje do výroby tepla a elektrickej energie. Obe odvetvia čelia veľkým výzvam ako sú dekarbonizácia a v tomto roku aj zastavenie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensku,“ upozorňuje Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. „Navyše, na stole je plán povinného úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Pre plynárenstvo a teplárenstvo to predstavuje zásadnú zmenu dodávateľských tokov na zabezpečenie dostatočného množstvo plynu za prijateľné ceny pri vyšších nákladoch napríklad na prepravu plynu.“ Dokážu to oba sektory za tak krátky čas? Aj o tom bude debata v paneli "Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien" na konferencii ENERGOFÓRUM® po vedením Richarda Kvasňovského (SPNZ). Diskutujúci: Rastislav Hanulák, advokát a partner, Capitol Legal Group Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka skupiny Veolia na Slovensku Michal Ľalík, riaditeľ divízie obchodu, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ, Eustream, a.s. 📅 Dátum konferencie ENERGOFÓRUM®: 9. a 10. októbra 2025 Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Energetická chudoba: Odborníci varujú. Ministerstvo mení zákon
30. 9. 2025Legislatívna definícia energetickej chudoby sa po viac než 13 rokoch zmení. MH SR chystá novelu zákonov. Komplexné opatrenia štát do praxe nezaviedol. Odborníci pritom upozorňujú, že situácia sa v priebehu času zhoršuje. Energetickou chudobou u nás trpí viac než 300 tisíc domácností, ohrozených je ďalších asi 90 tisíc domácností. „Na Slovensku si každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Maďarsku 16 % domácností, v Česku 14 %, v Rakúsku 10 % a v Poľsku 7 % domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ uvádza vo svojej aktualizovanej štúdii Dušana Dokupilová, analytička Prognostického ústavu SAV. Podiel obyvateľstva v energetickej chudobe v priebehu času narástol na 18 % a podobne aj podiel obyvateľstva, ktorí si nevedia dostatočne vykúriť svoje obydlie. Ten sa v priebehu ostatných 10 rokov zvýšil z 18 % na 30 % v skupine najchudobnejších domácností a zo 6 % na 8 % v celej populácii. Ceny energií môžu byť autorky štúdie jedným z dôvodov vzniku energetickej chudoby, pretože môžu spôsobovať zvýšené výdavky za energie. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami však ceny elektriny a plynu u nás patria k najnižším v Európe, preto nemôžu byť považované za hlavnú príčinu vysokého počtu domácností v energetickej chudobe. Okrem výdavkov na energie zohráva dôležitú rolu aj kvalita obydlí. Väčšina slovenskej populácie žije v starších alebo nezrekonštruovaných domoch - len 35 % slovenskej populácie má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch. Súčasne, len 17 % domov bolo postavených po roku 2001. Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví opakovane vypracoval koncepcie na ochranu energeticky chudobných odberateľov a vláda ju schvaľovala, do praxe sa zatiaľ nedostali takmer žiadne opatrenia. Dosiaľ vytvorené medzirezortné pracovné skupiny zatiaľ nepriniesli praktický výsledok. Pod vplyvom hroziaceho nárastu cien energií a najmä schválenia novej európskej smernice o energetickej efektívnosti sa pohľad štátu na túto problematiku pomaly posúva. Avšak zatiaľ len z papiera na papier, nie do praxe. V čase, kedy sa má nová smernica EÚ o energetickej efektívnosti začať uplatňovať v praxi, spúšťa ministerstvo hospodárstva novelizáciu národnej legislatívy. Čo hovorí výskum a čo chystá ministerstvo?
-
Schopnosť Adrie dostatočne zásobovať Slovensko je otázna
26. 9. 2025Testy ropovodu Adria, ktorými sa mala preukázať schopnosť dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do nášho regiónu, podľa MOL-u zlyhali. Chorváti odmietajú, že by neboli schopní uspokojiť potreby maďarskej a slovenskej rafinérie. Európska komisia aj USA pritom tlačia na skoré ukončenie dodávok ruských surovín do regiónu. Počas minulých týždňov Skupina MOL, ktorej súčasťou je aj Slovnaft, a chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Janaf vykonali niekoľko spoločných testov ropovodu Adria. Cieľom bolo spoločne posúdiť, či je systém schopný stabilne fungovať pri maximálnej kapacite po dlhší čas a zaistiť tak dlhodobú a stabilnú prepravu ropy pre potreby rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. Slovnaft, resp. MOL informoval, že najnovšie výsledky zatiaľ nepotvrdili, že ropovod by bol schopný dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do Maďarska a na Slovensko. Počas testov ropovod nebol schopný pracovať s dostatočnou kapacitou dlhšie ako 1 – 2 hodiny, uviedol MOL. „Zdôrazňujeme, že ropovod Adria zohráva veľmi dôležitú úlohu v zásobovaní strednej Európy. Aby však mohol prevziať významnejšiu rolu než len doplnkovú, je najskôr potrebné jasne poznať, čoho je chorvátska časť ropovodu Adria schopná, v akom je technickom stave, a čo je potrebné na to, aby dokázala denne prepravovať až 40 000 ton ropy, každý deň v roku,“ uviedol MOL. Európska komisia v máji tohto roka predstavila nariadenie, podľa ktorého by sa do konca roka 2027 mal úplne zastaviť dovoz ruského plynu a ropy do EÚ. Maďarsko a najmä Slovensko sú hlasnými odporcami zákazu dovozu a snažia sa vyrokovať ústupky. Hoci rokovania o finálnej podobe legislatívy ešte prebiehajú, v ostatných týždňoch pod vplyvom pretrvávajúcej ruskej agresie na Ukrajine silnie tlak najmä zo strany USA, aby dovoz ruských fosílnych palív do EÚ skončil čo najskôr. Komisia v rámci nového balíka sankcií proti Rusku, ktoré je nutné schváliť jednomyseľne, navrhla zakázať dovoz ruského LNG na európske trhy už od 1. januára 2027.
-
Viac plynu z juhu. Eustream zvyšuje kapacitu prepojenia
24. 9. 2025Plynárenské prepojenie s Maďarskom naberá na význame. Po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu sa južné prepojenie stalo hlavnou importnou trasou. Už onedlho bude schopné vykryť celoročnú domácu spotrebu zemného plynu. Z juhu k nám bude môcť prúdiť zemný plyn vo väčších objemoch ako doteraz. Slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream sa minulý týždeň dohodla s maďarským prevádzkovateľom prepravnej siete FGSZ na zmene prepojovacej dohody týkajúcej sa prepojovacieho bodu Veľké Zlievce/Balassagyarmat. Podľa dohody sa pevná kapacita v tomto prepojovacom bode zvýši na 5 300 315 kWh/h (čo zodpovedá 500 000 m³/h). Ročná kapacita v smere z Maďarska na Slovensko tak vzrastie zo súčasných 3,5 miliardy m³ ročne na 4,38 miliardy m³ ročne. Takýto objem dokáže pokryť celoročnú spotrebu zemného plynu na Slovensku. Kľúčová diverzifikácia Prepojenie medzi prepravnými sieťami Slovenska a Maďarska, ktoré bolo vybudované po analýze situácie počas tzv. plynovej krízy zo začiatku roka 2009, bolo do komerčnej prevádzky uvedené v júli 2015. Od októbra 2024 bola v rámci pilotného projektu navýšená pevná prepravná kapacita v smere z Maďarska na Slovensko na úroveň cca 9,8 mil. m3 denne (z 2,63 mld. m3 /rok na 3,5 mld. m3 /rok). Uvedené hodnoty pevnej prepravnej kapacity na prepojovacom bode sa v štandardnom režime uplatňujú od 1. apríla 2025. Od začiatku tohto roka po zastavení toku plynu z Ruska cez Ukrajinu je vstupný bod prepravnej siete vo Veľkých Zlievcach hlavným bodom pre import plynu na naše územie. „Dodatočné zvýšenie pevnej kapacity na prepojovacom bode, realizované vďaka optimalizačným opatreniam v systéme FGSZ, predstavuje dôležitý krok pri budovaní Vertikálneho koridoru, ktorý – po uskutočnení potrebných systémových rozvojov – zlepší obojsmerné toky plynu medzi severom a juhom regiónu, pričom využije zvýšené možnosti nových a pripravovaných LNG kapacít v oblasti a potenciálne zdroje zemného plynu, najmä z juhu,“ uviedla spoločnosť eustream. Prepravca plynu zároveň vysvetlil, že ponuka zvýšenej kapacity sa môže uskutočniť po schválení príslušnými národnými regulátormi, o čom budú účastníci trhu informovaní po ukončení oficiálnych postupov. Úplné pokrytie domácej spotreby Spotreba zemného plynu v Slovenskej republike v roku 2024 dosiahla 4,4 miliárd metrov kubických. Na približne tejto úrovni sa pohybuje od roku 2022. Viac ako 98 % domácej spotreby plynu tvorí import. Plyn prúdiaci cez Balkán a Maďarsko má predovšetkým ruský pôvod. Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský v utorok (23. 9.) na konferencii TREND v Bratislave podčiarkol, že približne polovica zemného plynu, ktorá sa v súčasnosti na Slovensko dováža, je ďalej exportovaná na Ukrajinu. Kyjev, ktorý začiatkom tohto roka zastavil tranzit ruského plynu z východu, tak pred zimou svoje podzemné zásobníky plynu v závere predsa musí doplniť aj z ruských zdrojov. Eustream pod vplyvom opakujúcich sa plynárenských kríz vybudoval prepojenia aj s ostatnými susednými sústavami, resp. navýšil ich kapacitu, čím Slovensko získalo možnosť dovážať plynu aj z LNG terminálov na severnom či južnom pobeží Európy. Šéf SPNZ potvrdil, že plné zásobovanie Slovenska z LNG je možné, avšak znamenalo by to významné zvýšenie ceny pre odberateľov. Z dôvodu tranzitných poplatkov sa práve preprava cez Maďarsko stala najvýhodnejšou alternatívou. Platí to najmä pre zmluvu s Gazpromom, v rámci ktorej bola cena za dodávky plynu dohodnutá s doručením na naše územie.
-
ENERGOFÓRUM® 2025: Smart grid budúcnosti? Od vízie k realite
23. 9. 2025(PR správa) Na konferencii ENERGOFÓRUM® sa bude diskutovať o kľúčových výzvach prenosovej a distribučnej sústavy na Slovensku. Okrem domácich expertov vystúpi aj zástupkyňa londýnskeho inštitútu EMBER, ktorá predstaví hlavné závery novej analytickej štúdie. Diskusný panel otvorí Elisabeth Cremona z inštitútu EMBER. Analytička vo svojej prednáške, ktorá bude tlmočená do slovenského jazyka, vymedzí politický rámec európskych prenosových a distribučných sústav, s osobitným dôrazom na nedávny vývoj v EÚ a na príležitosti, ktoré sa črtajú v nasledujúcich mesiacoch. Predostrie kľúčové zistenia pripravovanej správy, ktorá hodnotí súčasný stav prepojenosti a rozsah investícií potrebný na to, aby Európa vybudovala dostatočnú cezhraničnú kapacitu sietí, čím sa posilní energetická bezpečnosť. Prezentácia pripomenie aj historické príklady, ktoré zdôrazňujú rozhodujúcu úlohu prepojení pri predchádzaní blackoutom a pri obnove po nich, ako aj ich strategický význam v časoch krízy a vojny. „Interkonnektory sú viac než len káble – predstavujú fyzický symbol európskej solidarity a slúžia ako kľúčová poistka odolnosti a energetickej bezpečnosti v neistých časoch,“ hovorí Elisabeth Cremona, ktorá sa špecializuje na dekarbonizáciu európskej elektroenergetiky. Aké sú najpálčivejšie výzvy slovenskej prenosovej a distribučných sústav? Pokračovať budeme diskusným panelom pod vedením Ľubice Ragulovej zo spoločnosti Ernst & Young, s.r.o. Diskutujúci: Vladislav Jurík, Stredoslovenská distribučná, a.s. Karol Kósa, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Patrik Križanský, Slovenská asociácia pre elektromobilitu Tomáš Šipoš, Západoslovenská distribučná, a.s. 📅 Dátum konferencie ENERGOFÓRUM® : 9. a 10. októbra 2025 Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Vláda schválila zákon o adresnej energopomoci
17. 9. 2025Nový zákon rámcuje podmienky a práva pre poskytovanie adresnej energopomoci dotknutým energetickým domácnostiam. Presné detaily ako rozsah pomoci či hraničná hodnota bonity energetickej domácnosti však vzídu až z nariadenia vlády. Ministerstvo hospodárstva SR ako predkladateľ návrhu uviedlo, že cieľom návrhu zákona je vytvoriť rámec pre poskytovanie adresnej energopomoci dotknutým energetickým domácnostiam a ich ochrana pred skokovitým nárastom úhrad za elektrinu, plyn a teplo, keď koncom tohto roka dôjde k ukončeniu plošnej kompenzácie nákladov na energie. Od 1. januára 2026 majú byť uplatňované cenové rozhodnutia ÚRSO bez aplikovania inštitútu krízovej regulácie. Návrh zákona upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na adresnú energopomoc, právne vzťahy pri poskytovaní adresnej energopomoci, práva a povinnosti subjektov pri poskytovaní adresnej energopomoci, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní adresnej energopomoci, podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektriny a plynu v domácnosti, koncových odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch tepla a koncových odberateľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, na účel podľa tohto zákona a tiež register odberných miest. Účinnosť nového zákona sa navrhuje už o pár dní, t. j. 1. októbra 2025. Do parlamentu ho tak predkladá nielen bez pripomienkovania verejnosťou a vyjadrenia svojich poradných orgánov, ale tiež v skrátenom legislatívnom konaní. Kľúčové detaily ako hraničná hodnota bonity domácnosti či spôsob poskytovania a rozsah energopomoci však v zákone nie sú uvedené a budú stanovené dodatočne v nariadení vlády. Čo zákon upravuje? Nový predpis nie je riešením energetickej chudoby, keďže tento pojem sa v návrhu ani jeho odôvodnení vôbec nevyskytuje. Zatiaľ čo podľa platného zákona č. 71/2025 Z. z. je adresnou energopomocou pomoc štátu osobám ohrozeným energetickou chudobou, teraz je zadefinovaná ako „cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla“. Špecifikuje sa pojem energetická domácnosť, ktorá predstavuje skupinu ľudí, ktorí spolu žijú na jednej adrese, na ktorej odoberajú energie a ich bonita nepresahuje hodnotu stanovenú nariadením vlády. Bonita energetickej domácnosti vyjadruje ekonomickú schopnosť domácnosti dlhodobo hradiť náklady na energie s ohľadom na jej veľkosť a príjem.
-
Urán pre Slovenské elektrárne dodajú aj Kanaďania
16. 9. 2025Slovenské elektrárne podpísali dlhodobú zmluvu s kanadskou spoločnosťou Cameco na dodávku prírodného uránu a služby konverzie, ktorá sa používa pri výrobe jadrového paliva. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku uzavrel novú dlhodobú zmluvu s kanadskou spoločnosťou Cameco na dodávku prírodného hexafluoridu uránu (UF6), ktorý bude využitý v jadrových elektrárňach na Slovensku. Vďaka tejto zmluve budú mať elektrárne v Mochovciach a Bohuniciach zabezpečený stabilný a spoľahlivý zdroj paliva už od roku 2028. „Konverzia je jednou z najkritickejších častí jadrového palivového cyklu – ide o proces, pri ktorom sa prírodný urán premieňa na formu vhodnú na obohacovanie a ďalšie spracovanie. Slovenským elektrárňam sa podarilo zabezpečiť dlhodobú a spoľahlivú dodávku významného podielu tejto kľúčovej suroviny až do roku 2036, čo je významný krok pre energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uviedol Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Akú úlohu zohráva konverzia v palivovom cykle? Konverzia je chemický proces, pri ktorom sa prírodný urán, zvyčajne vo forme oxidu uránu (tzv. „žltý koláč“), premieňa na hexafluorid uránu (UF₆) – látku, ktorá sa dá ľahko premeniť na plyn a je nevyhnutná pre ďalší krok v palivovom cykle, ktorým je obohacovanie. Tento proces prebieha v špecializovaných zariadeniach, kde sa oxid uránu chemicky upravuje pomocou fluóru. Výsledný UF₆ sa následne hermeticky uzavrie do špeciálnych kontajnerov a prepraví do obohacovacích zariadení, kde sa zvyšuje podiel štiepneho izotopu U-235. Konverzia je preto kľúčovým článkom v reťazci výroby jadrového paliva – bez nej by nebolo možné pripraviť urán na použitie v jadrových reaktoroch. Cameco je jedným z najväčších svetových dodávateľov uránového paliva. Má kontrolné vlastníctvo v najväčších ložiskách uránu s vysokou koncentráciou a nízkymi nákladmi, ako aj v rozsiahlych investíciách do celého jadrového palivového cyklu – vrátane podielov v spoločnostiach Westinghouse Electric Company a Global Laser Enrichment. Sídlo spoločnosti sa nachádza v Saskatoone, kanadskej provincii Saskatchewan.
-
ENERGOFÓRUM® 2025: Zrýchliť tempo alebo reformovať? Green Deal na križovatke
10. 9. 2025(PR správa) EÚ aktuálne rieši ďalší osud Európskej zelenej dohody. O budúcnosti Green Dealu sa bude diskutovať aj na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM®. Problematikou klimatických iniciatív v globálnom, ako aj európskom kontexte prevedie účastníkov konferencie Ivan Lovíšek. Odborník spoločnosti OKTE v prednáške, ktorá bude predchádzať diskusnému panelu, zhodnotí dosiahnutý progres vo vzťahu k cieľom stanoveným v Parížskej dohode z roku 2015. Proklimatické opatrenia vykresľuje v podobe globálneho, prorastového hospodárskeho programu, ktorého zámerom má byť kompletné prebudovanie svetovej ekonomiky s cieľom zbaviť sa jej závislosti na fosílnych palivách. Ivan Lovíšek vo svojej prednáške poukáže na asymetrickú povahu antropogénnej klimatickej zmeny „Tí, ktorí v minulosti najviac profitovali z produkcie skleníkových plynov, nie sú tí, ktorí v súčasnosti najviac znášajú dopady globálneho otepľovania planéty,“ zdôrazňuje. „Nevýznamní emitenti, ktorí zápasia s nízkou úrovňou generovania HDP, neúmerne výrazne pociťujú fyzické dopady klimatickej zmeny a majú niesť veľmi významné ekonomické dopady na jej globálne zmiernenie,“ hovorí manažér pre ekonomiku a financovanie OKTE. Proklimatický entuziazmus zo začiatku roku 2021 vystriedala skepsa spôsobená neistotou v sektore. Vo svojej prezentácii autor rozoberá, ako je Green Deal kompatibilný s aktuálnou ekonomickou doktrínou. „Green Deal bol vhodený do trhového prostredia EÚ. Trh sám o sebe však nemá dostatočnú schopnosť vytvárať motiváciu k proklimatickej aktivite,“ hovorí Ivan Lovíšek a zamýšľa sa nad tým, za akých podmienok majú klimatické opatrenia ako Green Deal nádej pomôcť priblížiť sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Prednáška Ivana Lovíška vyústi do diskusného panelu. O svoje názory sa podelia osobnosti: Peter Baláž - Business Development Director, HUAWEI Jaroslav Kubinec – výkonný riaditeľ sekcie prevádzky obchodu, SEPS Matej Krušpán - Chief Commercial Officer, REZOLV ENERGY Milan Veselý – generálny riaditeľ, Slovalco Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
SEPS pripravuje smart grid projekt s partnermi v Maďarsku a v Slovinsku
8. 9. 2025Posilniť prenosové sústavy a zmenšiť cenové rozdiely medzi obchodnými zónami – to sú hlavné ciele smart grid projektu TUNE, ktorý pripravujú spoločnosti SEPS, maďarský MAVIR a slovinský ELES. Získanie štatútu prioritného projektu EÚ by uľahčilo povoľovanie a otvorilo prístup ku grantovému spolufinancovaniu. Prevádzkovatelia prenosových sústav Slovenska, Maďarska a Slovinska pripravujú nový cezhraničný smart grid projekt TUNE, ktorý je zameraný na jeden z kľúčových prenosových koridorov Európe. Spoločne sa usilujú o zaradenie do nového zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre inteligentné siete. Partnermi sú Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), maďarská spoločnosť MAVIR a slovinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy ELES. Predpokladaný rozpočet predstavuje 300 miliónov eur. Prípadné získanie štatútu PCI môže projekt TUNE zvýhodniť v procese získania povoľovacích a administratívnych konaní. Z pohľadu investora je určite najatraktívnejšia možnosť požiadať o spolufinancovanie oprávnených nákladov v rámci programov Connecting Europe Facility - CEF, ktoré spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA). Cezhraničný projekt sa zameriava na zníženie cenových rozdielov medzi obchodnými zónami prostredníctvom moderných technológií, ktoré umožnia efektívnejšie využitie existujúcej prenosovej infraštruktúry. Tento koridor je vystavený rastúcej volatilite tokov elektriny vplyvom vyššieho podielu OZE, zmeny v sústavách nastali aj po synchronizácii elektrizačnej sústavy Ukrajiny s kontinentálnou Európy podľa pravidiel ENTSO-E. Harmonogram a kľúčové prvky projektu
-
Panel expertov: Čo brzdí rozmach PPA kontraktov na Slovensku?
4. 9. 2025Kým v Európe počet PPA kontraktov na dodávku elektriny z OZE rastie, u nás sa presadzujú len pomaly. Prečo je tomu tak? Na názor sme sa pýtali odborníkov. PPA alebo Power Purchase Agreements sa v rámci EÚ presadzujú čoraz častejšie ako vhodný nástroj pre dlhodobé nákupy elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a predvídateľné financovanie nových projektov. Na Slovensku je však príkladov ako šafranu. Prvý virtuálny PPA kontrakt u nás sa rozbehol v tomto roku. Firma Enery, ktorá prevádzkuje fotovoltickú elektráreň Iliašovce, dodáva elektrinu pivovaru zo skupiny Plzeňský Prazdroj Slovensko. Spoločnosť Rezolv Energy zase vlani podpísala cezhraničný virtuálny PPA kontrakt s firmou Slovak Telekom. Zmluva na 12 rokov pokrýva približne 40 GWh zelenej elektriny ročne, ktorá bude vyrobená v gigantickom veternom parku VIFOR. Ten sa nachádza v Rumunsku a jeho spustenie je plánované v dvoch etapách. Výhľadovo sa však uvažuje aj o ďalších projektoch. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor expertov, ktorí sa problematike PPA venujú. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Ako vnímate rozvoj PPA kontraktov na Slovensku? Ján Horváth country manager pre Slovensko, spoločnosť Enery "V Európe sú PPA kontrakty už bežnou súčasťou strategického plánovania priemyselných firiem a odberateľov elektriny. Na Slovensku je tento koncept nový a preto evidujeme výraznejší záujem až od minulého roka. Firmy hľadajú stabilitu cien a spôsoby ako dekarbonizovať svoje prevádzky. Prvé príklady na Slovensku priniesli Plzenský Prazdroj Slovensko a Slovak Telekom, ktoré minulý rok podpísali svoje prvé PPA kontrakty. Dopyt po PPA rastie najmä vďaka kombinácii ekologického a ekonomického prínosu obnoviteľných zdrojov. Kľúčovým faktorom pre rozvoj PPA však naďalej ostáva predvídateľné podnikateľské prostredie a legislatíva bez bariér v porovnaní so susednými krajinami. Tu zaostávame. Či už kvôli zdĺhavým povoľovacím procesom, neúmerne vysokému tzv. G-komponentu resp. nemožnosti uzatvoriť štandardnú on-site PPA pri často využívaných lokálnych zdrojoch. Pri rokovaniach o PPA firmy zohľadňujú hlavne: typ a lokalitu OZE, štruktúru ceny, dĺžku kontraktu, výrobný profil a spoľahlivosť dodávateľa.” Ján Karaba riaditeľ, Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) "Rozvoj PPA kontraktov na Slovensku vnímame ako veľmi dôležitý krok k modernizácii energetického trhu, no zatiaľ sa nachádzame skôr v počiatočnej fáze. V porovnaní so západnou Európou je objem uzavretých dlhodobých zmlúv medzi výrobcami elektriny z OZE a odberateľmi u nás stále nízky. Hlavnými bariérami sú najmä nízka znalosť tohto nástroja zo strany priemyselných podnikov, obavy z dlhodobých cenových záväzkov a chýbajúce legislatívne či regulačné usmernenia, ktoré by poskytli väčšiu istotu pre všetky strany. Pozitívne však je, že záujem o PPA postupne rastie – najmä medzi väčšími priemyselnými spotrebiteľmi, ktorí hľadajú spôsob, ako si dlhodobo zaistiť stabilnú a konkurencieschopnú cenu elektriny a zároveň plniť svoje klimatické ciele. V tomto smere sú PPA zaujímavým riešením aj pre slovenský priemysel, keďže kombinujú ekonomický aj environmentálny prínos. Našou ambíciou je, aby sa PPA stali štandardným nástrojom na financovanie nových projektov OZE. K tomu je však potrebné, aby štát zaviedol jasné legislatívne pravidlá pre uzatváranie on-site PPA kontraktov, vydal usmernenia v otázkach zdaňovania finančných PPA kontraktov a aby sa trh postupne naučil pracovať s týmto typom obchodovania s elektrinou. Štát by mal zároveň v súlade s EÚ smernicou REDIII nastaviť a spustiť aukcie na CfD (contracts for difference), ktoré sú tiež formou PPA kontraktu. Ak sa tieto podmienky podarí naplniť, Slovensko môže v najbližších rokoch výrazne dobehnúť meškanie oproti iným krajinám EÚ." Matej Krušpán Chief Commercial Officer, Rezolv Energy "Slovensko v oblasti korporátnych PPA zaostávalo až do roku 2023, avšak slovenský trh začína zrýchľovať. Vo februári 2024 pivovar Šariš, súčasť spoločnosti Asahi, podpísal PPA so spoločnosťou Enery na odber elektriny z menšej solárnej farmy v Iliašovciach. O niekoľko mesiacov neskôr, v júni 2024, uzavrela naša Rezolv Energy významnú cezhraničnú PPA so Slovak Telekom na 12 rokov a 40 GWh ročne z veternej farmy VIFOR v Rumunsku. Táto zmluva bola súčasťou skupiny troch PPA zmlúv skupiny Deutsche Telekom a Rezolv Energy, kde došlo k podpisu ďalších PPA so spoločnosťou T-Mobile Czech Republic a CE Colo Czech Republic na objem 60 GWh ročne z rovnakého veterného projektu. Išlo o prvú cezhraničnú PPA uzavretú medzi českými a slovenskými spoločnosťami, čo predstavovalo dôležitý míľnik. Tento krok bol obzvlášť dôležitý vzhľadom k tomu, že Slovensko a Česká republika stále patrí k európskym krajinám s najnižšou inštalovanou kapacitou veternej a solárnej energie. Nedostatok domácej výroby obnoviteľnej energie za dostupnú cenu predstavuje pre slovenské priemyselné podniky veľkú výzvu a to najmä pre tie, ktoré hľadajú veternú alebo hybridnú veterno-solárnu energiu. Vďaka PPA zmluvám spoločnosti Rezolv Energy už ale firmy nemusia čakať na rozvoj domácich zdrojov, keďže cezhraničné riešenie im otvára okamžitú cestu k dekarbonizácii a prevádzke na základe udržateľnosti. Do budúcnosti ďalej dúfame, že slovenská vláda spustí aukciu CfD do roku 2030, čo by podporilo vznik nových projektov a umožnilo slovenským firmám získavať väčší podiel čistej energie priamo na domácom trhu." Branislav Mikovíny vedúci odd. Structured and Real Estate Finance Slovakia, UniCredit Bank "Naša banka je pripravená podporovať slovenské energetické projekty prostredníctvom dlhodobých úverov – či už ide o tradičné zdroje alebo obnoviteľné zdroje energie (OZE). Pri takýchto projektoch je kľúčové, aby mali stabilný a predvídateľný príjem z predaja elektriny, z ktorého sa následne spláca úver. Stabilita výnosov dáva istotu nielen banke, ale aj investorom, ktorí očakávajú dlhodobé dividendy. V období volatilných a negatívnych cien elektriny na trhu je riziko výkyvov vo výnosoch možné znížiť buď pomocou štátom garantovaných výkupných cien alebo formou dlhodobých komerčných zmluvných vzťahov – PPA. Pri PPA zmluvách nerozhoduje len cena, objem či dĺžka kontraktu. Rovnako dôležitá je aj dôveryhodnosť protistrany – jeho finančná sila, skúsenosti a schopnosť plniť záväzky. Na Slovensku je trh s PPA zatiaľ prakticky nevyužitý, hoci v iných krajinách CEE či v západnej Európe naši kolegovia úspešne financujú projekty postavené na princípe PPA kontraktov. Prekážky u nás zatiaľ existujú na strane výrobcov (napr. legislatíva, poplatky) ako aj na strane odberateľov (makroekonomické prognózy alebo neistota v odvetví, kde odberateľ pôsobí). Napriek tomu som presvedčený, že aj na Slovensku nás v strednodobom horizonte čaká nová vlna rozvoja OZE projektov, kde budú PPA zohrávať nezastupiteľnú úlohu."
-
EÚ: Verejnosť sa môže vyjadriť k plánu elektrifikácie aj stratégii vykurovania
3. 9. 2025Brusel konzultuje podobu dvoch pripravovaných dokumentov – akčného plánu elektrifikácie a stratégie pre vykurovanie a chladenie. Podnety zbiera do 20. novembra. Oba strategické dokument, ktoré nadväzujú na Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu a súvisiace iniciatívy, chce Európska komisia predstaviť v 1. kvartáli 2026. Hlavnou otázkou, ktorá sa má v Akčnom pláne elektrifikácie riešiť, je stagnujúca úroveň spotreby energie, ktorá spomaľuje dekarbonizáciu, a optimálne využívanie rastúceho objemu elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov. Rastúca úroveň výroby elektriny z OZE v čase nízkeho dopytu vedie k nárastu záporných cien elektriny a k zníženiu objemu výroby. Neistota v súvislosti s prevádzkovými nákladmi na využívanie elektriny namiesto fosílnych palív zase odrádza od investičných rozhodnutí. Kľúčovou úlohou akčného plánu je podľa Európskej komisia predložiť opatrenia zamerané na rôzne odvetvia a pododvetvia na základe ich potenciálu elektrifikácie a existujúceho súboru prekážok a stimulov. Hlavnou charakteristikou nákladovo efektívnej elektrifikácie má byť flexibilita, ktorú musí umožňovať digitalizácia a trhové stimuly, pričom ústrednú úlohu zohráva uskladňovanie. Elektrifikácia nepružného dopytu totiž môže zvýšiť náklady na sústavu a ovplyvniť cenovú dostupnosť. Hoci sú vysokoúčinné technológie elektrifikácie dostupné a prístupné vo väčšine prípadov použitia, neplatí to v prípade niektorých energeticky náročných priemyselných odvetví. Cieľom tejto iniciatívy je identifikovať kľúčové opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok na podporu elektrifikácie, najmä zlepšením pomeru medzi cenami elektriny a fosílnych palív na maloobchodnej úrovni. Medzi nástroje, ktoré možno využiť, patrí zdaňovanie energie, revízia sieťových taríf alebo vylúčenie poplatkov, ktoré nesúvisia s energiou, z konečných účtov za elektrinu. Teplo a chlad V prípade stratégie pre vykurovanie a chladenie, Európska komisia pripomína, že tento sektor predstavuje polovicu spotreby energie v EÚ. Približne 70 % pochádza z fosílnych palív, najmä plynu, zatiaľ čo podiel obnoviteľných zdrojov energie rastie veľmi pomaly a väčšina z nich pochádza z pevnej biomasy. S rastúcimi teplotami a častými vlnami horúčav sa chladenie stáva hlavným problémom z hľadiska energetickej bezpečnosti a celého energetického systému. Ďalším rastúcim zdrojom dopytu po chladení sú dátové centrá. Stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa tak zameria na dosiahnutie nákladovo efektívneho prechodu na čisté vykurovanie a chladenie zvýšením energetickej efektívnosti, a to aj prostredníctvom lepšej integrácie systému. Cieľom je aj zabezpečiť cenovú dostupnosť dodávok tepla a chladu, v ktorých prevažujú importované fosílne palivá. Stratégia bude zahŕňať nelegislatívne opatrenia na systémovej úrovni s cieľom pôsobiť na nástroje účinnosti, ako je plánovanie a centralizované zásobovanie teplom; na strane ponuky na urýchlenie zavádzania čistého tepla a chladu a opätovného použitia odpadového tepla a na strane dopytu na stimuly a výzvy pre konkrétne prípady použitia, od budov po technologické teplo. Dôležité odkazy: Verejná konzultácia – Akčný plán elektrifikácie EÚ Verejná konzultácia – Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie
-
Pozvánka: Investovanie v energetike v kontexte novej stavebnej legislatívy
2. 9. 2025Špeciálny seminár priblíži potenciálnym investorom, ako zrýchlené povoľovanie a nové pravidlá v oblasti stavebnej legislatívy ovplyvnia rozvoj OZE a ďalších energetických projektov. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®. Kedy: 25. september 2025, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Lektorom špeciálneho semináru bude Branislav Hamar z Ministerstva financií SR. PROGRAM SEMINÁRA: Stručný úvod do novej stavebnej legislatívy: Prečo sa zmenila legislatíva práve teraz? Kľúčové termíny a definície Zmeny pri povoľovaní zdrojov v elektroenergetike: kategorizácia zdrojov, požiadavky na dokumentáciu Zmeny pri povoľovaní zdrojov v tepelnej energetike Špecifiká výstavby obnoviteľných zdrojov energie (OZE), pripravované zmeny v oblasti zrýchľovania povoľovacích procesov (go-to zóny a pod.) Na čo si dávať pozor pri investíciách: časový harmonogram povolení, koordinácia s viacerými úradmi Krok za krokom: čo je potrebné vybaviť a v akom poradí Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.