-
ÚRSO chystá ďalšiu meganovelizáciu vyhlášok v elektrine a plyne
12. 3. 2026Regulačný úrad ohlasuje rozsiahle zásahy do cenovej regulácie, pravidiel vnútorných trhov a metodík určovania regulovaných cien. Spustenie medzirezortného pripomienkového konania sa očakáva v apríli 2026. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil štyri predbežné informácie o plánovaných zmenách vyhlášok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Regulátor zároveň vyzýva verejnosť na zasielanie podnetov najneskôr do 24. marca 2026. Všetky návrhy plánuje predložiť do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) v apríli 2026. Novelizáciou má prejsť cenová vyhláška v oblasti elektroenergetiky (154/2024 Z. z.), ktorá má upraviť štruktúru sadzieb za dodávku elektriny, rozšíriť využívanie dynamických taríf a prehodnotiť faktor strát v distribúcii. Upraviť sa má aj metodika technickej životnosti majetku pre výpočet regulačných odpisov a platby za prekročenie limitov jalovej kapacitnej elektriny. Zmeny sa dotknú aj tarify za systémové služby (TSS) a tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktoré majú reflektovať nové trhové podmienky a legislatívne úpravy. Druhá novela súvisí s vyhláškou o vnútornom trhu s elektrinou (207/2023 Z. z.), pričom ÚRSO plánuje úpravy pravidiel pripojenia do distribučnej sústavy, režimu dodávky poslednej inštancie a informačných povinností dodávateľa. Návrh má doplniť rámec pre zabezpečenie množstva elektriny pre koncových odberateľov, nové typy zmlúv, pravidlá zdieľania elektriny, povinnosti výrobcov a prevádzkovateľov úložísk a metodiku určovania finančnej zábezpeky subjektov zúčtovania. Zmeny vychádzajú z aktualizácií energetického zákona účinných od roku 2025.
-
Názor: Všetky zdroje energie sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie
11. 3. 2026Fosílne palivá formovali svet minulého storočia, no dnes má globálna energetika k dispozícii rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie alternatívy. Zástupkyňa organizácie Ember, Bryony Worthington, v názorovom príspevku upozorňuje, že agentúra IEA musí napriek tlaku USA pokračovať v orientácii na čistú energiu a klimatické ciele — ak má svet dosiahnuť energetickú nezávislosť, dostupnú energiu a stabilné ceny. Spojené štáty americké na nedávnom ministerskom zasadnutí Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v Paríži, zastúpené ministrom energetiky Chrisom Wrightom, pohrozili odchodom z IEA, čím podľa všetkého presvedčili inštitúciu, aby prestala považovať klimatické zmeny za jednu zo svojich priorít. Chris Wright na plenárnom zasadnutí aj na svojej tlačovej konferencii ostro kritizoval prácu IEA za posledných päť rokov a tvrdil, že agentúra „zaujala postoj proti energetickému rozvoju“ a publikovala scenáre, ktoré sa „vzdialili realite“. Ako najväčší svetový exportér fosílnych palív chcú USA, aby sa IEA sústredila na „realitu“, že fosílne palivá stále tvoria približne 80 % globálneho dopytu po primárnej energii. Druhým najväčším zdrojom energie na svete je stále biomasa – drevo a hnoj – ktorá by podľa Wrighta mala byť nahradená zemným plynom. Lenže podstatné je niečo iné. Dôvod, prečo veľká časť sveta stále využíva tradičnú biomasu (asi 5 % svetovej energetiky), je ten, že napriek viac ako storočiu ekonomického rastu, zvyšovania životnej úrovne a boja s chudobou sa fosílne palivá nestali riešením pre všetkých. Ponúka sa teda otázka, či nie je samotný model rozvoja založený na fosílnych palivách zásadne chybný. Väčšina krajín nemá bohaté zásoby fosílnych palív; tie sú koncentrované u malej skupiny štátov. Aj tam, kde sa nachádzajú v rozvojových krajinách – napríklad v Nigérii – fosílny sektor surovinu vyťažil, spracoval v zahraničí a výslednú energiu následne predal späť domácej krajine za vysoké ceny. Krajiny s väčšími rezervami, ako potrebujú pre vlastnú spotrebu, sa desiatky rokov usilovali o kontrolu cien a ťažili z mimoriadnych ziskov vyvolaných geopolitickým napätím. Investície do menej lukratívnych trhov, ktoré by rozšírili prístup k energii, nikdy neboli prioritou. A v prípade zemného plynu je problémom aj rozsiahla infraštruktúra potrebná na jeho transport a skladovanie – drahá a pre chudobnejšie krajiny ťažko dostupná. Preto sa plyn v krajinách s nízkymi príjmami presadzuje veľmi pomaly a nerovnomerne. Výsledok? Biomasa zostáva dôležitým zdrojom aj v štvrťstoročí 21. storočia – jednoducho preto, že stromy (a hnoj) sú lacným, dostupným zásobníkom obnoviteľnej energie takmer všade. Čo ak však existuje alternatíva, ktorá má rovnaké alebo lepšie vlastnosti – je široko dostupná, obnoviteľná a cenovo priaznivá? Touto alternatívou je kombinácia solárnej energie a batériových úložísk. Tento technologický pár predstavuje úspešný príbeh prístupu k energii a dokáže zasiahnuť oblasti, kde fosílne palivá doteraz zlyhávali. Cena solárnych panelov aj batérií dramaticky klesla vďaka masovej výrobe a efektom učenia – až natoľko, že dnes predstavujú najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako budovať novú kapacitu v mnohých regiónoch. Slnečné žiarenie je navyše najvýdatnejšie práve tam, kde je najväčší deficit prístupu k energii, a investícia do infraštruktúry je výhodnejšia než neustále nakupovanie paliva. Vývoz solárnych panelov z Číny do Afriky preto v poslednom roku výrazne rástol a aj India zaznamenala prudký nárast solárnej energetiky. Konkrétne dáta prinesú energetické prehľady IEA, Ember a ďalších organizácií ešte v priebehu tohto roka. Elektrina uložená v batériách poskytuje nielen svetlo, teplo a mechanickú prácu – ale aj pohon vozidiel. V krajinách bez rozvinutej prenosovej sústavy funguje model výmeny batérií, ktoré sa nabíjajú offline, čo je spoľahlivý spôsob**, ako** skladovať energiu aj napájať dopravu. Drevo to nedokázalo, a preto museli krajiny dovážať drahé ropné produkty – solárna energia s batériami to však dokáže. A práve doprava, nie výroba elektriny, je pre mnohé rozvojové krajiny najväčšou energetickou nákladovou položkou, hlavným zdrojom obchodného deficitu aj bezpečnostným rizikom. To je dôvod, prečo sa Čína (a čoraz viac aj India) sústreďuje rovnako intenzívne na elektrifikáciu dopravy ako na elektrizačnú sústavu. V Číne sa to už prejavuje: dopyt po nafte v cestnej doprave má klesnúť približne o 3 %. Dovoz ropy síce stúpol o menej než 1 %, ale väčšina išla do strategických rezerv. V Indii – ako ukázal nedávny brífing Ember – prebieha prechod na elektromobilitu ešte v skoršej fáze rozvoja než tomu bolo v Číne. Chris Wright na záver svojej tlačovej konferencie poznamenal, že čistejšie alternatívy fosílnych palív „zrejme ani nepotrebujú scenáre, aby si našli svoje miesto v globálnej energetike“, pretože budú „lietať ako orly“ vďaka svojej cene a efektívnosti. Práve preto sa však USA (a ďalšie štáty) snažia presadiť, aby IEA publikovala scenáre, ktoré ukazujú spomalenie rastu čistých technológií – aby sa náhodou nepresadila myšlienka, že fosílne palivá budú padať „ako kamene“. Cieľom je spomaliť nevyhnutnú transformáciu a udržať svet, v ktorom dopyt ohýba fosílny sektor – nie naopak. Pre zvyšok sveta, ktorý vníma klimatické zmeny ako multiplikátor rizika a hrozbu pre hospodársku stabilitu, ponúkajú čistejšie energetické riešenia celý rad výhod: vyššiu energetickú bezpečnosť, dostupnosť a spoľahlivosť, čisté životné prostredie a stabilnejšiu klímu. IEA by mala vždy vychádzať z dôkazov a posudzovať všetky zdroje rovnakou optikou. V realite sú však niektoré zdroje energie „rovnejšie ako iné“ – a preto nakoniec zvíťazia. Rýchlosť tohto procesu závisí od mnohých faktorov, no je dôležité odolať snahám USA ho spomaľovať. Autor: Bryony Worthington nevýkonná riaditeľka, Ember Bryony Worthington je zakladateľkou združenia Ember a predsedníčkou jeho správnej rady. Patrí medzi kľúčových autorov britského zákona o klimatickej zmene. Pôsobí ako nezávislá členka Snemovne lordov a je spolupredsedníčkou iniciatívy Peers for the Planet. Má skúsenosti zo sektora energetiky, mimovládnych organizácií a filantropie.
-
Pozvánka: SAPI Energy Conference 2026
10. 3. 2026(PR správa) V dňoch 19. a 20. mája sa v Senci uskutoční 16. ročník SAPI Energy Conference. Medzinárodné podujatie prináša dva dni zaujímavých prednášok a panelových diskusií, ktoré odbornej verejnosti priblížia aktuálne témy zo sveta udržateľnej energetiky. Okrem odborného obsahu poskytuje konferencia aj priestor pre diskusiu o praktických riešeniach a inovatívnych modeloch podnikania. Účasť na jednotlivých paneloch umožní účastníkom získať cenné poznatky o aktuálnych trendoch a stratégiách – či už ide o legislatívne výzvy, technologické inovácie alebo možnosti spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. To všetko bude sprevádzané bohatým kultúrnym a spoločenským programom, ktorý poskytne množstvo priestoru na ďalšie spoznávanie sa a networking. Program konferencie: UTOROK, 19. 5. 2026 09:00 – 09:15 Privítanie a oficiálne otvorenie konferencie: Ján Karaba, riaditeľ SAPI Keynote speech: Ondráš Přibyla, Fakta o klimatu BLOK I. 09:15 - 10:45 Panelová diskusia: Energia zajtrajška Moderátor: Richard Hombauer, DIGITALKY Prednášajúci: Andrej Juris, Energy Community Secretariat Martin Ander, Svaz moderní energetiky Veronika Galeková, SAPI Ondráš Přibyla, Fakta o klimatu BLOK II. 11:15 – 12:45 Hybridný panel: Integrácia OZE a BESS do energetických sústav Moderátor: Jan Fousek, AKU-BAT CZ / Solární asociace Prednášajúci: Miloš Nagy, Západoslovenská distribučná, a.s. SKUPINA ZSE Karol Kósa, SEPS /tbc/ Jan Krišpín, ORGREZ,a.s. Peter Baláž, Huawei Technologies (Slovak) s.r.o. Špeciálny hosť 13:45 – 14:30 Ján Uriga: Rast v prostredí transformácie a rýchlych technologických zmien BLOK III. 14:30 – 16:00 Panelová diskusia: Smart grids: od plánov k praxi Moderátor: Libor Láznička, SAPI Prednášajúci: Martin Gonda , Wattiva Ivan Trup, MicroStep - HDO s.r.o. Martin Horváth, ÚRSO (tbc) Denisa Petrakovičová, Západoslovenská distibučná, a.s. - Skupina ZSE Lubica Ragulová, odborníčka na energetiku STREDA, 20. 5. 2026 BLOK IV. 9:30 – 10:45 Panelová diskusia: Elektrifikácia priemyslu a dopravy Moderátor: Lucia Smatana Palmanová, SAPIPrednášajúci: Patrik Križanský, SEVA Daniel Hrčka, Viessmann, s.r.o. Jan Lada, Danfoss s.r.o. Juraj Sabol, Volvo Peter Pavúk, DPD SK, s.r.o. BLOK V. 11:15 – 12:45 Panelová diskusia: Flexibilita na trhu s elektrinou Moderátor: Michal Jesenič, ENERGOKLUB®Prednášajúci: Ivan Weiss , Stredoslovenská energetika, a. s. Libor Láznička , SAPI Andrej Stančík , Energy Traders Europe Jozef Hudák, POLÁČEK & PARTNERS Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom SAPI Energy Conference.
-
ACER: Slovenský prepravca plynu Eustream potrebuje dlhodobú tarifnú stratégiu, nie ad hoc zásahy
5. 3. 2026Návrh spoločnosti Eustream na zvýšenie taríf za tranzit plynu nie je v súlade so sieťovým predpisom EÚ. Slovenský prepravca vlani navrhol rast prepravných taríf o 70 %. Hoci domáci regulátor ÚRSO zatiaľ nerozhodol, agentúra ACER vydala report, podľa ktorého by uplatnenie nových taríf nebolo v súlade so sieťovým predpisom EÚ. Pozreli sme sa detailne, čo vyčíta prepravcovi agentúra ACER. Prevádzkovateľ prepravnej siete, spoločnosť Eustream, navrhol v októbri 2025 zvýšenie ročných taríf pre tranzit zemného plynu o 70 %. Slovenský prepravca argumentoval mimoriadnymi okolnosťami s tým, že zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025 ohrozilo jeho finančnú stabilitu. Verejná konzultácia vyvolala odbornú debatu jednotlivých aktérov v rámci energetického sektora. Rozhodujúce slovo má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý však zatiaľ nerozhodol. Téma rastúcich prepravných taríf rezonovala aj na vlaňajšej konferencii ENERGOFÓRUM®, kde šéf Eustreamu Rastislav Ňukovič otvorene vysvetľoval dôvody zdraženia pre rok 2025 aj návrhu pre rok 2026. Vysvetlil, že slovenská prepravná sústava bola dlhé roky dimenzovaná na masívne toky, ktoré po konci tranzitu cez Ukrajinu výrazne klesli. Podľa neho nejde o problém izolovaný na Slovensko, ale o regionálny trend. Zároveň priznal, že domáci bod bol historicky krížovo dotovaný z medzinárodnej prepravy: „Čiže to, čo sme vyberali na domácom bode, nezodpovedalo nákladom, ktoré sme za prepravu pre Slovensko mali,“ poznamenal Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ firmy Eustream. Koncom vlaňajška sa ozvala aj európska asociácia Energy Traders Europe, ktorá združuje aj firmy pôsobiace na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom. Podľa asociácie by zvýšenie tarifných poplatkov znamenalo zníženie likvidity, cezhraničného obchodu a stratu konkurencieschopnosti. Matušinec: Zdražovanie taríf za prepravu brzdí trh s plynom Obchodníci upozorňujú na retrospektívny efekt navrhovanej úpravy. Mário Matušinec zo spoločnosti AXPO Austria v rozhovore pre platformu ENERGOKLUB® zdôraznil, že kapacity už boli nakúpené v aukciách pre celý plynárenský rok a dodatočné zvýšenie cien znamená zásadný zásah do prepočtov: „Nakúpili sme si kapacity z Nemecka až na Slovensko. Teraz nám však hrozí retrospektívne zvýšenie cien kapacít v rámci už bežiaceho plynárenského roka. To považujem za zásadný problém.“ Ako doplnil, pri nízkych maržiach, ktoré sa podľa neho pohybujú „na úrovni pár desiatok centov za MWh“, môže 70 % nárast prepravného „prakticky vymazať zisk a znížiť atraktivitu slovenského trhu“. Viac detailov, širší kontext a celý rozhovor s Máriom Matušincom z AXPO Austria nájdete tu. ACER: Návrh Eustream nie je v súlade so sieťovým predpisom EÚ Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) nedávno vydala analýzu, v ktorej konštatuje, že navrhovaný nárast tranzitných poplatkov, ako aj metodika na uplatnenie nových taríf nie je v súlade s európskym sieťovým predpisom. ACER zároveň vyzval Eustream, aby upustil od ad-hoc zásahov a prijal dlhodobú stratégiu. Agentúra ACER vo svojom hodnotení návrhu tarifnej metodiky zdôrazňuje, že slovenská prepravná sústava aktuálne disponuje kapacitami, ktoré výrazne presahujú reálne prepravované objemy. Podľa ACER ide o systémový problém, ktorý nemožno vyriešiť jednorazovými tarifnými zásahmi. Bez jasnej, dlhodobej stratégie prispôsobenia sústavy novej realite budú podľa agentúry tarify naďalej kolísať, čo zvýši regulačnú neistotu a zhorší podmienky pre všetkých účastníkov trhu so zemným plynom. Stanovisko spoločnosti Eustream k správe ACER Hovorca Eustream Pavel Kubík v reakcii uviedol, že hodnotiaca správa ACER je bežnou súčasťou konzultačného procesu k metodike určovania cien. „Správa podľa nášho názoru nijako nespochybňuje samotné navrhované výšky taríf. Odporúčania ACER smerujú skôr k nášmu uplatneniu benchmarkovej (porovnávacej) metódy. Túto metódu sme však uplatnili práve preto, aby sme vedeli navrhnúť výrazne nižšie tarify, aké by inak matematicky vyplývali z čisto nákladovej metódy. ACER v tejto súvislosti, okrem iného, odporúča použiť na dosiahnutie obdobného cieľa iný metodický prístup (alebo kombináciu prístupov). Odporúčania berieme na vedomie a zároveň rešpektujeme, že finálne rozhodnutie príjme nezávislý národný regulátor ÚRSO,“ doplnil Pavol Kubík. Eustream vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že návrh tarifnej metodiky podľa firmy primerane reaguje na súčasné podmienky na trhu s plynom. „V žiadnom prípade nesmeruje k nahradeniu pôvodných výnosov spoločnosti. Naopak, ide len o vytvorenie základného predpokladu na udržateľné fungovanie strategickej spoločnosti bez generovania strát. Eustream je strategická spoločnosť s rozhodujúcou úlohou pre zásobovanie domácností i priemyslu. Bez riadnej prevádzky prepravnej siete a robustných investícii do jej rozvoja v poslednej viac ako dekáde, by dnes bolo len ťažko možné hovoriť o dovoze plynu z alternatívnych zdrojov,“ uzavrel Pavol Kubík. Správa ACER kritizuje spôsob, akým Eustream pracuje s benchmarkingom
-
Panel expertov: Regionálna burza pre Slovensko? ÚRSO zvažuje alternatívu
2. 3. 2026Regulačný úrad ÚRSO nedávno otvoril diskusiu o vzniku regionálnej obchodnej platformy pre krajiny s podobným energetickým mixom. V ankete ENERGOKLUB® sme preto oslovili viacero expertov a pýtali sa ich, ako vnímajú reálnosť a dopady prípadnej alternatívy lipskej burzy EEX pre Slovensko. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo svojej tlačovej správe z 19. februára 2026 označilo naviazanie Slovenska na cenotvorbu lipskej burzy EEX za nevýhodné, keďže ceny na spoločnom trhu sú ovplyvnené najdrahšími zdrojmi v Nemecku, často uhoľnými a plynovými elektrárňami zaťaženými emisnými povolenkami. To podľa regulátora neprimerane zvyšuje ceny aj na Slovensku, hoci domáca výroba je najmä jadrová, stabilná a bezemisná. ÚRSO preto otvorilo úvahy o vytvorení regionálnej burzy pre krajiny s podobným energetickým mixom, ktorá by lepšie odrážala slovenské nákladové podmienky. V nasledujúcej ankete sme oslovili viacero expertov, aby zhodnotili realizovateľnosť a potenciálne dopady takého riešenia. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu bez redakčných úprav. Otázka: Ako vnímate úvahy o vytvorení regionálnej alternatívy lipskej burzy EEX pre Slovensko? Michal Dubeň člen predstavenstva a COO, E.SK „Z môjho pohľadu výzva regulátora na iné/nové burzové miesto nedosiahne požadovaný účinok, pretože zmena miesta/platformy kotácie ešte nijako nemení samotný marginal pricing mechanizmus ani mieru prepojenia našej krajiny s okolitými sústavami, ani účastníkov trhu a ich fyzické potreby, teda základné fundamenty cenotvorby. Dá sa rozumieť snahe regulátora v kontexte lokálneho pohľadu na prebytkový a nízkoemisný energetický mix a relatívne nízke výrobné náklady, ale je treba si uvedomiť, že sme súčasťou širšieho regiónu, ktorý je deficitný a navyše v téme OZE nenasledujeme západné trhy (z časti aj z objektívnych geografických dôvodov). Práve tu vzniká pri cenovom decouplingu prémia slovenského trhu napriek svojej prebytkovej bilancii. Takisto nie je možné jednostranne tvrdiť, že slovenský trh na túto situáciu len dopláca. Slovenskí výrobcovia elektriny dosahujú zvýšenú ziskovosť z tejto situácie a takisto prispievajú, ako napríklad Slovenské elektrárne, aj do cenovej regulácie domácností, prípadne financujú nové zdroje a zariadenia, ktoré majú čeliť aj nárastu spotreby a zvýšiť flexibilitu v najbližších rokoch. Problémom preto ostáva skôr cena pre priemysel, čo ale nie je len téma slovenského trhu, a je dôležité hľadať celoeurópske systémové riešenia, o ktorých diskusie aktuálne prebiehajú.“ Matej Krušpán nezávislý konzultant „Slovensko čelí negatívnym dopadom cenového vplyvu zahraničných indexov, keďže slovenský energetický mix plne postačuje na krytie domácej spotreby, a napriek tomu je slovenská elektrina ťahaná nahor vysokými cenami v Maďarsku z dôvodu deficitu maďarskej elektrickej bilancie. Slovenská energetika je aktuálne prebytková, takže svojím vývozom de facto dotuje Maďarsko, Ukrajinu a Balkán, čo spôsobuje neprimerane vysoké ceny elektriny na slovenskom trhu. Pre účely cenotvorby pre slovenských domácich odberateľov by Slovensko a ÚRSO mohli zvážiť zavedenie špeciálnych regulačných mechanizmov na zníženie ceny slovenského elektrického indexu na úroveň českého, resp. nemeckého indexu.“ Libor Láznička konzultant a partner, energIQube „Úvahy prezentované ÚRSO o regionálnej alternatíve k EEX vychádzajú z pohľadu, ktorý môže do istej miery zjednodušovať komplexnú realitu fungovania trhu s elektrinou. Cena elektriny je významne ovplyvnená cezhraničnými prepojeniami a fyzikálnymi tokmi elektriny, nielen administratívnym zoskupením obchodných oblastí podľa skladby výrobných zdrojov. Preto je namieste dôkladne zvážiť, aký by bol reálny dopad prípadnej regionálnej burzy – jej efekt totiž nemusí automaticky viesť k očakávaným výsledkom. Zároveň, je otázne, do akej miery by navrhovaný región zložený z krajín V4 predstavoval homogénny priestor z pohľadu energetického mixu a trhových podmienok. V rámci existujúceho jednotného európskeho trhu je potrebné smerovať úsilie na posilnenie infraštruktúry a odstraňovanie úzkych miest, ktoré významne prispievajú k rozdielom v cenách. Rovnako je vhodné pripomenúť, že je to regulátor, ktorý má priamy vplyv predovšetkým na regulované zložky koncovej ceny elektriny. Samotná cena komodity na faktúre za elektrinu tvorí len jednu zo zložiek výslednej ceny. Je determinovaná nie len obchodovaním na lipskej burze, ale aj spotovými trhmi a európskymi trhovými mechanizmami. Ak je cieľom dosiahnuť zníženie citlivosti odberateľov na krátkodobé trhové výkyvy, existujú aj iné nástroje – napríklad dlhodobé PPA kontrakty, zdieľanie elektriny, agregácia flexibility. Na Slovensku stále čelia legislatívnym a regulačným výzvam, ktorým by sa možno oplatilo venovať zvýšenú pozornosť. Z dlhodobého hľadiska sa ako stabilnejšia cesta javí systematické zlepšovanie fungovania existujúceho trhu a regulačného rámca, než vytváranie nových obchodných platforiem bez jasne definovanej vízie ich prínosu.“ Ivan Weiss riaditeľ divízie Stratégia a rozvoj podnikania, Stredoslovenská energetika „Budovanie samostatnej regionálnej burzy by podľa môjho názoru neprinieslo očakávaný výsledok. Pre znižovanie cien je potrebné zabezpečiť dostatok stabilných výrobných zdrojov, ktoré pokryjú dopyt blízko spotreby. Úsilie je tiež potrebné smerovať do využívania dostupných fondov na modernizačné a digitalizačné aktivity.“
-
Ako funguje havarijná výpomoc medzi Slovenskom a Ukrajinou
24. 2. 2026Čo v praxi znamená avizované zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu? V nasledujúcom texte vysvetľujeme, ako funguje režim havarijnej výpomoci medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a aký je jeho právny, technický a regulačný rámec v prípade spoločností SEPS a NPC Ukrenergo. Predseda vlády Robert Fico v pondelok (24. 2. 2026) vo videu na sociálnej sieti oznámil, že Slovensko nebude poskytovať havarijnú výpomoc pri stabilizácii ukrajinskej prenosovej sústavy. Tento krok zdôvodnil reakciou na prerušenie tranzitu ropy ropovodom Družba. Vyhlásenie premiéra otvorilo otázky právnych, technických a procesných dôsledkov prípadného ukončenia havarijnej výpomoci voči NPC Ukrenergo. Prevádzkovateľom prenosovej sústavy je Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), 100 % vlastnená štátom, pričom akcionárske práva v mene štátu vykonáva Ministerstvo financií SR. Režim havarijnej výpomoci umožňuje prevádzkovateľom prenosových sústav dočasne dodať elektrinu susednej sústave pri poruchách alebo náhlom výpadku výroby. Mechanizmus je súčasťou pravidiel združenia ENTSO-E a aktivuje sa pri ohrození frekvenčnej stability alebo nedostatku národných rezerv. Na rozdiel od štandardných podporných služieb nejde o trhový produkt, ale o mimoriadny nástroj na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti. Zmluvný a európsky rámec Hoci Ukrajina nie je členským štátom EÚ, prevádzkovateľ prenosovej sústavy NPC Ukrenergo je od 1. januára 2024 plnohodnotným členom ENTSO-E. Predtým mala spoločnosť štatút pozorovateľa, ktorý získala krátko po synchronizácii s kontinentálnou Európou v marci 2022. Členstvo umožňuje Ukrenergo aktivovať a prijímať havarijnú výpomoc a ďalšie koordinačné mechanizmy za rovnakých pravidiel ako ostatní prevádzkovatelia synchronizovanej oblasti. Základným predpokladom poskytovania havarijnej výpomoci je bilaterálna dohoda medzi dotknutými prevádzkovateľmi prenosových sústav. Uzatvorenie takejto zmluvy nie je priamo uložené legislatívou, ide o dobrovoľný nástroj regionálnej spolupráce.
-
Pozvánka na seminár: Nový rámec zdieľania elektriny. Hlavné zmeny a kľúčové výzvy
23. 2. 2026Zdieľanie elektriny vstupuje vďaka legislatívnym novinkám do ďalšej fázy. Nový režim zásadne mení pravidlá hry – od obchodných modelov cez zmluvné nastavenie až po regulačné povinnosti účastníkov trhu. Seminár ponúkne ucelený a prakticky orientovaný pohľad na zmeny účinné od roku 2026, a to formou kombinácie právneho výkladu, analýzy a skúseností z reálneho projektu. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. 📅 Termín: 19. marca 2026 📍 Miesto: konferenčná sála SFÉRA, v Twin City A alebo ONLINE 🕑 Čas: 9:00 – 13:00 Legislatívny blok poskytne systematický prehľad právnej úpravy vrátane jej limitov z pohľadu práva EÚ. Advokát Rastislav Hanulák z kancelárie Capitol Legal Group vysvetlí jednotlivé formy komunitnej energetiky a postavenie kľúčových subjektov na trhu. Detailne sa zameria na zmluvnú architektúru projektov, dostupné technológie a možnosti financovania vrátane štátnej pomoci. Pozornosť bude venovaná aj synergiám komunitnej energetiky so sociálnou ekonomikou. Praktický blok seminára povedie expert Libor Láznička, ktorý predstaví aktuálny vývoj komunitnej energetiky na Slovensku v porovnaní so zahraničím. Účastníci získajú konkrétny návod, ako pracovať s Energetickým dátovým centrom prevádzkovaným spoločnosťou OKTE – od registrácie skupiny až po vyhodnotenie dát. Konzultant spoločnosti energIQube ukáže, ako správne nastaviť metódu zdieľania, optimalizovať zloženie skupiny podľa výroby a spotreby a ako vyhodnotiť ekonomiku projektu vrátane interného zúčtovania. Osobitnú pozornosť venuje aj nevyužitým príležitostiam – batériám, agregácii flexibility a najviac diskutovaným regulačným zmenám. Tretím hosťom bude Ľuboš Tvrdoň, starosta Lozorna a zástupca Energetického spoločenstva Záhorie. Predstaví cestu obce od prvých vlastných elektrární, cez zdieľanie elektriny, až po vznik energetického spoločenstva. Priblíži, ako zapojenie obyvateľov a podnikateľov pomáha zvyšovať energetickú sebestačnosť a čo môže Lozorno inšpirovať ďalšie samosprávy v regióne. Harmonogram 08:30 - 09:00 - registrácia09.00 - 10:40 - prednáška10:40 - 11:00 - prestávka11:00 - 13:00 – prednáška + diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Nemôžete prísť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE. Tento seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva. O lektoroch Rastislav Hanulák je advokát, ktorý sa dlhoročne zaoberá poradenstvom v sieťových odvetviach. Špecializuje sa na hospodársku súťaž na trhu s elektrinou a zemným plynom, reguláciu v energetike a tepelnej energetike a ochranu spotrebiteľa. Právne rady poskytuje tiež v oblasti rozvoja komunitnej energetiky. Pravidelne sa podieľa na príprave legislatívy, spolupracuje s viacerými záujmovými združeniami, publikuje a prednáša na odborných konferenciách. Rastislav je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a pôsobí v Bratislave. Libor Láznička je člen výkonného výboru SAPI a partner spoločnosti energIQube. Má za sebou mnohé významné projekty: zriadenie organizovaného trhu s elektrinou vrátane európskej integrácie, centrálny dátový sklad nameraných údajov, zúčtovanie odchýlok, centrálnu fakturácia, reportovanie obchodných transakcií podľa REMIT, zúčtovanie podpory, výkupu OZE a VÚ KVET a evidencia záruk pôvodu energií a zberu nameraných údajov z IMS. Zastrešuje procesy na strane dodávateľov energií a prevádzkovateľov sústav. Svoje skúsenosti uplatnil pri zavádzaní liberalizovaného trhu na Ukrajine. Aktuálne sa angažuje aj v oblasti agregácie flexibility, zdieľania a akumulácie elektriny. Ľuboš Tvrdoň, starosta Lozorna a zástupca Energetického spoločenstva Záhorie.
-
Organizátor zdieľania elektriny vstupuje na trh. Zatiaľ opatrne
18. 2. 2026Komunitná energetika stále čaká na zásadnejší impulz pre svoj rozvoj. Pomôcť rozbehnúť vznikajúci segment by mohol organizátor zdieľania, nový subjekt, ktorému otvára dvere novelizovaná legislatíva. Zatiaľ však ide o veľmi úzky okruh hráčov – regulátor ÚRSO vydal potvrdenie pre päť subjektov. Novela zákona o energetike upravuje s účinnosťou od 1. januára 2026 aj pravidlá v oblasti zdieľania elektriny na Slovensku. Jednou zo zásadných noviniek je legislatívne ukotvenie nového subjektu – organizátora zdieľania. Nový hráč vytvára priestor pre špecializovaných poskytovateľov služieb, ktorí na seba prevezmú časť procesných a prevádzkových úloh aj technickú podporu účastníkov zdieľania elektriny. Cieľom je zjednodušiť fungovanie modelu, do ktorého vstupujú domácnosti, firmy alebo samosprávy.
-
Prichádzajú kredity pre dopravu. Rozhýbu trh so zelenou elektrinou?
16. 2. 2026Nový mechanizmus prinesie operátorom nabíjacích staníc možnosť získavať obchodovateľné kredity za elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave. Opatrenie môže ovplyvniť nielen segment elektromobility, ale aj širší trh so zelenou elektrinou. Čo zatiaľ vieme? Rozsiahla novela zákona o energetike prináša do praxe viacero zmien, z ktorých niektoré sa začnú uplatňovať postupne. Jednou z najvýznamnejších noviniek sú kredity za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) využívanú v doprave. Mechanizmus však nadobudne účinnosť až v septembri. Prinášame prehľad o tom, čo je zatiaľ o problematike známe a kedy možno očakávať ďalšie detaily. Kredity budú obchodovateľné podobne ako záruky pôvodu
-
Názor: Integrovaná fotovoltika je príležitosť, ktorú by Slovensko nemalo zmeškať
11. 2. 2026Integrovaná fotovoltika v budovách prestáva byť technologickou kuriozitou a postupne sa mení na architektonický štandard s energetickou pridanou hodnotou. Slovensko má vďaka rastúcej kvalite výstavby a svojej polohe v silnom európskom regióne jedinečnú príležitosť urýchliť jej rozšírenie – rozhodujúce však bude tempo rastu a schopnosť premeniť jednotlivé projekty na reprodukovateľný trh, zdôrazňuje v názorovom príspevku Silvester Filkorn zo spoločnosti Solarix. Integrovaná fotovoltika v budovách (BIPV) je technológia, ktorá sa stáva priamou súčasťou obvodového plášťa budovy: fasády, strechy, balustrády, tieniace prvky či fotovoltické sklo nahrádzajú tradičné materiály a zároveň vyrábajú elektrinu. BIPV tak nie je len okrajovou „variantou fotovoltiky“, ale architektonickým produktom s energetickou hodnotou navyše – a práve preto je estetika jedným z jej hlavných motorov. V mestách totiž nerozhoduje iba cena za kWp, ale aj to, či riešenie zapadá do urbanistického prostredia, či ho architekti prirodzene prijímajú, developeri dokážu ponúknuť na trhu a či je vnímané ako kvalitný prvok prémiových projektov. BIPV je najsilnejšia vtedy, keď pôsobí ako stavebný materiál – nie ako dodatočný doplnok. Pre Slovensko prichádza vhodné obdobie. Bratislava vstupuje do fázy kvalitnejšej výstavby: rastie dôraz na siluetu mesta, kvalitu fasád, pribúdajú projekty formované konkurenciou aj medzinárodnými architektonickými menami. Vysoká hustota zástavby a rozsiahle vertikálne plochy robia z mesta prirodzené centrum pre BIPV. Aj fakt, že primátor Bratislavy je architekt, vysiela dôležitý signál – urbanizmus a stavebná kultúra sú politickou témou, čo je nezvyčajne dobrý predpoklad pre prijatie „solárnej architektúry“. Slovensko má zároveň strategickú výhodu vo svojej polohe. Nachádza sa uprostred európskeho BIPV priestoru – blízko lídrov, ako sú Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj Poľska, dynamického trhu strednej a východnej Európy s rastúcimi skúsenosťami z realizácie projektov. Toto susedstvo môže výrazne urýchliť získavanie know-how: overené systémové riešenia, tendrové postupy, dodávateľské reťazce či skúsení partneri netreba budovať od nuly, ale možno ich cielene preberať a prispôsobovať. Z ekonomického pohľadu je BIPV životaschopné aj pri konzervatívnych predpokladoch. Návratnosť sa typicky pohybuje medzi 7 až 15 rokmi, a to aj v zámerne náročných scenároch – napríklad pri svetlých fasádach zvolených pre architektonický efekt, menej ideálnej orientácii, mestskom zatienení či vysoko integrovaných systémoch s vyššími vstupnými nákladmi. Kľúčové je, že BIPV zostáva v pásme návratnosti, ktoré je pre stavebné investície reálne konkurencieschopné – aj keď dizajn a lokalita prinášajú obmedzenia. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že architektonická sloboda a energetický výnos nemusia stáť proti sebe, ale dajú sa optimalizovať spoločne. Trh sa dnes láme najmä preto, že sa navzájom posilňujú dva trendy: výrazný rast účinnosti za posledné dve desaťročia a čoraz lepšie prepojenie výskumu s kreatívnymi odvetviami. Výsledkom je esteticky náročné BIPV – s farbami, textúrami, grafikou či polopriehľadnosťou – pri menších stratách výkonu, nižších nákladových prirážkach a predvídateľnejších výsledkoch. Farebné vrstvy alebo štruktúrovanie povrchu síce výkon stále znižujú, no rozsah týchto strát je dnes oveľa lepšie kontrolovateľný. Architekti si tak môžu vedome vybrať medzi takmer neutrálnymi riešeniami s minimálnymi stratami a výraznými fasádami, ktoré obetujú časť výnosu výmenou za silnú identitu – pričom stále zostávajú ekonomicky zmysluplné. Pre Slovensko preto nie je kľúčovou otázkou, či BIPV dáva zmysel, ale ako rýchlo sa dokáže rozšíriť. Na jeho meranie som použil pomer, ktorý prepája inštalovaný výkon BIPV s relevantným trhom – trhom fasád. Ukazovateľ „MWp BIPV na miliardu eur fasádneho trhu ročne“ zachytáva mieru trhovej rutiny nad rámec jednotlivých vlajkových projektov. Rakúsko je v tomto pohľade výrazne vpredu (približne 15,1 MWp/€bn), nasleduje Švajčiarsko (5,5) a Francúzsko (3,9). Nemecko a Holandsko sú na úrovni zhruba 1,2, Poľsko približne 0,6. Slovensko dosahuje asi 0,03 MWp/€bn – ide teda o zásadný rozdiel, pričom Poľsko je po prepočte na veľkosť trhu približne dvadsaťkrát vpredu. Tento odstup pritom nesúvisí ani tak s technickými schopnosťami, ako skôr s mechanizmami rastu trhu. BIPV sa totiž rozširuje len vtedy, keď sa z neho stane štandardizovaný produkt: so zrozumiteľnými systémovými riešeniami, opakovateľnými tendrovými podmienkami, jasnými kritériami kvality, spoľahlivými modelmi záruk a prevádzky a dodávateľským reťazcom, ktorý nepovažuje každý projekt za jednorazový prototyp. Práve tak si vedúce trhy budujú náskok. Bratislavská Twin City Tower je užitočným referenčným bodom na začiatok. S výkonom 25 kWp ide o architektonicky viditeľný signál, nie však o projekt, ktorý by generoval väčšie trhové objemy. Jej hlavné ponaučenie je strategické: nahraditeľnosť. Keďže výkon modulov sa neustále zlepšuje, môže byť ekonomicky výhodné vymeniť ich po desiatich rokoch – nie preto, že zlyhajú, ale preto, že nové generácie modulov dodajú výrazne viac energie na meter štvorcový. Obvodový plášť budovy sa tak stáva technologickou platformou. Ak sa BIPV navrhne s ohľadom na budúcu modernizáciu, fasáda sa mení na aktívum, ktoré rastie spolu s technológiou. Ďalší vývoj bude formovať aj decentralizácia, mikrogridy a profily spotreby. Administratívne budovy sú prirodzeným kandidátom – ich vysoká denná spotreba zvyšuje podiel vlastnej spotreby a znižuje potrebu akumulácie. Práve úložiská pritom často predstavujú najväčšiu nákladovú položku systému, takže ich obmedzenie môže výrazne zlepšiť ekonomiku projektu. Budovy sa tak posúvajú od pasívnych spotrebiteľov k aktívnej energetickej infraštruktúre. Z dlhodobého hľadiska ponúka obrovský potenciál aj existujúci bytový fond, najmä panelové domy. Nejde však o najjednoduchší štart – pre množstvo vlastníkov, zložité financovanie či rozdelenie prínosov. BIPV tu funguje najlepšie ako súčasť komplexnej obnovy budovy. Preto je dôležité poradie krokov: najskôr škálovať tam, kde sa štandardizácia presadzuje najrýchlejšie – v kvalitnej novej výstavbe, verejných budovách a veľkých kancelárskych projektoch – a následne tieto štandardy preniesť do sériových renovácií. Tak vzniká reprodukovateľný trh. Politika môže tento proces urýchliť cielene nastavenými stimulmi, ktoré uznajú BIPV ako samostatnú kategóriu. Rakúsko ukazuje, aký silný môže byť jasne definovaný bonus: signalizuje, že integrované riešenia sa posudzujú ako stavebné produkty s pridanou hodnotou, nie ako konkurencia pre lacnú strešnú fotovoltiku. Okrem technológie, dizajnu a ekonomiky je však kľúčový aj záväzok. Stavebné trhy sa zriedka menia len na základe dobrých argumentov – developeri majú nízku toleranciu k riziku, pracujú pod časovým tlakom a prirodzene uprednostňujú známe riešenia. Napokon, zapojenie kľúčových aktérov nie je voliteľným doplnkom – je to základná infraštruktúra trhu. Optimistický záver je jednoduchý. Slovensko sa približujek bodu, keď sa fotovoltika integrovaná do budov stáva nielen estetickejším a efektívnejším, ale aj systémovo významným riešením. Bratislava sústreďuje správne predpoklady a blízkosť regionálnych lídrov môže výrazne urýchliť získavanie skúseností. Ak sa podarí zaviesť jednoznačné štandardy, rozumne nastaviť stimuly, pripraviť stabilný zásobník projektov a lepšie prepojiť hlavných aktérov trhu, BIPV sa môže posunúť od ojedinelých ukážok k bežnej praxi. Slovensko tak môže v pomerne krátkom čase vybudovať silnú pozíciu v strednej a východnej Európe – namiesto toho, aby zostalo bokom od tejto premeny. Autor: Silvester Filkorn Špecializuje sa na integrovanú fotovoltiku v budovách. Aktuálne pôsobí ako International Account Manager v holandskej spoločnosti Solarix, kde má na starosti medzinárodných klientov primárne so zameraním na nemecky hovoriace trhy. Súbežne vedie výskum, vývoj a inovácie v rodinnej spoločnosti Filbau, kde sa venuje integrácii fotovoltiky do stavebných prvkov, ako sú okná, fasády a tieniace systémy. V roku 2023 inicioval projekt Smartline PV v rámci programu Horizon Europe, ktorý združuje 13 organizácií z celej Európy. V rámci konzorcia sa zameriava na demonštračné riešenia integrovanej fotovoltiky v budovách prepojenej s IoT a zodpovedá za zapojenie zainteresovaných strán. V roku 2025 založil spoločnosť Heliavolt GmbH, start-up zameraný na vývoj inovatívnych riešení integrovanej fotovoltiky v budovách, podporený Rakúskou agentúrou pre podporu výskumu a Vienna Business Agency. Predtým pôsobil ako Senior Photovoltaic Consultant v spoločnosti Otovo, kde podporoval rezidenčné fotovoltické projekty vo východnom Rakúsku. Nadpis a perex: ENERGOKLUB®
-
Regulačná rada ÚRSO má kandidáta na predsedu, dočasne ju vedie Miroslav Dudlák
3. 2. 2026Mandát šéfky Regulačnej rady ÚRSO Sylvii Kubinec Beňovej sa skončil a vedením orgánu je dočasne poverený podpredseda Miroslav Dudlák. Rada si už zvolila kandidáta na nového predsedu – Miloša Bikára, do funkcie však môže nastúpiť až po vymenovaní hlavou štátu. Mandát Sylvii Kubinec Beňovej sa skončil k 31. januáru 2026, čím jej zanikla aj funkcia predsedníčky Regulačnej rady ÚRSO. Do čela rady bola vymenovaná prezidentom Petrom Pellegrinim v júni 2025, pričom už vtedy bolo zrejmé, že jej mandát bude časovo obmedzený. V čase nástupu do funkcie sa o svojich prioritách vyjadrila v rozhovore pre ENERGOKLUB®. Minulý týždeň, tesne pred vypršaním mandátu Kubinec Beňovej, pristúpili členovia Regulačnej rady k voľbe kandidáta na nového predsedu. Na základe hlasovania si zvolili Miloša Bikára. Vyplýva to zo zápisnice zo zasadnutia Regulačnej rady na webe ÚRSO. Podľa zákona o regulácii však ešte samotná voľba kandidáta ešte neznamená výkon funkcie. Predseda Regulačnej rady vzniká až vymenovaním prezidentom SR, ktorému rada svoj návrh predkladá. Do tohto momentu rada funguje bez predsedu, resp. ju môže viesť podpredseda. V tomto prípade to znamená, že Regulačnú radu dočasne povedie Miroslav Dudlák. Legislatíva stanovuje, že rada má šesť členov, pričom rozhodovať môže len v prípade, ak je prítomný predseda alebo podpredseda a minimálne ďalší traja členovia. Regulačná rada ÚRSO bola z tohto dôvodu v prvej polovici roka 2025 neuznášaniaschopná pre neobsadené miesto. Situácia sa zmenila 6. augusta 2025, keď prezident vymenoval dvoch nových členov rady, konkrétne Miloša Bikára a Mariána Parkányiho, na základe nominácií vlády. Kabinet predtým schválil štvoricu kandidátov, z ktorej prezident vybral dvoch.
-
Pozvánka na diskusiu: Aký je potenciál mikrogridov na Slovensku?
2. 2. 2026Dvaja Slováci, dve generácie, svetové skúsenosti a špičková expertíza v energetike. Na špeciálnej diskusii platformy ENERGOKLUB® privítame profesora Miroslava Zemana, uznávaného experta slovenského pôvodu v oblasti solárnych článkov. Druhým hosťom bude Silvester Filkorn z holandskej spoločnosti Solarix, expert so sídlom vo Viedni, ktorý sa dlhodobo venuje integrovanej fotovoltike v budovách. Slnečná energia je najväčším zdrojom energie, aký má ľudstvo k dispozícii. Napriek tomu jej potenciál na Slovensku stále využívame len čiastočne. Už samotné strešné fotovoltické elektrárne by pritom dokázali ročne vyrobiť viac elektriny, než je celková súčasná spotreba krajiny. Odpoveď na otázku, ako tento obrovský potenciál zmysluplne a efektívne využiť, ponúkajú mikrogridy. „Práve mikrogridy umožňujú efektívne využitie elektrickej energie vyrobenej lokálne (zo strešných fotovoltických systémov) zo slnečnej energie,“ hovorí profesor Miroslav Zeman. Druhým hosťom bude Silvester Filkorn zo spoločnosti Solarix z Holandska, ktorá sa zameriava na vývoj a výrobu dizajnových fotovoltických panelov pre fasády a strechy budov, čím prepája výrobu elektriny a architektúru. Odborník na fotovoltiku so sídlom vo Viedni popri tom vedie výskum, vývoj a inovačné aktivity v rodinnej firme Filbau, kde sa zameriava na prepojenie fotovoltiky so stavebnými prvkami, ako sú okná, fasády a tieniace systémy. Kedy: 10. február 2026, 14:30 - 16:00 Miroslav Zeman je autorom vyše 400 vedeckých publikácií a spolupracoval na viacerých svetových projektoch. Vyštudoval materiálovú vedu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde v roku 1989 získal PhD za výskum materiálov pre elektroniku založené na amorfnom kremíku. Od roku 1989 pôsobí na Technickej univerzite v Delfte (Delft University of Technology) v Holandsku. V roku 2009 bol menovaný za profesora v oblasti fotovoltických materiálov a zariadení a viedol katedru Elektrickej trvalo udržateľnej energie a spolupracoval na viacerých svetových projektoch. V roku 2024 získal Miroslav Zeman Medzinárodnú cenu Slovenskej akadémie vied (SAV) za prínos v technických vedách. Za svoje vedecké zásluhy bol ocenený Rádom holandského leva. Prezidentka Zuzana Čaputová mu v roku 2023 udelila štátne vyznamenanie ad Ľudovíta Štúra II. triedy v SR. Silvester Filkorn je odborník na fotovoltiku so sídlom vo Viedni, ktorý sa špecializuje na integrovanú fotovoltiku v budovách. Ako International Account Manager v spoločnosti Solarix, podporuje medzinárodných klientov so silným zameraním na nemecky hovoriace trhy. Súbežne vedie výskum, vývoj a inovácie v rodinnej spoločnosti Filbau, kde sa venuje integrácii fotovoltiky do stavebných prvkov, ako sú okná, fasády a tieniace systémy. V roku 2023 inicioval projekt Smartline PV v rámci programu Horizon Europe, ktorý združuje 13 organizácií z celej Európy. V rámci konzorcia sa zameriava na demonštračné riešenia integrovanej fotovoltiky v budovách prepojenej s IoT a zodpovedá za zapojenie zainteresovaných strán. Miroslav Zeman a Silvester Filkorn patria medzi odborníkov, ktorí sa presadili v zahraničí a na Slovensko sa dostávajú len zriedka. Využite jedinečnú možnosť stretnúť ich osobne a zapojiť sa do diskusie. Diskusia spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Rozdelili stovky miliónov eur do energetickej infraštruktúry. EÚ podporila aj projekty zo Slovenska
30. 1. 2026Brusel investuje takmer 650 miliónov eur do cezhraničných energetických sietí a infraštruktúry. V zozname úspešných prijímateľov figurujú aj projekty zo Slovenska – vlajkový projekt Slovenských elektrární zameraný na modernizáciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ako aj vodíkový projekt spoločnosti Eustream. Európska komisia prerozdelí takmer 650 miliónov eur na podporu prepojenia energetickej infraštruktúry v EÚ. Investícia zo strategického mechanizmu Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility – CEF) podporí celkom 14 projektov. Tie zahŕňajú rozvoj a modernizáciu inteligentných elektrických sietí (smart grids) s cieľom zlepšiť prenosové kapacity a stabilitu naprieč regiónmi, ako aj podporu infraštruktúry pre vodík vrátane cezhraničných prepojení, ktoré majú uľahčiť dekarbonizáciu priemyslu a dopravy. Rôznorodé projekty: šesťkrát elektrina, osemkrát vodík Vybrané projekty získali v roku 2024 štatút Projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI) alebo Projektov vzájomného záujmu (Projects of Mutual Interest – PMI) v rámci politiky transeurópskych energetických sietí (TEN-E). Vďaka tomuto statusu v praxi získavajú viaceré výhody v povoľovacích a administratívnych procesoch. Z pohľadu investorov je však najvýznamnejším prínosom možnosť čerpať finančné zdroje z nástroja CEF. Takmer 470 miliónov eur z celkovej sumy je vyčlenených na šesť projektov v oblasti elektroenergetiky. Najväčší grant vo výške 180 miliónov eur podporí projekt AGUAYO II, zameraný na výstavbu reverznej prečerpávacej vodnej elektrárne v Španielsku. Takmer 113 miliónov eur bude smerovať na zvýšenie odolnosti a ochrany kritickej energetickej infraštruktúry voči fyzickým, kybernetickým a iným hrozbám v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve v rámci spoločného projektu baltskej synchronizácie. Ďalší grant vo výške takmer 104 miliónov eur je určený na rozvoj inteligentných elektrických sietí medzi Bulharskom a Rumunskom. Finančnú podporu na spracovanie štúdií získali aj dva ďalšie projekty v oblasti elektriny – jeden zameraný na vnútroštátne prepojenie v Rakúsku, druhý na prepojenie medzi Gréckom a Egyptom. Revolučný projekt SE Integrator Finančnú podporu vo výške 62,63 milióna eur získa aj modernizácia prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá patrí medzi prvé zariadenia v Európe kombinujúce klasickú prečerpávaciu akumuláciu s batériovým systémom BESS. Projekt SE Integrátor, ktorý rozvíjajú Slovenské elektrárne, zahŕňa komplexnú rekonštrukciu dvoch existujúcich turbín, čerpadla a turbogenerátorov. Súčasťou riešenia je aj inštalácia batériového úložiska s inštalovaným výkonom 80 MW a využiteľnou kapacitou 160 MWh.
-
Distribútori spustili interaktívne mapy dostupnej kapacity
29. 1. 2026Uvažujete o pripojení zdroja na výrobu elektriny alebo batérie? Distribučné firmy sprístupnili možnosť preveriť si dostupnú kapacitu pomocou interaktívnej mapy. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných spoločností na svojom webe zverejňujú a pravidelne aktualizujú dáta o približnej voľnej kapacite pre pripojenie zdrojov na výrobu elektriny a batériových zariadení na úrovni elektrických staníc. Ďalším krokom v snahe o posilnenie transparentnosti sú interaktívne mapy s informáciami o dostupnej kapacite.
-
Bližšie k realizácii? Pri atómke v Bohuniciach malo vyrásť batériové úložisko, tender skončil neúspešne
27. 1. 2026Hoci Slovenské elektrárne sú formálne bližšie k výstavbe batériového systému s inštalovaným výkonom 89 MW v lokalite jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, v minulom roku vyhlásené obstarávanie však neprilákalo žiadnych záujemcov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v závere roka 2025 ukončilo zisťovacie konanie k projektu výstavby batériového úložisko v elektrárni Jaslovské Bohunice. Stanovisko envirorezortu otvára cestu pre Slovenské elektrárne k realizácii jednej z najväčších batériových inštalácií v krajine. Hoci projekt nemusí prejsť plným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), stanoviská dotknutých orgánov ukazujú, že parametre projektu prinášajú nové regulačné a bezpečnostné otázky. Stanovisko envirorezortu zároveň stanovilo súbor podmienok, pričom do procesu vstúpili aj inštitúcie, ktoré upozornili na citlivosť umiestnenia takéhoto zariadenia v ochrannom pásme jadrovej elektrárne. Podľa predloženej dokumentácie má mať batériové úložisko celkový inštalovaný výkon približne 89 MW a kapacitu 178 MWh. Slovenské elektrárne počítajú s kontajnerovým riešením, ktoré je rozdelené do dvoch blokov, pričom každý bude mať výkon okolo 44,5 MW a kapacitu 89 MWh. Obidve batériové bloky budú pripojené na existujúce blokové transformátory tretieho bloku elektrárne Bohunice V2. Čítajte ďalej: zisťovacie konanie - bez plnej EIA, ale s podmienkami ÚJD: nejadrové zariadenie, ale v jadrovom priestore neúspešné verejné obstarávanie a čo môže nasledovať
-
Technické limity verzus potreby trhu. Prečo je Veľký Ďur úzkym miestom rozvoja prenosovej sústavy?
26. 1. 2026Veľký Ďur je jeden z kľúčových uzlov 400 kV prenosovej sústavy spoločnosti SEPS na juhozápade Slovenska. V tomto mieste sa koncentrujú viaceré kritické funkcie naraz. Otázkou je, ako zosúladiť rast výroby elektriny, cezhraničných tokov a integrácie obnoviteľných zdrojov s jadrovou bezpečnosťou a požiadavkami trhu. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) sa v rámci svojho rozvoja sústreďuje na odstraňovanie tzv. úzkych miest, ktoré limitujú bezpečnú prevádzku aj cezhraničné obchodovanie s elektrinou. Medzi najkritickejšie lokality v súčasnosti patrí oblasť Veľkého Ďura na juhozápade SR. V tomto systémovom uzle sa kumuluje viacero kľúčových faktorov. V regióne sa nachádza jadrová elektráreň Mochovce a zároveň ide o významný cezhraničný tranzitný koridor elektriny s okolitými krajinami. Profil Veľký Ďur – Gabčíkovo – Győr patrí medzi hlavné trasy pre export jadrovej elektriny a OZE, ako aj pre import elektriny zo severu Európy smerujúci ďalej na Balkán. V oblasti sa tak stretáva silný obchodný tlak s technickými limitmi sústavy.
-
Juraj Marček: Pásmové tarify by neboli krok správnym smerom
22. 1. 2026Regulačný úrad uvažuje o zavedení pásmových taríf, na základe ktorých by mali odberatelia cenu elektriny odstupňovanú podľa výšky ročnej spotreby. Takýto systém by však podľa predsedu Združenia dodávateľov energií Juraja Marčeka mohol uškodiť tým odberateľom, ktorí z objektívnych dôvodov nedokážu ovplyvniť svoju spotrebu. Negatívny dopad opatrenia očakáva aj na strane dodávateľov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vlani informoval, že plánuje zmeny v spôsobe účtovania elektriny. Novinkou majú byť pásmové tarify, ktoré by zohľadňovali spotrebu odberateľov. V praxi to má podľa ÚRSO fungovať tak, že nižšia spotreba bude odmeňovaná nižšou cenou. Regulátor si od toho sľubuje šetrenie energií domácností a zvýšenie osvety. Presné detaily konceptu zatiaľ nepoznáme ÚRSO prvýkrát zmienil svoj zámer v sprievodnej dokumentácii predbežnej informácie k plánovaným cenovým vyhláškam, pričom počítal s tým, že pásmové tarify by mohli začať platiť už od 1. januára 2026. V tom čase úrad spomínal tiež odstupňovanie cien pri dodávke plynu. Rezort hospodárstva v rámci pripomienok upozornil na príliš ambiciózny termín a odporučil tiež, aby sa o takej zásadnej zmene v oblasti cenovej regulácie viedol odborný dialóg s dotknutými účastníkmi trhu, ktorého výsledkom má byť analýza dopadov a prínosov. Hoci systém pásmových taríf nezačal platiť od nového roka, ako sa pôvodne plánovalo, ÚRSO s ním naďalej počíta. Jeho zavedenie spája aj s ďalším rozšírením inteligentných meracích systémov (IMS), ktoré zaznamenávajú potrebu elektriny v 15-minútových intervaloch. Na túto tému sme sa pýtali aj Juraja Marčeka, predsedu Združenia dodávateľov energií, v rámci rozhovoru pre podcast ENERGOKLUB®. Prihláste sa na odber podcastu na obľúbených platformách Apple Podcasts | Spotify a buďte tak prví, ktorí získajú prístup k novým epizódam. Rozhovory si môžete pozrieť aj ako video. „Podľa nášho názoru ide o krok nesprávnym smerom. Od roku 2022 totiž platia mimoriadne regulačné opatrenia a odvtedy sa sektor stretáva s neustálymi zmenami legislatívy,“ uviedol Juraj Marček, predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE). „Trh je mimoriadne silno cenovo regulovaný a spôsoby regulácie sa opakovane menia, čo z neho robí z hľadiska pravidiel prostredie, ktoré je dnes prakticky nepredvídateľné. Nemyslíme si, že ďalšie sprísňovanie regulácie by túto situáciu zlepšilo,“ poznamenal nový šéf ZDE. Pásmové tarify vníma ZDE ako sociálne nespravodlivé opatrenie. „Typickým príkladom je rodina s dvoma deťmi žijúca v nezateplenom rodinnom dome, ktorá nemá reálnu možnosť výrazne ovplyvniť svoju spotrebu. Ich spotreba je objektívne daná technickým stavom bývania a takýto systém by ich v praxi iba sankcionoval,“ zdôraznil Juraj Marček, podľa ktorého by takýto prístup mohol u časti odberateľov viesť k ďalšiemu prehlbovaniu energetickej chudoby. „Následne by štát musel opäť prijímať dodatočné kompenzačné opatrenia, aby týmto domácnostiam pomohol, čo považujeme za neefektívny prístup.“
-
Prelomový rok 2025: vývoj spotového trhu s elektrinou na Slovensku
20. 1. 2026Minulý rok priniesol zásadné zmeny na krátkodobom trhu s elektrinou na Slovensku. Hoci celkový objem obchodov medziročne mierne klesol, výrazne vzrástol záujem o kontinuálny vnútrodenný trh aj o vnútrodenné aukcie, čo potvrdzuje transformáciu spotového trhu a rozširovanie ponuky produktov. Krátkodobé trhy s elektrinou v Európe prechádzajú v posledných rokoch dynamickým vývojom. Zvyšuje sa flexibilita obchodovania, rozširuje sa paleta produktov a účastníci trhu získavajú nové nástroje na riadenie portfólia. Organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku je firma OKTE, stopercentná dcéra Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli až do roku 2025 zavedené 15-minútové produkty. To sa zmenilo na jeseň minulého roka, keď od 1. októbra 2025 došlo na jednotnom európskom dennom trhu ku koordinovanému prechodu na obchodovanie so štvrťhodinovými produktmi. Téme sme sa venovali vo viacerých textoch.
-
Otvorené dvere pre Westinghouse? SR podpísala medzivládnu dohodu s USA
19. 1. 2026Slovensko podpísalo s USA medzivládnu dohodu o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energie. Favoritom tendra na dodávku technológie pre novú jadrovú elektráreň, ktorú chce štát postaviť v Jaslovských Bohuniciach, je Westinghouse. Medzivládna dohoda (Intergovernmental Agreement – IGA) predstavuje rámec, ktorý otvára možnosti budúcej spolupráce medzi Slovenskou republikou a USA v oblasti jadrovej energetiky, vrátane technológie novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a rozvoja dodávateľských reťazcov. Jej súčasťou je aj spolupráca v oblasti vzdelávania, výskumu a prípravy novej generácie odborníkov. Dohodu v minulom roku schválila Európska komisia. Signatármi zmluvy sa 16. januára 2026 vo Washingtone stali minister energetiky USA Chris Wright a predseda vlády SR Robert Fico. „Spojené štáty sú hrdé, že môžu byť partnerom Slovenska ako dôveryhodného spojenca pri rozširovaní spolupráce v energetickom sektore,“ uviedol Wright. Návštevy v USA sa zúčastnila aj mnisterka hospodárstva SR Denisa Saková. Denisa Saková: Musíme konať s dostatočným predstihom Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej umožní dohoda Slovensku čerpať skúsenosti z USA, posilniť odborné kapacity a zvýšiť konkurencieschopnosť v oblasti jadrového inžinierstva v európskom meradle. „Výstavba jadrového zdroja trvá 15 až 20 rokov, preto je nevyhnutné začať s prípravnými krokmi už dnes,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády. Dohoda sa netýka iba výstavby nového jadrového zdroja, ale vytvára aj širší rámec spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Študentom jadrovej fyziky, chémie a inžinierstva otvára možnosti zapojiť sa do štipendijných programov, výskumných projektov a využívať moderné tréningové technológie v USA. Rezort hospodárstva jej prípravou zároveň reaguje na starnutie odbornej základne v jadrovej energetike v celej Európe a potrebu systematickej prípravy novej generácie špecialistov. Popri technológii, infraštruktúrnych výzvach a spôsobe financovania bude kľúčovou otázkou, či bude mať krajina dostatok expertov na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku. Téme sme sa venovali v samostatnom článku. V nadväznosti na to sme oslovili aj viaceré osobnosti slovenskej jadrovej energetiky. Ako vláda Roberta Fica reštartovala projekt novej atómovej elektrárne Vláda Roberta Fica v roku 2024 oživila zámer vybudovať nový jadrový blok s inštalovaným výkonom 1 200 MW. Prevádzkovateľom má byť štát, pričom elektráreň bude v jeho stopercentnom vlastníctve. Využiť chce existujúcu infraštruktúru v lokalite Jaslovské Bohunice, kde dnes spoločnosť Slovenské elektrárne prevádzkuje dva bloky elektrárne V2 s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440. Kabinet v roku 2024 schválil postup pri príprave nového jadrového zdroja, ktorý by mohol byť uvedený do prevádzky okolo roku 2040, hoci podľa analytikov ide o ambiciózny termín. Hoci sa pôvodne zvažovali viacerí dodávatelia technológií – kórejský KHNP, francúzsky EDF a americký Westinghouse Electric Company – v minulom roku došlo k zmene rétoriky a vláda začala uvažovať o prednostnom využití technológie AP1000 od Westinghouse.
-
Slovensko na prahu éry SMR? Štúdia potvrdila vhodné lokality, technológie aj pripravenosť
16. 1. 2026Štúdia uskutočniteľnosti malých modulárnych reaktorov (SMR) ukazuje, že SR má reálne predpoklady zaradiť sa medzi európskych lídrov v nasadzovaní tejto novej jadrovej technológie. Projekt Phoenix, ktorý predstavili Slovenské elektrárne spolu s americkými a domácimi partnermi, potvrdil technickú, regulačnú aj personálnu pripravenosť krajiny na výstavbu SMR a identifikoval štyri vhodné lokality. Štúdia hodnotila viac ako sto parametrov podľa metodiky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), vrátane seizmických rizík, dostupnosti chladiacej vody, možností pripojenia do prenosovej sústavy či vplyvov na životné prostredie. Posudzované boli lokality Bohunice, Mochovce, Vojany a U. S. Steel Košice, ktoré všetky splnili základné kritériá pre umiestnenie SMR. Zároveň boli analyzované najmodernejšie reaktorové koncepty popredných svetových výrobcov, pričom viaceré z nich sa ukázali ako technicky a bezpečnostne vhodné pre slovenské podmienky. „Malé modulárne reaktory predstavujú pre Slovensko strategickú príležitosť na posilnenie energetickej bezpečnosti, podporu dekarbonizácie a rozvoj regiónov. Štúdia potvrdzuje, že máme vhodné lokality, infraštruktúru aj odborný potenciál,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Szabolcsa Hodosyho môže rozvoj SMR nadviazať na dlhoročnú tradíciu jadrového priemyslu a vytvoriť nový impulz pre vzdelávanie, výskum a dodávateľský reťazec. „Štúdia ukazuje, že pri dodržaní prísnych bezpečnostných a regulačných podmienok má Slovensko potenciál zaradiť sa medzi krajiny, ktoré budú túto technológiu posudzovať systematicky a zodpovedne. A pre štát je kľúčové, aby sa takéto rozhodnutia opierali o odborné analýzy, medzinárodné bezpečnostné štandardy a transparentný dialóg s verejnosťou,“ doplnil. Na fotografii: Štátny tajomník MH SR Szabolc Hodosy Čo ukázala štúdia: Žiadne technické prekážky Štúdia analyzovala vyše 100 rôznych parametrov podľa odporúčaní MAAE, ako externé riziká, geotechnické podmienky, environmentálne a bezpečnostné aspekty, či vhodnosť umiestnenia. Posudzovali sa štyri konkrétne lokality. Okrem Jaslovských Bohuníc a Mochoviec, kde stoja jadrové bloky Slovenských elektrární, sa zvažoval aj pozemok bývalej elektrárne Vojany a priemyselný areál U. S. Steel Košice. Pôvodne sa zvažovala aj lokalita odstavenej elektrárne Nováky, ale z dôvodu blízkosť krasových oblastí a opustených baní bola táto možnosť neskôr vyradený zo skríningu. Posudzovalo sa z pohľadu seizmickej stability, dostupnosti vody, možností pripojenia do siete a environmentálnych vplyvov. Všetky hodnotené miesta spĺňajú základné kritériá pre výstavbu SMR. Hodnotili sa návrhy reaktorov od popredných výrobcov. Konkrétne šesť ľahkovodných projektov (GE Hitachi, Rolls-Royce, Westinghouse, Holtec, KHNP). Výsledky ukazujú, že viaceré z technológií sú technicky vhodné pre slovenské podmienky a spĺňajú medzinárodné bezpečnostné štandardy. „Spoločnosť Sargent & Lundy vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti malých modulárnych reaktorov (SMR) pre Slovensko v súlade s najvyššími medzinárodnými štandardmi pre rozvoj jadrovej energetiky. Analýza potvrdzuje, že Slovensko má strategické predpoklady na nasadenie SMR technológií. K dispozícii je viacero vyspelých, bezpečných a spoľahlivých riešení, ktoré zodpovedajú potrebám a dlhodobým energetickým cieľom krajiny,“ uviedol Joshua Best, senior manažér firmy.