-
Vnútrodenný trh s elektrinou napreduje. 15-minútový produkt s Poľskom je realitou
21. 3. 2025Na profile s Poľskom spustili intra-day obchodovanie v 15-minútovom intervale. Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, ktorá je stopercentnou dcérskou firmou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, čaká v roku 2025 viacero dôležitých projektov. Denný trh je posledná platforma OKTE, kde ešte nie sú implementované 15-minútové produkty. To by sa malo zmeniť už v lete na celoeurópskej úrovni. Prechod na 15-minútový obchodný interval sa uskutoční koordinovane v rámci Európskeho jednotného denného trhu (SDAC). Detailnejšie sme sa tejto téme venovali v tomto článku. Medzičasom pokračuje aj rozvoj jednotného vnútrodenného trhu s elektrinou v rámci EÚ. Slovensko je prostredníctvom spoločnosti OKTE súčasťou projekt Single IntraDay Coupling (SIDC), predtým známeho tiež pod názvom XBID, už od roku 2022. Spustenie cezhraničného obchodovania prinieslo zásadný nárast likvidity na vnútrodennom trhu. Kým obchodovanie v 60-minútových intervaloch bolo možné v každej krajine zapojenej v projekte SIDC, 15-minútové produkty na jednotlivých profiloch pribúdali postupne. V roku 2024 OKTE s partnermi umožnila obchodovanie 15-minútových produktov na slovensko-českom a slovensko-maďarskom profile. Tento rok zaznamenal projekt SIDC další pokrok. Dňa 18. marca 2025 došlo k zavedeniu 32 cezhraničných prepojení a 6 interných hraníc, ktoré sa rozšírilio 15-minútovú obchodnú periódu. Medzi nimi je profil SR s Poľskom.
-
OZE čakajú legislatívne zmeny. Transpozícia smernice je ale deravá
19. 3. 2025V rámci novely zákona o podpore OZE sa stanovia prísnejšie pravidlá pre udržateľnosť biopalív, biokvapalín a biomasu. V doprave sa zavedie systém kreditov a reportovanie. Oblasť doplatkov sa upraví a zavedie nová forma podpory zmluvou o vyrovnávacom režime. Mnohé ustanovenia európskej smernice dôležité pre urýchlenie rozvoja zelenej energie však rezort hospodárstva vynechal. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predložili do pripomienkového konania legislatívny balíček energozákonov, ktoré by mali transponovať nedávno prijaté európske smernice. Avšak len čiastkovo, a to napriek tomu, že v tohtoročnom pláne legislatívnych úloh vlády sa až na výnimku, a to tzv. 4. plynárenský balíček, počítalo s kompletnými transpozíciami smerníc. Najmä investori do projektov obnoviteľných zdrojov energie tak zostanú sklamaní – veľkej časti európskych ustanovení, a to dokonca tých, ktorých sa týka osobitný infringement Európskej komisie, sa predložený návrh vôbec netýka. Ide predovšetkým o články týkajúce sa rýchlejšieho a jednoduchšieho povoľovania OZE, ktoré mali byť do nášho právneho poriadku zavedené do 1. júla 2024. Pred vyše mesiacom sme na základe dostupnej pracovnej verzie návrhov zákonov informovali o hlavných zmenách, ktoré ministerstvo pripravilo najmä v zákonoch o energetike a regulácii. Pokiaľ ide o novelu zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov, v porovnaní s pracovnou verziou materiálu, ktorý bol predmetom posúdenia doložky vplyvov, prešiel predložený materiál skôr kozmetickými úpravami. Novo doplnené, resp. významne zmenené ustanovenia (oproti predošlej pracovnej verzii) sa týkajú: zmienky o dohode o vytvorení rámca pre spoločné medzištátne projekty, zníženia podielu surovín z pokročilých biopalív a plynných palív z biomasy v rámci referenčných hodnôt pre uvedenie udržateľných pohonných látok v prípade CNG alebo LNG, detailov o obsahu, vydávaní a uplatňovaní nových kreditov vydávaných na elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave, doplnenia nového systému prevodu plnenia referenčných hodnôt medzi subjektmi mimo kreditného systému pre bioplyny a biokvapaliny formou spoločných správ, precizovania pokút za správne delikty. Čo novela prináša?
-
Susedné Česko akceleruje rozvoj OZE
18. 3. 2025Česká vláda schválila zákon umožňujúci rýchlejšiu výstavbu OZE, pomôcť má najmä vytvorenie akceleračných zón pre solárne a veterné elektrárne. Prevádzkovatelia veterných parkov budú za vyrobenú elektrinu platiť obci novo stanovený poplatok. Zákon o urýchlení využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorý minulý týždeň schválila česká vláda, značne zjednoduší povoľovacie procesy pro výstavbu solárnych a veterných elektrární obzvlášť prostredníctvom vymedzenia oblastí pre urýchlenie využívania OZE. Na jeho príprave spolupracovali rezorty hospodárstva, životného prostredia a miestneho rozvoja. Vymedzenie akceleračných oblastí bude prebiehať na troch úrovniach podľa ich významu a každá akcelerační zóna bude mať územné opatrenie, v ktorom sa stanovia podrobné podmienky a kritériá pre výstavbu. Vznik týchto oblastí podľa ministra priemyslu a obchodu poskytne stabilné podmienky pre investorov. „Pôjde o lokality, ktoré majú vysoký potenciál generovať elektrinu s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie. Vďaka tomu budeme mať viac energie z obnoviteľných zdrojov a môžeme tak prispieť k zníženiu výdavkov za elektrinu pre české domácnosti a firmy,“ uviedol Lukáš Vlček s tým, že na vytipovaní týchto zón a príprave konkrétnych projektov budú spolupracovať štátne orgány, miestne samosprávy a miestna verejnosť. Jednoduchšie a rýchlejšie V akceleračných zónach nebudú projekty splňujúce podmienky európskej smernice o podpore využívania OZE okrem iného podliehať posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Neznamená to ale, že budú projekty schvaľované automaticky. Potenciálne dopady elektrární sa budú posudzovať už vo fáze vymedzovania oblastí na základe požiadaviek na ochranu iných verejných záujmov, biologického posúdenia, a komplexného hodnotenia vplyvov návrhov akceleračných oblastí na životné prostredie (tzv. SEA). V akceleračných oblastiach bude možné zjednodušene povoľovať nielen nové výrobne elektriny, ale aj súvisiacu infraštruktúru, napr. pripojenie k distribučnej a prenosovej sústave, transformátory a vedenia, systémy pre uskladnenie energie, dopravnú a technickú infraštruktúru či opatrenia na zmiernenie dopadov na územie, ako sú hlukové bariéry.
-
Slovenské distribučky sa spojili. Uchádzajú sa o štatút prioritného smart projektu EÚ
17. 3. 2025Lepšia integrácia OZE, smartifikácia distribučných sústav, ale aj posilnenie kybernetickej bezpečnosti a odolnosti kritickej infraštruktúry. Distribučné spoločnosti zo Slovenska, Česka a Maďarska sa uchádzajú o získanie štatútu prioritného projektu EÚ. V hre sú milióny eur a uľahčenie povoľovacích procesov. Po úspešných cezhraničných projektoch ACON a Danube InGrid sa prevádzkovatelia slovenských distribučných sústav, tentokrát aj s účasťou Stredoslovenskej distribučnej, púšťajú do ďalšieho projektu zameraného na inteligentné siete. Projekt SELENA sa uchádza o zaradenie do nového zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre inteligentné siete. Zoznam infraštruktúrnych energetických projektov EÚ sa aktualizuje pravidelne každé dva roky. Projekty musia splniť viacero podmienok. K tým kľúčovým patria cezhraničný rozmer so zameraním na zvyšovanie energetickej bezpečnosti EÚ, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zlepšovanie konkurencieschopnosti európskeho trhu s elektrinou, Úspešné kandidátske projekty môžu byť zvýhodnené v povoľovacích alebo administratívnych procesoch. Z investorského pohľadu je najatraktívnejším benefitom možnosť čerpať finančné prostriedky v rámci Nástroja na prepojenie Európy (Connecting Europe Facility - CEF). Stredoeurópske distribučné konzorcium Súčasťou nového projektu SELENA na strane SR sú spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD), Stredoslovenská distribučná (SSD) a Východoslovenská distribučná (VSD). Českým partnerom je firma ČEZ Distribuce, najväčší distribútor elektriny na území ČR a člen Skupiny ČEZ, ktorý obsluhuje približne 6,6 milióna odberateľov. Na strane Maďarska sa zapojila do projektu dvojica prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav (konkrétne firma E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. a spoločnosť ELMÜ Hálózati Kft.) Projekt by mal priniesť zvýšenie kapacity zapojených distribučných sústav, vďaka ktorým bude možné pripojiť ďalších 1500 MW nových OZE. Jedným z cieľov je zlepšiť odolnosť voči kybernetickým hrozbám a umožniť cezhraničnú spoluprácu distribučných sústav. Plánované investície majú zahŕňať aj výstavbu nových alebo modernizáciu už existujúcich prepojení medzi prenosovými a distribučnými sústavami, vrátane transformátorov a rozvodní, s možnosťou riadenia jalového výkonu. V rámci rozšírenia distribučných sústav sa počíta s vybudovaním vedení s optickým pripojením pre spoľahlivejšiu dodávku elektriny.
-
Brusel varuje Slovensko. Stále nepredložilo aktualizáciu NECP
14. 3. 2025Európska komisia upozornila päť krajín vrátane Slovenska, že stále nepredložili finálnu aktualizáciu národného energetického a klimatického plánu. Termín vypršal vlani v júni. V ďalšom kroku hrozí žaloba na európskom súde. Podľa nariadenia o riadení energetickej únie mali členské štáty do 30. júna 2024 predložiť Európskej komisii aktualizáciu strategického dokumentu v oblasti energetiky a klímy – integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Slovensko, ale ani Belgicko, Estónsko, Chorvátsko a Poľsko tak dosiaľ nespravili. Európska komisia preto v rámci konania o porušení právnych predpisov otvorila druhú fázu infringementu a v stredu 12. marca im zaslala tzv. odôvodnené stanovisko. Konania v tejto veci začala ešte v polovici novembra 2024, vtedy upozornila celkovo 13 meškajúcich štátov. Komisia zdôraznila, že aktualizované plány sú kľúčovým nástrojom na zaistenie toho, že členské krajiny stanovia konkrétne cestovné mapy na dosiahnutie dohodnutých cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie, znižovania spotreby energií a v ďalších súvisiacich oblastiach. Na ich základe navyše európska exekutíva vyhodnocuje, či štáty kolektívne smerujú do roku 2030 k naplneniu ambicióznych klimatických a energetických cieľov. Brusel ešte v decembri 2023 adresoval všetkým členským krajinám odporúčania na zlepšenie doručených návrhov aktualizácií. V rámci prebiehajúcich konaní Komisiu zatiaľ doručená komunikácia zo strany piatich krajín nepresvedčila a keďže jej stále neboli aktualizované plány zaslané, rozhodla sa prikročiť k odôvodneným stanoviskám. Krajiny teraz majú dva mesiace na nápravu a zaslanie energeticko-klimatických plánov v aktualizovanej podobe. Ak tak nespravia, môže ich Komisia zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Infringementy v energetike pribúdajú Ministerstvo hospodárstva v októbri 2024 spustilo medzirezortné pripomienkové konanie k aktualizácii NECP a uskutočnilo rozporové konania s pripomienkujúcimi subjektmi. Ani po takmer piatich mesiacoch však materiál stále nepredložilo na rokovanie vlády. Okrem tohto infrignementu však voči Slovensku stále prebieha konanie aj kvôli oneskoreniu transpozície vybraných článkov smernice 2024/2413 o podpore OZE a tiež čiastočnej transpozície staršej smernice 2018/2001 o podpore obnoviteľných zdrojov. Európska komisia navyše naďalej vedie konanie aj vo veci čiastočnej transpozície smernice 2019/944 o spoločných pravidlách na trhu s elektrinou.
-
Pripravujú sa na reštart tranzitu ruského plynu. SPP zakladá dcérsku firmu na Ukrajine
13. 3. 2025Od prvého apríla sa zásadne zvýšia dodávky plynu od Gazpromu na Slovensko. Štátny dodávateľ SPP v týchto dňoch začal proces zakladania dcérskej firmy na Ukrajine, ktorá sa bude zaoberať obchodovaním s prepravnými kapacitami plynu. Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu sa podľa očakávania zastavil 1. januára 2025 po tom, čo Ukrajina vyjadrila nezáujem predĺžiť zmluvu o preprave s ruskou spoločnosťou Gazprom Export. Slovensko sa tak, pokiaľ ide o potrubné dodávky z Ruska, po desaťročiach ocitlo na konci dostupného plynárenského reťazca. Tento fakt spôsobil finančné ťažkosti nielen slovenskému prepravcovi, spoločnosti Eustream, ale aj štátnemu dodávateľovi, Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP), ktorý obsluhuje kľúčovú časť odberateľov na Slovensku. Dodávky Gazpromu na Slovensku sa od prvého apríla zvýšia Pre spoľahlivé zásobovanie svojich zákazníkov v tomto roku musí SPP intenzívne využívať podzemné zásobníky. Zvyšok plynu prichádza primárne južnou cestou z Maďarska. Vedenie spoločnosti SPP ešte začiatkom februára informovalo, že ruský Gazprom čiastočne obnovil dodávky na Slovensko prostredníctvom plynovodu TurkStream. Napriek tomu, že nejde o významné objemy, od 1. apríla sa očakáva ich zdvojnásobenie, čo by malo upokojiť situáciu. Za najproblematickejšie úzke hrdlo trasy sa považuje kapacitne nedostačujúce prepojenie medzi Maďarskom a Srbskom. Tento plynovod je dlhodobo využitý na svoje maximum, z čoho vyplýva, že dodatočných objemov, ktoré SPP získava, sa najprv musel niekto vzdať. Hoci sa špekuluje, že ide o štátneho dodávateľa z Maďarska, táto informácia nebola potvrdená. „Gazprom Export nemá zakúpené prepravné kapacity na Slovensku cez novú prepravnú trasu. Stále sme odkázaní na spoluprácu aj s inými spoločnosťami, ktoré tie prepravné kapacity cez iné krajiny vlastnia. Túto spoluprácu sme pripravení od 1. apríla prehĺbiť,“ informoval na nedávnom podujatí HN Club obchodný riaditeľ SPP Michal Ľalík. Podľa neho rokovania smerujú k tomu, že objemy, ktoré dodáva Gazprom Export, by sa mali navýšiť na takú úroveň, ktorá postačí pre plynulé zásobovanie zákazníkov SPP. „Nebude to objem, ktorý sme dostávali vlani – to ani nie je technicky možné, keďže kapacity v smere z Maďarska sú obmedzené a zakontrahované, a to aj pre dodávky plynu, ktorý má pôvod v Maďarsku, resp. v Rumunsku, ale pôjde o objem, s ktorým dokážeme v pohode žiť.“ Čítajte ďalej: prečo sa SPP nevzdáva vízie obnovenia tranzitu z východu čo presne bude predmetom podnikania dcéry na Ukrajine
-
MH SR pripravuje adresnú energopomoc. Chce veľké množstvo údajov
12. 3. 2025Vláda schválila nový zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Rezort hospodárstva urýchlene potrebuje získať dáta z registrov verejných orgánov, od energetikov, teplárov, vodárov, správcov bytových domov a z iných informačných systémov. Ministerstvo hospodárstva predpokladá, že v priebehu roka 2026, resp. v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude tzv. energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou. Od roku 2023 totiž v reakcii na rast trhových cien elektriny, plynu a tepla vláda pristúpila k plošnému zastropovaniu cien energií pre širokú škálu odberateľov, t. j. nielen pre všetky domácnosti, ale tiež napríklad pre prevádzkovateľov sociálnych služieb, detských domovov či bytovky s nájomnými bytmi. Výška plošnej pomoci podľa zverejnených údajov dosiahla miliardy eur a negatívne ovplyvňuje štátny rozpočet. MH SR na dnešné rokovanie vlády predložilo návrh nového zákona, na základe ktorého má zo širokého spektra informačných systémov získať údaje potrebné pre budúce poskytovanie adresnej energopomoci. Ministerstvo samo priznáva, že verejnosť sa na tvorbe návrhu tohto zákona nezúčastňovala. Vláda návrh schválila s pripomienkou a odobrila aj skrátený legislatívny proces odobrila. Zákon má začať platiť hneď po vyhlásení v zbierke zákonov. „Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom , ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ uviedlo ministerstvo v odôvodnení návrhu zákona. Nový zákon má vytvoriť „základ pre vyhodnocovanie miery ohrozenia jednotlivých domácností v Slovenskej republike energetickou chudobou a identifikovanie tých domácností, ktoré budú prijímateľmi adresnej energopomoci“. Práve nedostatok relevantných údajov a neochota zdieľať citlivé osobné dáta zo strany verejných aj súkromných subjektov bol jednou z dlhodobých prekážok pre nastavenie adresného riešenia problematiky energetickej chudoby. Dosiaľ najkomplexnejšia štúdia mapujúca riziko ohrozenia energetickou chudobou vypracovaná na Slovenskej akadémii vied vznikla v úzkej spolupráci s veľkými dodávateľmi energií a distribútormi elektriny a na základe čiastkových zverejnených socio-ekonomických údajov. Dátový moloch Údaje chce ministerstvo zbierať o domácnostiach, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny a plynu, konečnými spotrebiteľmi vody a konečnými spotrebiteľmi tepla zo systému centralizovaného zásobovania teplom. Údaje má na žiadosť ministerstva poskytovať bezodplatne široká skupina verejných subjektov aj právnických osôb.
-
Trh s tepelnými čerpadlami na Slovensku stále rastie
10. 3. 2025V minulom roku sa na Slovensku inštalovalo rekordných 14,5 tisíc tepelných čerpadiel. Najväčší záujem bol podľa dát Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá o technológiu vzduch-vzduch, ktorej predal vzrástol medziročne o viac než 310 %. Popularita tepelných čerpadiel u nás má rastúci trend. Podľa údajov Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá dosiahol ich predaj v roku 2024 rekordnú úroveň – predalo sa 14515 zariadení, z čoho 7362 inštalácií tvorila technológia vzduch-vzduch. Miernu stagnáciu vlani zaznamenali tepelé čerpadlá typu vzduch-voda so 7018 inštaláciami. V niektorých vykurovacích systémoch má inštalácia tepelného čerpadla technické aj ekonomické opodstatnenie, zatiaľ čo v iných môže byť jeho náhrada za existujúcu technológiu komplikovaná. V porovnaní s plynovým alebo elektrickým kotlom ide o technologicky náročnejšie zariadenie, čo sa prirodzene odráža aj vo vyšších počiatočných nákladoch. Kľúčovým faktorom je návratnosť investície.
-
Česi riešia mariče elektriny legislatívne, ÚRSO upozornením
6. 3. 2025Do pozornosti ÚRSO sa dostali mariče elektriny, ktoré úrad spája s chaotickou výstavbou OZE. V Čechách už po vzore Nemecka navrhli zmenu legislatívy vo vzťahu k poskytovaniu podporných služieb a služieb flexibility týmito zariadeniami. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nedávno informoval, že v poslednom čase zaznamenal viacero otázok ohľadom tzv. maričov elektriny. Tieto zariadenia sú navrhnuté na spotrebovanie prebytočnej elektrickej energie v sústave tým, že ju premieňajú na teplo, ktoré sa následne vypúšťa do okolitého prostredia bez ďalšieho využitia. Pre zjednodušenie bývajú prirovnávané k veľkým fénom na vlasy. V poslednej dobe sa využívajú najmä v situáciách, keď v rámci vnútorného európskeho trhu výroba elektriny z variabilných obnoviteľných zdrojov prevyšuje aktuálnu spotrebu, čo môže potenciálne viesť k destabilizácii sústavy. České distribučné spoločnosti v ostatných mesiacoch zaznamenali prudký nárast žiadostí o pripojenie maričov. Na základe upozornení sa preto ministerstvo priemyslu a obchodu rozhodlo riešiť situáciu legislatívne. Neefektívne plytvanie Pôvodne sa takéto zariadenia využívali napríklad pri testovaní turbín, vďaka čomu sa elektrárne v rámci skúšobnej prevádzky nemuseli pripájať do sústavy, alebo pri preverovaní stability záložného zdroja. Okrem priemyslu či energetiky sa využívajú aj v rámci dátových centier, na testovanie leteckých či vojenských systémov. Oproti batériovým úložiskám sú jednoduchšie a lacnejšie a návratnosť investície je oveľa rýchlejšia. Využívanie maričov elektriny nie je nijako špeciálne regulované a ich atraktivitu zvyšuje možnosť poskytovania podporných služieb pre prenosovú sústavu. T. j. prevádzkovatelia takýchto zariadení dostanú zaplatené za okamžité spotrebovanie, resp. marenie elektriny. Svojím pripojením pritom zariadenia môžu blokovať kapacitu pre nové výrobné zdroje, batériové systémy alebo premenu na iné formy energie, čo zvyšuje náklady na rozvoj sústavy.
-
Centrálne nákupy energií by mohli štátu ušetriť milióny eur
5. 3. 2025Samosprávy a ústredné orgány štátnej správy ročne vynakladajú stovky miliónov eur na energie, pričom ich často nakupujú individuálne za vyššie ceny. Analýza Útvaru hodnoty za peniaze ukazuje, že centralizovaným obstarávaním a spájaním nákupov dodávok energií do väčších celkov by mohol štát ušetriť milióny eur ročne. Za kľúčové označujú analytici aj kvalitné nastavenie verejných obstarávaní. Viac ako polovica ústredných orgánov štátnej správy na Slovensku nakupuje dodávky elektriny a zemného plynu individuálne, pričom samostatne ich obstarávajú aj samosprávy. Tento spôsob vedie podľa výsledkov analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR k vyšším nákladom, keďže energie sú nakupované v menších objemoch a často podľa cenníkov dodávateľov, namiesto výhodnejších individuálnych dohôd. Centrálne obstarávania energií pre viaceré organizácie sú dnes realizované len v niektorých inštitúciách. Napr. v Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorý zabezpečuje dodávky energie pre väznice, alebo na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré zastrešuje energie pre súdy. Korelácia medzi obstarávaným objemom a jednotkovými cenami Vládni analytici upozorňujú, že nákup väčších objemov energií spravidla znamená nižšiu jednotkovú cenu. Veľké kontrakty sú pre dodávateľov vo všeobecnosti atraktívnejšie, môžu im prinášať vyššie zisky a zároveň rozložiť fixné nákladov na väčší objem energií, ako je napr. administratíva, na väčší objem nákupu. Nakupovanie energií vo veľkých objemoch zároveň zlepšuje vyjednávaciu pozíciu obstarávateľa a umožňuje dohodnúť nižšie jednotkové ceny. Predmetom analýzy bolo 120 zmlúv, vrátane 12 centrálnych obstarávaní, ktoré boli uzavreté v priebehu roka 2020, teda ešte pred krízou. Pri elektrine bola cena silovej komodity v roku 2021 pri veľkých obstarávaniach o 14 % nižšia než pri malých nákupoch. Pri dodávke plynu bol rozdiel výraznejší – jednotková cena pri veľkých obstarávaniach bola nižšia o 23 %.
-
Analýza: Ako ovplyvňuje teplota dennú spotrebu plynu v Európe?
3. 3. 2025Teplota výrazne ovplyvňuje spotrebu zemného plynu v Európe, najmä pri vykurovaní budov. Po geopolitických krízach v ostatných rokoch sa cena plynu zvýšila, čo ovplyvnilo aj dopyt. Analýza výskumníkov REKK Foundation skúma vzťah medzi teplotou a spotrebou plynu v období 2021 - 2024 a zároveň predpovedá spotrebu v prvom kvartáli roku 2025, vrátane využitia skladovacích kapacít. Spotreba zemného plynu súvisiaca s vykurovaním budov je vysoko závislá od teploty. Väčšina budov v Európe je vykurovaná práve plynom, ktorý bol ešte začiatkom 21. storočia stabilným a lacným palivom. Vojna Ruska na Ukrajine a obmedzenie potrubných dodávok ruského plynu do Európy, spolu s výbuchom plynovodu Nord Stream 2 a ďalšími geopolitickými udalosťami, vytvorili energetickú krízu v rokoch 2021 - 2023. To viedlo k bezprecedentnému rastu cien plynu, predtým relatívne lacného a dostupného paliva. Následne, medzi rokmi 2021 a 2022, cena zemného plynu pre koncových odberateľov v Európe vzrástla o 40 %, čo spôsobilo rýchlu reakciu v oblasti dopytu po tejto komodite1. Aj keď je kríza podrobne zdokumentovaná v médiách a akademických článkoch, neexistuje podrobná analýza vzťahu medzi dopytom po zemnom plyne a teplotou za obdobie rokov 2021 - 2024. Analýza inštitútu REKK Foundation preto poskytuje hodnotenie vzťahu medzi dopytom a teplotou v rámci krajín EÚ 27 a zároveň naznačuje, ako by sa mohla spotreba plynu vyvíjať v prvom štvrťroku 2025.
-
Dostatok prenosových kapacít? Kde sú úzke miesta elektrizačnej sústavy
27. 2. 2025Cezhraničný obchod s elektrinou v Európe čelí viacerým výzvam, pričom kľúčovým parametrom je dostupnosť prenosových kapacít. Európska legislatíva vyžaduje, aby minimálne 70 % z tejto kapacity bolo dostupných pre trh, no nie všetky krajiny toto kritérium spĺňajú. Ako je na tom spoločnosť SEPS? Nárast obnoviteľných zdrojov, decentralizácia, zvyšujúce sa nároky na flexibilitu alebo digitalizáciu. Hoci prevádzkovatelia prenosových sústav v členských krajinách EÚ masívne investujú do modernizácie infraštruktúry, jednotný európsky trh s elektrinou momentálne čelí v kontexte prenosových kapacít viacerým výzvam. Časť prenosovej kapacity musí byť za každých okolností k dispozícii na obchodovanie medzi jednotlivými zónami. Cezhraničné výmeny nesmú byť diskriminované Na sledovanie tohto parametra slúži ukazovateľ MACZT (Margin Available for Cross-Zonal Trade). Ten určuje veľkosť prenosovej kapacity kritického prvku, resp. kritického prvku s kontingenciou, ktorá je dostupná pre cezhraničné obchodovanie s elektrinou. EÚ v legislatívnom balík "Čistá energia pre všetkých Európanov" stanovila minimálnu hodnotu MACZT na 70 % dostupnej kapacity. Regulačný úrad v členských štátoch však môže prevádzkovateľovi udeliť dočasnú výnimku z tejto požiadavky. Mnohé štáty stanovené kritérium nespĺňajú práve kvôli úzkym miestam v sústave a vysokému využitiu kapacity pre vnútroštátne toky elektriny. Ako je na tom Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS)? Čítajte ďalej: kritické miesta v elektrizačnej sústave SR výnimky ÚRSO pre SEPS (2020 – 2025) opatrenia na zvýšenie ukazovateľa MACZT
-
EK predstavila plány na oživenie priemyslu aj zníženie cien energií
26. 2. 2025Dlho očakávaná dohoda pre čistý priemysel a nadväzujúci akčný plán pre dostupné energie dnes uzreli svetlo sveta. V sektore energetiky sa chce Európska komisia zamerať na zmluvy PPA či využívanie flexibility, upraviť nariadenie o skladovaní plynu a ešte viac urýchliť povoľovanie projektov OZE, súvisiacich vedení a zariadení na skladovanie elektriny. Aké kroky si Brusel naplánoval? Európska komisia chce oživiť domáci priemysel bez obetovania svojich klimatických ambícií. Práve technológie potrebné pre zelený rast sú v centre pozornosti európskej exekutívy. Samotná Komisia dnešný návrh označila ako „odvážny biznis plán na podporu konkurencieschopnosti a odolnosti priemyslu“. Motormi európskeho priemyslu majú byť: nižšie náklady na energie, s čím súvisí nový, dnes predstavený akčný plán pre dostupný energiu, podpora dopytu po čistých produktoch, k čomu ma pomôcť pripravovaná revízia rámca verejného obstarávania a nové dobrovoľné schémy pre označovanie produktov financovanie zelenej tranzície, čomu má napomôcť zjednodušenie a zrýchlenie pravidiel štátnej pomoci pre nasadzovanie OZE, dekarbonizačné investície výrobu zelených technológií, ale tiež vytvorenie novej banky pre priemyselnú dekarbonizáciu naviazanú na Inovačný fond (spustenie sa predpokladá v 2. kvartáli 2026) či nové finančné nástroje európskej investičnej banky obehovosť a prístup k materiálom, s čím súvisí spustenie mechanizmu na agregovanie dopytu európskych firiem po kritických surovinách a vytvorenie nového centra EÚ pre kritické materiály a tiež príprava novej legislatívy zameranej na obehovú ekonomiku aktivity na globálnej úrovni, najmä spustenie partnerstiev pre čistý obchod a investície, ako aj zjednodušenie mechanizmu zavádzajúceho uhlíkové clo (CBAM) prístup k vyškolenej pracovnej sile, k čomu má prispieť aj program Erasmus+ Plán s názvom Clean Industrial Deal (CID) sa sústreďuje na dva sektory – energeticky náročný priemysel a zelené technológie. Dôležitým prvkom je tiež obehovosť s cieľom maximalizovať využitie limitovaných zdrojov a znížiť nadmernú závislosť na tretích krajinách ako dodávateľoch nerastných surovín. V marci chce Komisia predstaviť akčný plán pre automobilový priemysel a na jar tiež akčný plán pre oceľ a kovy. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen uviedla: „Dopyt po čistých produktoch sa spomalil a niektoré investície sa presunuli do iných regiónov. Vieme, že európske firmy čelia mnohým prekážkam od vysokých cien energií po nadmernú regulačnú záťaž.“ PPA zmluvy a povinnosti pre skladovanie plynu
-
Je riešením revízia cenového stropu? Európska bitka o plyn pokračuje
25. 2. 2025V EÚ sa opäť opatrne diskutuje o možnom zastropovaní cien zemného plynu. Pomohlo by prijatie upraveného nariadenia predchádzať krízovým situáciám alebo by išlo o zásah do princípov voľného trhu, ktorý by negatívne ovplyvnil možnosti importu skvapalneného plynu do Európy? Situácia na európskom veľkoobchodnom trhu so zemným plynom zostáva mimoriadne volatilná. Tejto téme sme sa minulý týždeň venovali v rozhovore s analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX, ktorého časť si môžete vypočuť ako podcast. Na úrovni EÚ sa v tejto súvislosti opätovne otvára diskusia o možnom znovuzavedení cenového stropu na plyn. Riešenie formou cenového stropu bolo prijaté ako reakcia na ruskú agresiu na Ukrajine a následnú energetickú krízu. Mechanizmus zavedený vo februári 2023 bol odpoveďou na extrémne vysoké ceny plynu v lete 2022, keď na referenčnej holandskej burze TTF cena dosiahla až 300 EUR/MWh. Dynamický cenový strop sa mal aktivovať v prípade, že cena forwardových kontraktov na TTF prekročí počas troch dní hranicu 180 EUR/MWh. Zároveň musela byť cena plynu minimálne o 35 EUR/MWh vyššia ako referenčná hodnota, ktorá sa vypočítavala na základe aktuálnej ceny LNG. Hoci bol mechanizmus v platnosti dva roky, jeho účinnosť sa skončila koncom januára tohto roka. V praxi k jeho aktivácii nikdy nedošlo, keďže ceny plynu medzičasom výrazne klesli. V súčasnosti Európa pokrýva zhruba tretinu svojho dopytu prostredníctvom LNG. V kontexte budúcnosti je náročné odhadnúť podiel zazmluvneného LNG pre zákazníkov v Európe vo vzťahu k budúcemu dopytu. Dôvodom je trhová neistota aj komplexnosť LNG kontraktov. Väčšina zákazníkov z EÚ si zabezpečila iba zlomok objemov LNG, napr. v porovnaní s Áziou. Hoci medzi členskými štátmi EÚ zatiaľ neexistuje konsenzus, ak by Brusel opätovne zaviedol určitú formu cenového stropu, aké dôsledky by takéto opatrenie prinieslo?
-
Výroba aj spotreba elektriny na Slovensku medziročne stúpli
21. 2. 2025Na Slovensku sa v roku 2024 vyrobilo viac než 30 TWh elektriny. Spotrebovalo sa 27,3 TWh, čím sa potvrdila exportná bilancia našej elektrizačnej sústavy po spustení tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V roku 2024 bolo podľa predbežných údajov spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v elektrárňach na Slovensku vyrobených takmer 30,3 TWh elektriny. Najviac elektriny (až 3,1 TWh) sa vyprodukovalo v januári, najmenej (2,05 TWh) v priebehu júna. V tom čase prebiehala prvá generálna odstávka nového, tretieho bloku atómovej elektrárne Mochovce. Oproti predošlému roku 2023 sa zaznamenal medziročný rast výroby elektriny asi o 1 % a rast spotreby elektriny približne o 3 %. Samotné Slovenské elektrárne v roku 2024 vyrobili 20 787 GWh elektriny - viac sa dočítate tu.
-
Ján Pišta: Trh s plynom zažíva turbulencie. Cenami hýbu geopolitika, rastie vplyv investičných fondov
19. 2. 2025Prečo v posledných rokoch rastie vplyv špekulatívneho kapitálu na európskom trhu s plynom? S analytikom Jánom Pištom sme sa rozprávali aj aktuálnych trendoch na trhu, slabnúcom vplyve Gazpromu na európsku cenotvorbu i probléme nedostatku disponibilných výrobných kapacít v Európe. Dianie na európskom trhu so zemným plynom je mimoriadne turbulentné. Začiatkom minulého týždňa stúpla cena na holandskej virtuálnej platforme TTF na svoje dvojročné maximum. Produkt s dodávkou na nasledujúci mesiac najprv vyskočil k úrovni 60 EUR/MWh, avšak už o niekoľko dní neskôr sa obchodoval za menej než 50 EUR/MWh. O hlavných dôvodoch týchto výrazných cenových pohybov, ale aj širšom trhovom kontexte, sme sa rozprávali s analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX. Faktory, ktoré mali ceny tlačiť nahor Za bežných okolností by fundamentálne faktory naznačovali rast cien, nie ich pokles. Chladnejšie počasie v Európe v kombinácii s nedostatočnou produkciou veterných a vodných elektrárn viedli k intenzívnejšiemu čerpaniu plynu zo zásobníkov. K tomu sa pridal aj rastúci ukrajinský dopyt, ktorý vyvolali ruské útoky na plynárenskú infraštruktúuru a ochromená domáca ťažba. „Toto všetko sú faktory, ktoré by za normálnych podmienok tlačili ceny nahor." Nástup špekulantov: Od emisných kvót k plynu Podľa analytika boli hlavným impulzom geopolitické udalosti. Najväčší vplyv malo zahájenie rokovaní medzi USA a Ruskom o možnom ukončení vojny na Ukrajine v kombinácii s tlakom niektorých krajín EÚ na zjemnenie prísnych cieľov v oblasti skladovania plynu. Členské štáty sú povinné do 1. novembra každého roka naplniť svoje zásobníky na 90 %, čo vytváralo tlak na burzové ceny plynu s dodávkou v letných mesiacoch. Keď zohľadníme fundamentálne faktory, k takýmto prudkým pohybom by dochádzať nemalo, upozornil. „Svedčí to skôr o tom, že už aj v zemnom plyne je investovaného množstvo špekulatívneho kapitálu, ktorý vlastnia investičné fondy. Okrem iného aj zo Spojených štátov amerických." Investičné fondy a ich vplyv na trh Investičné fondy reagujú obzvlášť citlivo na politické udalosti globálnych rozmerov. "Keďže stavili na to, že plynu bude nedostatok a jeho cena bude rásť, nakupovali ho vo veľkom a navyšovali svoje dlhé pozície," vysvetlil Pišta. "Následne sa začalo hovoriť o možnom dosiahnutí mieru na Ukrajine, čo by mohlo znamenať obnovenie tranzitu ruského plynu do Európy a možné uvoľnenie sankcií na ruský LNG, uhlie a ropu." Dôsledkom bol masívny výpredaj investičných fondov. Ak by na úrovni EÚ došlo k uvoľneniu skladovacej povinnosti, dopyt po zemnom plyne v letnom období by mohol klesnúť, čo by pre špekulantov znamenalo nižší zisk. „Keďže cena plynu bola vyhnaná vysoko, rozhodli sa vybrať svoje zisky skôr, čo spôsobilo prudký pokles cien," dodal Ján Pišta. Neistota na trhu bude pokračovať Prudké cenové pohyby na európskom trhu nie sú v posledných piatich rokoch ničím výnimočným. Ak bude politická neistota naďalej pretrvávať, citlivosť investičných fondov na globálne udalosti len tak nevymizne. „Pokiaľ sa svet nevráti do stabilnejšieho stavu, v akom bol pred rokom 2020, musíme sa pripraviť na podobné prudké pohyby cien aj v budúcnosti." V ďalšej epizóde podcastu, ktorého hosťom bol Ján Pišta, sa okrem iného dozviete: Ako silný je dnes cenotvorný vplyv Gazpromu na veľkoobchodný trh v EÚ? Predstavuje LNG pre SPP vhodnú komoditu alebo ide o prechodné riešenie? Ako by mala Európa nahradiť úbytok disponibilných výrobných kapacít? Vízia paroplynu: Je racionálne postaviť energetiku na importovanom palive? Motivuje súčasný systém EU ETS znižovať emisie skleníkových plynov? Vypočujte si podcast ENERGOKLUB® na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu. Apple podcasts | Spotify Rozšírenú VIDEO verziu diskusie s Jánom Pištom si môžete pozrieť v členskej sekcii platformy ENERGOKLUB®. K dispozícii na stiahnutie je aj prezentácia zástupcu JPX.
-
Plán obnovy: Rezort hospodárstva rozdal dotácie na výrobu zeleného vodíka
18. 2. 2025Z Plánu obnovy bolo podporených päť slovenských projektov na výstavbu elektrolyzérov, ktoré musia byť pripojené do sústavy a využívať elektrinu z OZE. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v máji roku 2024 vyhlásilo výzvu na podporu výstavby zariadení na výrobu vodíka elektrolýzou využitím obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a na jeho uskladnenie. Oproti pôvodnému harmonogramu išlo o niekoľkomesačný sklz. Žiadatelia mali možnosť prihlásiť svoje projekt najneskôr do 30. júla 2024. K vyhodnoteniu výzvy, ktorej celková alokácia predstavovala 13,56 milióna eur, došlo po viac než pol roku od uzávierky. Všetky projekty je potrebné ukončiť do konca marca 2026 Maximálna intenzita pomoci pre úspešný projekt bola stanovená vo výške 70 % z celkových oprávnených výdavkov. Podmienky výzvy určujú, že na výrobu vodíka sa má použiť výlučne zelená elektrina, teda taká, ktorá spĺňa pravidlá, na základe ktorých ju možno započítať ako elektrinu z OZE. Inštalovaný výkon elektrolyzérov zároveň musí byť rovný, alebo väčší ako 0,05 MW. Zariadenie musí byť pripojené buď priamo alebo cez transformátor do regionálnej či miestne distribučnej sústavy, prípadne do prenosovej sústavy. Zmluvu o pripojení je úspešný žiadateľ povinný predložiť najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti zmluvy s MH SR.
-
SAPI Energy Conference 2025 o energetike budúcnosti
17. 2. 2025(PR správa) Energetický sektor prechádza zásadnými zmenami a je dôležité byť tam, kde sa formujú jeho ďalšie smerovania. SAPI Energy Conference 2025, ktorá sa uskutoční 21. – 22. mája 2025 v Hoteli Senec, prinesie diskusie o najaktuálnejších výzvach v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej bezpečnosti a modernizácie infraštruktúry. Podujatie organizované SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky sa za posledných pätnásť rokov zaradilo medzi najvýznamnejšie konferencie v oblasti udržateľnej energetiky v strednej Európe. Aj aktuálny ročník spojí popredných odborníkov z priemyslu, akademickej sféry, štátnej správy a samospráv, aby spoločne diskutovali o trendoch a riešeniach, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť energetiky na Slovensku. Konferencia sa bude venovať pripravenosti Slovenska na vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie, modernej energetike a technologickým inováciám, dekarbonizácii priemyslu, možnostiam efektívneho využívania batériových úložísk a iných foriem flexibility pre stabilizáciu siete, rozvoju čistej energie v samosprávach či predaj či zdieľaniu zelenej elektriny. Vystúpia a diskutovať budú renomovaní experti z domova aj zahraničia, ktorí ovplyvňujú vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej transformácie. Medzi hlavnými rečníkmi bude Lívia Vašáková zo Západoslovenskej energetiky, Tomáš Šimovič zo Slovenských elektrární, Jan Fousek z AKU-BAT CZ a Solární asociace, Karol Kósa zo SEPS, Peter Baláž z Huawei Technologies, Juraj Kubica z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ivan Stranovský zo Slovnaftu a Jana Osadská z Pražskej plynárenskej. Okrem nich sa na pódiu predstavia aj ďalší experti z energetických firiem, právnici a zástupcovia inovatívnych spoločností, ktorí prinesú praktické príklady a reálne riešenia pre budúcnosť slovenskej energetiky. SAPI Energy Conference 2025 však nebude len o odborných prednáškach a diskusiách. Veľký dôraz kladú organizátori aj na možnosti networkingových stretnutí, kde sa účastníci môžu osobne spojiť so zástupcami firiem, investormi a partnermi pre budúce projekty. Príjemnú atmosféru konferencie podčiarkne aj večerný program, ktorého hlavným programom bude vystúpenie kapely Heľenine oči. Účasť na konferencii je skvelou príležitosťou pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť energetiky na Slovensku a chcú byť súčasťou diskusie o smerovaní sektora ale aj pre tých, ktorí hľadajú informácie o sektore či dôležité kontakty. Do 28. februára 2025 môžete navyše využiť zvýhodnené vstupné v rámci ponuky Early Bird. Viac informácií a registráciu nájdete na www.sapiconference.sk. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Návrat do normálu? Prečo Európa nemá dostatok výrobných zdrojov
14. 2. 2025V Európe absentuje dlhodobá stratégia rozvoja nových zdrojov, čo vedie k nedostatku výrobných kapacít a nejasným cenovým signálom na trhu. Má energetika šancu fungovať efektívne aj bez jasného plánovania? A je presun kompetencií na úroveň EÚ riešením alebo utópiou? Aj o týchto otázkach diskutovali odborníci v obchodnom paneli na nedávnej konferencii SPX. Hoci sa situácia v elektroenergetike na prvý pohľad stabilizuje, energetická kríza nie je zažehnaná. Napriek tomu, že ceny na veľkoobchodných trhoch výrazne klesli oproti krízových hodnotám, problém pretrváva v oblasti dopytu. Európa čelí nedostatku výrobných zdrojov - problému, ktorý bude čoraz viac vypuklejší. Dopyt po elektrine bude podľa Michala Dubeňa, člena predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE), postupne rásť, ale jeho stimulom nemusí byť nevyhnutne ekonomické oživenie. Napríklad rozvoj dátových centier, ktoré sú energeticky náročné, sa bude diať bez ohľadu na hospodársky vývoj. Kým elektrina má potenciál na obnovenie dopytu, situácia pri zemnom plyne je zložitejšia. Predpokladá sa, že k návratu na predkrízové hodnoty spotreby prispejú primárne paroplynové elektrárne, ktoré by mohli pomôcť preklenúť kritické obdobie nedostatku elektriny a je ich možné postaviť v horizonte niekoľkých rokov. Problémom však je, že výstavba nových zdrojov v súčasnosti nie je ekonomicky rentabilná, zdôraznil Dubeň. Absencia dlhodobej stratégia rozvoja energetických zdrojov
-
Energetická legislatíva prejde významnými zmenami
12. 2. 2025Rezort hospodárstva chce v rámci novely zákona o energetike posilniť práva účastníkov zdieľania elektriny a zaviesť tzv. flexibilné pripojenie do sústavy, čím sa má podporiť rozvoj OZE. Nové investície do jadrových elektrární sa budú môcť financovať cez dlhodobú zmluvu o vyrovnávacom režime a to dokonca z uvoľnených zdrojov z podpory OZE v rámci TPS. Aké hlavné legislatívne zmeny ministerstvo chystá? Transpozícia hneď niekoľkých európskych smerníc, ktorú pripravilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, sa dotkne takmer všetkých zákonov upravujúcich sektor energetiky (zákon o energetike, regulácii, obnoviteľných zdrojoch energie, tepelnej energetike) a tiež legislatívy týkajúcej sa práv spotrebiteľov pri riešení alternatívnych sporov a banského zákona. Rezort hospodárstva ich chce už o pár týždňov predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Aktuálne, do 25. februára 2025, zbiera posledné podnety od zainteresovanej verejnosti. V nasledujúcom článku sme sa bližšie pozreli na novely zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach, ktorých návrhy máme k dispozícii. Novela zákona o energetike - účastníci trhu