-
Viac príležitostí aj väčší tlak na IT. Ako štvrťhodiny menia denný trh
6. 11. 2025Presnejšie cenové signály, vyššia likvidita krátkodobého obchodovania, ale zároveň vyššie nároky na robustnosť IT systémov. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® diskutovali odborníci o prvých skúsenostiach po spustení 15- minútového obchodovania na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe. Na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe došlo na prelome septembra a októbra 2025 ku koordinovanému prechodu na obchodovanie s 15- minútovými produktmi. Na Slovensku projekt zastrešuje spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu. Pôvodne bol termín spustenia stanovený na jún, ale odklad spôsobilo stanovisko burzy EPEX Spot, ktorá upozorňovala na prevádzkové riziká projektu. Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj na day-ahead trhu vyplýva z nariadenia EÚ o vnútornom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943). Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli implementované 15-minútové produkty. Podľa Michala Kubinca už v prvom týždni po prechode do kratšej granularity bolo do obchodovania zapojených vyše 50 účastníkov denne, pričom zhruba polovica z nich kombinovala 15- a 60-minútové produkty, no výrazne rástol podiel obchodovania výlučne v kratších blokoch. Hoci 15-minútové produkty zatiaľ trh úplne neovládli, využívajú ich najmä väčší hráči – na predajnej strane tvoria približne 90 % celkového objemu ponúkaného na trhu, uviedol špecialista pre legislatívu a vonkajšie vzťahy. Michal Puchel zo spoločnosti OTE vyzdvihol, že záujem o obchodovanie v 15-minútovej granularite bolo možné v Česku pozorovať prakticky okamžite po spustení projektu. Upozornil zároveň, že nový režim vytvára ďalší tlak na organizátorov trhu – skrátením rezerv, počas ktorých dokážu riešiť prevádzkové incidenty. „Ak vznikne problém, existuje o niečo vyššia pravdepodobnosť, že ho v týchto rezervách nedokážeme vyriešiť – prípady decouplingu môžu nastať častejšie, lebo rezerv je menej. Náročnosť a výkon systému sa zvýšili štvornásobne a bolo potrebné to zvládnuť,“ dodal predseda predstavenstva OTE. Novinka na slovenskom dennom trhu s elektrinou umožňuje účastníkom trhu lepšie prispôsobovať svoje obchodné pozície a rozvíjať vlastné systémy, poznamenal Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA, ktorá sa ako dodávateľ podieľala na implementácii IT riešenia. Za dôležité považuje, že prechod do nového režimu, ktorý prináša účastníkom trhu ďalšie príležitosti pre efektívnejšie fungovanie, bol plynulý. Krátkodobý trh sa za poslednú dekádu výrazne zrýchlil a spresnil. Obchodovanie je dynamickejšie – nové možnosti pribudli aj na vnútrodennom trhu, systém prešiel nedávno hĺbkovou obnovou. Spustenie 15-minútového denného trhu privítala aj spoločnosť PowereX. Podľa generálneho riaditeľa Petra Simka umožňuje zmena správcom portfólií presnejšie modelovať výrobno-odberové krivky a odstraňovať neefektívnosti hodinových blokov. Procesy na trading desku sa viac automatizujú a obchodníci si vedia nastavovať vlastné stratégie, kľúčom je však likvidita - dostupnosť protistrán na rýchle spárovanie pozícií. Trend podľa neho v budúcnosti mieri k 5-minútovej granularite a k širšiemu využitiu algoritmického obchodovania.
-
Nové zariadenia VÚ KVET môžu získať 15-ročnú podporu
5. 11. 2025Príplatok až pre 220 MW kapacity nových zariadení ponúka ministerstvo hospodárstva výrobcom elektriny a tepla, ktorí teplo umiestnia do centralizovaného zásobovania. V rámci aukcie zadotuje prevádzkovou podporou aj fosílny plyn. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlásilo aukciu na podporu výstavby zariadení s cieľom zvýšiť podiel elektriny a tepla vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET). Do 31. decembra 2025 do 12:00 je možné do výberového konania prihlásiť projekty na zariadenia VÚ KVET s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW do 50 MW. Prevádzkovú podporu formou príplatku chce rezort hospodárstva vyplácať po dobu 15 rokov, a to na elektrinu vyrobenú zo zemného plynu, biometánu alebo z plynu z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (tzv. RFNBO). Celkovo sa súťaží o inštalovaný elektrický výkon v objeme 220 MW. Maximálna ponúknutá cena elektriny pre vyhodnotenie ponúk v jednokolovej aukcie je stanovená na 119,08 €/MWh bez DPH. Ministerstvo bude predložené cenové ponuky vyhodnocovať len podľa výšky ponúknutej ceny za 1 MWh elektriny. Hlavné parametre aukcie Medzi hlavné podmienky výberového konania patrí umiestnenie zariadenia na území Slovenska, pripojenie do elektrizačnej sústavy SR a súčasne pripojenie do systému centralizovaného zásobovania teplo umiestneného na Slovensku, ktorým sa v roku 2024 dodávalo teplo verejnosti v podiele aspoň 60 % z celkového ročného množstva dodaného tepla. Zariadenie bude musieť byť uvedené do prevádzky do 60 mesiacov od zverejnenia výsledkov aukcie. Pri výrobe elektriny a tepla sa nesmie spaľovať uhlie alebo odpad. Do aukcie sa môžu prihlásiť právnické osoby so sídlom v krajinách EÚ alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Nesmú mať evidované nedoplatky na zdravotnom alebo sociálnom poistení v SR a nesmú byť v podnikom v ťažkostiach. Prevádzková pomoc sa vracia do hry Pätnásťročná prevádzková pomoc formou výkupu a doplatku pre OZE a VÚ KVET sa začala využívať v roku 2009. Pôvodne štedro nastavené dotácie najmä pre solárne elektrárne financované prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému postupne zvyšovali koncové ceny elektriny, čo viedlo ku kritike tzv. solárnych barónov a znižovaniu doplatku regulačným úradom. Príplatok ako nová forma prevádzkovej podpory sa do legislatívy dostal od roku 2019. Ide o rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny s právom na podporu zúčtovateľ podpory (OKTE). Ak je tento rozdiel záporný, príplatok sa rovná nule. Výpočet rozsahu podpory príplatkom určuje ÚRSO vo vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike. Aukciu na príplatok podľa § 5c zákona č. 309/2009 Z. z. chcelo ministerstvo hospodárstva využiť už v minulosti, a to pre obnoviteľné zdroje energie. Výberové konanie bolo vyhlásené 3. februára 2020, avšak koncom marca 2020 ho minister Richard Sulík zrušil z dôvodu epidémie COVID-19. Následne rezort na podporu výroby elektriny z OZE začal využívať investičnú pomoc z externého financovania z Plánu obnovy. V rámci týchto výziev bola tiež prioritne hodnotená nákladová efektívnosť predložených projektov. Celú výzvu MH SR na predkladanie ponúk do aukcie na príplatok pre zariadenia VÚ KVET je možné nájsť na tomto odkaze.
-
Novela zákona o EIA urýchlila plány veterných parkov
3. 11. 2025Nielen akceleračné zóny, ale aj projekty reálnej výstavby veterných parkov na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Kde sa majú vybudovať ďalšie veterné elektrárne? Tesne pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorou envirorezort od 1. novembra 2025 sprísnil požiadavky na výstavbu veterných elektrární, sa investori poponáhľali so svojimi zámermi. Zmena zákona o EIA bola oficiálne odôvodnená simplifikáciou a urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zrýchlenia procesov. Okrem iného sa pri OZE prepoja povoľovacie procesy podľa zákona o EIA so stavebným zákonom. V prípade výstavby veterných elektrární však ministerstvo životného prostredia doplnilo do zákona požiadavku dodatočných stanovísk, ktoré sú špecifické len pre tieto zdroje. Ako sme prvýkrát upozornili už v lete, na rozdiel od iných technológií musia byť súčasťou novo predložených zámerov na výstavbu veterných parkov, resp. prípravy akceleračných zón pre veternú energetiku, aj súhlasné stanoviská ÚRSO, SEPS a obcí. Príprava akceleračných zón Investori sa preto poponáhľali so svojimi zámermi. Spoločnosť JESS predložila do procesu posúdenia zámery dvoch pilotných akceleračných zón pre rozvoj vetra. Ide o súčasť realizácie opatrenia financovaného z Plánu obnovy a odolnosti. O týchto zámeroch sa viac dočítate v našich článkoch - zóna Západ, zóna Východ. Firma JESS uviedla, že „cieľom tejto fázy je iba identifikovať a odborne posúdiť územia vhodné pre budúci rozvoj veterných parkov, pričom projekt predstavuje súčasť reformných míľnikov Plánu obnovy“. Nejde podľa nej o výstavbu, nerozhoduje sa ani o konkrétnych investoroch či dodávateľských činnostiach. Faktom je, že podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov má ministerstvo hospodárstva do 21. februára 2026 vypracovať dokument, ktorý určí akceleračné zóny pre OZE pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov. Šesť nových zámerov To, že novela zákona o EIA zásadne mení proces posudzovania v neprospech veternej energetiky, a nezjednodušuje ani neurýchľuje zavádzanie tohto obnoviteľného zdroja, potvrdzuje predloženie zámerov na výstavbu šiestich veterných parkov krátko pred nadobudnutím jej účinnosti. K približne dvadsiatke zámerov, ktoré už niekoľko mesiacov či dokonca rokov, prechádzajú procesom posúdenia, pribudli ďalšie.
-
IT systém na adresnú energopomoc je pripravený. Kritériá pre lacnejšie faktúry však stále nepoznáme
31. 10. 2025Pilotná fáza adresnejšej formy energopomoci má byť spustená od januára 2026. Kabinet však doteraz neprezradil, na základe akých kritérií bude domácnosť spĺňať podmienky pre udelenie zvýhodnených cien za dodávku elektriny, plynu a tepla. Definovať by ich malo nariadenie vlády. Doteraz bol schválený iba základný rámec. Chrbtovou kosťou poskytovania energopomoci má byť nový IT systém s oficiálnym názvom "Platforma pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc". Podľa ministerky hospodárstva SR Denisy Sakovej je systém z technickej stránky pripravený. „Snažili sme sa vytvoriť systém automatizovaného výpočtu a vyplácania energopomoci. Pri elektrine a zemnom plyne sa bude nižšia cena priamo zohľadňovať vo faktúrach a zálohových platbách,“ vysvetlila zámer podpredsedníčka vlády na včerajšom stretnutí s novinármi. Z dôvodu komplikovanej štruktúry pri dodávke tepla bude štátna kompenzácia realizovaná formou energošekov. Hodnota energošeku sa určí podľa objemu dodaného tepla na odberné miesto, ceny v danej lokalite a podielu plochy domu alebo bytu v rámci bytového domu. IT platforma má okrem riešenia adresnej energopomoci v budúcnosti integrovať energetickú náročnosť bytov a vytvoriť automatizované prepojenie medzi zdrojovými registrami. Súčasťou projektu je kampaň zameraná na vysvetlenie atribútov adresnej pomoci a spôsobu jej doručenia konečným prijímateľom. Cenovka IT platformy je 17,6 miliónov eur. Čítajte ďalej: ako bude vyzerať architektúra IT systému aké sú princípy výpočtu bonity domácnosti kedy sa očakáva schválenie vládneho nariadenia aká bude výška a zdroj financovania energopomoci
-
ÚRSO znižuje tarify TSS pre veľkých odberateľov
29. 10. 2025Regulátor rozhodol o znížení taríf za systémové služby. Zmena sa dotkne veľkých podnikov. Poplatok platia odberatelia za zabezpečenie stability prenosovej sústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ukončil cenové konanie o úprave taríf za systémové služby (TSS). Prehodnotenie poplatkov inicioval samotný regulátor, ktorý vyzval Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu a OKTE na preskúmanie sadzieb taríf TSS. Regulačný úrad uviedol, že v konaní identifikoval relevantné dôvody na zníženie cien. „Pri tomto rozhodnutí sme vychádzali z analýz a dát, ktoré sme dôsledne preverili počas cenového konania. Súčasne pripomínam, že ako regulátor trváme na dôslednom dodržiavaní európskej legislatívy a povinnosti zúčtovateľa odchýlky na zabezpečení spravodlivého zúčtovania nákladov aj výnosov,“ uviedol predseda úradu Jozef Holjenčík. Nové hodnoty taríf za systémové služby a porovnanie zmien
-
Pozvánka na seminár: Nová energetická legislatíva v roku 2025
28. 10. 2025Tento rok prináša zásadné zmeny do energetickej legislatívy. Prednášať o nich bude na špeciálnom seminári renomovaný advokát Rastislav Hanulák. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Kedy: 11. november 2025, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® PROGRAM SEMINÁRA: Novela zákona o energetike a ďalších predpisov - čo nám prináša? Nové práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike Zásadné zmeny v oblasti komunitnej energetiky a zdieľania elektriny Právna úprava zmlúv o dodávke s pevnou cenou na dobu určitú Praktické dopady novej právnej úpravy Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované Nemôžete prísť osobne? V poriadku. K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva. O lektorovi Rastislav Hanulák je advokát, ktorý sa dlhoročne zaoberá poradenstvom v sieťových odvetviach. Špecializuje sa na hospodársku súťaž na trhu s elektrinou a zemným plynom, reguláciu v energetike a tepelnej energetike a ochranu spotrebiteľa. Právne rady poskytuje tiež v oblasti rozvoja komunitnej energetiky. Pravidelne sa podieľa na príprave legislatívy, spolupracuje s viacerými záujmovými združeniami, publikuje a prednáša na odborných konferenciách. Rastislav je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a pôsobí v Bratislave.
-
ENERGOFÓRUM: Investície do rozvoja sústav sú pre budúci rast kritické
27. 10. 2025Dostupnosť kapacity siete sa stala dôležitým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. S rastúcimi nárokmi na prevádzkovateľov sústav sa do popredia dostáva budovanie smart gridu. Slovensku sa na tento účel darí získavať podporu aj z európskych financií. Rozvoj sústav sa posunul do centra politického záujmu Európskej únie, o čom svedčia akčné plány aj nedávne zmeny legislatívy. Do konca tohto roka má Európska komisia zverejniť balík návrhov, ktorý by mohol zahŕňať reformu siete TEN-E aj ďalšie úpravy dizajnu trhu. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® 2025 Elisabeth Cremona z medzinárodného think-tanku EMBER zdôraznila, že elektrizačná sústava je kľúčová pre hospodársky rast a kapacita siete sa stala kritickým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. Vysvetlila, že náklady na pozemky a dostupnosť kapacity siete sú v Európe hlavnými dôvodmi pre sťahovanie energeticky náročných technologických firiem ako sú dátové centrá z tradičných krajín (napr. Írsko, Francúzsko, Nemecko) na nové trhy v severnej a južnej Európe. Významnú rolu však zohráva aj odolnosť sústavy, schopnosť predísť a odolať rozsiahlym výpadkom, pričom ostatné výpadky v Európe potvrdzujú význam prepojení medzi jednotlivými krajinami. Tretia otázka, ktorej je podľa Cremony potrebné venovať pozornosť je význam energetickej sústavy pre obranu a bezpečnosť, čo potvrdzujú aj útoky na infraštruktúru na Ukrajine. Nároky na prevádzkovateľov sa enormne zvýšili Vladislav Jurík zo Stredoslovenskej distribučnej priblížil požiadavky, ktorým prevádzkovatelia čelia. Od roku 2021 sa značne zvýšil záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov energie. Podarilo sa pripojiť asi 1500 MW nových výrobných zdrojov, čo sú približne tri jadrové bloky. Pribúdajú tiež tepelné čerpadlá a verejné nabíjacie body. Patrik Križanský z asociácie SEVA uviedol, že v roku 2030 asociácia očakáva na slovenských cestách takmer 150 tisíc čisto batériových elektromobilov, čo by znamenalo spotrebu elektriny asi 1,5 TWh ročne. To sa odrazí na väčších nárokoch na budovanie nabíjacej infraštruktúry, súkromnej aj verejnej vrátane ultrarýchlych nabíjacích bodov. Z dôvodu nárokov na vyššiu flexibilitu sa smart grid stal nevyhnutnosťou. Európsky a najmä slovenský regulačný rámec má však svoje medzery. Preukazuje sa to napríklad pri jalovom výkone a nutnosti budovania veľkého množstva tlmiviek. Tomáš Šipoš zo Západoslovenskej distribučnej uviedol, že hoci sa u nás diskusia o budovaní sústav a pripájaní často vedie v negatívnej atmosfére, pri smart gridoch sa má Slovensko čím chváliť. „Žiadna iná krajina nemá toľko smart grid projektov, ako SR,“ podčiarkol v súvislosti s investíciami realizovanými s finančnou podporou EÚ.
-
SAPI: Nový zákon o EIA ide proti vetru, pocíti to priemysel
23. 10. 2025Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci tohto procesu štát od iných typov elektrární nevyžaduje. „Na Slovensku po prijatí novely zákona o EIA ľahšie postavíte uhoľnú elektráreň ako veternú,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky. Asociácia varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie, ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá nadobudne účinnosť 1. novembra, zavádza ďalšie bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Na problém blokovania nových projektov sme upozornili ešte počas legislatívneho procesu v našom staršom článku. Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci EIA štát od iných typov elektrární nevyžaduje. Zákon navyše pri týchto pre veterné elektrárne špecifických požiadavkách neurčuje, čo presne majú tieto stanoviská vyhodnocovať. Jedným z nich je „stanovisko k stabilite cien“ od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, druhým zase stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. „Čo presne toto stanovisko posudzuje a prečo takéto stanovisko nemusia predložiť zdroje vyrábajúce drahšiu elektrinu? Navyše nikto počas skráteného legislatívneho procesu nevysvetlil, ako súvisí cena elektriny s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ uviedol Lacko, ktorý je projektovým manažérom v spoločnosti WSB Invest. Firma na západe Slovenska plánuje vybudovať hneď niekoľko veterných parkov, a to v lokalitách Rohov, Popudlinské Močidľany, Paňa a Tvrdošovce. Povinnosť získať dodatočné stanoviská sa týka nových projektov, ktoré ešte neboli predložené do procesu EIA. Vláda ostatnou novelou zákona o EIA podľa SAPI opätovne zhoršuje výhľad na možnú budúcu stabilizáciu, alebo prípadné zlacňovanie elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. „Čoraz častejšie počuť o zatváraní prevádzok a prepúšťaní ľudí. Bez výstavby zdrojov lacnej energie, kam patria aj veterné elektrárne, to môže byť ešte častejšie,“ upozorňuje Lacko. Po roku 2040 sa počíta so zatváraním jadrovej elektrárne V2 a očakáva sa, že dopyt po elektrine presiahne výrobu z domácich zdrojov. „Investori z oblasti dátových centier nebudú čakať 25 rokov na výstavbu nového jadrového zdroja,“ dodal Lacko v súvislosti s budúcimi vyhliadkami priemyslu a nárokmi na spotrebu elektriny.
-
Pozvánka eFocus: Digitalizáciou v energetike sa to nekončí
22. 10. 2025Odborný portál eFocus organizuje 20. novembra 2025 konferenciu "Digitalizáciou v energetike sa to nekončí". Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 20. novembra 2025 prezenčne alebo virtuálne, sa dozviete: Ako digitalizácia mení podmienky pre obchodovanie s elektrinou, vytvára priestor na nasadenie flexibility, urýchľuje rozvoj komunitnej energetiky a kladie výzvy na posilňovanie, prepájanie a kybernetickú bezpečnosť sústav? Ako sa vyvíjajú digitálne riešenia pre umiestnenie flexibility z batérií a riaditeľných zdrojov na trhu a ktoré sú najperspektívnejšie? Aké opatrenia vrátane smart grid pripravujú a ktoré nástroje používajú prevádzkovatelia na riešenie výkyvov v sústave v reálnom čase? Očakávať môžete tiež praktické príklady digitálneho obchodovania na spotovom trhu, so zárukami pôvodu a obmedzovania spotreby v čase špičky, skúsenosti s pilotnými službami flexibility v elektromobilite, simulácie zdieľania pre obce či tipy, ako sa pripraviť na meniace sa regulácie a maximálne využiť flexibilné pripojenia a digitalizované informácie o dostupnej kapacite. Konferencia rovnako otvorí diskusiu o kybernetickej bezpečnosti, hrozbách a incident manažmente v energetike, o ďalších krokoch digitalizácie a poskytne inšpiráciu, ako zmeniť výzvy na príležitosti. Odnesiete si nové kontakty, konkrétne odporúčania pre zlepšenie vašich procesov a jasnejšie odpovede na to, ako obstáť v období rýchlej transformácie trhu. Tým najcennejším však bude strategický nadhľad, ktorý vám pomôže robiť rozhodnutia s väčšou istotou a držať krok s vývojom elektroenergetiky v regióne. Cieľom konferencie „Digitalizáciou v energetike sa to nekončí“ je prepojiť aktuálne legislatívne a technologické trendy zo Slovenska, Českej republiky a celého regiónu s praktickými zámermi pre firmy aj jednotlivých hráčov v kontexte európskeho trhu s elektrinou. Účastníci získajú manažérsky pohľad na nové možnosti, ktoré prináša digitalizácia v elektroenergetike. Program konferencie09:05 – 09:25 Keynote: Regionálne projekty sú kľúčové pre naplnenie energetického prechodu Richard Vidlička, Európska asociácia prevádzkovateľov distribučných sústav (E.DSO) 09:30 – 12:00 Diskusný panel s úvodnými prezentáciami: Nové a meniace sa predpisy pre siete a digitálnych hráčov Moderátor Ľubica Ragulová, manažérka, medzinárodná poradenská spoločnosť EY Panelisti: Jan Kanta, konzultant, EY Česká republika Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Michal Cabala, Slovenská elektrizačná prenosová sústava Tomáš Šimovič, manažér zodpovedný za kvantitatívnu podporu optimalizácie zdrojov, Slovenské elektrárne Matej Krušpán, Chief Commercial Officer, Rezolv Energy 12:50 – 14:50 Horúce novinky na trhu s elektrinou Moderátor panelu: Libor Láznička, konzultant a partner, energIQube Panelisti: Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, IPESOFT Jana Vranková, Business Analyst, Elektroenergetické datové centrum Martin Gonda, tvorca softvérovej platformy, Wattiva Tomáš Demčák, technický riaditeľ, sinWatt 15:10 – 17:00 Kybernetická bezpečnosť v energetike Moderátor panelu: Ivan Makatura, predseda správnej rady, Asociácia kybernetickej bezpečnosti Panelisti: Tibor Paulen, manažér informačnej bezpečnosti, Stredoslovenská distribučná Lukáš Hlavička, CTO, IstroSEC Michal Lonček, Systems Engineer and Cybersecurity Auditor, Energotel Marián Trizuliak, Architekt kybernetickej bezpečnosti, Západoslovenská distribučná Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Krajiny EÚ podporili zákaz dovozu ruských palív proti vôli Slovenska
21. 10. 2025Ministri EÚ odobrili ukončenie dovozu ruského plynu do konca roka 2027. Proti boli len Slovensko a Maďarsko. O návrhu nariadenia budú ešte štáty a Európska komisia rokovať s europoslancami. Tí sú naklonení ešte skoršiemu odstrihnutiu sa od Ruska. „Po 1. 1. 2028 môže byť dovoz plynu pre Slovensko z alternatívnych zdrojov limitovaný. Vďaka našej intenzívnej práci a konštruktívnej spolupráci s Európskou komisiou sa nám však podarilo, že Slovensko bude môcť do konca roka 2027 využívať dlhodobý kontrakt na dovoz plynu z Ruska, kde tranzitné poplatky platí dodávateľ,“ uviedla ministerka hospodárstva vo vyjadrení na sociálnej sieti. Zástupcovia členských štátov na pondelkovom rokovaní Rady EÚ odsúhlasili zmeny v návrhu nariadenia, podľa ktorého má od 1. 1. 2028 platiť zákaz dovozu zemného plynu z Ruska. Od začiatku budúceho roka má byť zakázané uzatvárať nové kontrakty. Už uzavreté krátkodobé kontrakty by mohli pokračovať len do 17. 6. 2026, dlhodobé kontrakty do konca roka 2027. Dodatky k existujúcim zmluvám môžu mať len prevádzkový účel a nesmú viesť k zvýšeniu objemu dovozu, s výnimkou pre štáty bez priameho prístupu k moru (a terminálom LNG), ktoré sú zmenami tranzitných trás dotknuté. Výnimka teda má platiť napríklad pre Slovensko. Oproti pôvodnému návrhu Komisie chcú členské štáty zjednodušiť a spresniť colné požiadavky na dokumentáciu o pôvode plynu. Núdzové pozastavenie zákazu Rada ministrov tiež špecifikovala klauzulu o pozastavení, podľa ktorej bude môcť Komisia vo výnimočnej situácii dočasne pozastaviť uplatňovanie zákazu dovozu ruského plynu v jednotlivých štátoch, a to v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok, ktoré by bolo spôsobené napríklad výpadkom potrubnej alebo LNG infraštruktúry. „Nepodarilo sa presadiť náš návrh na tzv. núdzovú brzdu, ktorá by dočasne pozastavila uplatňovanie nariadenia v prípade prudkého rastu cien plynu,“ uviedla Saková s tým, že očakáva finančnú podporu pre krajiny najviac zasiahnuté zákazom dovozu ruského plynu. Slovensko už podľa nej predložilo svoj návrh. Slovensko koncom leta zaslalo Európskej komisii námietku, že návrh postupného ukončenia importu zemného plynu z Ruska odporuje zásade subsidiarity. Vláda vtedy uviedla, že ak sa nepodarí vyrokovať výnimky alebo záväzné kompenzácie, podá európsku žalobu. Viac sa dočítate v tomto článku. Europarlament chce byť ešte prísnejší Do podoby nariadenia ešte pravdepodobne zasiahnu europoslanci. Výbory Európskeho parlamentu pre energetiku aj medzinárodný obchod žiadajú o rok skorší zákaz dovozu plynu a tiež zákaz skladovania ruského plynu v európskych zásobníkoch už od začiatku budúceho roka. Europoslanci chcú tiež prísne pravidlá pre zabránenie obchádzania zákazu napr. formou zmeny označenia pôvodu dovezenej suroviny, využívania tieňovej flotily, kvartálnych auditov či vytvorením zoznamu vysoko rizikových LNG terminálov. Po schválení pozície v pléne europarlamentu sa začnú trojstranné rokovania s cieľom finálneho schválenia nariadenia ešte v tomto roku.
-
Prvá zóna pre výstavbu veterných elektrární má hrubé obrysy
21. 10. 2025Na západnom Slovensku má vzniknúť pilotná zóna pre rozvoj veternej energie. Na území 24 dotknutých obcí sa počíta s kumulatívnym výkonom elektrární až do 430 MW. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) ukázala návrh pilotnej zóny pre rozvoj veternej energie na západnom Slovensku. V rámci zámeru počíta s výstavbou do 69 samostatných veterných elektrární s maximálnym kumulatívnym výkonom asi 430 MW a s predpokladanou dĺžkou prevádzky 30 rokov. Identifikovaným bolo až 13 630 dotknutých parciel v katastroch celkovo 24 obcí v okresoch Hlohovec, Nitra a Galanta. „Výstavba veterných elektrární na území Slovenskej republiky vyplýva z potreby zabezpečenia dlhodobej energetickej udržateľnosti, ochrany životného prostredia a zvyšovania energetickej bezpečnosti krajiny, uvádza sa v zámere, ktorý JESS predložila do procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie. Kde a kedy? Situáciu umiestnenia pilotnej zóny pre veternú energiu a zoznam parciel nájdete na odkaze pripojenom na konci článku.
-
Európski experti vyhodnotili iberský blackout. Čo zistili?
20. 10. 2025Združenie ENTSOE zverejnilo správu o priebehu blackoutu, ktorý 28. apríla postihol Španielsko a Portugalsko. Šlo o najväčší výpadok prúdu v Európe za viac než dve dekády. OZE asociácie správu privítali. K čomu dospeli európski odborníci? Koncom apríla 2025 postihol Španielsko a Portugalsko rozsiahly výpadok prúdu. V diskusiách o príčinách blackout, ktorý bol v Európe najhorším za ostatných 20 rokov, sa prstom často ukazovalo na príliš veľký počet inštalovaných obnoviteľných zdrojov. Prevádzkovatelia solárnych a veterných elektrární sa však bránili a tvrdili, že problém je inde. V júni tohto roka zverejnil analýzu udalosti španielsky prevádzkovateľ sústavy RED Eléctrica. Došiel k záveru, že výpadok bol spôsobený sériou kumulovaných udalostí, ktoré znamenali prekročenie bezpečnostného kritéria N-1, viedli k prepätiu v sústave a spustili kaskádové vypínanie zdrojov vyrábajúcich elektrinu. Okrem domáceho prešetrovania sa spustilo aj medzinárodné skúmanie. Európske združenie ENTSOE vytvorilo panel 45 expertov z energetických firiem a regulačných úradov. Minulý týždeň zverejnili podrobnú správu, ktorá opisuje podmienky pred blackoutom a priebeh výpadkov a tiež spôsob obnovy siete. Uskutočnili rozsiahly zber dát od prevádzkovateľov elektrární, významných odberateľov elektriny a tiež prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav. ENTSOE však upozornil, že zatiaľ čo väčšina španielskych výrobcov a distribútorov poskytlo údaje, osem nemenovaných firiem odmietlo s panelom na zbere dát spolupracovať. Stačilo pár sekúnd...
-
Pri Ďurkove spustili vŕtanie pre využitie geotermu
16. 10. 2025Dlho očakávaný projekt využitia geotermálnej energie na východe Slovenska sa dostal do realizačnej fázy. Spustilo sa hĺbenie vrtov, z ktorých by po vybudovaní horúcovodu mali byť od roku 2028 teplom zásobovaní Košičania. Po 30 rokoch príprav, odkedy vzniklo záujmové združenie právnických osôb Geoterm Košice, sa v lokalite Svinica-Ďurkov začali hĺbiť nové geotermálne vrty. Súčasné tri vrty sa vyhĺbili v rokoch 1998 – 1999. Trvanie aktuálnych vrtných prác do hĺbky 3700 metrov sa predpokladá do júna budúceho roka. Košice by v budúcnosti mali byť namiesto fosílnych palív vykurované aj zelenou energiou. Pri novom hĺbkovom geotermálnom vrte sa predpokladá teplota 135 °C a výdatnosť 55 litrov za sekundu. Odhadovaná kapacita geotermálneho zdroja pre potreby vykurovania a prípravu teplej vody v sústave CZT je 90 až 100 MWt (megawatt tepelný – jednotka merania tepelného výkonu v energetike). Nový systém by mal ročne dodať takmer 175 000 MWh tepelnej energie. Pribudnú aj dva reinjektážne vrty. Vŕtať sa budú postupne, záverečný tretí vrt by mal byť vyhĺbený asi v polovici júna 2026. Využitie energie z hĺbky Hlavnými realizátormi projektu geotermálneho vykurovania a výstavby teplovodu z vrtov v Košickej kotline sú spoločnosť Geoterm Košice (GEKO), ktorá je súčasťou skupiny SPP Infrastructure, spolu so štátnou firmou MH Teplárenský holding (MHTH). V roku 2021 spolu s mestom Košice podpísali memorandum o spolupráci „Pri Košiciach budeme mať historicky najhlbšie vrty, ktorý sa kedy realizovali v našej krajine. Zároveň v rámci EÚ pôjde o najväčší odber tepla z vrtu pre jedného odberateľa a to pre košickú Tepláreň, ktorá prevádzkuje SCZT,“ uviedol primátor Košíc Jaroslav Polaček.
-
Pozvánka: Konferencia H2SK FORUM o vodíkovom ekosystéme po roku 2030
15. 10. 2025Ministerstvo hospodárstva SR a Národná vodíková asociácia Slovenska (NVAS) organizujú vodíkovú konferenciu o prognózach rozvoja vodíkového ekosystému Slovenska a krajín strednej Európy. Podujatie sa uskutoční 21. októbra 2025. H2SK FORUM vzniká ako odborná platforma na podporu rozvoja vodíkového ekosystému v SR s presahom do strednej Európy. Cieľom je prepojiť priemysel, výskum, verejnú správu a zahraničných partnerov a zároveň posilniť verejné povedomie o obnoviteľnom a nízkoemisnom vodíku ako kľúčovom prvku dekarbonizácie. Obsahom konferencie je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť s prognózami rozvoja vodíkového ekosystému po roku 2030 a porovnať prístupy k jeho rozvoju v okolitých krajinách. Konferencia ponúka odborný program a diskusie so zástupcami domáceho aj medzinárodného vodíkového sektora. 📅 Dátum konferencie: 21. október 2025 📍 Miesto: NH Bratislava Gate One, Bratislava PROGRAM:1. Blok: Príhovory a kľúčové prezentácie 09:00 – 09:05 Otvorenie a uvítacia reč | NVAS + moderátor 09:05 – 09:15 Príhovor Szabolcs HODOSY | štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR 09:15 – 09:30 Videopozdrav Jorgo CHATZIMARKAKIS | CEO Hydrogen Europe 09:30 – 09:50 Online príhovor a prezentácia Valerie BOUILLON-DELPORTE | CEO Clean Hydrogen Partnership | Hydrogen R&D | Call 2026 09:50 – 10:40 RFNBO v priemysle Gábor TÓTH, Slovnaft, a.s. | Tibor ŠEREŠ, Duslo, a.s. prezentácie a diskusný panel o dekarbonizácii priemyselných odberateľov vodíka 10:40 – 11:20 Coffee break, tlačová konferencia 2. Blok: Dlhodobý plán rozvoja vodíkového ekosystému na Slovensku (v SJ) 11:20 – 11:25 Úvod do vodíkového ekosystému z pohľadu štátu Katarína AUGUSTINI | Ministerstvo hospodárstva SR 11:25 – 11:55 Rozvoj vodíkového ekosystému na Slovensku so strednodobými a dlhodobými produkčnými scenármi do roku 2050 Ján WEITERSCHÜTZ | Národná Vodíková Asociácia Slovenska (NVAS) predstavenie dokumentu 11:55 – 12:40 Moderovaná diskusia Quadruple helix + Q&A Katarína AUGUSTINI | Ján KARABA | Pavol ŠUTOR | Ján HÍVEŠ štátna správa, občianska spoločnosť, podnikatelia, akadémia 12:40 – 13:00 Možnosti financovania vodíkového ekosystému 2025 - 2035 Lenka BARTOŇOVÁ | EY Vienna 13:00 – 14:00 Obed 3. Blok: Porovnanie rozvojových plánov krajín V4 + Ukrajiny (v AJ) 14:00 – 15:10 Porovnanie národných cieľov, harmonogram plnenia a finančná podpora Veronika VOHLÍDKOVÁ | István LEPSÉNYI | Aleksander NAUMANN | Oleksander RIEPKIN | Ján WEITERSCHÜTZ Riaditelia vodíkových asociácií a agentúr CZ, HU, PL, UA, SK krátke prezentácie a diskusný panel 15:10 – 15:30 Zelený amoniak ako realistická cesta Aleksander NAUMANN | Hynfra, Poľsko 15:30 – 15:50 Coffee break 4. Blok: Dobré príklady z praxe: vodíkové údolia, lídri H2tech (v SJ, ČJ) 15:50 – 16:40 Top H2 inovácie | 3 prezentácie H2 Projekt Gabčíkovo | Pavel ČULÍK jr., Vodohospodárska výstavba Vodíkové údolie EASTGATEH2V | Katarína SASARÁKOVÁ, Košický samosprávny kraj 16:40 – 17:30 Vodíkový ekosystém po roku 2030 - akcelerácia alebo stagnácia? Petr MERVART | Juraj SINAY | Jan SOCHOR | Peter HEGEDUŠ MPO ČR, MH SR a národné asociácie Česka a Slovenska HYTEP a NVAS 17:30 – 17:40 Zhrnutie, ukončenie 17:40 – 19:00 Raut – voľná diskusia, networking 🔗Registrácia na konferenciu. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
ENERGOFÓRUM: ÚRSO rieši viaceré výzvy. Niekde pritvrdí, inde zjemní
14. 10. 2025Redizajn trhu s elektrinou v EÚ i zastavenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu prinášajú do energetickej politiky a regulácie nové výzvy. Aké opatrenia zvažuje regulačný úrad na podporu energeticky náročných podnikov a aké sú vyhliadky pre obnoviteľné zdroje na Slovensku? Tohtoročnú konferenciu ENERGOFÓRUM® otvoril podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Martin Horváth prednáškou na tému aktuálne výzvy regulácie. V rámci prezentácie hovoril o redizajne trhu s elektrinou v EÚ, pri ktorom rezonujú najmä otázky cien energií, stavu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a budovania infraštruktúry potrebnej pre väčšiu flexibilitu sústav. Taktiež poukázal na nárast počtu hodín so zápornými cenami elektriny na dennom trhu, pričom očakáva pokračovanie tohto trendu. Zatiaľ čo v roku 2023 boli záporné ceny zaznamenané v 90 obchodných periódach, v tomto roku už ich bolo približne 300. Odklon od vyjazdených koľajníc V plynárenstve podpredseda ÚRSO poukázal na dopady zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Priznal, že pokles množstva prepraveného plynu a pretrvávajúce náklady na udržanie infraštruktúry povedú aj v roku 2026 k rastu ceny za prepravu plynu.
-
Plán obnovy: Slovensko nedokáže v energetike splniť niektoré ciele
8. 10. 2025Slovensko mešká pri realizácii projektov modernizácie prenosovej sústavy, na ktoré smerovali milióny eur z Plánu obnovy. Nedarí sa využiť ani všetky peniaze určené na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Ministerstvo hospodárstva chce preto presunúť 92 miliónov eur na iné energetické opatrenia. Aké? Ani nie rok pred termínom, kedy sa majú na Slovensku dokončiť projekty financované z Plánu obnovy a odolnosti, je jasné, že ambície narážajú na realitu. Hoci ministerstvo hospodárstva patrilo podľa monitorovacích správ ešte donedávna k tým úspešnejším vykonávateľom reforiem a investícií, situácia sa zmenila, a to aj pri investíciách v energetike. Posúvalo sa vyhlasovanie výziev oproti plánovaným harmonogramom, predlžovalo ich vyhodnocovanie a podpisovanie zmlúv, realizátori narazili na prekážky pri povoľovaní a obstarávaní, aj pri nastavených podmienkach regulácie. Odhadom hrozí nevyčerpanie 91,8 milióna eur. Ministerstvo ich chce na poslednú chvíľu presunúť na menej problémové projekty, kde záujem žiadateľov presiahol vyčlenený balík peňazí. Kde sa nestíha?
-
Zmeny banského zákona ovplyvnia plynárov aj geoterm
7. 10. 2025Ministerstvo hospodárstva novelizuje banský zákon, ktorý sa datuje ešte do roku 1988. Zmeny sa dotknú aj plynárov a využívania geotermálnej energie. Procesy na banských úradoch sa majú zrýchliť a zjednodušiť. Podľa ochranárov až príliš. Cieľom návrhu zákona je podľa ministerstva hospodárstva (MH SR) modernizovať základný legislatívny rámec upravujúci ochranu a využívanie nerastného bohatstva SR. Reflektuje na súčasný vývoj európskej legislatívy, konkrétne na Nariadenie (EÚ) 2024/1252, tzv. Akt o kritických surovinách a odstraňuje viaceré problémy aplikačnej praxe identifikované štátnou banskou správou, vrátane zrýchlenia administratívnych procesov spôsobených nečinnosťou orgánov. Zároveň sa majú zefektívniť ťažobné procesy a zabezpečiť väčšia transparentnosť, zlepšiť podnikateľské prostredie vo viacerých oblastiach vrátane geotermálnej energie, znížiť byrokracia jasným definovaním kompetencií medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom životného prostredia a odstrániť viaceré neaktuálne ustanovenia banského zákona. „Zákonom sa zrýchľuje konanie a prioritizácia strategických projektov, ktoré majú zásadný význam pre zabezpečenie strategických záujmov Slovenskej republiky v oblasti surovinovej a energetickej bezpečnosti,“ tvrdí MH SR. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), ktorý v minulosti vystupoval najmä proti ťažbe uránu pri Košiciah, varuje, že uvoľnenie banských pravidiel spraví zo Slovenska „ťažbárske eldorádo“ a zvýhodní firmy na úkor občanov. Samotný banský zákon je ešte z roku 1988. Jeho ostatné čiastkové úpravy súviseli so zmenami stavebnej legislatívy. V energetike sa zmeny dotknú ťažby a uskladňovania fosílnych palív a tiež využívania geotermálnej energie. Súčasne sa novelizuje aj zákon o banskej činnosti a štátnej banskej správe tiež z roku 1988 a zákon o trvalom ukladaní CO2 do geologického prostredia. Čo novela prináša? Osvedčenie o vhodnosti horninových štruktúr a podzemných priestorov po dobývaní ropy, plynu alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo na ukladanie oxidu uhličitého bude vydávať ministerstvo životného prostredia, nie rezort hospodárstva. Pred jeho vydaním však envirorezort požiada MH SR o stanovisko, či požaduje určiť minimálnu výšku zásob plynu, ktoré musia byť k dispozícii na účely predchádzania stavu núdze alebo riešenia stavu núdze v plynárenstve.
-
ENERGOFÓRUM® 2025: Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien
2. 10. 2025(PR správa) Dekarbonizácia, dôsledky zastavenia tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu aj plán úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Slovenskí plynári a teplári čelia viacerým spoločným výzvam, o ktorých budú zástupcovia kľúčových hráčov na trhu diskutovať na konferencii ENERGOFÓRUM®. Plynárenstvo a teplárenstvo sú natoľko podobné odvetvia, že niekedy pôsobia ako dvojčatá, ktoré závisia jeden od druhého. „Napokon polovica spotreby zemného plynu v SR smeruje do výroby tepla a elektrickej energie. Obe odvetvia čelia veľkým výzvam ako sú dekarbonizácia a v tomto roku aj zastavenie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensku,“ upozorňuje Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. „Navyše, na stole je plán povinného úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Pre plynárenstvo a teplárenstvo to predstavuje zásadnú zmenu dodávateľských tokov na zabezpečenie dostatočného množstvo plynu za prijateľné ceny pri vyšších nákladoch napríklad na prepravu plynu.“ Dokážu to oba sektory za tak krátky čas? Aj o tom bude debata v paneli "Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien" na konferencii ENERGOFÓRUM® po vedením Richarda Kvasňovského (SPNZ). Diskutujúci: Rastislav Hanulák, advokát a partner, Capitol Legal Group Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka skupiny Veolia na Slovensku Michal Ľalík, riaditeľ divízie obchodu, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ, Eustream, a.s. 📅 Dátum konferencie ENERGOFÓRUM®: 9. a 10. októbra 2025 Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Energetická chudoba: Odborníci varujú. Ministerstvo mení zákon
30. 9. 2025Legislatívna definícia energetickej chudoby sa po viac než 13 rokoch zmení. MH SR chystá novelu zákonov. Komplexné opatrenia štát do praxe nezaviedol. Odborníci pritom upozorňujú, že situácia sa v priebehu času zhoršuje. Energetickou chudobou u nás trpí viac než 300 tisíc domácností, ohrozených je ďalších asi 90 tisíc domácností. „Na Slovensku si každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Maďarsku 16 % domácností, v Česku 14 %, v Rakúsku 10 % a v Poľsku 7 % domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ uvádza vo svojej aktualizovanej štúdii Dušana Dokupilová, analytička Prognostického ústavu SAV. Podiel obyvateľstva v energetickej chudobe v priebehu času narástol na 18 % a podobne aj podiel obyvateľstva, ktorí si nevedia dostatočne vykúriť svoje obydlie. Ten sa v priebehu ostatných 10 rokov zvýšil z 18 % na 30 % v skupine najchudobnejších domácností a zo 6 % na 8 % v celej populácii. Ceny energií môžu byť autorky štúdie jedným z dôvodov vzniku energetickej chudoby, pretože môžu spôsobovať zvýšené výdavky za energie. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami však ceny elektriny a plynu u nás patria k najnižším v Európe, preto nemôžu byť považované za hlavnú príčinu vysokého počtu domácností v energetickej chudobe. Okrem výdavkov na energie zohráva dôležitú rolu aj kvalita obydlí. Väčšina slovenskej populácie žije v starších alebo nezrekonštruovaných domoch - len 35 % slovenskej populácie má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch. Súčasne, len 17 % domov bolo postavených po roku 2001. Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví opakovane vypracoval koncepcie na ochranu energeticky chudobných odberateľov a vláda ju schvaľovala, do praxe sa zatiaľ nedostali takmer žiadne opatrenia. Dosiaľ vytvorené medzirezortné pracovné skupiny zatiaľ nepriniesli praktický výsledok. Pod vplyvom hroziaceho nárastu cien energií a najmä schválenia novej európskej smernice o energetickej efektívnosti sa pohľad štátu na túto problematiku pomaly posúva. Avšak zatiaľ len z papiera na papier, nie do praxe. V čase, kedy sa má nová smernica EÚ o energetickej efektívnosti začať uplatňovať v praxi, spúšťa ministerstvo hospodárstva novelizáciu národnej legislatívy. Čo hovorí výskum a čo chystá ministerstvo?
-
Schopnosť Adrie dostatočne zásobovať Slovensko je otázna
26. 9. 2025Testy ropovodu Adria, ktorými sa mala preukázať schopnosť dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do nášho regiónu, podľa MOL-u zlyhali. Chorváti odmietajú, že by neboli schopní uspokojiť potreby maďarskej a slovenskej rafinérie. Európska komisia aj USA pritom tlačia na skoré ukončenie dodávok ruských surovín do regiónu. Počas minulých týždňov Skupina MOL, ktorej súčasťou je aj Slovnaft, a chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Janaf vykonali niekoľko spoločných testov ropovodu Adria. Cieľom bolo spoločne posúdiť, či je systém schopný stabilne fungovať pri maximálnej kapacite po dlhší čas a zaistiť tak dlhodobú a stabilnú prepravu ropy pre potreby rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. Slovnaft, resp. MOL informoval, že najnovšie výsledky zatiaľ nepotvrdili, že ropovod by bol schopný dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do Maďarska a na Slovensko. Počas testov ropovod nebol schopný pracovať s dostatočnou kapacitou dlhšie ako 1 – 2 hodiny, uviedol MOL. „Zdôrazňujeme, že ropovod Adria zohráva veľmi dôležitú úlohu v zásobovaní strednej Európy. Aby však mohol prevziať významnejšiu rolu než len doplnkovú, je najskôr potrebné jasne poznať, čoho je chorvátska časť ropovodu Adria schopná, v akom je technickom stave, a čo je potrebné na to, aby dokázala denne prepravovať až 40 000 ton ropy, každý deň v roku,“ uviedol MOL. Európska komisia v máji tohto roka predstavila nariadenie, podľa ktorého by sa do konca roka 2027 mal úplne zastaviť dovoz ruského plynu a ropy do EÚ. Maďarsko a najmä Slovensko sú hlasnými odporcami zákazu dovozu a snažia sa vyrokovať ústupky. Hoci rokovania o finálnej podobe legislatívy ešte prebiehajú, v ostatných týždňoch pod vplyvom pretrvávajúcej ruskej agresie na Ukrajine silnie tlak najmä zo strany USA, aby dovoz ruských fosílnych palív do EÚ skončil čo najskôr. Komisia v rámci nového balíka sankcií proti Rusku, ktoré je nutné schváliť jednomyseľne, navrhla zakázať dovoz ruského LNG na európske trhy už od 1. januára 2027.