Polovica neobsadených miest v Regulačnej rade obmedzila jej činnosť. O prípadných odvolaniach nemôže rozhodnúť. Regulátor by mal už onedlho zriadiť svoje ďalšie oblastné pracovisko na strednom Slovensku. Rada, ktorá má podľa zákona zabezpečovať strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach a rozhoduje o odvolaniach regulovaných subjektov, nie je uznášaniaschopná. Chýba jej totiž polovica členov. Vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie Regulačnej rady zaslala rada listy na predsedu vlády aj predsedu Národnej rady, v ktorých ich upozornila na neobsadené pozície členov rady. Na potenciálnych kandidátov sa vzťahujú podmienky týkajúce sa vzdelania aj odbornej praxe v odbore a tiež viaceré obmedzenia pôsobenia. Dve prázdne miesta by mali obsadiť nominanti vlády a jedno miesto čaká na kandidáta navrhnutého parlamentom. Zákon o regulácii ustanovuje, že Národná rada aj vláda majú prezidentovi predložiť návrh dvoch kandidátov do 30 dní od zániku mandátu. Zdá sa však, že vzhľadom na niekoľko rokov neobsadené miesta v Regulačnej rade si ani parlament ani vláda z dodržania tejto zákonnej lehoty ťažkú hlavu nerobia. Aktuálny stav a kontext
Zdanenie elektriny, plynu, tepla a chladu prináša v praxi mnohé špecifiká. Seminár DPH v energetike vás prevedie kľúčovými pravidlami, zmenami v EÚ legislatíve aj pripravovanými novinkami od roku 2028. Registrácia na seminár, ktorý organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®, je otvorená! Kedy: 19. jún 2025, 9:00 – 15:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Lektorom semináru bude Mojmír Beňo, riaditeľ odboru nepriamych daní na Ministerstve financií SR. Spoluautor legislatívnych úprav a zmien v oblasti nepriamych daní, s osobitným zameraním na zákon o dani z pridanej hodnoty. Zastupuje SR vo Výbore EÚ pre DPH, ktorý sa zaoberá otázkami uplatňovania práva EÚ v oblasti DPH. Niekoľko rokov pôsobil na rôznych pozíciách vo Finančnej správe SR. PROGRAM SEMINÁRA: Elektrina, plyn, teplo, chlad (ďalej len „energetické tovary“) – tovar na účely pravidiel DPH EÚ DPH úprava zdaňovania energetických tovarov – čo je odlišné od pravidiel ustanovených zákonom o DPH? Osobitné pravidlá pre dodanie energetických tovarov prostredníctvom sústav alebo sietí (miesto dodania, základ dane, osoba povinná platiť daň) Sadzby DPH Uplatňovanie pravidiel DPH pri dodaní energetických tovarov popri službe nájmu nehnuteľností (kedy ide o samostatné a kedy o zložené plnenie, aká sadzba sa vzťahuje na dodanie energetických tovarov a prečo?) Doterajšie vybrané stanoviská Výboru pre DPH k problematike energetických produktov Zdaňovanie energetických tovarov od 1. 7. 2028 v kontexte pravidiel smernice ViDA (jedna DPH registrácia) – nové pravidlá v blízkej budúcnosti týkajúce sa práv a povinností pri dodaní energetických tovarov spotrebiteľovi AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
Slovenskí a zahraniční odborníci diskutovali na pôde Stavebnej fakulty STU v Bratislave o výzvach dekarbonizácie a úlohe moderných teplárenských systémov. V Bratislave sa v pondleok (19. mája) uskutočnila odborná konferencia „Inteligentné teplárenstvo – energia, ktorá pulzuje pod povrchom mesta“ o budúcnosti centrálneho zásobovania teplom (CZT). Zámerom podujatia bolo predstaviť smart riešenia. „Dnes už nerobíme len teplo. Naše systémy CZT dodávajú aj chlad, elektrinu a zabezpečujú podporné služby pre prenosovú sústavu. Inteligentné teplárenstvo nie je víziou budúcnosti – je to dnešná realita. Slovenské teplárne už dnes fungujú ako významný stabilizačný prvok energetickej infraštruktúry,“ uviedol Stanislav Janiš, predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT). Centrálne vykurovanie, vrátane inteligentných zdrojov, ponúka podľa neho komplexné riešenie, ktoré zahŕňa nielen dodávku tepla, ale aj stabilitu energetickej siete a ochranu životného prostredia. „Systémy CZT prevádzkujú veľké zdroje, ktoré podliehajú prísnej environmentálnej kontrole a musia plniť všetky legislatívou stanovené emisné limity. Toto je len jedna z devíz CZT, vďaka ktorej majú mestá čistejšie ovzdušie,“ dodal Janiš. Systémy CZT sú podľa šéfa SZVT efektívnejšie pri distribúcii tepla, vrátane nízkoteplotného vykurovania pre moderné budovy. Mali by byť súčasťou nových developerských projektov. Ako zdôraznil Stanislav Janiš, pre developerov a budúcich užívateľov je nákladovo výhodnejšie byť napojený na systém CZT, ktorý obslúži celé sídlisko, ako mať zdroj tepla v každej budove, o ktorý sa treba starať individuálne a je nutné riešiť aj jeho zálohu v prípade poruchy, výpadku a zároveň šetriť na jeho výmenu keď doslúži. Ako ďalej zdôraznil, teplári im vedia ponúknuť riešenie šité na mieru – vrátane nízkoteplotného tepla, chladu a elektriny. Digitálne siete, odpadové teplo aj zmeny v plánovaní miest Na konferencii zazneli konkrétne príklady transformácie CZT v Poľsku a vo Francúzsku. U nášho severného suseda je dnes na systémy CZT napojených viac než 15 miliónov obyvateľov. Krajina plánuje do roku 2050 úplne vyradiť uhlie z palivového mixu. Tomasz Surma, riaditeľ pre reguláciu a public affairs spoločnosti Veolia Energia Polska, uviedol, že digitálne riadené vykurovacie siete vo Varšave a Poznani už dnes pomáhajú znižovať emisie CO₂ a zvyšovať tepelnú účinnosť. Ako dôležitý prvok budúcnosti označil aj prepojenie s priemyslom. Teplo zo zlievarne automobilky Volkswagen, ktoré vzniká ako vedľajší produkt popri priemyselnej výrobe, sa distribuuje do viac než 6 500 bytov. Francisco Silverio Marques zo spoločnosti Veolia Francúzsko zdôraznil, že energetická transformácia musí začať od spotreby. Člen európskej federácie EFIEES zároveň varoval pred príliš rýchlym sústredením sa na investície bez predchádzajúcich úspor: „Najskôr šetriť, až potom investovať – ak toto poradie otočíme, míňame zbytočne veľa zdrojov.“ Poukázal tiež na význam ESCO modelov, ktoré kombinujú technologické riešenia s analytikou a prácou s užívateľom a prinášajú zmluvne garantované energetické úspory. Francúzsky model, ktorý predstavil Pascal Guillaume z firmu Dalkia Francúzsko a prezident federácie FEDENE, dosahuje podiel až 66,5 % tepla z obnoviteľných alebo odpadových zdrojov. Ide o výsledok dlhodobej štátnej politiky a regulačných stimulov. Medzi najdôležitejšie nástroje patrí znížená DPH pre siete s viac ako 50 % podielom OZE, investičný Fond Chaleur a legislatívna povinnosť napojenia nových či rekonštruovaných budov na CZT v určených zónach. Guillaume poukázal aj na význam diverzifikácie a zdôraznil, že centrálne chladenie sa stáva súčasťou klimatickej adaptácie najmä vo veľkých mestách. Konferenciu zorganizoval SZVT v spolupráci so Stavebnou fakultou STU a európskou federáciou pre energetickú efektívnosť EFIEES. Konferenciu podporili svojou účasťou a príhovorom, Szabolcs Hodosy, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR.
(PR SPRÁVA) Prestaňte scrollovať. Siedmy ročník ČSEF je tu – a prináša so sebou napätie, hviezdne obsadenie, nečakané zvraty a otázky, ktoré sa ostatní boja položiť. Zabudnite na bežné konferencie – toto je energetický festival roka. „HRA O ČAS ZAČÍNA“ – ENERGETICKÝ THRILLER ROKA MÁ SVOJU PREMIÉRU! Tento rok si môžete vychutnať 5 filmových blokov plných vysokého napätia! Hra o čas: Batérie za miliardy Réžia: Jiří Strnad Thriller o tom, či budujeme nový pilier energetiky – alebo nafukujeme batériovú bublinu, ktorá môže prasknúť skôr, než sa rozsvieti. Gigawattové plány, miliardové dotácie a jedna kľúčová otázka: je to spása, alebo pasca? Mission Impossible: Štát vs. trh Réžia: Blahoslav Němeček Tragikomédia o tom, kto má v rukách režisérsku stoličku. Regulátori, zákonodarcovia, investori – všetci píšu scenár trhu s elektrinou. Ale kto drží hlavnú dejovú líniu? Grid Fiction: Hľadá sa miesto v sieti Réžia: Vladimír Tošovský Dráma o každej kilowatthodine, ktorá sa chce dostať do siete. Obmedzené kapacity, zdĺhavé procesy a investičný adrenalín – ako sa hrá táto partia v Česku a na Slovensku? Forrest Grid: Energetika je ako bonboniéra… Réžia: Milan Garbiar Dobrodružná satira, kde sa obchodné intervaly menia zo dňa na deň a platformy ALPACA, MARI alebo PICASSO sa stávajú hlavnými postavami v príbehu o budúcnosti flexibility. Wonder Deal: Sila trhu Réžia: Žaneta Müllerová Biznis sci-fi o tom, ako vyzerá obchod s elektrinou, keď sa premení na reality show. Veľkoobchod, maloobchod, dotácie, aukcie a finálna otázka: kto nakoniec zaplatí účet? Na energetický festival do Piešťan Vás pozývajú: generálny partner: Slovenské elektrárne, a. s. hlavní partneri: LG Energy Solution, IPESOFT, Unicorn, Energetický investičný fond, TESLA ENERGY GROUP, SEPS, EIFlexi, PV SERVICE PLUS, Trask, Boston Consulting Group, Viessmann, JRD. partneri: Advokátska kancelária KF Legal, GreenBat, Ernst & Young, Power Exchange Central Europe, FUERGY, EIFlexi, Taures, SUAS GROUP, ČEPS a UCED. Prihlásiť sa môžete na: www.cskonference.cz alebo www.cskonferencia.sk ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Dopyt po zemnom plyne od Gazpromu pretrváva aj napriek pokračujúcej ruskej vojenskej invázii na Ukrajine. O dodávky ruského plynu majú záujem aj niektoré spoločnosti zo západnej Európy, ktoré zároveň vedú s Gazpromom arbitrážne spory. Plyn by im mohla zabezpečovať spoločnosť SPP prostredníctvom svojej novej dcérskej firmy. S riaditeľom divízie obchodu SPP, Michalom Ľalíkom, sme sa rozprávali aj o uplatňovaní klauzuly take-or-pay a o úpravách v dlhodobej zmluve. V rozhovore sa dozviete: ako sa v praxi uplatňuje klauzula „take-or-pay“ v dlhodobej zmluve s Gazpromom akú úlohu hrá v dodávkach ruského plynu na Slovensko maďarská štátna firma MVM čo vyčíta SPP cestovnej mape EK na ukončenie dovozu energetických surovín z Ruska prečo sa SPP nevie „prepnúť“ na dodávky LNG a ako uvažuje o alternatívnych zdrojoch akú úlohu by mohla zohrať nová dcérska firma SPP pri obnove tranzitu cez Ukrajinu Vypočujte si podcast ENERGOKLUB® na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu. Apple podcasts | Spotify Považujete Gazprom za spoľahlivého obchodného partnera? Na túto otázku neviem odpovedať jednoducho „áno“ alebo „nie“. Vnímam ju totiž v dvoch rovinách. Prvou je osobná rovina. Odkedy mám v kompetencii komunikáciu so zástupcami spoločnosti Gazprom, môžem na základe vlastnej skúsenosti konštatovať, že ide o spoľahlivého partnera. Platí, že ak sa na niečom dohodneme – či už ide o písomnú alebo ústnu dohodu – tieto záväzky sa dôsledne plnia. Nestáva sa, že sa na niečom dohodneme a na druhý deň by to bolo inak. Vašu otázku však chápem aj v kontexte rokov 2021 a 2022, teda obdobia, keď Gazprom výrazne obmedzil dodávky plynu viacerým európskym odberateľom. Toto konanie nemožno označiť za férové. Na druhej strane treba dodať, že ako Európa sme Gazpromu v istej miere túto situáciu „uľahčili“. Výrazne sme totiž zanedbali diverzifikáciu dodávok. Až dve tretiny plynu spotrebovaného v Európe boli importované, pričom približne polovica pochádzala z Ruska. Gazprom tak vnímal príležitosť – v čase stagnujúceho alebo zníženého dopytu a nízkej ceny plynu na úrovni až 3 EUR/MWh – manipulovať s objemom dodávok s cieľom ovplyvniť cenu. Ešte si neodpustím jeden dôležitý fakt. Takéto praktiky nie sú výlučne doménou Gazpromu. Z nedávnej minulosti máme príklad amerického dodávateľa LNG, ktorý sa s odvolaním na tzv. vyššiu moc rozhodol jednostranne vypovedať dlhodobé kontrakty. Vzhľadom na výhodnejšie ceny na spotovom trhu presmeroval svoje objemy práve tam. Takéto praktiky teda využívajú aj iní dodávatelia, nie je to špecifikom len Gazpromu. SPP má dlhodobú zmluvu s Gazpromom do roku 2034. Jeho súčasťou je klauzula „take-or-pay“, na základe ktorej by mal SPP platiť za komoditu aj vtedy, keď ju neodoberie. Koniec ukrajinskej trasy skomplikoval schopnosť ruského exportéra dodávať plyn na Slovensko, a teda aj plniť zmluvu, v januári nedodával komoditu vôbec. Ako sa uplatňuje táto klauzula? Toto je trochu chybná interpretácia klauzuly „take-or-pay“. Áno, v doslovnom preklade klauzula znamená „odober alebo zaplať“, ale v praxi to platí len za predpokladu, že dodávateľ je schopný komoditu skutočne dodať. V januári tohto roka však Gazprom túto schopnosť nemal, a teda išlo o jednoznačné porušenie zmluvy z jeho strany. Našťastie, od februára sa podarilo kontrakt znovu reštartovať. Momentálne teda v určitej miere fungujeme a plyn dostávame na základe tejto zmluvy. Znamená to, že za týchto okolností sa klauzula „take-or-pay“ neuplatňuje. K akým úpravám dlhodobého kontraktu s Gazpromom došlo v priebehu rokov? Tento kontrakt je platný od roku 2008 a v súčasnosti už absolútne nereflektuje aktuálne trhové podmienky, ktoré sa odvtedy zásadne zmenili. Objem plynu, ktorý je v zmluve dohodnutý, dnes nezodpovedá ani celkovej spotrebe Slovenska, nieto ešte samotným odberom zákazníkov spoločnosti SPP. Čo sa týka cenového mechanizmu, pôvodne bola cena naviazaná na ropné produkty, čo už dnes rozhodne nemožno považovať za najmodernejší spôsob oceňovania. Zmluva sa preto v priebehu rokov viackrát upravovala. V poslednom období bolo zvykom, že sa každý rok podpisoval dodatok, ktorým sa upravovali buď objemy, alebo cenové podmienky. Často sa stretávame s tým, že niekde sa uvádza, že kontrakt bol podpísaný v roku 2008 na obdobie 20 rokov, a zároveň sa hovorí, že platí do roku 2034. Je to práve z toho dôvodu, že nadbytočné – teda v danom roku neodoberané – objemy sa z pôvodne plánovaných rokov presúvali na koniec kontraktu. Platnosť zmluvy sa takýmto spôsobom opakovane predlžovala. Ako vidíte budúcu pozíciu Gazpromu v EÚ? Analýza portálu ISIC ukázala, že od začiatku ruskej agresie na Ukrajine začalo vyše 20 subjektov arbitráže voči Gazpromu. Niektoré spory stále prebiehajú, iné už rozhodnuté, hoci vymáhateľnosť škôd je otázna. V kontexte mnohých právnych a reputačných sporov, môže podľa vás „ruský“ plyn zažiť svoj comeback? Môžem s plným presvedčením povedať, že dopyt po ruskom plyne stále existuje a je významný. Už počas minulého roka ste si určite všimli naše snahy o zachovanie ukrajinského tranzitu, vrátane podpisu spoločnej deklarácie, ktorá bola adresovaná Európskej komisii. V tom čase sme absolvovali viaceré rokovania s partnermi a podnikmi podobnými SPP, a to nielen z nášho regiónu, ale aj zo západnej Európy. Mnohé z týchto subjektov vyjadrili záujem pokračovať v nákupe zemného plynu z Ruska – a tento záujem pretrváva aj dnes. V tejto súvislosti sme založili dcérsku spoločnosť SPP plus, ktorá by v budúcnosti mohla zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní tranzitu ruského plynu. Už teraz nás kontaktujú firmy, ktoré majú záujem o jeho odber. Osobne nemám pochybnosti o tom, že dopyt po tomto plyne v Európe pretrvá. Preto si myslím, že k určitému „comebacku“ ruského plynu dôjde. Samozrejme, vojna je hrozná udalosť a všetci veríme, že sa čoskoro skončí. No práve energetické suroviny z Ruska môžu do budúcna poslúžiť ako nástroj na podporu obnovy Ukrajiny – krajina bude potrebovať ropu aj zemný plyn, a zároveň by jej mohli prospieť výnosy z tranzitu týchto komodít. Či sa však dodávky ruského plynu podarí obnoviť v pôvodnom rozsahu, tu som trochu skeptický. Nevidím reálny priestor na to, aby sa do Európy opäť prepravovalo 150 miliárd kubických metrov plynu ročne z Ruska, ako tomu bolo v minulosti. No verím, že v nejakej rozumnej miere sa dodávky obnovia. Od apríla prúdia na Slovensko navýšené objemy ruského plynu južnou cestou z Maďarska. Hoci o konkrétnych objemoch nehovoríte, zdôrazňujete, že sú dostatočné pre zákazníkov SPP. Po mesiaci a pol v novom režime, aká je konzistentnosť týchto dodávok? Áno, máte pravdu, konkrétne objemy nekomunikujeme. Čo však môžem povedať, je, že nejde o objemy v rozsahu, ktorý je uvedený v dlhodobom kontrakte. Ani by to nebolo fyzicky možné vzhľadom na kapacitné obmedzenia na trase z Ruska na Slovensko cez turecké územie. Téma súvisí aj s vašou prvou otázkou – Gazprom v súčasnosti svoje záväzky plní. Dodávky prebiehajú v plnom dohodnutom rozsahu, no tieto objemy nie sú naším jediným zdrojom. Zemný plyn nakupujeme aj na trhoch v Rakúsku a Nemecku. Tento plyn buď fyzicky prepravujeme na Slovensko pre našich zákazníkov, alebo realizujeme swapové operácie. Väčšina tohto objemu v súčasnosti smeruje do zásobníkov spoločnosti Nafta, kde ho uskladňujeme pre budúce potreby. Môžete priblížiť, aký je percentuálny podiel plynu od Gazpromu z juhu a zvyšných dodávok alebo je to predmetom obchodného tajomstva? Nie je to úplne predmetom obchodného tajomstva, no zároveň platí, že tieto objemy sa priebežne menia. Nákupy na západných trhoch prebiehajú aj na dennej báze, takže podiel jednotlivých zdrojov sa počas mesiaca prirodzene mení. Aj keby som dnes uviedol konkrétne číslo, už zajtra by nemuselo byť aktuálne. Nie je tajomstvom, že vzhľadom na vybookované prepravné kapacity sa maďarská štátna firma MVM vzdala časti dodávok od Gazpromu v prospech SPP. Ako možno interpretovať tento krok: ide skôr o prejav solidarity, využitej biznis príležitosti alebo kombinácie oboch? Myslím si, že ide o kombináciu oboch. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že nejde len o spoločnosť MVM. Viacero firiem má zakúpené kapacity – či už na srbsko-maďarskej, alebo maďarsko-slovenskej hranici. Ak sa pozrieme na aukciu, ktorá prebiehala minulý rok na prepojovacom bode Veľké Zlievce, kapacita tam bola zarezervovaná na obdobie šiestich rokov. Prvé dva až tri roky boli predané s výraznou aukčnou prémiou, čo jasne naznačuje, že za tým musí byť reálny "business case" – nikto si nekúpi dlhodobú kapacitu len z dôvodu nejakej solidarity. Treba si tiež uvedomiť, že táto aukcia sa konala ešte v čase, keď nebolo vôbec isté, či bude preprava cez Ukrajinu pokračovať. Scenáre boli v tom období rôzne a situácia bola mimoriadne nejasná. A áno, spoločnosť MVM aktuálne poskytuje swapový servis – nie však pre nás, ale pre spoločnosť Gazprom. Znamená to, že priamo nekomunikujete so spoločnosťou MVM? S MVM, samozrejme, komunikujeme priamo, no v prípade, na ktorý sa pýtate, poskytuje túto konkrétnu službu Gazpromu, nie nám. Gazprom voči nám plní záväzky vyplývajúce z nášho pôvodného kontraktu, podľa ktorého je povinný dodať plyn pre SPP na území Slovenska – nie na srbsko-maďarskej hranici. Túto swapovú službu, teda dopravu plynu zo srbsko-maďarskej hranice až na Slovensko, zabezpečuje spoločnosť MVM pre Gazprom. A určite tak nerobí zadarmo. Je za tým štandardný obchodný model a domnievame sa, že tieto podmienky sa zohľadnili aj pri vyjednávaniach o cene dodávok plynu pre maďarský trh. My sme vďační, že MVM túto službu pre Gazprom poskytuje – v konečnom dôsledku to umožňuje realizáciu dodávok pre nás. No zároveň je zrejmé, že ide o komerčnú službu, z ktorej MVM prirodzene profituje. Tá moja otázka smerovala aj k tomu, že v prípade, že by sa Maďarsko ocitlo v plynovej núdzi, napr. kvôli chladnej vykurovacej sezóne, môže Gazprom dodávky obmedziť v prospech MVM? Objemy, ktoré sú týmto spôsobom prepravované, presahujú potreby Maďarska. MVM si v prvom rade zabezpečuje pokrytie vlastného domáceho dopytu, a až zvyšné kapacity sú k dispozícii na ďalší predaj. Treba tiež zdôrazniť, že Maďarsko má pomerne významnú domácu ťažbu zemného plynu, z ktorej časť prúdi aj na Slovensko. Budapešť, pochopiteľne, prioritne sleduje vlastné potreby a až následne prichádza na rad export. Historicky platilo, že objemy, ktoré MVM nakupovala na srbsko-maďarskej hranici a smerovali na Slovensko, putovali ďalej do Česka. Na tamojšom trhu má MVM svoju dcérsku spoločnosť, ktorá tam pôsobí ako významný hráč. Aktuálne sa však tento tok nerealizuje, keďže pre MVM je výhodnejšie predávať plyn na Slovensko a svoju českú dcéru zásobovať priamo z Nemecka – z hľadiska nákladov je to lacnejšie riešenie. Už ste to sám spomenuli, na Ukrajine ste založili dcéru SPP plus, ktorej cieľom má byť participovať na obnovení tranzitu cez Ukrajinu. Ste priamo v jej vedení, v akom stave je proces zakladania dcéry a aké ďalšie kroky v tejto súvislosti plánujete? Trochu vás poopravím – spoločnosť nebola založená na Ukrajine. Ide o štandardnú slovenskú eseročku, ktorú sme založili približne pred dvoma mesiacmi. Správne ste pochopili jej potenciálnu úlohu do budúcnosti. Naďalej sa snažíme o obnovenie tranzitu plynu cez ukrajinské územie. Historicky túto prepravu zabezpečovala spoločnosť Naftogaz, ukrajinský štátny podnik, ktorý pre Gazprom realizoval istú formu swapovej operácie. Mal zakúpenú prepravnú kapacitu cez Ukrajinu a zabezpečoval tranzit plynu z rusko-ukrajinskej hranice na ukrajinsko-maďarskú alebo ukrajinsko-slovenskú hranicu. V prípade, že by v budúcnosti nebolo možné pokračovať v tomto konštrukte, spoločnosť SPP plus by mohla plnohodnotne prevziať úlohu, ktorú Naftogaz v tomto reťazci plnil – ak takáto potreba vznikne. Momentálne sme vo fáze, keď vybavujeme všetky potrebné certifikácie a oprávnenia, aby sme boli pripravení túto činnosť v prípade potreby vykonávať. Vzhľadom k tomu, že máte takýto podnikateľský zámer na Ukrajine, určite sledujete aj stav tamojšej infraštruktúry. Okrem zničenej meracej stanice Sudže je tranzitný systém funkčný? Ukrajinský prepravný systém je v poriadku. Pokiaľ ide o meraciu stanicu Sudža, tá sa nachádza na území Ruskej federácie a aktuálne je mimo prevádzky. Nechcem špekulovať, ale jej obnova by pravdepodobne trvala niekoľko mesiacov – za predpokladu, že by mal Gazprom k dispozícii všetok potrebný materiál. Treba si však uvedomiť, že prepojovací bod Sudža nie je jediným možným miestom vstupu plynu z Ruska na ukrajinské územie. Navyše, plyn sa na tejto stanici nemeria už od leta minulého roka, kedy ukrajinské ozbrojené sily vstúpili do regiónu Kursk. Plyn cez Sudžu síce stále pretekal, no meranie prebiehalo na iných bodoch.Tým chcem povedať, že v nejakom režime by bolo možné obnoviť tranzit plynu aj cez tento prepojovací bod. Existuje tu teda skupina zákazníkov, ktorá by bola ochotná získavať plyn ruského pôvodu, ale nie priamo od Gazpromu, ale prostredníctvom vašej dcéry. Môžete konkretizovať, o koho ide? Ide o spoločnosti porovnateľné veľkosťou s SPP, v niektorých prípadoch aj väčšie. Hovoríme o dodávateľoch zemného plynu, z ktorých viacerí vedú s Gazpromom spory alebo arbitrážne konania. Pochádzajú najmä z Nemecka, ale aj z iných krajín západnej Európy. Dopyt po ruskom plyne tu určite existuje. Otázkou však zostáva, do akej miery bude možné tento dopyt reálne uspokojiť. Pokiaľ ide možnosti diverzifikácie, azerbajdžanský plyn ste označili za chiméru a pri LNG ste skôr skeptický – podľa vás nejde o komoditu vhodnú pre spoločnosť ako SPP. Prečo? Moje vyjadrenie k azerbajdžanskému plynu reflektovalo závery stretnutia prezidentov Alijeva a Zelenského. Na základe týchto vyjadrení vznikla predstava, že Azerbajdžan je schopný prakticky zo dňa na deň zabezpečiť relevantné objemy zemného plynu pre trhy, ako sú Ukrajina alebo Slovensko. Táto predstava sa rozšírila aj v rámci Európskej komisie, ktorá na pracovných skupinách, ktorých sme sa zúčastňovali spolu s pani ministerkou hospodárstva, opakovane deklarovala, že takéto dodávky sú reálne. Realita sa však ukázala byť iná. Až keď sa do rokovaní zapojila spoločnosť SOCAR a zástupcovia azerbajdžanskej vlády, bolo jasne potvrdené, že Azerbajdžan v krátkodobom horizonte nemá kapacity na navýšenie produkcie plynu. Navyše, aj keby tieto dodatočné objemy mal, v súčasnosti neexistuje infraštruktúra, ktorá by umožňovala ich efektívny tranzit do Turecka a následne ďalej do Európy. Na vybudovanie tejto infraštruktúry by boli potrebné investície v rádoch stoviek miliónov eur, čo odkladá reálnu možnosť na strednodobý horizont – približne 5 až 8 rokov. Azerbajdžanský plyn teda môže byť riešením, ale určite nie v krátkodobej perspektíve. Treba si zároveň uvedomiť, že Slovensko a Rakúsko sú jediné krajiny v Európe, ktoré v súčasnosti nemajú na svojom území, prípadne na hranici, prítomného producenta zemného plynu. To považujem za kľúčový fakt. Tradične to bol vždy producent, kto si zakúpil prepravné kapacity a zabezpečil dodávku až na územie členského štátu. Dnes sa to síce deje, ale len vďaka swapovým operáciám so spoločnosťou MVM. Reálne však producenta prítomného nemáme. Osobne si neviem predstaviť, že by spoločnosť ako SPP mala nakupovať prepravné kapacity z Azerbajdžanu až na Slovensko – cez šesť krajín a množstvo prepojovacích bodov. Zvlášť teraz, keď sa tieto kapacity alokujú cez simultánne aukcie organizované v jedinom termíne. Ide o extrémne rizikovú operáciu – ak sa vám nepodarí získať ani jednu časť trasy, musíte aj tak zaplatiť za všetky ostatné. Finančné riziko je v takomto prípade obrovské. Navyše, motivácia spoločnosti SOCAR predať plyn napríklad v Bulharsku za cenu, ktorá by ešte umožnila jeho výhodnú prepravu na Slovensko, prakticky neexistuje. Cena plynu v Bulharsku je aktuálne vyššia ako u nás. Druhý časť otázky sa týkala skvapalneného plynu. Prečo nevidí potenciál v LNG? Nespochybňujem význam LNG pri diverzifikácii zdrojov zemného plynu – aj pre SPP je to vítaný vítaný doplnkový zdroj. Na druhej strane, ako stredoeurópska krajina bez prístupu k moru čelíme objektívnym obmedzeniam. Aby sme mohli LNG komoditu reálne nakúpiť a dopraviť na Slovensko, musíme ju prepravovať minimálne cez jednu, ideálne cez dve krajiny, pretože napríklad Poľsko patrí medzi tie drahšie alternatívy z hľadiska tranzitu. LNG ako také zároveň nie je lacné. Nemôžeme sa jednoducho spoľahnúť na predstavu, že SPP len „prepne“ z jedného zdroja na LNG. Je s tým spojených množstvo komplikácií – od zabezpečenia regazifikačných kapacít až po prepravné kapacity cez viaceré štáty. Realisticky si viem predstaviť využitie LNG len v spolupráci so silným partnerom, ktorý je na trhu s LNG etablovaný a dokáže tieto produkty pretvoriť na štandardné formy obchodované na spotových trhoch. A áno – o takýchto dodávkach rokujeme. ENERGOFÓRUM 2024. Zľava: R. Ňukovič (eustream), M. Ľalík (SPP) a M. Kocůrek (EGÚ Brno) Foto: sféra, a.s. Vaši predchodcovia vo vedení SPP zvažovali možnosti akcionárskych vstupy do existujúcich alebo pripravovaných LNG terminálov. Sú takéto úvahy stále aktuálne? Tieto snahy určite podporujem, ale je dôležité oddeliť dve veci – akcionársky vstup do nejakého infraštruktúrneho projektu a samotný nákup alebo diverzifikáciu zdrojov plynu. Ak by na stole bola konkrétna ponuka akcionárskeho zapojenia sa do výstavby LNG terminálu, osobne by som ju plne podporil. Takáto investícia by mohla mať strategický význam pre Slovensko aj pre energetickú bezpečnosť. V tejto chvíli však taká ponuka na stole nie je. Európska komisia minulý týždeň predstavila plán na ukončenie dovozu dodávok energie z Ruska. Dovoz plynu má skončiť do konca roka 2027. SPP s prvou verziou cestovnej mapy nesúhlasí – návrhu vyčítate, že nie je podložený dátami. Z čoho vychádzajú vaše analýzy? Očakával som, že ak sa Európska komisia rozhodne legislatívne zaviazať k naplneniu takejto vízie, bude to podložené dôkladne spracovanou analýzou dopadov. V predloženej cestovnej mape však takáto analýza absentuje. Namiesto nej je tam len jednoduché konštatovanie, že dopyt po plyne v EÚ bude klesať o približne 15 miliárd kubických metrov ročne – čo má byť objem, ktorý aktuálne dovážame z Ruska. Z toho sa odvodzuje, že ruský plyn už nebudeme potrebovať. My však dobre vieme, čo sa v nedávnej minulosti stalo s cenami plynu v Európe, keď bol ruský plyn zo systému vytlačený a všetko sa vsadilo na LNG, ktorý je globálne obchodovanou komoditou. Na trhu s LNG dnes neexistuje niečo ako "voľná ponuka". Existuje len neuspokojený dopyt – a to sa vždy premietne do cien. Zákaz dovozu ruského plynu od 1. januára 2028 teda nie je rozhodnutie, ktoré možno len tak legislatívne ohlásiť bez dôsledkov. Chýba mi analýza dopadov z právneho, ekonomického aj regionálneho hľadiska. Nemyslím si, že je možné jednostranne zakázať plnenie kontraktov a odvolávať sa na vyššiu moc – najmä ak táto legislatíva vychádza z orgánov, ktorých sme ako členský štát súčasťou. V takom prípade by žiadna arbitrážna komisia vyššiu moc neuznala. Mám preto vážne obavy, ako chce Európska komisia tieto vízie naplniť. A čo ešte dôležitejšie – ako sa tento prístup odrazí na budúcnosti európskeho plynárenstva. Úplný paradox je v otázke LNG. Samotná Komisia priznáva, že fáza jeho ukončenia (phase-out) môže byť problematická. Dopyt po LNG je totiž enormný a ak si ho EÚ zakáže, tieto objemy budú jednoducho presmerované inde – do Ázie, do iných častí sveta. Loď z Kataru alebo USA si potom vyberie iný trh, kde bude ochotný zaplatiť viac. Vo výsledku to nebude znamenať odstrihnutie Ruska od príjmov z predaja energií, ale len to, že plyn v Európe bude drahší o 10 % alebo 20 %. Blíži sa letná sezóna typická vtláčaním plynu do zásobníkov. Práve skladovacie kapacity spolu z dodávkami cez TurkStream boli pre SPP v tomto roku kľúčové. Začiatkom roka ste upozornili nevýhodný summer-winter spread. Ako prognózujete napĺňanie zásobníkov v lete? Letná sezóna v plynárenstve štandardne začína 1. apríla a pokračuje do konca septembra. Aktuálne máme natlačené dostatočné objemy plynu a očakávame, že ku koncu septembra budeme mať v zásobníkoch množstvo, ktoré nám zabezpečí plynulé pokrytie potrieb počas celej zimy. Chceme však pokračovať ďalej – našou ambíciou je zakontrahovať ďalšie skladovacie kapacity, aby sme boli pripravení aj na prípadné budúce výkyvy. Vidíme v tom príležitosť – ak dnes nemáme problém so zdrojmi plynu, môže sa situácia v budúcnosti zmeniť. A našou úlohou je byť na to pripravení. Pokiaľ ide o summer-winter spread, na ktorý som upozorňoval už vo februári, je to krásny príklad toho, ako si vieme v Európe sami skomplikovať situáciu. Európske nariadenie presne stanovuje, koľko plynu musí byť v zásobníkoch v konkrétnych mesiacoch. Pre obchodníkov a špekulantov s plynom prakticky neexistuje lepšia predikcia dopytu – vedia presne, kedy a koľko plynu musia členské štáty nakúpiť. To sa prirodzene negatívne prejavilo v cene týchto spreadov. Situácia sa začala meniť až vo chvíli, keď Európska komisia verejne deklarovala zámer upraviť tieto ciele. Vývoj na trhu s plynom v Európe je aj v kontexte geopolitického vývoja pomerne náročne predikovateľný. V tomto kontexte, čo považujete za svoju najväčšiu profesionálnu výzvu v tomto roku? So súčasným vedením sme prevzali firmu v jednom z najhorších období - v čase, keď hrozilo, že situácia dopadne pre našu firmu veľmi zle. Postavili sme sa tomu čelom a od začiatku sa snažíme firmu stabilizovať a zároveň systematicky zveľaďovať. Pre mňa je najväčším osobným cieľom zabezpečiť zdrojovanie na bezpečnej úrovni a zároveň sa aktívne obzeráme po iných ako ruských zdrojoch plynu. Viem, že to nie je jednoduchá úloha – z objektívnych dôvodov, o ktorých som už hovoril. Napriek tomu robíme všetko pre to, aby naši zákazníci nepocítili negatívne dopady napätej situácie na trhu, ktorá tu momentálne existuje. S Michalom Ľalíkom (SPP) sa sa rozprával Michal Jesenič (energoklub.sk). Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex a fotografie: energoklub.sk/sféra, a.s. Michal Ľalík má dlhoročné skúsenosti v sektore energetiky. Po štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a krátkom pôsobení v oblasti obchodu sa v roku 2008 zamestnal v spoločnosti SPP, a.s. na pozícii manažér pre bezpečnosť dodávok. V polovici roku 2011 prešiel do spoločnosti Eustream, a.s., v ktorej počas takmer 13 rokov dlhého obdobia pôsobil na viacerých pozíciách, naposledy ako vedúci útvaru regulácie a rozvoja siete. V spoločnosti Eustream bol, okrem iného, zodpovedný aj za komerčný manažment implementácie projektov prepojení medzi Slovenskom a Maďarskom a tiež Slovenskom a Poľskom. Od marca 2024 pôsobí opäť v SPP, na pozícii riaditeľa divízie obchodu.
Traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav dostanú na modernizačné projekty dvojnásobok peňazí oproti pôvodnej alokácii. Prerozdelia si viac než 80 miliónov eur. Výsledkom má byť viac technickej kapacity na pripojenie OZE a integráciu nefosílnych zdrojov. Rada EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti schválila v utorok 13. mája 2025 revíziu slovenského Plánu obnovy a odolnosti. Niektoré nesplniteľné opatrenia boli nahradené novými. Tie, v ktorých sa darí dosahovať pokrok a existuje priestor na navýšenie ambície, dostanú naopak viac peňazí. Medzi úspešne napredujúce investície, ktoré si podľa európskych inštitúcií zaslúžia väčší finančný balík, patrí aj modernizácia regionálnych distribučných sústav. Namiesto pôvodne pridelených 38,6 miliónov eur sa alokácia pre trojicu slovenských distribučiek navýši na 80,3 milióna eur. Potreba posilnenia vedení, inštalácie nových digitálnych prvkov a nutnosť zvýšiť flexibilitu sústav často obmedzujú možnosti pre ďalšie pripájanie volatilných obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Prísna cenová regulácia zase bráni prevádzkovateľom distribučných sústav preniesť náklady nutných investícií na koncových odberateľov. Viac peňazí, vyšší cieľ
Ministerstvo životného prostredia chce urýchliť povoľovanie vybraných projektov obnoviteľných zdrojov energie a spojiť rôzne procesy do jednotného konania v kompetencii inšpekcie životného prostredia. Zároveň si splní ďalšiu úlohu z Plánu obnovy. Zariadenia obnoviteľných zdrojov energie (okrem hydroelektrární) majú byť po novom osobitnou prevádzkou, ktorej povoľovanie bude spadať do kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) v rámci zjednoteného povoľovania podľa troch zákonov. Počíta s tým novela zákona č. 24/2006 o posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorej súčasťou je aj zmena zákona o integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia (IPKZ) a zmena stavebného zákona. Zmenou zákona sa majú prepojiť procesy podľa zákona o EIA a stavebného zákona pre oblasť OZE, prepojiť procesy posudzovania environmentálnych vplyvov a IPKZ, upraviť kompetencie a postavenia orgánov štátnej správy v procese vydávania príslušných povolení/rozhodnutí a zároveň splniť úlohy z Plánu obnovy a odolnosti. Rezort životného prostredia si od novely zákonov sľubuje vyššiu efektivitu výkonu štátnej správy aj efektívnejšie čerpanie európskych financií. Samotná reforma Plánu obnovy počíta s vytvorením 100 nových špecializovaných miest, z toho 80 na Slovenskej inšpekcii životného prostredia a 20 na ministerstve. Na tieto pracovné miesta sú tiež vyhradené európske peniaze. Otázne je však ich následné udržanie a budúce financovanie zo štátneho rozpočtu. Zjednotene a prednostne
Prebiehajúca diverzifikácia dodávok do Európy otvára problematiku zjednotenia štandardov kvality plynu, ktorý vstupuje do tranzitnej siete. Krajiny strednej a juhovýchodnej Európy pripravujú harmonizáciu, ktorá má umožniť bezproblémový cezhraničný obchod a začlenenie nových dodávateľov do regiónu. Európska komisia minulý týždeň predstavila zámer ukončiť dovoz zemného plynu z Ruska do roku 2027. V nadväznosti na cestovnú mapu, ktorú Vláda SR odmietla ako ideologický a nerealizovateľný dokument, by mal Brusel v júni predstaviť konkrétne legislatívne návrhy. Hoci vlani došlo k miernemu oživeniu dodávok Gazpromu (v roku 2024 tvoril 19 % z celkového importu do EÚ), od začiatku vojny na Ukrajine sa ruský plyn v krajinách EÚ dostáva na okraj a prednosť dostávajú alternatívne zdroje. V kontexte zastavenie tranzitu cez Ukrajinu od 1. januára 2025 a prebiehajúcej diverzifikácie dodávok sa však do popredia dostáva problematika štandardov kvality zemného plynu. Zmeny na plynárenskej mape majú totiž ovplyvňujú fyzikálno-technické vlastnosti zemného plynu. Výsledkom sú rôzne kvalitatívne parametre zemného plynu. V súčasnosti má každý národný prevádzkovateľ prepravnej sústavy svoje vlastné štandardy pre kvalitu plynu, ktorý vstupuje do siete. Toto by sa malo zmeniť.
Ako správne účtovať a zdaňovať fotovoltické systémy? Prihláste sa na seminár, na ktorom vám experti vysvetlia aj to, aké sú možnosti uplatňovania DPH pri kúpe, inštalácii a prevádzke fotovoltických zariadení, ale aj dopady rôznych foriem štátnych dotácií na daňové a účtovné záväzky. Registrácia na seminár, ktorý organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®, je otvorená! Kedy: 26. máj 2025, 9:00 – 14:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® Prevádzkujete fotovoltiku alebo plánujete jej inštaláciu fotovoltického zariadenia? Nezmeškajte seminár, ktorý prepojí legislatívne požiadavky s praktickými účtovnými a daňovými situáciami, ktoré vznikajú v súvislosti s využívaním elektriny zo slnka. Seminár je zameraný na komplexné spracovanie problematiky fotovoltických zariadení z hľadiska účtovníctva a aktuálnych daňových predpisov. Je určený predovšetkým pre účtovníkov, daňových poradcov, finančných manažérov, podnikateľov, ale aj zástupcov správcov budov, či iných právnických subjektov, ktoré plánujú inštaláciu fotovoltiky alebo už fotovoltické zariadenia prevádzkujú. „V rámci seminára sa účastníci oboznámia s aktuálnymi pravidlami účtovania o fotovoltických systémoch, ich zaradením do majetku, správnym nastavením odpisovania, ako aj so špecifikami účtovania súvisiacich nákladov a výnosov,“ hovorí Pavol Ondek, expert spoločnosti Grant Thornton a jeden z dvoch lektorov seminára. Súčasťou seminára bude tradične aj diskusia. Účastníci získajú nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické príklady z reálnej praxe, čo im umožní lepšie sa orientovať v problematike a aplikovať poznatky vo vlastnej organizácii. „Rovnako bude detailne vysvetlené, ako sa príjmy z predaja elektrickej energie zdaňujú, aké sú možnosti uplatňovania DPH pri kúpe, inštalácii a prevádzke fotovoltiky, a aké sú dopady rôznych foriem štátnych dotácií na daňové a účtovné záväzky,“ pozýva na seminár Ľubomíra Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton. AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované, rezervujte si preto svoje miesto! Nemôžete prísť osobne? Nevadí! K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva. PROGRAM Daň z príjmov a účtovníctvo Zaradenie fotovoltiky do majetku (hmotný vs. nehmotný) Odpisovanie: rovnomerné, zrýchlené Zdaňovanie príjmu z predaja elektriny DPH Povinnosť vystavovania faktúr za predaj elektriny Miesto dodania elektriny a jeho vplyv na DPH režim pri dodaní odpočítanie DPH z výstavby fotovoltického zariadenia Spotrebná daň z elektriny Oslobodenie od dane do 50 kW vs. prechodné ustanovenie pre fotovoltiky do 31.12.2024 Proces registrácie pre spotrebnú daň a miestne zisťovanie Zdaňovanie nákupu, spotreby a predaja elektriny Oznamovacie povinnosti, podávanie priznaní a colné kontroly Účtovný pohľad na fotovoltaickú elektráreň (obstaranie elektrárne kúpou, obstaranie prenájom, dotácia pre elektráreň, predaj a spotreba elektriny) Diskusia
Európska komisia predstavila plán na ukončenie dovozu dodávok energie z Ruska. Dovoz zemného plynu má skončiť do konca roka 2027. Obmedziť chce aj uzatváranie zmlúv o dodávkach uránu a jadrových materiálov z Ruska. Slovenskí vládni predstavitelia dokument odmietli ako ideologický a nerealizovateľný. Európska komisia včera (6. 5.) predstavila cestovnú mapu, ktorá má nasmerovať Úniu k energetickej nezávislosti EÚ od Ruska. V roku 2024 totiž po rokoch poklesu došlo k oživeniu dovozu ruských energetických nosičov do Európy. Desať členských štátov EÚ doviezlo 52 miliárd kubických metrov ruského plynu, čo predstavuje asi 19 % celkového dovozu plynu do EÚ. Okrem toho tri krajiny doviezli dohromady aj 13 miliónov ton ropy. Viac ako 2 800 ton obohateného uránu alebo paliva do jadrových elektrární smerovalo do siedmich členských krajín. Dovoz ruského uhlia bol sankciami zakázaný. Európska komisia podčiarkla, že sú potrebné koordinovanejšie opatrenia, keďže nadmerná závislosť EÚ od dovozu energie z Ruska predstavuje bezpečnostnú hrozbu. „Vojna na Ukrajine brutálne odhalila riziká vydierania, hospodárskeho nátlaku a cenových šokov. Vďaka plánu REPowerEU sme diverzifikovali naše dodávky energie a výrazne znížili niekdajšiu závislosť Európy od ruských fosílnych palív. Nastal čas, aby Európa úplne prerušila svoje energetické väzby s nespoľahlivým dodávateľom,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Navrhnuté opatrenia podľa Komisie zachovajú bezpečnosť dodávok energie do EÚ a zároveň sa obmedzí akýkoľvek vplyv na ceny a trhy. Spolieha sa pritom najmä na rast celosvetových dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) a zároveň pokles dopytu po plyne, diverzifikáciu zdrojov a urýchlenú energetickú transformáciu smerom k obnoviteľným zdrojom energie. „EÚ dnes preukazuje silu a odhodlanie. Odkaz pre Rusko je jasný: „Už nebudete vydierať naše členské štáty. Už žiadne eurá nepôjdu do vašej vojnovej truhlice. Váš plyn bude zakázaný. Vaša tieňová flotila bude zastavená,“ dodal eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen a zdôraznil význam výroby vlastnej čistej a cenovo dostupnej energie namiesto dovozu drahých fosílnych palív. V nadväznosti na cestovnú mapu plánuje Komisia predstaviť v júni legislatívne návrhy, prostredníctvom ktorých sa majú opatrenia dostať do praxe. Do konca tohto roka by mali členské štáty pripraviť národné plány, v ktorých stanovia, ako prispejú k postupnému ukončeniu dovozu ruského plynu, jadrovej energie a ropy. V nich by mali napríklad krajiny uviesť objem importov ruského plynu podľa existujúcich kontraktov vrátane klauzúl take-or-pay, harmonogram opatrení na dosiahnutie cieľa ukončiť dovoz ruského plynu a tiež diverzifikačné možnosti a technické schopnosti nahradiť tento plyn. Hlavné návrhy V oblasti zemného plynu sa má zlepšiť transparentnosť, monitorovanie a vysledovateľnosť ruského plynu na trhoch EÚ. Brusel chce zabrániť uzatváraniu nových zmlúv s dodávateľmi ruského plynu prostredníctvom plynovodov aj formou LNG. Existujúce spotové zmluvy sa majú ukončiť už do konca roka 2025 a nové by nemalo byť možné uzatvárať. Komisia ďalej navrhuje zastaviť všetok zostávajúci dovoz ruského plynu aj prostredníctvom dlhodobých zmlúv najneskôr do konca roka 2027. Slovenský plynárenský priemysel má pritom uzavretú zmluvu s Gazpromom na dodávku plynu do roku 2034. Krajiny by mali tiež v rámci nových plánov pripraviť opatrenia, na základe ktorých sa dovoz ruskej ropy ukončí do konca roka 2027. Komisia chce predstaviť aj riešenia problému ruskej tieňovej flotily, ktorá prepravuje ropu a chce pokračovať v presadzovaní sankcií voči týmto plavidlám.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy si minulý rok objednal špeciálnu analýzu, ktorá posudzovala vplyv batériových systémov na poskytovanie podporných služieb typu sekundárnej a terciárnej regulácie. Známe sú prvé závery a odporúčania. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v marci minulého roka dočasne pozastavila certifikáciu batériových úložísk na poskytovanie podporných služieb typu sekundárnej regulácie (aFRR). Ako dôvod vtedy spoločnosť uviedla bezpečnostné riziká spojené s prevádzkou sústavy pri dlhodobej aktivácii tejto služby. O ďalšom postupe mala rozhodnúť nová štúdia, ktorá mala určiť optimálne podmienky na zapojenie batériových systémov do poskytovania služieb sekundárnej aj terciárnej regulácie (mFRR). Predmetnú štúdiu vypracovala spoločnosť Power System Consulting, ktorá uspela v tendri. Spoločníkom tejto firmy je vysokoškolský pedagóg Anton Beláň, docent v odbore Elektroenergetika pôsobiaci dlhé roky na Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Cena za zhotovenie analýzy bola podľa verejne dostupných informácií 185 400 eur bez DPH. V minulosti firma Power System Consulting realizovala viacero zákaziek nielen pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ale aj ďalšie firmy, ktoré pôsobia v oblasti elektroenergetiky: SAG Elektrovod, Stredoslovenská distribučná alebo Pow-en. Konfigurácie nasadenia batériových systémov pre PpS Predmetom štúdie spoločnosti Power System Consulting nebola primárna regulácia typu FCR, ale výlučne spomenuté aFRR, resp. mFRR. Pokiaľ ide o FCR, podľa štúdie je súčasné nastavenie pravidiel pre poskytovanie podporných služieb tohto typu dostatočné a v zmyslel metodík ENTSO-E. Dokument hodnotil prevádzkové scenáre v nasledovných konfiguráciách: Samostatné (tzv. standalone) batériové systémy BESS Batériové systémy kombinované s iným zdrojom výkonu (napr. synchrónny generátor alebo odber), pričom podporné služby sú poskytované buď priamo z batériového systému, alebo sú poskytované z generátora a BESS slúži len ako regulačný „booster“.
Už tento týždeň by mala vláda rokovať o novelách energetických zákonov. Ministerstvo hospodárstva zapracovalo niektoré pripomienky, najmä ak sa týkali transpozície smerníc. Ide napríklad o doplnenie nadradeného verejného záujmu pre projekty OZE. Len výnimočne zapracovalo zmeny nad rámec legislatívneho zámeru. Ministerstvo hospodárstva SR v priebehu apríla vyhodnotilo viac než tisíc pripomienok, ktoré zaslali firmy, asociácie, orgány verejnej správy aj verejnosť k návrhom noviel siedmych zákonov, a to štyroch energetických zákonov, ďalej zákona o banskej správe, o alternatívnom riešením sporov a poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR. Už tento týždeň by mala o novelách rokovať vláda. Primárnym dôvodom noviel je transpozícia európskych smerníc týkajúcich sa podpory energie z obnoviteľných zdrojov, koncepcie trhu s elektrinou a rozvoja obnoviteľného plynu, delegovanej smernice dopĺňajúcej suroviny na výrobu biopalív a bioplynu, ako aj zmeny súvisiace s nariadeniami EÚ o zlepšení koncepcie trhu s elektrinou a o znižovaní emisií metánu v energetike. Transpozície smerníc, najmä týkajúcich sa OZE a obnoviteľného plynu však nie sú úplné. V prípade obnoviteľného plynu, resp. vodíka ide len o prvú fázu prevzatia základných definícií a úprav vzťahov v oblasti nového vodíkového hospodárstva, ktoré sú riešené najmä v nových § 82a až § 82m. Ďalšiu novelu energetickej legislatívy chce ministerstvo predstaviť v druhej polovici tohto roka. V rámci nej by sa malo vysporiadať s viacerými pripomienkami, ktorých riešenie bolo nateraz odložené, hoci s ich obsahom sa rezort hospodárstva stotožnil. V nedávnom článku sme upozornili, že pri transpozícii smernice o OZE ministerstvo vynechalo viaceré dôležité ustanovenia.
V obci Veľké Bierovce v okrese Trenčín bola uvedená do prevádzky nová biometánová stanica. Vznikla modernizáciou bioplynovej prevádzky skupiny ENERGE a je len druhou svojho druhu na Slovensku. Do distribučnej siete SPP – distribúcia bude nová stanica vtláčať na dennej báze 14-tisíc kubíkov plynu. Až doteraz jediná biometánová stanica na Slovensku bola v Jelšave. V prevádzke je od roku 2021, pričom bioplyn, ktorý sa na Gemeri dočisťuje na biometán, sa následne vtláča do distribučnej sústavy, ktorú prevádzkuje spoločnosť SPP – distribúcia. Po troch rokoch pribudla druhá biometánová prevádzka v obci Veľké Bierovce neďaleko Trenčína, ktorá patrí do portfólia bioplynových staníc skupiny ENERGE. „Výroba biometánu je skvelým spôsobom, ako ekologicky spracovať komunálny, potravinársky a poľnohospodársky bioodpad a využiť ho na tvorbu obnoviteľnej energie,“ uviedol Martin Meliš. manažér ENERGE. Výroba biometánu vo Veľkých Bierovciach je realizovaná na báze existujúcej bioplynovej stanice, ktorá spracováva odpady, kurací trus a repné rezky. Stanica bude vo svojom plnom výkone denne dodávať do plynárenskej siete až 14 000 metrov kubických (m³) biometánu. Investor získal na výstavbu dotáciu 1,3 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti, podobne ako ďalších deväť budúcich výrobcov biometánu. Transformáciu bioplynovej stanice Bioplyn Bierovce na biometánovú stanicu financovala VÚB banka. Skupina ENERGE pridaním technológie na výrobu biometánu zvýši možnosti poskytovania podporných služieb, ako aj obchodnej flexibility na kogeneračných jednotkách vo svojich bioplynových staniciach. Slovensko má potenciál nahradiť biometánom približne desatinu súčasnej spotreby zemného plynu. Podľa Richarda Kvasňovského, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), môže mať Slovensko v krátkom horizonte v prevádzke až 10 biometánových staníc. „Najmä v sektore teplárenstva je na Slovensku veľký potenciál využitia biometánu pri ekologickej dodávke tepla domácnostiam, a to prakticky bez potreby drahých investícií do technologickej zmeny,“ zdôraznil. O tom, ako podporiť rozvoj biometánového trhu na Slovensku, sa diskutovalo aj na workshope SPNZ. Vzhľadom na postupné ukončovanie výkupných cien elektriny z bioplynu čelí sektor viacerým výzvam. Časť prevádzkovateľov sa rozhodla transformovať svoje zariadenia na výrobu biometánu aj vďaka Plánu obnovy, niektoré sa však dostali do finančných problémov a prežívajú len vďaka investorom. V budúcnosti budú výrobcovia zelených plynov dkázaní najmä na predaj elektriny na spotových trhoch. Stimulom pre ďalší rozvoj biometánového trhu je okrem výzvy z Plánu obnovy na transformáciu bioplyniek aj spustenie registra obnoviteľných plynov spoločnosti SPP - distribúcia. Aj o tom, ako vníma prevádzkovateľ distribučnej siete rozvoj obnoviteľných plynov a vodíka sme sa minulý rok rozprávali v podcaste ENERGOKLUB s Jergušom Vopálenským, vedúcim rozvoja sieťového obchodu tejto firmy.
Denný trh s elektrinou v Európe sa pripravuje na kľúčové rozšírenie o 15-minútovú obchodnú periódu. Súčasťou prelomovej iniciatívy je aj organizátor krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, spoločnosť OKTE. Termín vyvrcholenia projektu však rozporuje burza EPEX Spot, ktorá upozorňuje na mnohé prevádzkové riziká. Lepšia integrácia OZE do sústavy, presnejšie predikcie a nižšie náklady na vyrovnávanie odchýlky. Taký je stručný výpočet benefitov, ktoré má priniesť koordinovaný prechod na 15-minútový obchodný interval rámci Európskeho jednotného denného trhu s elektrinou (SDAC). Aj slovenskí účastníci denného trhu budú mať už čoskoro možnosť obchodovať v najkratšom obchodnom intervale. Denný trh (tzv. day-ahead) je poslednou platformou spoločnosti OKTE, stopercentnej dcéry SEPS, na ktorej ešte nie sú implementované 15-minútové produkty. Vyvrcholenie projektu SDAC prebehne koordinovane v jednotlivých obchodných oblastiach v rámci Európy. Termín bol stanovený na 11. jún 2025 , pričom prvým dňom dodávky bude ďalší obchodný deň - 12. jún 2025. Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj na dennom trhu vyplýva z nariadenia EÚ o vnútrodennom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943). V prípade spustenia projektu sa objavujú trhliny. Minulý týždeň európska energetická burza EPEX Spot informovala, že navrhuje odklad prechodu na 15-minútovú obchodnú periódu, pričom ako dôvod uvádza prevádzkové riziká. V stanovisku upozorňuje na medzinárodné testovanie na úrovni SDAC, ktorého cieľom bolo simulovať reálne podmienky, ale v približne pätine testovacích cyklov nastalo rozpojenie trhov, tzv. decoupling, uviedla burza EPEX. Čítajte ďalej: EPEX Spot: Zvýšená chybovosť a zložitejší algoritmus Taliansky NEMO: Systém je spoľahlivý, odklad nie je treba OKTE: Podporujeme dohodnutý termín spustenia projektu Kedy sa rozhodne o definitívnom termíne na úrovni SDAC?
Plug-in fotovoltiky, ktoré sa umiestňujú najmä na balkóny, sú v západnej Európe obľúbené hlavne v bytovkách. EÚ legislatíva tieto zariadenia ako súčasť demokratizácie energetickej transformácie víta a podporuje. Postoje jednotlivých krajín a úradov sa menia od zákazov cez administratívne zjednodušenia po technické štandardizácie. Aké výhody a obmedzenia majú fotovoltiky do zásuvky? Rýchlorastúcou a populárnou formou zariadení na výrobu elektriny zo slnka sa naprieč Európou stávajú tzv. plug-in fotovoltiky (do zásuvky). Inštalujú sa obzvlásť v Nemecku, ale čoraz viac tiež v Holandsku a Francúzsku. V tomto roku sa očakáva rast ich počtu aj v Belgicku, kde tento týždeň úrady povolili ich predaj a inštaláciu. Zariadenia väčšinou pozostávajú z jedného až dvoch fotovoltických modulov, mikroinvertora, jednoduchej konštrukcie na osadenie panelov, a káblov so štandardnou zástrčkou do zásuvky. Často sa označujú ako balkónové fotovoltiky. Ide však len o jednu z možností ich umiestnenia. Osadiť sa dajú aj na rovnú či šikmú strechu domu či chalupy, na fasádu alebo na zem na záhrade. Môžu elektrinou napájať chladničku, wifi router a iné spotrebiče v standby režime a v prípade väčšieho objemu výroby ju posielať aj do sústavy (ak to predpisy umožňujú). Niektoré systémy dokážu fungovať aj off-grid alebo ako záloha pri výpadku dodávok elektriny. Obľubu si získali najmä preto, že nevyžadujú odbornú inštaláciu, čím sa šetrí čas aj peniaze. V západných krajinách ich okrem majiteľov bytov, ktorí nemajú prístup k streche budovy často využívajú aj nájomcovia. Napokon, mobilné riešenie sa dá odpojiť a ľahko presťahovať. Jednotlivé krajiny na nový trend reagujú, či už zákazmi alebo naopak uľahčením pripájania, zavádzaním štandardov alebo povinnosti registrácie na úrade či u prevádzkovateľa distribučnej sústavy. „S nedávnym značným poklesom ceny modulov sa plug-in fotovoltika stáva cenovo dostupnou a ľahko prístupnou technológiou, ktorá má potenciál demokratizovať prístup k nízkonákladovej solárnej elektrine naprieč EÚ a rozšíriť trh od majiteľov nehnuteľností aj pre nájomníkov,“ uvádza sa v prvej správe venovanej tomuto sektoru, ktorú publikovala asociácia SolarPower Europe. Predpisy dobiehajú nový trend V Nemecku, ktoré je kolískou nového trendu, bolo do konca roka 2024 oficiálne pripojených viac než 780 tisíc plug-in fotovoltík. Odhaduje sa však, že skutočný počet týchto systémov je oveľa väčší – možno až takmer 4 milióny inštalácií. K dispozícii sú už aj riešenia s integrovanou malou batériou na uskladnenie elektriny. Medziročne vzrástol v Nemecku počet malých batérií (do 2 kWh kapacity) až 24-násobne. Zatiaľ čo počty lacných plug-in fotovoltík prudko rastú, štandardy produktov a normy sa rozvíjajú pomaly a úrady nový trend len dobiehajú. Nová smernica EÚ z júna 2024 na zlepšenie koncepcie trhu s elektrinou priamo umožňuje členským štátom „podporovať zavádzanie plug-in minisolárnych systémov s výkonom do 800 W v budovách a na nich.“ V recitáli smernice sa uvádza, že by sa tým mohlo znížiť administratívne a technické zaťaženie. „Regulačné orgány by mali mať možnosť stanoviť sieťové tarify za dodávku elektriny z plug-in minisolárnych systémov alebo stanoviť metodiku výpočtu týchto taríf. V závislosti od situácie v členskom štáte by bolo možné, aby boli tarify veľmi nízke alebo dokonca nulové a zároveň aby odrážali náklady, boli transparentné a nediskriminačné.“
Členské krajiny EÚ musia v lete doviezť o 20 % viac objemu skvapalneného zemného plynu (LNG) ako minulý rok a zintenzívniť dodávky plynovodmi, aby stihli naplniť zásobníky na 90 % pred zimou, upozorňuje agentúra ACER. Zimná vykurovacia sezóna 2024/2025 bola skúškou európskeho trhu so zemným plynom. Hoci volatilita cien pretrvala, trh sa vyhol extrémnym výkyvom vďaka lepšej prepojenosti trhov, skladovacím kapacitám a robustnejšej LNG infraštruktúre, konštatuje najnovšia správa Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). Trh v EÚ sa od 1. januára 2025 musel vyrovnať s očakávaným ukončením tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajinu, poklesom dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) počas prvej polovice vykurovacej sezóny, ale aj rastúcemu dopytu, ktorý stimulovalo chladnejšie počasie. Pozreli sme sa na správu ACER, podľa ktorej sa napriek zložitejším fundamentom podarilo zabezpečiť dostatočné objemy, aj vďaka zvýšenej spotrebe zo zásobníkov. Flexibilita dodávok LNG a nové kapacity v Európe Kľúčovým stabilizačným faktorom bola LNG infraštruktúra. Hoci importy LNG boli v prvých mesiacoch zimnej sezóny utlmené, predovšetkým kvôli konkurencii z Ázie a obmedzeným globálnym kapacitám – koncom sezóny nastal prudký nárast dodávok. Prispeli k tomu nová infraštruktúra – otvorenie nových LNG terminálov v Grécku a Nemecku, ale aj rozšírenia regazifikačných kapacít v Belgicku a Poľsku (spolu 0,5 TWh dodatočnej kapacity denne). Spotreba opäť rástla, prím hrala elektroenergetika Celková spotreba zemného plynu v EÚ sa vlani medziročne mierne zvýšila (+0,5 %). Vo štvrtom kvartáli 2024 narástla o 8–9 % v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka. Najvýraznejší nárast (+17,6 %) spotreby bol zaznamenaný v sektore elektroenergetiky (štatistika zodpovedá 12 krajinám pokrývajúcich 83% spotreby EÚ), kým dopyt vzrástol o 6 % tak v priemyselnom sektore, ako aj v domácnostiach. Dôvodom bola nízka produkcia veterných fariem, ktorú do značnej miery nahrádzali plynové elektrárne. Hoci priemysel a domácnosti vykázali mierny rast spotreby, stále bola pod priemerom rokov 2017 – 2021. Výhľad na leto 2025: Riziká a neistoty pretrvávajú
Slováci šetria zemným plynom menej. Napriek relatívne teplejšej zime stúpla spotreba plynu v domácnostiach v prvom kvartáli 2025 medziročne o 600 GWh. Spotreba zemného plynu na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2025 medziročne zvýšila vo všetkých segmentoch. Domácnosti spotrebovali o 10,6 % viac plynu než v rovnakom období minulého roka – spolu 6 260 GWh, čo je takmer o 600 GWh viac ako vlani. Nárast nastal napriek tomu, že prvý kvartál bol teplejší, najmä v januári a marci. Vyplýva to z predbežných údajov prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP-distribúcia. Spotreba slovenských domácností od roku 2021 klesala, no v roku 2024 sa tento trend zlomil. Domácnosti vtedy spotrebovali spolu 12 854 GWh plynu. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska je rozhodujúcim faktorom spotreby domácností počasie, nie výška nákladov, ktoré sú ovplyvnené regulovanými cenami. V susednej Českej republike, kde sú ceny viac závislé od trhu, je spotrebiteľské správanie odlišné – šetrenie je výraznejšie.
Zníženie sadzieb spotrebných daní na biopalivá, investície do transformácie bioplynových staníc, podpora obnovy vozidlovej flotily, pravidelný zber dát a vytvorenie osobitných kategórií v colnom sadzobníku – to sú hlavné odporúčania ministerstva hospodárstva pre ďalší rozvoj alternatívnych biopalív v doprave. Analytici Ministerstva hospodárstva SR vyhodnotili príspevok dostupných technológií ako biopalivá, syntetické palivá, bioCNG a bioLNG na znižovanie emisií v doprave na Slovensku. Táto úloha ministerstvu vyplynula z uznesenia vlády z konca februára 2024, kedy sa kabinet zaoberal udržateľnosťou domácej výroby automobilov. Vláda vzala závery analýzy na vedomie. Podľa aktualizovaného Národného energetického a klimatického plánu (NECP) je vzhľadom na nízkouhlíkový mix výroby elektriny výzvou postupná elektrifikácia dopravy, najmä verejnej osobnej dopravy, ako aj rozvoj využívania alternatívnych palív, primárne vodíka, v oblastiach, kde je dekarbonizácia priemyslu a dopravy náročná (oceliarsky a hutnícky priemysel, železničná a ťažká nákladná doprava). V rámci odhadu príspevku jednotlivých technológií OZE v doprave sa podľa NECP do roku 2030 očakáva približne rovnaký objem prvogeneračných biopalív ako dnes, a to 229 kilotony ropného ekvivalentu (ktoe). Pokročilé biopalivá by mali naopak vzrásť z 13 ktoe na 128 ktoe. Pokiaľ ide o bioCNG a bioLNG, energetický plán odhaduje do roku 2030 príspevok týchto palív na úrovni 10 ktoe. Výroba a spotreba biopalív v súčasnosti Slovensko sa podľa dostupných dát nachádza na siedmej priečke, tesne nad priemerom EÚ z hľadiska zastúpenia biopalív na konečnej energetickej spotrebe. Dáta o spotrebe biometánu a bioplynu na európskej úrovni sú aktuálne nedostupné - len 6 krajín EÚ vykazuje spotrebu bioplynov v sektore dopravy (prevažne biometánu). Rezort hospodárstva uskutočnil dotazníkový zber dát u výrobcov biopalív o aktuálnej a predpokladanej výrobe biopalív na roky 2030 až 2040. „Na základe získaných dát je možné konštatovať, že biometán a bioplyn tvoria zanedbateľnú časť z celkovej výroby biopalív na Slovensku,“ uvádza sa v analýze. Plynné biopalivá vyrobené na Slovensku sú najmä biopalivá druhej generácie.
Oceliarsky a železiarsky priemysel je najväčším priemyselným znečisťovateľom v EÚ a jeho vplyv na klímu presahuje emisie CO2. V roku 2023 tento sektor vyprodukoval približne 560 000 ton emisií metánu v dôsledku závislosti od koksovateľného uhlia. Ide o vážny problém, keďže metán, ktorý sa uvoľňuje pri ťažbe uhlia, má za obdobie 20 rokov viac ako 80-násobný otepľovací potenciál v porovnaní s CO₂. Napriek naliehavosti znižovania metánových emisií a dôrazu EÚ na dekarbonizáciu priemyslu však nariadenie EÚ o metáne zatiaľ emisie z koksovateľného uhlia príliš nerieši, zdôrazňuje Sabina Assan z inštitútu Ember. Diskusie o environmentálnom vplyve ocele sa zvyčajne sústreďujú na emisie oxidu uhličitého, pričom metán sa často prehliada, hoci je významným zdrojom ďalších emisií. Úloha metánu v oceliarskej výrobe Oceliarsky priemysel EÚ je stále silne závislý od koksovateľného. Približne 55 % európskej ocele sa vyrába vo vysokých peciach, kde je koks – vyrobený karbonizáciou koksovateľného uhlia – nevyhnutným palivom aj redukčným činidlom pre železnú rudu. V závislosti od prevádzkovej efektívnosti a kvality uhlia sa odhaduje, že na výrobu jednej tony koksu je potrebných 1,3 až 1,5 tony koksovateľného uhlia (0,56 tony na tonu surovej ocele). To robí z oceliarskeho priemyslu dominantného spotrebiteľa koksovateľného uhlia, ktorý predstavuje 75 % celosvetovej spotreby tejto suroviny. Podľa údajov OSN vyťažili krajiny EÚ v roku 2023 približne 12,5 milióna ton koksovateľného uhlia, v dôsledku čoho sa uvoľnilo do ovzdušia približne 250 000 ton metánu. V tom istom roku bolo do EÚ importovaných 32 miliónov ton koksovateľného uhlia, čo podľa odhadov organizácie Ember spôsobilo emisie ďalších 306 000 ton metánu. V roku 2023 bol železiarsky a oceliarsky sektor už najväčším priemyselným producentom CO₂ v EÚ. Ak zohľadníme krátkodobý otepľovací vplyv metánu, ktorý je dôsledkom domácej ťažby koksovateľného uhlia plus importu z krajín mimo EÚ, výsledkom je ďalších 46 miliónov ton ekvivalentu CO₂, čím sa celkový otepľovací účinok oceliarskeho sektora zvyšuje o 32 %.
Slovenské elektrárne rozbehli modernizáciu najväčšej prečerpávacej vodnej elektrárne na Čiernom Váhu. Projekt SE Integrátor úspešne pokračuje v povoľovacích procesoch. Okrem rekonštrukcie dvojice turbín bude súčasťou projektu aj inštalácia batériového úložiska s využiteľnou kapacitou 160 MWh. Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je v súčasnosti najväčším zariadením na uskladnenie elektriny na Slovensku s inštalovaným výkonom 735,16 MW a priemernou ročnou výrobou na úrovni 200 GWh. Zariadenie je v prevádzke už od roku 1982 a patrí ku kľúčovým poskytovateľom flexibility a podporných služieb pre spoločnosť SEPS. Slovenské elektrárne sa pred niekoľkými rokmi pustili do projektu SE Integrátor, ktorého cieľom je predĺžiť životnosť elektrárne a zvýšiť jej regulačný rozsah. Projekt vo februári získal záverečné stanovisko v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Právoplatnosť nadobudlo v druhej polovici marca, čo v praxi znamená, že realizácia projektu je podľa Ministerstva životného prostredia SR šetrná k životnému prostrediu a významným spôsobom nenaruší miestne prírodné prostredie. Investor tak môže pokračovať ďalej v povoľovacom procese. Ďalšia verejná konzultáciu k projektu je naplánovaná v polovici mája 2025 v obci Kráľova Lehota. Projekt Integrátor SE zahŕňa komplexnú rekonštrukciu dvoch existujúcich turbín, čerpadla a turbo-generátorov, (TG1, TG2), ku ktorým sa inštaluje batériové úložisko. Slovenské elektrárne aktualizovali jeho parametre – batériový systém bude mať výkon 80 MW s využiteľnou kapacitou 160 MWh. Projekt zvýši regulačný potenciál prečerpávačky Turbogenerátory TG1 a TG2 s fixnými otáčkami sa majú pretransformovať na jednotky s variabilnými otáčkami, čím sa zvýši rozsah regulácie ich výkonu. Inštalované majú byť aj dva frekvenčné meniče, každý s výkonom 122,4 MW, cez ktoré budú modernizované turbogenerátory pripojené do sústavy 400 kV. Pre tieto jednotky dôjde k výmene pôvodného transformátora za nový, ktorý jednak spĺňa požiadavky pripojenia do siete cez frekvenčný menič, ako aj legislatívne požiadavky v SR a v EÚ.