-
Nedostatočná kapacita? Flexibilné pripojenie otvára nové možnosti
28. 11. 2025Zmena zákona po prvý raz umožní pripojiť nové zdroje alebo batériové systémy aj v oblastiach, ktoré nemajú dostatočnú kapacitu distribučnej sústavy. Aké zmeny prináša inštitút flexibilného pripojenia? Od januára budúceho roka sa do slovenskej legislatívy zavádza nový pojem flexibilné pripojenie. Tento koncept umožňuje pripojiť do distribučnej sústavy zariadenia na výrobu elektriny alebo batériové systémy aj v tých regiónoch, kde v danom momente nie je dostatočná kapacita. Aj tejto problematike sa venoval advokát Rastislav Hanulák na podujatí, ktoré organizovali semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Inštitút flexibilného pripojenia je súčasťou novely zákona o energetike 259/2025, ktorá reaguje najmä na transpozíciu európskych predpisov v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a plynom, rozvoja obnoviteľných zdrojov a vodíka a tiež metánových emisií. Pripojenie nesmie ohroziť sústavu Zákon ukladá regionálnym distribučným firmám povinnosť uzatvárať dohody o flexibilnom pripojení aj tam, kde nie je možné pripájať nové zdroje za štandardných podmienok. Kľúčovou podmienkou však je, aby takéto pripojenie neohrozilo bezpečnú a spoľahlivú prevádzku distribučnej sústavy.
-
Plynári i teplári čelia silnému tlaku zmien
26. 11. 2025Plynárenské a teplárenské spoločnosti musia reagovať na dekarbonizačné i geopolické rozhodnutia prijímané v Európskej únii, ktoré významne menia ich biznis. Ako sa pripravujú na elektrifikáciu či zákaz nákupu ruského zemného plynu? Legislatíva EÚ núti slovenských teplárov do elektrifikácie, uviedla obchodná riaditeľka spoločnosti Veolia Petronela Chovaníková počas diskusného panelu konferencie ENERGOFÓRUM© 2025, ktorá sa nedávno konala na Táľoch. Pripomenula, že zatiaľ čo okolité krajiny v rámci odklonu od uhlia prechádzajú na plyn, na Slovensku, kde je podiel uhlia minimálny, sa teplárenstvo elektrifikuje. „Všetci masívne plynofikujú, len my ideme opačne,“ podčiarkla v súvislosti s chýbajúcou finančnou podporou výroby tepla a elektriny z plynu. Prvú aukciu na prevádzkovú podporu príplatkom pre nové zdroje VÚ KVET, v rámci schémy štátnej pomoci notifikovanej ešte v roku 2021, vyhlásilo ministerstvo hospodárstva až 31. októbra 2025. Chovaníková vysvetlila, že vysokoúčinné kogeneračné zdroje budú fungovať v základnom cykle v zime, avšak v lete na účely prípravy teplej vody sa prenechá priestor pre obnoviteľné a odpadové teplo a tepelnú akumuláciu. Za utópiu považuje cieľ prejsť výlučne na obnoviteľné a odpadové teplo do roku 2050. Zmeny u teplárov sú tiež výzvou pre prevádzkovateľa elektrizačnej sústavy, keďže teplárne produkujúce aj elektrinu sú dôležitým poskytovateľom regulačnej elektriny. Zároveň si zmeny vyžiadajú väčší počet menších kogeneračných kotlov, s čím súvisí aj väčší objem fixných nákladov, ktoré je potrebné zohľadniť v cene za teplo. Tiež upozornila na skúsenosti zo zahraničia, že elektrifikácia plynových zariadení vyžaduje výstavbu nových infraštruktúrnych vedení, čo však vyvoláva negatívne ohlasy enviro-aktivistov a verejnosti. Zmena pomerov v plynárenstve Veľká časť odbornej debaty bola venovaná dopadom ukončenia tranzitu plynu cez Ukrajinu a pripravovaného zákazu nákupu ruského zemného plynu a ropy, ktorý tento rok navrhla Európska komisia v reakcii na pokračujúcu agresiu Ruska na Ukrajine. Inštitúcie EÚ aktuálne v trialógu rozhodujú o finálnej podobe európskeho nariadenia, voči ktorému ostro vystupuje Je to skôr politická deklarácia než reálne vykonateľné opatrenie, zhodli sa diskutujúci. Nie je jasné, ako presne sa budú molekuly plynu klasifikovať a overovať, keďže „Rusi sú majstri v premaľovávaní a používaní rôznorodých razítok“. Šéf spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič skonštatoval, že Slovensko sa stalo regionálnym hráčom, keďže po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu je k nám odvšadiaľ ďaleko. Hlavným vstupným bodom sa stalo prepojenie s Maďarskom, a hlavnou destináciou domáci bod. Aktuálna situácia predstavuje podľa neho obrovský tlak na ekonomiku firmy, čo znamená „bolestivé znižovanie nákladov“, ktoré má však svoje hranice. Spoločnosť zároveň hľadá prorastové riešenia, ako navýšenie vstupnej kapacity na prepojení s Maďarskom, či novú službu parking, o ktorej sme písali ešte v júli. „Máme päť rúr, ktoré momentálne nepotrebujeme. Vymysleli sme nový produkt parking. Vieme vyrovnávať cenové peaky tým, že využijeme linepack siete ako zásobníky,“ uviedol.
-
ÚRSO upravuje referenčnú cenu elektriny pre domácnosti
21. 11. 2025Regulátor ide meniť kľúčový parameter - referenčnú cenu elektriny pre domácnosti. Návrhom cenovej vyhlášky v oblasti elektroenergetiky sa dnes zaoberá hospodárska a sociálna rada. Od budúceho roka by mali byť cenové rozhodnutia ÚRSO vydávané bez využívania inštitútu krízovej regulácie. Vláda zároveň avizuje spustenie prvej fázy adresnej energetickej pomoci, do ktorej má podľa odhadov spadať až 90 % domácností. Ani v druhej polovici novembra však nie sú známe detaily – vláda a poslanci síce zrýchlene schválili rámcový zákon, no konkrétny rozsah pomoci a parametre bonity „energetickej domácnosti“ má určiť až vykonávacie nariadenie vlády. Zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR zatiaľ predstavili len koncept IT systému, prostredníctvom ktorého má štát získať prehľad o odberných miestach elektriny, plynu a tepla na Slovensku. Koncom októbra ministerka Denisa Saková uviedla, že domácnosti budú mať naďalej dotované ceny elektriny na základe memoranda so Slovenskými elektrárňami. V roku 2026 mali dodať domácnostiam 5,5 terawatthodín silovej elektriny za cenu 73 eur/MWh, t. j. asi o 10 eur drahšie než tento rok. Politická opozícia aj trhoví hráči upozorňujú, že ani pár týždňov pred začiatkom nového roka nie sú známe detaily pokračovania energopomoci. Screeenshot z prezentácie rezortu hospodárstva pre novinárov k platforme pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc zo dňa 27. októbra 2025. ÚRSO medzičasom bez diskusie s verejnosťou či medzirezortného pripomienkovania predložil návrh novely vyhlášky č. 154/2024 Z. z. o cenovej regulácii v elektroenergetike na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR, ktoré sa uskutoční dnes 24. novembra 2025. Čo presne sa mení
-
Zdrojovanie SPP sa mení. Z Ruska prúdi len každý tretí kubík plynu
14. 11. 2025Ruský plyn tvorí aktuálne 33 % dodávok pre štátneho dodávateľa. SPP sa spolieha okrem dlhodobého kontraktu s Gazpromom aj na diverzifikačné zmluvy s ďalšími európskymi subjektmi. Plyn k nám prúdi juhom z Maďarska, ale aj cez Nemecko a ČR. Importu z Poľska bránia vysoké tranzitné poplatky. Po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu sa prepojenie s Maďarskom stalo pre SR hlavnou importnou trasou. Štátny podnik SPP má so spoločnosťou Gazprom Export dlhodobú zmluvu do roku 2034. Dovoz plynu od Gazpromu cez vstupný bod vo Veľkých Zlievcach sa od februára tohto roku začal obnovovať najprv v malých objemoch. Po dohode s Maďarskom sa od apríla dodávky, ktoré pochádzajú z plynovodu TurkStream, zvýšili a odvtedy sa držia na stabilnej úrovni viac než 10 TWh mesačne. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na stretnutí s novinármi (14. 11. 2025) informovala, že spoločnosť SPP tento rok získava zhruba 33 % plynu z Ruska a 67 % od alternatívnych dodávateľov, akými sú spoločnosti BP, Uniper, Engie, Shell alebo Exxon. Podzemné zásobníky na Slovensku sú naplnené na úroveň necelých 75 %. Kapacitu v infraštruktúre firiem Nafta a Pozagas majú rezervovanú viaceré subjekty. Samotné SPP má na rok 2026 k dispozícii 17,8 TWh plynu, čo predstavuje tretinu spotreby zákazníkov štátneho dodávateľa. „Povinnosť SPP tak bola k 1. novembru 2025 naplnená na 100 %,“ informoval na stretnutí Martin Húska, nový generálny riaditeľ spoločnosti SPP. Dodávky od ruského Gazpromu zostávajú pre slovenských odberateľov stále cenovo najvýhodnejšie, zdôraznil Michal Ľalík, riaditeľ obchodnej divízie spoločnosti SPP. Ako upozornil, v dlhodobom kontrakte je cena za dodávky dohodnutá s doručením na naše územie, teda štátny SPP nemusí platiť tranzitné poplatky. Zľava: M. Húska (SPP), D. Saková (MH SR) a M. Ľalík (SPP) Ceny plynu v SR sú aktuálne o 4 až 5 EUR/MWh vyššie než v západnej Európe na referenčnej burze TTF, čo pripisuje zastaveniu prepravy cez Ukrajinu. Kým dnes je rozdiel výrazný, v minulosti išlo len o približne 50 až 60 centov/MWh. Ako spresnil, jedným z dôvodov sú aj rastúce potreby Ukrajiny po komodite v dôsledku poškodenia jej plynárenskej infraštruktúry, čo tlačí ceny v celom regióne nahor. V prvom kvartáli 2026 bude Ukrajina potrebovať dodatočných 3,3 mld. metrov kubických plynu z EÚ. „Opäť by dochádzalo k takýmto vysokým tokom na úrovni 140 000 MWh denne, čo by znamenalo, že cenový rozdiel medzi SR a západom by sa mohol ďalej prehlbovať,“ poznamenal ďalej Michal Ľalík. Slovensko môže získavať aj plyn z Poľska, ale takéto riešenie pre SPP nedáva ekonomický zmysel. Dôvodom sú extrémne vysoké tranzitné poplatky plynovodu Jamal a z toho vyplývajúce náklady na „poľskú“ trasu vo výške 6,47 EUR/MWh, ale taktiež nedostupná kapacita v existujúcom LNG termináli. SPP nerezignovalo na LNG, monitoruje trh
-
Chcú rozhýbať trh. EÚ štartuje vodíkový mechanizmus
12. 11. 2025Európska komisia rozbieha prvé kolo EU Hydrogen Mechanism, ktorý má pomôcť komerčne rozhýbať stagnujúci trh s vodíkom a jeho derivátmi do roku 2030. V stredu 12. novembra 2025 Komisia spustila prvé kolo výzvy zameranej nielen na vodík, ale aj na jeho deriváty – amoniak, metanol a e-palivá. Mechanizmus beží na novej EU Energy & Raw Materials Platform, ktorá zbiera dopyty od odberateľov a páruje ich s ponukami dodávateľov. Nejde o klasické obchodné miesto. „Platforma vzniká v spolupráci s priemyslom a otvára nové možnosti prepájania partnerov,“ uviedol Maciej Ciszewski, vedúci oddelenia pre stratégiu diverzifikácie a spoločné nákupy DG ENER na konferencii ENERGOFÓRUM®. Vodíkový mechanizmus je otvorený aj pre subjekty z nečlenských krajín EÚ. Registrovať sa nemôžu zástupcovia Ruskej federácie ani Bieloruska. „Prostredníctvom platformy môžete osloviť nielen spoločnosti z vášho regiónu, ale aj medzinárodných dodávateľov. Prepojíte sa bez poplatku a s minimálnou administratívnou záťažou; následne môžete komunikáciu presunúť mimo platformy a dohodnúť si obchodné detaily,“ dodal zástupca Komisie. Lepšie plánovanie investícií a infraštruktúry Dôležitou vrstvou platformy je mapovanie potrieb pre rozvoj infraštruktúry na základe dát z trhu. Podniky získajú prehľad o dostupných finančných riešeniach z verejných i súkromných zdrojov. Banky zase uvidia pripravené projekty a možnosti ich financovania, čo môže urýchliť čerpanie zdrojov z Európskej vodíkovej banky, v ktorej gescii mechanizmus funguje. Harmonogram prvého kola (prejavenie záujmu): Dodávatelia: 12. 11. 2025 – 2. 1. 2026 Odberatelia: 19. 1. 2026 – 20. 3. 2026 K výzve pripravuje DG ENER aj online workshop s možnosťou bezplatnej registrácie pre zástupcov priemyslu, finančného sektora, akademickej obce a ďalších aktérov trhu. Po vodíku prídu ďalšie komodity Platforma má postupne implementovať aj mechanizmy pre kritické suroviny, zemný plyn a biometán. Priamo nadväzuje na nástroj AggregateEU z roku 2022, ktorý vznikol v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine a umožnil subjektom EÚ výhodnejší spoločný nákup plynu. IT riešenie platformy implementuje slovenská spoločnosť SFÉRA v spoločnom konzorciu s PwC. Registrácia je používateľsky jednoduchá. Pri hľadaní kľúča pre algoritmické párovanie bol zvolený netradičný prístup. „Funkcionality sme nadizajnovali tak, aby užívatelia dokázali efektívne prehľadávať ponuky, ktoré sú v systéme a vyjadriť záujem – takpovediac sa spárujú sami,“ povedal Gábor Nagy, analytik spoločnosti SFÉRA na konferencii ENERGOFÓRUM®. „Platforma sa nesústredí na primárnych hráčov, ale podáva pomocnú ruku aj finančným inštitúciám a budovateľom infraštruktúry. Tým, že pomáha aj týmto aktérom, nejde o uzatváranie okamžitých obchodov, ale o rozvoj trhu,“ poznamenal Gábor Nagy. Dokáže platforma revitalizovať trh? Vodíkový sektor na Slovensku má výhrady k súčasnému nastavenie legislatívy EÚ. „Trh môže znížiť cenu vodíka a zabezpečiť, že ho bude toľko, koľko ho budeme potrebovať. Platforma je postavená na trhovom mechanizme, avšak potrebujeme aj infraštruktúru, ktorá zatiaľ nie je vybudovaná, hoci plány existujú. Tempo výstavby sa líši, no sú tu predpoklady na plnenie budúcich kontraktov,“ poznamenal Ján Weiterschütz, predseda výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácia Slovenska (NVAS), ktorý upozornil na príliš ambiciózne ciele spotreby zeleného vodíka pre roky 2030 a 2035 pri súčasných podmienkach jeho produkcie. Pozrite si diskusný panel "Nová energetická platforma EÚ" z konferencie ENERGOFÓRUM®.
-
Viac príležitostí aj väčší tlak na IT. Ako štvrťhodiny menia denný trh
6. 11. 2025Presnejšie cenové signály, vyššia likvidita krátkodobého obchodovania, ale zároveň vyššie nároky na robustnosť IT systémov. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® diskutovali odborníci o prvých skúsenostiach po spustení 15- minútového obchodovania na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe. Na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe došlo na prelome septembra a októbra 2025 ku koordinovanému prechodu na obchodovanie s 15- minútovými produktmi. Na Slovensku projekt zastrešuje spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu. Pôvodne bol termín spustenia stanovený na jún, ale odklad spôsobilo stanovisko burzy EPEX Spot, ktorá upozorňovala na prevádzkové riziká projektu. Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj na day-ahead trhu vyplýva z nariadenia EÚ o vnútornom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943). Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli implementované 15-minútové produkty. Podľa Michala Kubinca už v prvom týždni po prechode do kratšej granularity bolo do obchodovania zapojených vyše 50 účastníkov denne, pričom zhruba polovica z nich kombinovala 15- a 60-minútové produkty, no výrazne rástol podiel obchodovania výlučne v kratších blokoch. Hoci 15-minútové produkty zatiaľ trh úplne neovládli, využívajú ich najmä väčší hráči – na predajnej strane tvoria približne 90 % celkového objemu ponúkaného na trhu, uviedol špecialista pre legislatívu a vonkajšie vzťahy. Michal Puchel zo spoločnosti OTE vyzdvihol, že záujem o obchodovanie v 15-minútovej granularite bolo možné v Česku pozorovať prakticky okamžite po spustení projektu. Upozornil zároveň, že nový režim vytvára ďalší tlak na organizátorov trhu – skrátením rezerv, počas ktorých dokážu riešiť prevádzkové incidenty. „Ak vznikne problém, existuje o niečo vyššia pravdepodobnosť, že ho v týchto rezervách nedokážeme vyriešiť – prípady decouplingu môžu nastať častejšie, lebo rezerv je menej. Náročnosť a výkon systému sa zvýšili štvornásobne a bolo potrebné to zvládnuť,“ dodal predseda predstavenstva OTE. Novinka na slovenskom dennom trhu s elektrinou umožňuje účastníkom trhu lepšie prispôsobovať svoje obchodné pozície a rozvíjať vlastné systémy, poznamenal Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA, ktorá sa ako dodávateľ podieľala na implementácii IT riešenia. Za dôležité považuje, že prechod do nového režimu, ktorý prináša účastníkom trhu ďalšie príležitosti pre efektívnejšie fungovanie, bol plynulý. Krátkodobý trh sa za poslednú dekádu výrazne zrýchlil a spresnil. Obchodovanie je dynamickejšie – nové možnosti pribudli aj na vnútrodennom trhu, systém prešiel nedávno hĺbkovou obnovou. Spustenie 15-minútového denného trhu privítala aj spoločnosť PowereX. Podľa generálneho riaditeľa Petra Simka umožňuje zmena správcom portfólií presnejšie modelovať výrobno-odberové krivky a odstraňovať neefektívnosti hodinových blokov. Procesy na trading desku sa viac automatizujú a obchodníci si vedia nastavovať vlastné stratégie, kľúčom je však likvidita - dostupnosť protistrán na rýchle spárovanie pozícií. Trend podľa neho v budúcnosti mieri k 5-minútovej granularite a k širšiemu využitiu algoritmického obchodovania.
-
Nové zariadenia VÚ KVET môžu získať 15-ročnú podporu
5. 11. 2025Príplatok až pre 220 MW kapacity nových zariadení ponúka ministerstvo hospodárstva výrobcom elektriny a tepla, ktorí teplo umiestnia do centralizovaného zásobovania. V rámci aukcie zadotuje prevádzkovou podporou aj fosílny plyn. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlásilo aukciu na podporu výstavby zariadení s cieľom zvýšiť podiel elektriny a tepla vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET). Do 31. decembra 2025 do 12:00 je možné do výberového konania prihlásiť projekty na zariadenia VÚ KVET s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW do 50 MW. Prevádzkovú podporu formou príplatku chce rezort hospodárstva vyplácať po dobu 15 rokov, a to na elektrinu vyrobenú zo zemného plynu, biometánu alebo z plynu z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (tzv. RFNBO). Celkovo sa súťaží o inštalovaný elektrický výkon v objeme 220 MW. Maximálna ponúknutá cena elektriny pre vyhodnotenie ponúk v jednokolovej aukcie je stanovená na 119,08 €/MWh bez DPH. Ministerstvo bude predložené cenové ponuky vyhodnocovať len podľa výšky ponúknutej ceny za 1 MWh elektriny. Hlavné parametre aukcie Medzi hlavné podmienky výberového konania patrí umiestnenie zariadenia na území Slovenska, pripojenie do elektrizačnej sústavy SR a súčasne pripojenie do systému centralizovaného zásobovania teplo umiestneného na Slovensku, ktorým sa v roku 2024 dodávalo teplo verejnosti v podiele aspoň 60 % z celkového ročného množstva dodaného tepla. Zariadenie bude musieť byť uvedené do prevádzky do 60 mesiacov od zverejnenia výsledkov aukcie. Pri výrobe elektriny a tepla sa nesmie spaľovať uhlie alebo odpad. Do aukcie sa môžu prihlásiť právnické osoby so sídlom v krajinách EÚ alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Nesmú mať evidované nedoplatky na zdravotnom alebo sociálnom poistení v SR a nesmú byť v podnikom v ťažkostiach. Prevádzková pomoc sa vracia do hry Pätnásťročná prevádzková pomoc formou výkupu a doplatku pre OZE a VÚ KVET sa začala využívať v roku 2009. Pôvodne štedro nastavené dotácie najmä pre solárne elektrárne financované prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému postupne zvyšovali koncové ceny elektriny, čo viedlo ku kritike tzv. solárnych barónov a znižovaniu doplatku regulačným úradom. Príplatok ako nová forma prevádzkovej podpory sa do legislatívy dostal od roku 2019. Ide o rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny s právom na podporu zúčtovateľ podpory (OKTE). Ak je tento rozdiel záporný, príplatok sa rovná nule. Výpočet rozsahu podpory príplatkom určuje ÚRSO vo vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike. Aukciu na príplatok podľa § 5c zákona č. 309/2009 Z. z. chcelo ministerstvo hospodárstva využiť už v minulosti, a to pre obnoviteľné zdroje energie. Výberové konanie bolo vyhlásené 3. februára 2020, avšak koncom marca 2020 ho minister Richard Sulík zrušil z dôvodu epidémie COVID-19. Následne rezort na podporu výroby elektriny z OZE začal využívať investičnú pomoc z externého financovania z Plánu obnovy. V rámci týchto výziev bola tiež prioritne hodnotená nákladová efektívnosť predložených projektov. Celú výzvu MH SR na predkladanie ponúk do aukcie na príplatok pre zariadenia VÚ KVET je možné nájsť na tomto odkaze.
-
Novela zákona o EIA urýchlila plány veterných parkov
3. 11. 2025Nielen akceleračné zóny, ale aj projekty reálnej výstavby veterných parkov na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Kde sa majú vybudovať ďalšie veterné elektrárne? Tesne pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorou envirorezort od 1. novembra 2025 sprísnil požiadavky na výstavbu veterných elektrární, sa investori poponáhľali so svojimi zámermi. Zmena zákona o EIA bola oficiálne odôvodnená simplifikáciou a urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zrýchlenia procesov. Okrem iného sa pri OZE prepoja povoľovacie procesy podľa zákona o EIA so stavebným zákonom. V prípade výstavby veterných elektrární však ministerstvo životného prostredia doplnilo do zákona požiadavku dodatočných stanovísk, ktoré sú špecifické len pre tieto zdroje. Ako sme prvýkrát upozornili už v lete, na rozdiel od iných technológií musia byť súčasťou novo predložených zámerov na výstavbu veterných parkov, resp. prípravy akceleračných zón pre veternú energetiku, aj súhlasné stanoviská ÚRSO, SEPS a obcí. Príprava akceleračných zón Investori sa preto poponáhľali so svojimi zámermi. Spoločnosť JESS predložila do procesu posúdenia zámery dvoch pilotných akceleračných zón pre rozvoj vetra. Ide o súčasť realizácie opatrenia financovaného z Plánu obnovy a odolnosti. O týchto zámeroch sa viac dočítate v našich článkoch - zóna Západ, zóna Východ. Firma JESS uviedla, že „cieľom tejto fázy je iba identifikovať a odborne posúdiť územia vhodné pre budúci rozvoj veterných parkov, pričom projekt predstavuje súčasť reformných míľnikov Plánu obnovy“. Nejde podľa nej o výstavbu, nerozhoduje sa ani o konkrétnych investoroch či dodávateľských činnostiach. Faktom je, že podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov má ministerstvo hospodárstva do 21. februára 2026 vypracovať dokument, ktorý určí akceleračné zóny pre OZE pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov. Šesť nových zámerov To, že novela zákona o EIA zásadne mení proces posudzovania v neprospech veternej energetiky, a nezjednodušuje ani neurýchľuje zavádzanie tohto obnoviteľného zdroja, potvrdzuje predloženie zámerov na výstavbu šiestich veterných parkov krátko pred nadobudnutím jej účinnosti. K približne dvadsiatke zámerov, ktoré už niekoľko mesiacov či dokonca rokov, prechádzajú procesom posúdenia, pribudli ďalšie.
-
IT systém na adresnú energopomoc je pripravený. Kritériá pre lacnejšie faktúry však stále nepoznáme
31. 10. 2025Pilotná fáza adresnejšej formy energopomoci má byť spustená od januára 2026. Kabinet však doteraz neprezradil, na základe akých kritérií bude domácnosť spĺňať podmienky pre udelenie zvýhodnených cien za dodávku elektriny, plynu a tepla. Definovať by ich malo nariadenie vlády. Doteraz bol schválený iba základný rámec. Chrbtovou kosťou poskytovania energopomoci má byť nový IT systém s oficiálnym názvom "Platforma pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc". Podľa ministerky hospodárstva SR Denisy Sakovej je systém z technickej stránky pripravený. „Snažili sme sa vytvoriť systém automatizovaného výpočtu a vyplácania energopomoci. Pri elektrine a zemnom plyne sa bude nižšia cena priamo zohľadňovať vo faktúrach a zálohových platbách,“ vysvetlila zámer podpredsedníčka vlády na včerajšom stretnutí s novinármi. Z dôvodu komplikovanej štruktúry pri dodávke tepla bude štátna kompenzácia realizovaná formou energošekov. Hodnota energošeku sa určí podľa objemu dodaného tepla na odberné miesto, ceny v danej lokalite a podielu plochy domu alebo bytu v rámci bytového domu. IT platforma má okrem riešenia adresnej energopomoci v budúcnosti integrovať energetickú náročnosť bytov a vytvoriť automatizované prepojenie medzi zdrojovými registrami. Súčasťou projektu je kampaň zameraná na vysvetlenie atribútov adresnej pomoci a spôsobu jej doručenia konečným prijímateľom. Cenovka IT platformy je 17,6 miliónov eur. Čítajte ďalej: ako bude vyzerať architektúra IT systému aké sú princípy výpočtu bonity domácnosti kedy sa očakáva schválenie vládneho nariadenia aká bude výška a zdroj financovania energopomoci
-
ÚRSO znižuje tarify TSS pre veľkých odberateľov
29. 10. 2025Regulátor rozhodol o znížení taríf za systémové služby. Zmena sa dotkne veľkých podnikov. Poplatok platia odberatelia za zabezpečenie stability prenosovej sústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ukončil cenové konanie o úprave taríf za systémové služby (TSS). Prehodnotenie poplatkov inicioval samotný regulátor, ktorý vyzval Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu a OKTE na preskúmanie sadzieb taríf TSS. Regulačný úrad uviedol, že v konaní identifikoval relevantné dôvody na zníženie cien. „Pri tomto rozhodnutí sme vychádzali z analýz a dát, ktoré sme dôsledne preverili počas cenového konania. Súčasne pripomínam, že ako regulátor trváme na dôslednom dodržiavaní európskej legislatívy a povinnosti zúčtovateľa odchýlky na zabezpečení spravodlivého zúčtovania nákladov aj výnosov,“ uviedol predseda úradu Jozef Holjenčík. Nové hodnoty taríf za systémové služby a porovnanie zmien
-
Pozvánka na seminár: Nová energetická legislatíva v roku 2025
28. 10. 2025Tento rok prináša zásadné zmeny do energetickej legislatívy. Prednášať o nich bude na špeciálnom seminári renomovaný advokát Rastislav Hanulák. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Kedy: 11. november 2025, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® PROGRAM SEMINÁRA: Novela zákona o energetike a ďalších predpisov - čo nám prináša? Nové práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike Zásadné zmeny v oblasti komunitnej energetiky a zdieľania elektriny Právna úprava zmlúv o dodávke s pevnou cenou na dobu určitú Praktické dopady novej právnej úpravy Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované Nemôžete prísť osobne? V poriadku. K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva. O lektorovi Rastislav Hanulák je advokát, ktorý sa dlhoročne zaoberá poradenstvom v sieťových odvetviach. Špecializuje sa na hospodársku súťaž na trhu s elektrinou a zemným plynom, reguláciu v energetike a tepelnej energetike a ochranu spotrebiteľa. Právne rady poskytuje tiež v oblasti rozvoja komunitnej energetiky. Pravidelne sa podieľa na príprave legislatívy, spolupracuje s viacerými záujmovými združeniami, publikuje a prednáša na odborných konferenciách. Rastislav je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a pôsobí v Bratislave.
-
ENERGOFÓRUM: Investície do rozvoja sústav sú pre budúci rast kritické
27. 10. 2025Dostupnosť kapacity siete sa stala dôležitým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. S rastúcimi nárokmi na prevádzkovateľov sústav sa do popredia dostáva budovanie smart gridu. Slovensku sa na tento účel darí získavať podporu aj z európskych financií. Rozvoj sústav sa posunul do centra politického záujmu Európskej únie, o čom svedčia akčné plány aj nedávne zmeny legislatívy. Do konca tohto roka má Európska komisia zverejniť balík návrhov, ktorý by mohol zahŕňať reformu siete TEN-E aj ďalšie úpravy dizajnu trhu. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® 2025 Elisabeth Cremona z medzinárodného think-tanku EMBER zdôraznila, že elektrizačná sústava je kľúčová pre hospodársky rast a kapacita siete sa stala kritickým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. Vysvetlila, že náklady na pozemky a dostupnosť kapacity siete sú v Európe hlavnými dôvodmi pre sťahovanie energeticky náročných technologických firiem ako sú dátové centrá z tradičných krajín (napr. Írsko, Francúzsko, Nemecko) na nové trhy v severnej a južnej Európe. Významnú rolu však zohráva aj odolnosť sústavy, schopnosť predísť a odolať rozsiahlym výpadkom, pričom ostatné výpadky v Európe potvrdzujú význam prepojení medzi jednotlivými krajinami. Tretia otázka, ktorej je podľa Cremony potrebné venovať pozornosť je význam energetickej sústavy pre obranu a bezpečnosť, čo potvrdzujú aj útoky na infraštruktúru na Ukrajine. Nároky na prevádzkovateľov sa enormne zvýšili Vladislav Jurík zo Stredoslovenskej distribučnej priblížil požiadavky, ktorým prevádzkovatelia čelia. Od roku 2021 sa značne zvýšil záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov energie. Podarilo sa pripojiť asi 1500 MW nových výrobných zdrojov, čo sú približne tri jadrové bloky. Pribúdajú tiež tepelné čerpadlá a verejné nabíjacie body. Patrik Križanský z asociácie SEVA uviedol, že v roku 2030 asociácia očakáva na slovenských cestách takmer 150 tisíc čisto batériových elektromobilov, čo by znamenalo spotrebu elektriny asi 1,5 TWh ročne. To sa odrazí na väčších nárokoch na budovanie nabíjacej infraštruktúry, súkromnej aj verejnej vrátane ultrarýchlych nabíjacích bodov. Z dôvodu nárokov na vyššiu flexibilitu sa smart grid stal nevyhnutnosťou. Európsky a najmä slovenský regulačný rámec má však svoje medzery. Preukazuje sa to napríklad pri jalovom výkone a nutnosti budovania veľkého množstva tlmiviek. Tomáš Šipoš zo Západoslovenskej distribučnej uviedol, že hoci sa u nás diskusia o budovaní sústav a pripájaní často vedie v negatívnej atmosfére, pri smart gridoch sa má Slovensko čím chváliť. „Žiadna iná krajina nemá toľko smart grid projektov, ako SR,“ podčiarkol v súvislosti s investíciami realizovanými s finančnou podporou EÚ.
-
SAPI: Nový zákon o EIA ide proti vetru, pocíti to priemysel
23. 10. 2025Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci tohto procesu štát od iných typov elektrární nevyžaduje. „Na Slovensku po prijatí novely zákona o EIA ľahšie postavíte uhoľnú elektráreň ako veternú,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky. Asociácia varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie, ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá nadobudne účinnosť 1. novembra, zavádza ďalšie bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Na problém blokovania nových projektov sme upozornili ešte počas legislatívneho procesu v našom staršom článku. Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci EIA štát od iných typov elektrární nevyžaduje. Zákon navyše pri týchto pre veterné elektrárne špecifických požiadavkách neurčuje, čo presne majú tieto stanoviská vyhodnocovať. Jedným z nich je „stanovisko k stabilite cien“ od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, druhým zase stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. „Čo presne toto stanovisko posudzuje a prečo takéto stanovisko nemusia predložiť zdroje vyrábajúce drahšiu elektrinu? Navyše nikto počas skráteného legislatívneho procesu nevysvetlil, ako súvisí cena elektriny s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ uviedol Lacko, ktorý je projektovým manažérom v spoločnosti WSB Invest. Firma na západe Slovenska plánuje vybudovať hneď niekoľko veterných parkov, a to v lokalitách Rohov, Popudlinské Močidľany, Paňa a Tvrdošovce. Povinnosť získať dodatočné stanoviská sa týka nových projektov, ktoré ešte neboli predložené do procesu EIA. Vláda ostatnou novelou zákona o EIA podľa SAPI opätovne zhoršuje výhľad na možnú budúcu stabilizáciu, alebo prípadné zlacňovanie elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. „Čoraz častejšie počuť o zatváraní prevádzok a prepúšťaní ľudí. Bez výstavby zdrojov lacnej energie, kam patria aj veterné elektrárne, to môže byť ešte častejšie,“ upozorňuje Lacko. Po roku 2040 sa počíta so zatváraním jadrovej elektrárne V2 a očakáva sa, že dopyt po elektrine presiahne výrobu z domácich zdrojov. „Investori z oblasti dátových centier nebudú čakať 25 rokov na výstavbu nového jadrového zdroja,“ dodal Lacko v súvislosti s budúcimi vyhliadkami priemyslu a nárokmi na spotrebu elektriny.
-
Pozvánka eFocus: Digitalizáciou v energetike sa to nekončí
22. 10. 2025Odborný portál eFocus organizuje 20. novembra 2025 konferenciu "Digitalizáciou v energetike sa to nekončí". Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 20. novembra 2025 prezenčne alebo virtuálne, sa dozviete: Ako digitalizácia mení podmienky pre obchodovanie s elektrinou, vytvára priestor na nasadenie flexibility, urýchľuje rozvoj komunitnej energetiky a kladie výzvy na posilňovanie, prepájanie a kybernetickú bezpečnosť sústav? Ako sa vyvíjajú digitálne riešenia pre umiestnenie flexibility z batérií a riaditeľných zdrojov na trhu a ktoré sú najperspektívnejšie? Aké opatrenia vrátane smart grid pripravujú a ktoré nástroje používajú prevádzkovatelia na riešenie výkyvov v sústave v reálnom čase? Očakávať môžete tiež praktické príklady digitálneho obchodovania na spotovom trhu, so zárukami pôvodu a obmedzovania spotreby v čase špičky, skúsenosti s pilotnými službami flexibility v elektromobilite, simulácie zdieľania pre obce či tipy, ako sa pripraviť na meniace sa regulácie a maximálne využiť flexibilné pripojenia a digitalizované informácie o dostupnej kapacite. Konferencia rovnako otvorí diskusiu o kybernetickej bezpečnosti, hrozbách a incident manažmente v energetike, o ďalších krokoch digitalizácie a poskytne inšpiráciu, ako zmeniť výzvy na príležitosti. Odnesiete si nové kontakty, konkrétne odporúčania pre zlepšenie vašich procesov a jasnejšie odpovede na to, ako obstáť v období rýchlej transformácie trhu. Tým najcennejším však bude strategický nadhľad, ktorý vám pomôže robiť rozhodnutia s väčšou istotou a držať krok s vývojom elektroenergetiky v regióne. Cieľom konferencie „Digitalizáciou v energetike sa to nekončí“ je prepojiť aktuálne legislatívne a technologické trendy zo Slovenska, Českej republiky a celého regiónu s praktickými zámermi pre firmy aj jednotlivých hráčov v kontexte európskeho trhu s elektrinou. Účastníci získajú manažérsky pohľad na nové možnosti, ktoré prináša digitalizácia v elektroenergetike. Program konferencie09:05 – 09:25 Keynote: Regionálne projekty sú kľúčové pre naplnenie energetického prechodu Richard Vidlička, Európska asociácia prevádzkovateľov distribučných sústav (E.DSO) 09:30 – 12:00 Diskusný panel s úvodnými prezentáciami: Nové a meniace sa predpisy pre siete a digitálnych hráčov Moderátor Ľubica Ragulová, manažérka, medzinárodná poradenská spoločnosť EY Panelisti: Jan Kanta, konzultant, EY Česká republika Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Michal Cabala, Slovenská elektrizačná prenosová sústava Tomáš Šimovič, manažér zodpovedný za kvantitatívnu podporu optimalizácie zdrojov, Slovenské elektrárne Matej Krušpán, Chief Commercial Officer, Rezolv Energy 12:50 – 14:50 Horúce novinky na trhu s elektrinou Moderátor panelu: Libor Láznička, konzultant a partner, energIQube Panelisti: Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, IPESOFT Jana Vranková, Business Analyst, Elektroenergetické datové centrum Martin Gonda, tvorca softvérovej platformy, Wattiva Tomáš Demčák, technický riaditeľ, sinWatt 15:10 – 17:00 Kybernetická bezpečnosť v energetike Moderátor panelu: Ivan Makatura, predseda správnej rady, Asociácia kybernetickej bezpečnosti Panelisti: Tibor Paulen, manažér informačnej bezpečnosti, Stredoslovenská distribučná Lukáš Hlavička, CTO, IstroSEC Michal Lonček, Systems Engineer and Cybersecurity Auditor, Energotel Marián Trizuliak, Architekt kybernetickej bezpečnosti, Západoslovenská distribučná Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Krajiny EÚ podporili zákaz dovozu ruských palív proti vôli Slovenska
21. 10. 2025Ministri EÚ odobrili ukončenie dovozu ruského plynu do konca roka 2027. Proti boli len Slovensko a Maďarsko. O návrhu nariadenia budú ešte štáty a Európska komisia rokovať s europoslancami. Tí sú naklonení ešte skoršiemu odstrihnutiu sa od Ruska. „Po 1. 1. 2028 môže byť dovoz plynu pre Slovensko z alternatívnych zdrojov limitovaný. Vďaka našej intenzívnej práci a konštruktívnej spolupráci s Európskou komisiou sa nám však podarilo, že Slovensko bude môcť do konca roka 2027 využívať dlhodobý kontrakt na dovoz plynu z Ruska, kde tranzitné poplatky platí dodávateľ,“ uviedla ministerka hospodárstva vo vyjadrení na sociálnej sieti. Zástupcovia členských štátov na pondelkovom rokovaní Rady EÚ odsúhlasili zmeny v návrhu nariadenia, podľa ktorého má od 1. 1. 2028 platiť zákaz dovozu zemného plynu z Ruska. Od začiatku budúceho roka má byť zakázané uzatvárať nové kontrakty. Už uzavreté krátkodobé kontrakty by mohli pokračovať len do 17. 6. 2026, dlhodobé kontrakty do konca roka 2027. Dodatky k existujúcim zmluvám môžu mať len prevádzkový účel a nesmú viesť k zvýšeniu objemu dovozu, s výnimkou pre štáty bez priameho prístupu k moru (a terminálom LNG), ktoré sú zmenami tranzitných trás dotknuté. Výnimka teda má platiť napríklad pre Slovensko. Oproti pôvodnému návrhu Komisie chcú členské štáty zjednodušiť a spresniť colné požiadavky na dokumentáciu o pôvode plynu. Núdzové pozastavenie zákazu Rada ministrov tiež špecifikovala klauzulu o pozastavení, podľa ktorej bude môcť Komisia vo výnimočnej situácii dočasne pozastaviť uplatňovanie zákazu dovozu ruského plynu v jednotlivých štátoch, a to v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok, ktoré by bolo spôsobené napríklad výpadkom potrubnej alebo LNG infraštruktúry. „Nepodarilo sa presadiť náš návrh na tzv. núdzovú brzdu, ktorá by dočasne pozastavila uplatňovanie nariadenia v prípade prudkého rastu cien plynu,“ uviedla Saková s tým, že očakáva finančnú podporu pre krajiny najviac zasiahnuté zákazom dovozu ruského plynu. Slovensko už podľa nej predložilo svoj návrh. Slovensko koncom leta zaslalo Európskej komisii námietku, že návrh postupného ukončenia importu zemného plynu z Ruska odporuje zásade subsidiarity. Vláda vtedy uviedla, že ak sa nepodarí vyrokovať výnimky alebo záväzné kompenzácie, podá európsku žalobu. Viac sa dočítate v tomto článku. Europarlament chce byť ešte prísnejší Do podoby nariadenia ešte pravdepodobne zasiahnu europoslanci. Výbory Európskeho parlamentu pre energetiku aj medzinárodný obchod žiadajú o rok skorší zákaz dovozu plynu a tiež zákaz skladovania ruského plynu v európskych zásobníkoch už od začiatku budúceho roka. Europoslanci chcú tiež prísne pravidlá pre zabránenie obchádzania zákazu napr. formou zmeny označenia pôvodu dovezenej suroviny, využívania tieňovej flotily, kvartálnych auditov či vytvorením zoznamu vysoko rizikových LNG terminálov. Po schválení pozície v pléne europarlamentu sa začnú trojstranné rokovania s cieľom finálneho schválenia nariadenia ešte v tomto roku.
-
Prvá zóna pre výstavbu veterných elektrární má hrubé obrysy
21. 10. 2025Na západnom Slovensku má vzniknúť pilotná zóna pre rozvoj veternej energie. Na území 24 dotknutých obcí sa počíta s kumulatívnym výkonom elektrární až do 430 MW. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) ukázala návrh pilotnej zóny pre rozvoj veternej energie na západnom Slovensku. V rámci zámeru počíta s výstavbou do 69 samostatných veterných elektrární s maximálnym kumulatívnym výkonom asi 430 MW a s predpokladanou dĺžkou prevádzky 30 rokov. Identifikovaným bolo až 13 630 dotknutých parciel v katastroch celkovo 24 obcí v okresoch Hlohovec, Nitra a Galanta. „Výstavba veterných elektrární na území Slovenskej republiky vyplýva z potreby zabezpečenia dlhodobej energetickej udržateľnosti, ochrany životného prostredia a zvyšovania energetickej bezpečnosti krajiny, uvádza sa v zámere, ktorý JESS predložila do procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie. Kde a kedy? Situáciu umiestnenia pilotnej zóny pre veternú energiu a zoznam parciel nájdete na odkaze pripojenom na konci článku.
-
Európski experti vyhodnotili iberský blackout. Čo zistili?
20. 10. 2025Združenie ENTSOE zverejnilo správu o priebehu blackoutu, ktorý 28. apríla postihol Španielsko a Portugalsko. Šlo o najväčší výpadok prúdu v Európe za viac než dve dekády. OZE asociácie správu privítali. K čomu dospeli európski odborníci? Koncom apríla 2025 postihol Španielsko a Portugalsko rozsiahly výpadok prúdu. V diskusiách o príčinách blackout, ktorý bol v Európe najhorším za ostatných 20 rokov, sa prstom často ukazovalo na príliš veľký počet inštalovaných obnoviteľných zdrojov. Prevádzkovatelia solárnych a veterných elektrární sa však bránili a tvrdili, že problém je inde. V júni tohto roka zverejnil analýzu udalosti španielsky prevádzkovateľ sústavy RED Eléctrica. Došiel k záveru, že výpadok bol spôsobený sériou kumulovaných udalostí, ktoré znamenali prekročenie bezpečnostného kritéria N-1, viedli k prepätiu v sústave a spustili kaskádové vypínanie zdrojov vyrábajúcich elektrinu. Okrem domáceho prešetrovania sa spustilo aj medzinárodné skúmanie. Európske združenie ENTSOE vytvorilo panel 45 expertov z energetických firiem a regulačných úradov. Minulý týždeň zverejnili podrobnú správu, ktorá opisuje podmienky pred blackoutom a priebeh výpadkov a tiež spôsob obnovy siete. Uskutočnili rozsiahly zber dát od prevádzkovateľov elektrární, významných odberateľov elektriny a tiež prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav. ENTSOE však upozornil, že zatiaľ čo väčšina španielskych výrobcov a distribútorov poskytlo údaje, osem nemenovaných firiem odmietlo s panelom na zbere dát spolupracovať. Stačilo pár sekúnd...
-
Pri Ďurkove spustili vŕtanie pre využitie geotermu
16. 10. 2025Dlho očakávaný projekt využitia geotermálnej energie na východe Slovenska sa dostal do realizačnej fázy. Spustilo sa hĺbenie vrtov, z ktorých by po vybudovaní horúcovodu mali byť od roku 2028 teplom zásobovaní Košičania. Po 30 rokoch príprav, odkedy vzniklo záujmové združenie právnických osôb Geoterm Košice, sa v lokalite Svinica-Ďurkov začali hĺbiť nové geotermálne vrty. Súčasné tri vrty sa vyhĺbili v rokoch 1998 – 1999. Trvanie aktuálnych vrtných prác do hĺbky 3700 metrov sa predpokladá do júna budúceho roka. Košice by v budúcnosti mali byť namiesto fosílnych palív vykurované aj zelenou energiou. Pri novom hĺbkovom geotermálnom vrte sa predpokladá teplota 135 °C a výdatnosť 55 litrov za sekundu. Odhadovaná kapacita geotermálneho zdroja pre potreby vykurovania a prípravu teplej vody v sústave CZT je 90 až 100 MWt (megawatt tepelný – jednotka merania tepelného výkonu v energetike). Nový systém by mal ročne dodať takmer 175 000 MWh tepelnej energie. Pribudnú aj dva reinjektážne vrty. Vŕtať sa budú postupne, záverečný tretí vrt by mal byť vyhĺbený asi v polovici júna 2026. Využitie energie z hĺbky Hlavnými realizátormi projektu geotermálneho vykurovania a výstavby teplovodu z vrtov v Košickej kotline sú spoločnosť Geoterm Košice (GEKO), ktorá je súčasťou skupiny SPP Infrastructure, spolu so štátnou firmou MH Teplárenský holding (MHTH). V roku 2021 spolu s mestom Košice podpísali memorandum o spolupráci „Pri Košiciach budeme mať historicky najhlbšie vrty, ktorý sa kedy realizovali v našej krajine. Zároveň v rámci EÚ pôjde o najväčší odber tepla z vrtu pre jedného odberateľa a to pre košickú Tepláreň, ktorá prevádzkuje SCZT,“ uviedol primátor Košíc Jaroslav Polaček.
-
Pozvánka: Konferencia H2SK FORUM o vodíkovom ekosystéme po roku 2030
15. 10. 2025Ministerstvo hospodárstva SR a Národná vodíková asociácia Slovenska (NVAS) organizujú vodíkovú konferenciu o prognózach rozvoja vodíkového ekosystému Slovenska a krajín strednej Európy. Podujatie sa uskutoční 21. októbra 2025. H2SK FORUM vzniká ako odborná platforma na podporu rozvoja vodíkového ekosystému v SR s presahom do strednej Európy. Cieľom je prepojiť priemysel, výskum, verejnú správu a zahraničných partnerov a zároveň posilniť verejné povedomie o obnoviteľnom a nízkoemisnom vodíku ako kľúčovom prvku dekarbonizácie. Obsahom konferencie je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť s prognózami rozvoja vodíkového ekosystému po roku 2030 a porovnať prístupy k jeho rozvoju v okolitých krajinách. Konferencia ponúka odborný program a diskusie so zástupcami domáceho aj medzinárodného vodíkového sektora. 📅 Dátum konferencie: 21. október 2025 📍 Miesto: NH Bratislava Gate One, Bratislava PROGRAM:1. Blok: Príhovory a kľúčové prezentácie 09:00 – 09:05 Otvorenie a uvítacia reč | NVAS + moderátor 09:05 – 09:15 Príhovor Szabolcs HODOSY | štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR 09:15 – 09:30 Videopozdrav Jorgo CHATZIMARKAKIS | CEO Hydrogen Europe 09:30 – 09:50 Online príhovor a prezentácia Valerie BOUILLON-DELPORTE | CEO Clean Hydrogen Partnership | Hydrogen R&D | Call 2026 09:50 – 10:40 RFNBO v priemysle Gábor TÓTH, Slovnaft, a.s. | Tibor ŠEREŠ, Duslo, a.s. prezentácie a diskusný panel o dekarbonizácii priemyselných odberateľov vodíka 10:40 – 11:20 Coffee break, tlačová konferencia 2. Blok: Dlhodobý plán rozvoja vodíkového ekosystému na Slovensku (v SJ) 11:20 – 11:25 Úvod do vodíkového ekosystému z pohľadu štátu Katarína AUGUSTINI | Ministerstvo hospodárstva SR 11:25 – 11:55 Rozvoj vodíkového ekosystému na Slovensku so strednodobými a dlhodobými produkčnými scenármi do roku 2050 Ján WEITERSCHÜTZ | Národná Vodíková Asociácia Slovenska (NVAS) predstavenie dokumentu 11:55 – 12:40 Moderovaná diskusia Quadruple helix + Q&A Katarína AUGUSTINI | Ján KARABA | Pavol ŠUTOR | Ján HÍVEŠ štátna správa, občianska spoločnosť, podnikatelia, akadémia 12:40 – 13:00 Možnosti financovania vodíkového ekosystému 2025 - 2035 Lenka BARTOŇOVÁ | EY Vienna 13:00 – 14:00 Obed 3. Blok: Porovnanie rozvojových plánov krajín V4 + Ukrajiny (v AJ) 14:00 – 15:10 Porovnanie národných cieľov, harmonogram plnenia a finančná podpora Veronika VOHLÍDKOVÁ | István LEPSÉNYI | Aleksander NAUMANN | Oleksander RIEPKIN | Ján WEITERSCHÜTZ Riaditelia vodíkových asociácií a agentúr CZ, HU, PL, UA, SK krátke prezentácie a diskusný panel 15:10 – 15:30 Zelený amoniak ako realistická cesta Aleksander NAUMANN | Hynfra, Poľsko 15:30 – 15:50 Coffee break 4. Blok: Dobré príklady z praxe: vodíkové údolia, lídri H2tech (v SJ, ČJ) 15:50 – 16:40 Top H2 inovácie | 3 prezentácie H2 Projekt Gabčíkovo | Pavel ČULÍK jr., Vodohospodárska výstavba Vodíkové údolie EASTGATEH2V | Katarína SASARÁKOVÁ, Košický samosprávny kraj 16:40 – 17:30 Vodíkový ekosystém po roku 2030 - akcelerácia alebo stagnácia? Petr MERVART | Juraj SINAY | Jan SOCHOR | Peter HEGEDUŠ MPO ČR, MH SR a národné asociácie Česka a Slovenska HYTEP a NVAS 17:30 – 17:40 Zhrnutie, ukončenie 17:40 – 19:00 Raut – voľná diskusia, networking 🔗Registrácia na konferenciu. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
ENERGOFÓRUM: ÚRSO rieši viaceré výzvy. Niekde pritvrdí, inde zjemní
14. 10. 2025Redizajn trhu s elektrinou v EÚ i zastavenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu prinášajú do energetickej politiky a regulácie nové výzvy. Aké opatrenia zvažuje regulačný úrad na podporu energeticky náročných podnikov a aké sú vyhliadky pre obnoviteľné zdroje na Slovensku? Tohtoročnú konferenciu ENERGOFÓRUM® otvoril podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Martin Horváth prednáškou na tému aktuálne výzvy regulácie. V rámci prezentácie hovoril o redizajne trhu s elektrinou v EÚ, pri ktorom rezonujú najmä otázky cien energií, stavu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a budovania infraštruktúry potrebnej pre väčšiu flexibilitu sústav. Taktiež poukázal na nárast počtu hodín so zápornými cenami elektriny na dennom trhu, pričom očakáva pokračovanie tohto trendu. Zatiaľ čo v roku 2023 boli záporné ceny zaznamenané v 90 obchodných periódach, v tomto roku už ich bolo približne 300. Odklon od vyjazdených koľajníc V plynárenstve podpredseda ÚRSO poukázal na dopady zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Priznal, že pokles množstva prepraveného plynu a pretrvávajúce náklady na udržanie infraštruktúry povedú aj v roku 2026 k rastu ceny za prepravu plynu.