-
Názor: Na Slovensku batériové úložiská plávajú proti prúdu. Dáta však hovoria jasne
17. 12. 2025Batériové úložiská sú v mnohých európskych krajinách prirodzenou súčasťou riadenia elektrizačnej sústavy. Slovensko by podľa Andrey Strakovej Fedorkovej, predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie, nemalo v tomto trende stáť bokom. Na Slovensku sa však ich využitie v podporných službách zastavilo, hoci dostupné dáta ukazujú, že pri správnej regulácii môžu znižovať náklady a zvyšovať stabilitu siete Na Slovensku v súčasnosti platí stop stav na poskytovanie podporných služieb sekundárnej regulácie aFRR zo samostatne stojacich batériových úložísk (BESS). Kým u nás sa ich využitie obmedzuje, v zahraničí sú BESS bežnou súčasťou energetickej flexibility a cez európsku platformu Picasso môžu dokonca poskytovať regulačnú elektrinu aj pre Slovensko – napríklad z Českej republiky. Vyjadrenia niektorých predstaviteľov slovenskej energetiky, podľa ktorých batériové úložiská ohrozujú stabilitu sústavy, však nie sú v súlade s dostupnými dátami. Prestížna analytická spoločnosť Neon Energy, ktorá pripravuje štúdie aj pre nemecké Ministerstvo hospodárstva, publikovala rozsiahlu analýzu „Grid utility of large-scale batteries“. (viac na: www.neon.energy/netzdienlichkeit-großbatterien). Štúdia potvrdzuje, že veľkokapacitné batériové úložiská: odľahčujú aj zaťažujú sieť približne v pomere 20 % počas každej štvrťhodiny, znižujú náklady na riadenie sústavy, majú jednoznačne pozitívny systémový prínos pri správnej regulácii. Príkladom je severné Nemecko, kde BESS znižujú redispečingové náklady až o 44 eur/kW, čo znamená, že 1 MW úložiska prináša ročnú úsporu približne 44 000 eur. Tieto výsledky jasne ukazujú, že tvrdenia o škodlivosti batériových úložísk nie sú podložené dátami. Naopak – BESS predstavujú dôležitý a nevyužitý potenciál pre stabilitu sústavy aj na Slovensku. Autor: Andrea Straková FedorkováMá 18 rokov praxe v oblasti výskumu, vývoja a komerčnej aplikácií batérií. Pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako docentka na Katedre fyzikálnej chémie Prírodovedeckej fakulty. Vo funkcii predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie je od roku 2023.
-
Prečo zaostávame v oblasti zdieľania elektriny? Chýbajú stimuly, IMS a osveta, ukazuje analýza
15. 12. 2025Komunitná energetika sa udomácňuje aj na Slovensku, no otázkou zostáva, či je jej tempo v porovnaní s okolitými krajinami dostatočné. ÚRSO vypracoval komparatívnu analýzu, ktorá identifikuje hlavné dôvody, prečo Slovensko zaostáva v oblasti zdieľania elektriny za európskymi lídrami, a pomenúva kroky potrebné na zvrátenie tohto trendu. Zdieľanie elektriny vyrobenej z OZE patrí medzi kľúčové nástroje modernej energetiky. V čase rastúcej decentralizácie výroby umožňuje lepšie využitie lokálnych zdrojov, znižovanie účtov za elektrinu a zapojenie domácností, obcí aj firiem do aktívnej úlohy na trhu. Ako funguje zdieľanie elektriny v SR Tunajšia legislatíva umožňuje zdieľať elektrinu aktívnym odberateľom, energetickým spoločenstvám a komunitám vyrábajúcim energiu z OZE. Podmienkou je registrácia v rámci Energetického dátového centra (EDC), ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť OKTE. Po založení skupiny zdieľania si zákazník volí preferovanú metódu alokácie – prioritnú, statickú alebo dynamickú, prípadne ich kombináciu. Do zdieľania sa zapájajú domácnosti, bytové domy, podniky aj samosprávy. Časť dodávateľov zároveň ponúka vlastné komerčné riešenia mimo systému EDC. Hoci objem zdieľanej elektriny postupne rastie, analýza ÚRSO upozorňuje, že jeho potenciál je výrazne vyšší, než ukazujú aktuálne čísla. Sporná vyhláška a reakcia trhu Začiatkom roka vstúpila do účinnosti novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá vyvolala výraznú diskusiu. Regulátor v nej upravil pravidlá zdieľania tak, že za všetky odberné a odovzdávacie miesta v jednej skupine zdieľania musí niesť zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania, čo v praxi znamená nutnosť mať rovnakého dodávateľa elektriny. Táto zmena vyvolala rozruch medzi účastníkmi trhu. Asociácia SAPI aj viacerí dodávatelia upozorňovali na možný nesúlad so smernicou EÚ, ktorá garantuje právo odberateľa slobodne si zvoliť dodávateľa bez diskriminácie a neprimeraných prekážok. Podľa viacerých analytikov sporná úprava dočasne pribrzdila rozvoj trhu so zdieľaním elektriny. Zmenu má priniesť primárna legislatíva, ktorá je nadradená vyhláškam regulátora. Od 1. januára 2026 nadobudne účinnosť novela zákona o energetike, ktorá vracia podmienky zdieľania elektriny do pôvodnej podoby. Funkčný základ nestačí: prečo trh váha Hoci Slovensko je technicky pripravené na väčší rozmach zdieľania elektriny, jeho reálne využitie zaostáva za mnohými krajina EÚ. Trh zatiaľ váha najmä pre nedostatok ekonomických stimulov, zložitejšie pravidlá a nízku mieru dôvery zo strany účastníkov trhu. Analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá porovnáva krajiny V4 a vybrané štáty západnej Európy, ukazuje, že Slovensko si vytvorilo funkčný technický aj legislatívny základ. V porovnaní s Rakúskom, Nemeckom, prípadne Talianskom ale zatiaľ nedokázala premeniť tento rámec na masovejší a ekonomicky atraktívny model. „SR má vytvorený funkčný rámec pre zdieľanie elektriny, jeho praktické využívanie je však zatiaľ limitované ekonomickými a administratívnymi faktormi,“ konštatuje ÚRSO v zverejnenej analýze.
-
Urýchlenie povoľovacích procesov „nemá gazdu“
10. 12. 2025Samotnej výstavbe prvkov elektrizačnej sústavy predchádzajú dlhé roky povoľovacích konaní. Akcelerácii procesov bránia podľa distribútorov dve hlavné prekážky – rezortizmus a nesúhlas lokálnych obyvateľov. Aj keď sa už pred 20 rokmi hovorilo, že problémom budovania energetických sústav v Európe sú zdĺhavé povoľovacie procesy, aj dnes táto bariéra stále pretrváva. „Ak sa v tomto nerozhýbe Európska komisia a európska legislatíva, budeme mať problém budovať sústavu tak, aby sme splnili všetky požiadavky,“ upozornil na nedávnej konferencii SPX v Podbanskom Vladislav Jurík zo spoločnosti Stredoslovenská distribučná. Nie je však nutné čakať len na kroky EÚ. Opatrenia sú totiž primárne v rukách štátov. Poradca predstavenstva Východoslovenskej distribučnej a Západoslovenskej distribučnej Jaroslav Hrušč pripomenul, že keď sa pre niekoľkými rokmi distribútori usilovali riešiť problém pripájania komerčných obnoviteľných zdrojov energie do sústavy, ako jeden z liekov navrhli zrýchlenie povoľovacích procesov. „Všetci pritakali. Ale máme roztrieštenú politickú štruktúru, roztrieštené vlastníctva ministerstiev a tém. Vlastníci tém sa nemusia zhodnúť, majú vlastné záujmy, smerovanie. Nejde pritom len o budovanie distribučnej sústavy, ale o všetku výstavbu.“ Na štátnej úrovni podľa neho chýba vízia a tiež priorizácia. „Napokon chýba gazda produktu, ktorý by sa toho chytil skrz všetky ministerstvá, aby ich dal dokopy a dotiahol legislatívu do zdarného konca,“ poznamenal Hrušč.
-
Získali prioritný štatút EÚ. Slovenské distribučky sú súčasťou nového smart grid projektu
8. 12. 2025Do projektu SELENA je zapojených šesť distribučných spoločností zo Slovenska, Česka a Maďarska. Európska komisia podporila celkom 235 energoprojektov. Regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav rozbiehajú cezhraničný projekt SELENA zameraný na inteligentné siete. Okrem SR sú jeho súčasťou partneri z Česka a Maďarska. Projekt bol zaradený do zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre smart grids. Jeho implementácia sa plánuje v rokoch 2027 – 2032 s predpokladanými nákladmi 598,8 mil. eur. Do nového projektu sú zapojené vlastnícky prepojené spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) a Východoslovenská distribučná (VSD), ku ktorým sa premiérovo pridala Stredoslovenská distribučná (SSD). Českú republiku zastupuje spoločnosť ČEZ Distribuce, ktorá zabezpečuje distribúciu pre približne 6,6 milióna odberateľov. Na maďarskej strane ňa projekte participujú ďalší dvaja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav - konkrétne spoločnosť E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. a firma ELMÜ Hálózati Kft. Európska komisia prijala delegované nariadenie s druhým zoznamom projektov spoločného záujmu (PCI) a projektov vzájomného záujmu (PMI). „Sme veľmi radi, že spoločný projekt SELENA troch distribučných spoločností zo SR bol zaradený medzi PCI projekty. Vďaka tomu budeme môcť žiadať o granty na posilnenie distribučných sústav a ich smartizáciu, ale aj ďalšie kľúčové oblasti, akými sú sledovanie zaťaženia sústav, prípadne monitoring vplyvu počasia na sústavy,“ uviedol Vladislav Jurík, riaditeľ sekcie regulácia spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) na konferencii SPX. Čítajte ďalej: SELENA - na ktoré oblasti sa zameriava cezhraničný projekt zoznam PCI/PMU: Európska komisia podporila 235 projektov SEPS, Slovenské elektrárne, ZSD a ďalší. Kto uspel zo Slovenska
-
Pravidlá rozvoja veternej energie sa potajomky zmenili
8. 12. 2025Pár týždňov po schválení novely zákona EIA, poslanci cez prílepok opäť upravili pravidlá pre rozvoj veternej energetiky. Od zajtra navyše platia nové kritériá rozvoja vetra. K legislatíve envirorezortu sa však ostatné orgány, samosprávy, firmy ani verejnosť nemohli vyjadriť. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa posledné roky mení minimálne dvakrát ročne. Ostatná novela nadobudla účinnosť len 1. novembra 2025. Hoci sa v jej odôvodnení uvádzalo zjednodušenie a zrýchlenie konaní týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie, značne sa sprísnili podmienky pre projekty výstavby veterných elektrární. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR napríklad do zákona presadilo povinnosť získať súhlasné stanovisko ÚRSO, SEPS aj dotknutých obcí. Výsledkom bolo urýchlené predkladania zámerov podľa starých pravidiel. Keďže však zjednodušenie povoľovania OZE a rozvoj veternej energetiky sú súčasťou reformných opatrení, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci Plánu obnovy, voči schválenému zneniu zákona sa ohradila Európska komisia. Slovensku hrozili vysoké finančné sankcie. Koaliční poslanci tak po pár týždňoch opäť zmenili pravidlá posudzovania vplyvov na životné prostredie. Odvolávam, čo som odvolal a sľubujem, čo som sľúbil
-
ACER: EÚ zďaleka neplní ambície pre zelený vodík
4. 12. 2025Európska agentúra varovala, že európske ciele stanovené do roku 2030 sa splnia len asi na 5 %. Problémom sú vysoké náklady na výrobu zeleného vodíka, diery v transpozícii spoločných regulačných pravidiel a tiež priorizácia financovania projektov. Na Slovensku sa už projekt využívania vodíka v doprave spomína aj pri vyšetrovaní podozrenia z dotačného podvodu. Európska komisia v stratégii REPowerEU v roku 2022 stanovila cieľ vyrábať do roku 2030 až 10 miliónov ton zeleného vodíka a dovážať ďalších 10 miliónov ton. Inštalované kapacity elektrolyzérov majú dovtedy stúpnuť až na 40 GW. Do roku 2050 má zelený vodík pochádzajúci z obnoviteľných zdrojov pokrývať 10 % energetických potrieb EÚ a významne prispieť k dekarbonizácii energeticky náročných priemyselných odvetví a dopravy. Nasledovalo schválenie záväzkov rozvoja zeleného vodíka v rámci revízie smernice o OZE a tiež balíka o rozvoji dekarbonizovaného trhu s plynom. Európske ambície na papieri však narážajú na tvrdú realitu. V monitorovacej správe o európskych trhoch s vodíkom, ktorú čerstvo zverejnila Európska agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER), sledovala pokrok pri výstavbe elektrolyzérov a zavádzaní potrebného regulačného rámca.Do roku 2024 sa v krajinách Únie vybudovali kapacity elektrolyzérov na úrovni 308 MW, čo síce predstavovalo medziročný nárast o 51 %, avšak stále to bolo ďaleko za plánovaným objemom 6 GW.
-
Vláda schválila detaily budúcoročnej energopomoci
3. 12. 2025Kabinet na dnešnom rokovaní odsúhlasil nariadenia, ktorú upravujú detaily poskytovania energopomoci domácnostiam v roku 2026 a ukladajú povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme pre Slovenské elektrárne a spoločnosť OKTE. Vláda tiež zastropovala ceny za elektrinu, plyn a teplo vybraným odberateľom. Vláda predstavila nariadenie o adresnej energopomoci, v ktorom upravila viaceré náležitosti umožňujúce jej poskytovanie v budúcom roku. Nadväzuje na zákon schválený parlamentom v novembri tohto roka. Pri poskytnutí pomoci formou energopoukážky bude Ministerstvo hospodárstva SR zohľadňovať trvalý pobyt fyzickej osoby žijúcej na konkrétnej adrese. Upravili sa tiež podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti a stanovil rozsah údajov z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaje o príjme získavajú. Nariadenie zároveň špecifikuje deň vzniku a deň zániku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok. Energopoukážka sa bude vyplácať v hotovosti. Spôsob výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti je uvedený v prílohe nariadenia. Hraničná hodnota bonity energetickej domácnosti bola stanovená na 1930 eur na kalendárny mesiac. V prílohách sa tiež určuje kompenzovaná cena v elektroenergetike, plynárenstve, spôsob výpočtu hodnoty energopoukážky a tiež podrobnosti o vysporiadaní rozdielu v plynárenstve. Nariadenie o adresnej energopomoci nadobudne účinnosť 8. decembra 2025. VHZ a maximálne regulované ceny energií Obdobne ako v predošlých rokoch tiež vláda schválila všeobecný hospodársky záujem (VHZ) pre Slovenské elektrárne a spoločnosť OKTE. Dodávka elektriny sa už však nemá týkať plošne všetkých domácností, ale len oprávnených energetických domácností. Ministerstvo vydá rozhodnutie vo VHZ pre spoločnosť Slovenské elektrárne, v ktorom primárne uloží povinnosť výroby a ponuky elektriny na predaj určenej na konečnú dodávku pre oprávnené energetické domácnosti. Firma bude v budúcom roku povinná vyrobiť a ponúknuť dodávateľom elektrinu v maximálnom kumulatívnom ročnom množstve 5,5 TWh na účely jej dodávky oprávneným energetickým domácnostiam za cenu 72,70 EUR/MWh (bez DPH a spotrebnej dane z elektriny). Predpokladaný objem koncovej elektriny pre jednotlivých oprávnených dodávateľov určí spoločnosť OKTE. Kompenzácia prevádzkových nákladov OKTE za plnenie povinností vo VHZ sa predpokladá vo výške 8,5 mil. eur. Vláda dnes zároveň odsúhlasila nariadenie, ktorým sa ustanovuje maximálna cena za časť regulovanej dodávky elektriny pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny, maximálna cena za časť regulovanej dodávky plynu pre vybraných zraniteľných odberateľov plynu a maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre vybraných koncových odberateľov tepla na rok 2026 a podmienky ich uplatnenia. Výška maximálnej ceny za elektrinu, ktorá sa zohľadní na účely dodávky elektriny vybraným zraniteľným odberateľom elektriny v roku 2026 bola určená vo výške 72,70 EUR/MWh dodanej elektriny. Mesačná platba za odberné miesto bude 1,50 EUR/mesiac. Kompenzované budú tiež regulované ceny plynu. Maximálna výška sadzby za plyn v roku 2026 bola určená rovnako ako pre rok 2025, a to pre každú tarifu dodávky plynu osobitne ako násobok maximálnej výšky sadzby za odobratý plyn k 31. decembru 2022 a koeficientu vo výške 1,15. Mesačná platba za odberné miesto bude aj pri plyne vo výške 1,50 EUR/mesiac. Obmedzený bol tiež nárast maximálnej ceny za regulovanú dodávku tepla pre zariadenia sociálnych služieb, detské domov a internáty. Ministerstvo odhadlo, že kompenzácia cien energií si v budúcom roku vyžiada 13,7 mil. eur zo štátneho rozpočtu, z toho 8,5 mil. eur za dodávky plynu, 1,6 mil. eur za dodávky elektriny a 3,6 mil. eur za dodávky tepla. Ako uvádza ministerstvo hospodárstva v sprievodných dokumentoch, verejnosť sa a tvorbe návrhov nariadení nezúčastňovala.Dôležité dokumenty: Návrh na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre oprávnené energetické domácnosti v Slovenskej republike v roku 2026 Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje maximálna cena za časť regulovanej dodávky elektriny pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny, maximálna cena za časť regulovanej dodávky plynu pre vybraných zraniteľných odberateľov plynu a maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre vybraných koncových odberateľov tepla na rok 2026 a podmienky ich uplatnenia Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci
-
Nedostatočná kapacita? Flexibilné pripojenie otvára nové možnosti
28. 11. 2025Zmena zákona po prvý raz umožní pripojiť nové zdroje alebo batériové systémy aj v oblastiach, ktoré nemajú dostatočnú kapacitu distribučnej sústavy. Aké zmeny prináša inštitút flexibilného pripojenia? Od januára budúceho roka sa do slovenskej legislatívy zavádza nový pojem flexibilné pripojenie. Tento koncept umožňuje pripojiť do distribučnej sústavy zariadenia na výrobu elektriny alebo batériové systémy aj v tých regiónoch, kde v danom momente nie je dostatočná kapacita. Aj tejto problematike sa venoval advokát Rastislav Hanulák na podujatí, ktoré organizovali semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Inštitút flexibilného pripojenia je súčasťou novely zákona o energetike 259/2025, ktorá reaguje najmä na transpozíciu európskych predpisov v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a plynom, rozvoja obnoviteľných zdrojov a vodíka a tiež metánových emisií. Pripojenie nesmie ohroziť sústavu Zákon ukladá regionálnym distribučným firmám povinnosť uzatvárať dohody o flexibilnom pripojení aj tam, kde nie je možné pripájať nové zdroje za štandardných podmienok. Kľúčovou podmienkou však je, aby takéto pripojenie neohrozilo bezpečnú a spoľahlivú prevádzku distribučnej sústavy.
-
Plynári i teplári čelia silnému tlaku zmien
26. 11. 2025Plynárenské a teplárenské spoločnosti musia reagovať na dekarbonizačné i geopolické rozhodnutia prijímané v Európskej únii, ktoré významne menia ich biznis. Ako sa pripravujú na elektrifikáciu či zákaz nákupu ruského zemného plynu? Legislatíva EÚ núti slovenských teplárov do elektrifikácie, uviedla obchodná riaditeľka spoločnosti Veolia Petronela Chovaníková počas diskusného panelu konferencie ENERGOFÓRUM© 2025, ktorá sa nedávno konala na Táľoch. Pripomenula, že zatiaľ čo okolité krajiny v rámci odklonu od uhlia prechádzajú na plyn, na Slovensku, kde je podiel uhlia minimálny, sa teplárenstvo elektrifikuje. „Všetci masívne plynofikujú, len my ideme opačne,“ podčiarkla v súvislosti s chýbajúcou finančnou podporou výroby tepla a elektriny z plynu. Prvú aukciu na prevádzkovú podporu príplatkom pre nové zdroje VÚ KVET, v rámci schémy štátnej pomoci notifikovanej ešte v roku 2021, vyhlásilo ministerstvo hospodárstva až 31. októbra 2025. Chovaníková vysvetlila, že vysokoúčinné kogeneračné zdroje budú fungovať v základnom cykle v zime, avšak v lete na účely prípravy teplej vody sa prenechá priestor pre obnoviteľné a odpadové teplo a tepelnú akumuláciu. Za utópiu považuje cieľ prejsť výlučne na obnoviteľné a odpadové teplo do roku 2050. Zmeny u teplárov sú tiež výzvou pre prevádzkovateľa elektrizačnej sústavy, keďže teplárne produkujúce aj elektrinu sú dôležitým poskytovateľom regulačnej elektriny. Zároveň si zmeny vyžiadajú väčší počet menších kogeneračných kotlov, s čím súvisí aj väčší objem fixných nákladov, ktoré je potrebné zohľadniť v cene za teplo. Tiež upozornila na skúsenosti zo zahraničia, že elektrifikácia plynových zariadení vyžaduje výstavbu nových infraštruktúrnych vedení, čo však vyvoláva negatívne ohlasy enviro-aktivistov a verejnosti. Zmena pomerov v plynárenstve Veľká časť odbornej debaty bola venovaná dopadom ukončenia tranzitu plynu cez Ukrajinu a pripravovaného zákazu nákupu ruského zemného plynu a ropy, ktorý tento rok navrhla Európska komisia v reakcii na pokračujúcu agresiu Ruska na Ukrajine. Inštitúcie EÚ aktuálne v trialógu rozhodujú o finálnej podobe európskeho nariadenia, voči ktorému ostro vystupuje Je to skôr politická deklarácia než reálne vykonateľné opatrenie, zhodli sa diskutujúci. Nie je jasné, ako presne sa budú molekuly plynu klasifikovať a overovať, keďže „Rusi sú majstri v premaľovávaní a používaní rôznorodých razítok“. Šéf spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič skonštatoval, že Slovensko sa stalo regionálnym hráčom, keďže po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu je k nám odvšadiaľ ďaleko. Hlavným vstupným bodom sa stalo prepojenie s Maďarskom, a hlavnou destináciou domáci bod. Aktuálna situácia predstavuje podľa neho obrovský tlak na ekonomiku firmy, čo znamená „bolestivé znižovanie nákladov“, ktoré má však svoje hranice. Spoločnosť zároveň hľadá prorastové riešenia, ako navýšenie vstupnej kapacity na prepojení s Maďarskom, či novú službu parking, o ktorej sme písali ešte v júli. „Máme päť rúr, ktoré momentálne nepotrebujeme. Vymysleli sme nový produkt parking. Vieme vyrovnávať cenové peaky tým, že využijeme linepack siete ako zásobníky,“ uviedol.
-
ÚRSO upravuje referenčnú cenu elektriny pre domácnosti
21. 11. 2025Regulátor ide meniť kľúčový parameter - referenčnú cenu elektriny pre domácnosti. Návrhom cenovej vyhlášky v oblasti elektroenergetiky sa dnes zaoberá hospodárska a sociálna rada. Od budúceho roka by mali byť cenové rozhodnutia ÚRSO vydávané bez využívania inštitútu krízovej regulácie. Vláda zároveň avizuje spustenie prvej fázy adresnej energetickej pomoci, do ktorej má podľa odhadov spadať až 90 % domácností. Ani v druhej polovici novembra však nie sú známe detaily – vláda a poslanci síce zrýchlene schválili rámcový zákon, no konkrétny rozsah pomoci a parametre bonity „energetickej domácnosti“ má určiť až vykonávacie nariadenie vlády. Zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR zatiaľ predstavili len koncept IT systému, prostredníctvom ktorého má štát získať prehľad o odberných miestach elektriny, plynu a tepla na Slovensku. Koncom októbra ministerka Denisa Saková uviedla, že domácnosti budú mať naďalej dotované ceny elektriny na základe memoranda so Slovenskými elektrárňami. V roku 2026 mali dodať domácnostiam 5,5 terawatthodín silovej elektriny za cenu 73 eur/MWh, t. j. asi o 10 eur drahšie než tento rok. Politická opozícia aj trhoví hráči upozorňujú, že ani pár týždňov pred začiatkom nového roka nie sú známe detaily pokračovania energopomoci. Screeenshot z prezentácie rezortu hospodárstva pre novinárov k platforme pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc zo dňa 27. októbra 2025. ÚRSO medzičasom bez diskusie s verejnosťou či medzirezortného pripomienkovania predložil návrh novely vyhlášky č. 154/2024 Z. z. o cenovej regulácii v elektroenergetike na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR, ktoré sa uskutoční dnes 24. novembra 2025. Čo presne sa mení
-
Zdrojovanie SPP sa mení. Z Ruska prúdi len každý tretí kubík plynu
14. 11. 2025Ruský plyn tvorí aktuálne 33 % dodávok pre štátneho dodávateľa. SPP sa spolieha okrem dlhodobého kontraktu s Gazpromom aj na diverzifikačné zmluvy s ďalšími európskymi subjektmi. Plyn k nám prúdi juhom z Maďarska, ale aj cez Nemecko a ČR. Importu z Poľska bránia vysoké tranzitné poplatky. Po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu sa prepojenie s Maďarskom stalo pre SR hlavnou importnou trasou. Štátny podnik SPP má so spoločnosťou Gazprom Export dlhodobú zmluvu do roku 2034. Dovoz plynu od Gazpromu cez vstupný bod vo Veľkých Zlievcach sa od februára tohto roku začal obnovovať najprv v malých objemoch. Po dohode s Maďarskom sa od apríla dodávky, ktoré pochádzajú z plynovodu TurkStream, zvýšili a odvtedy sa držia na stabilnej úrovni viac než 10 TWh mesačne. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na stretnutí s novinármi (14. 11. 2025) informovala, že spoločnosť SPP tento rok získava zhruba 33 % plynu z Ruska a 67 % od alternatívnych dodávateľov, akými sú spoločnosti BP, Uniper, Engie, Shell alebo Exxon. Podzemné zásobníky na Slovensku sú naplnené na úroveň necelých 75 %. Kapacitu v infraštruktúre firiem Nafta a Pozagas majú rezervovanú viaceré subjekty. Samotné SPP má na rok 2026 k dispozícii 17,8 TWh plynu, čo predstavuje tretinu spotreby zákazníkov štátneho dodávateľa. „Povinnosť SPP tak bola k 1. novembru 2025 naplnená na 100 %,“ informoval na stretnutí Martin Húska, nový generálny riaditeľ spoločnosti SPP. Dodávky od ruského Gazpromu zostávajú pre slovenských odberateľov stále cenovo najvýhodnejšie, zdôraznil Michal Ľalík, riaditeľ obchodnej divízie spoločnosti SPP. Ako upozornil, v dlhodobom kontrakte je cena za dodávky dohodnutá s doručením na naše územie, teda štátny SPP nemusí platiť tranzitné poplatky. Zľava: M. Húska (SPP), D. Saková (MH SR) a M. Ľalík (SPP) Ceny plynu v SR sú aktuálne o 4 až 5 EUR/MWh vyššie než v západnej Európe na referenčnej burze TTF, čo pripisuje zastaveniu prepravy cez Ukrajinu. Kým dnes je rozdiel výrazný, v minulosti išlo len o približne 50 až 60 centov/MWh. Ako spresnil, jedným z dôvodov sú aj rastúce potreby Ukrajiny po komodite v dôsledku poškodenia jej plynárenskej infraštruktúry, čo tlačí ceny v celom regióne nahor. V prvom kvartáli 2026 bude Ukrajina potrebovať dodatočných 3,3 mld. metrov kubických plynu z EÚ. „Opäť by dochádzalo k takýmto vysokým tokom na úrovni 140 000 MWh denne, čo by znamenalo, že cenový rozdiel medzi SR a západom by sa mohol ďalej prehlbovať,“ poznamenal ďalej Michal Ľalík. Slovensko môže získavať aj plyn z Poľska, ale takéto riešenie pre SPP nedáva ekonomický zmysel. Dôvodom sú extrémne vysoké tranzitné poplatky plynovodu Jamal a z toho vyplývajúce náklady na „poľskú“ trasu vo výške 6,47 EUR/MWh, ale taktiež nedostupná kapacita v existujúcom LNG termináli. SPP nerezignovalo na LNG, monitoruje trh
-
Chcú rozhýbať trh. EÚ štartuje vodíkový mechanizmus
12. 11. 2025Európska komisia rozbieha prvé kolo EU Hydrogen Mechanism, ktorý má pomôcť komerčne rozhýbať stagnujúci trh s vodíkom a jeho derivátmi do roku 2030. V stredu 12. novembra 2025 Komisia spustila prvé kolo výzvy zameranej nielen na vodík, ale aj na jeho deriváty – amoniak, metanol a e-palivá. Mechanizmus beží na novej EU Energy & Raw Materials Platform, ktorá zbiera dopyty od odberateľov a páruje ich s ponukami dodávateľov. Nejde o klasické obchodné miesto. „Platforma vzniká v spolupráci s priemyslom a otvára nové možnosti prepájania partnerov,“ uviedol Maciej Ciszewski, vedúci oddelenia pre stratégiu diverzifikácie a spoločné nákupy DG ENER na konferencii ENERGOFÓRUM®. Vodíkový mechanizmus je otvorený aj pre subjekty z nečlenských krajín EÚ. Registrovať sa nemôžu zástupcovia Ruskej federácie ani Bieloruska. „Prostredníctvom platformy môžete osloviť nielen spoločnosti z vášho regiónu, ale aj medzinárodných dodávateľov. Prepojíte sa bez poplatku a s minimálnou administratívnou záťažou; následne môžete komunikáciu presunúť mimo platformy a dohodnúť si obchodné detaily,“ dodal zástupca Komisie. Lepšie plánovanie investícií a infraštruktúry Dôležitou vrstvou platformy je mapovanie potrieb pre rozvoj infraštruktúry na základe dát z trhu. Podniky získajú prehľad o dostupných finančných riešeniach z verejných i súkromných zdrojov. Banky zase uvidia pripravené projekty a možnosti ich financovania, čo môže urýchliť čerpanie zdrojov z Európskej vodíkovej banky, v ktorej gescii mechanizmus funguje. Harmonogram prvého kola (prejavenie záujmu): Dodávatelia: 12. 11. 2025 – 2. 1. 2026 Odberatelia: 19. 1. 2026 – 20. 3. 2026 K výzve pripravuje DG ENER aj online workshop s možnosťou bezplatnej registrácie pre zástupcov priemyslu, finančného sektora, akademickej obce a ďalších aktérov trhu. Po vodíku prídu ďalšie komodity Platforma má postupne implementovať aj mechanizmy pre kritické suroviny, zemný plyn a biometán. Priamo nadväzuje na nástroj AggregateEU z roku 2022, ktorý vznikol v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine a umožnil subjektom EÚ výhodnejší spoločný nákup plynu. IT riešenie platformy implementuje slovenská spoločnosť SFÉRA v spoločnom konzorciu s PwC. Registrácia je používateľsky jednoduchá. Pri hľadaní kľúča pre algoritmické párovanie bol zvolený netradičný prístup. „Funkcionality sme nadizajnovali tak, aby užívatelia dokázali efektívne prehľadávať ponuky, ktoré sú v systéme a vyjadriť záujem – takpovediac sa spárujú sami,“ povedal Gábor Nagy, analytik spoločnosti SFÉRA na konferencii ENERGOFÓRUM®. „Platforma sa nesústredí na primárnych hráčov, ale podáva pomocnú ruku aj finančným inštitúciám a budovateľom infraštruktúry. Tým, že pomáha aj týmto aktérom, nejde o uzatváranie okamžitých obchodov, ale o rozvoj trhu,“ poznamenal Gábor Nagy. Dokáže platforma revitalizovať trh? Vodíkový sektor na Slovensku má výhrady k súčasnému nastavenie legislatívy EÚ. „Trh môže znížiť cenu vodíka a zabezpečiť, že ho bude toľko, koľko ho budeme potrebovať. Platforma je postavená na trhovom mechanizme, avšak potrebujeme aj infraštruktúru, ktorá zatiaľ nie je vybudovaná, hoci plány existujú. Tempo výstavby sa líši, no sú tu predpoklady na plnenie budúcich kontraktov,“ poznamenal Ján Weiterschütz, predseda výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácia Slovenska (NVAS), ktorý upozornil na príliš ambiciózne ciele spotreby zeleného vodíka pre roky 2030 a 2035 pri súčasných podmienkach jeho produkcie. Pozrite si diskusný panel "Nová energetická platforma EÚ" z konferencie ENERGOFÓRUM®.
-
Viac príležitostí aj väčší tlak na IT. Ako štvrťhodiny menia denný trh
6. 11. 2025Presnejšie cenové signály, vyššia likvidita krátkodobého obchodovania, ale zároveň vyššie nároky na robustnosť IT systémov. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® diskutovali odborníci o prvých skúsenostiach po spustení 15- minútového obchodovania na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe. Na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe došlo na prelome septembra a októbra 2025 ku koordinovanému prechodu na obchodovanie s 15- minútovými produktmi. Na Slovensku projekt zastrešuje spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu. Pôvodne bol termín spustenia stanovený na jún, ale odklad spôsobilo stanovisko burzy EPEX Spot, ktorá upozorňovala na prevádzkové riziká projektu. Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj na day-ahead trhu vyplýva z nariadenia EÚ o vnútornom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943). Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli implementované 15-minútové produkty. Podľa Michala Kubinca už v prvom týždni po prechode do kratšej granularity bolo do obchodovania zapojených vyše 50 účastníkov denne, pričom zhruba polovica z nich kombinovala 15- a 60-minútové produkty, no výrazne rástol podiel obchodovania výlučne v kratších blokoch. Hoci 15-minútové produkty zatiaľ trh úplne neovládli, využívajú ich najmä väčší hráči – na predajnej strane tvoria približne 90 % celkového objemu ponúkaného na trhu, uviedol špecialista pre legislatívu a vonkajšie vzťahy. Michal Puchel zo spoločnosti OTE vyzdvihol, že záujem o obchodovanie v 15-minútovej granularite bolo možné v Česku pozorovať prakticky okamžite po spustení projektu. Upozornil zároveň, že nový režim vytvára ďalší tlak na organizátorov trhu – skrátením rezerv, počas ktorých dokážu riešiť prevádzkové incidenty. „Ak vznikne problém, existuje o niečo vyššia pravdepodobnosť, že ho v týchto rezervách nedokážeme vyriešiť – prípady decouplingu môžu nastať častejšie, lebo rezerv je menej. Náročnosť a výkon systému sa zvýšili štvornásobne a bolo potrebné to zvládnuť,“ dodal predseda predstavenstva OTE. Novinka na slovenskom dennom trhu s elektrinou umožňuje účastníkom trhu lepšie prispôsobovať svoje obchodné pozície a rozvíjať vlastné systémy, poznamenal Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA, ktorá sa ako dodávateľ podieľala na implementácii IT riešenia. Za dôležité považuje, že prechod do nového režimu, ktorý prináša účastníkom trhu ďalšie príležitosti pre efektívnejšie fungovanie, bol plynulý. Krátkodobý trh sa za poslednú dekádu výrazne zrýchlil a spresnil. Obchodovanie je dynamickejšie – nové možnosti pribudli aj na vnútrodennom trhu, systém prešiel nedávno hĺbkovou obnovou. Spustenie 15-minútového denného trhu privítala aj spoločnosť PowereX. Podľa generálneho riaditeľa Petra Simka umožňuje zmena správcom portfólií presnejšie modelovať výrobno-odberové krivky a odstraňovať neefektívnosti hodinových blokov. Procesy na trading desku sa viac automatizujú a obchodníci si vedia nastavovať vlastné stratégie, kľúčom je však likvidita - dostupnosť protistrán na rýchle spárovanie pozícií. Trend podľa neho v budúcnosti mieri k 5-minútovej granularite a k širšiemu využitiu algoritmického obchodovania.
-
Nové zariadenia VÚ KVET môžu získať 15-ročnú podporu
5. 11. 2025Príplatok až pre 220 MW kapacity nových zariadení ponúka ministerstvo hospodárstva výrobcom elektriny a tepla, ktorí teplo umiestnia do centralizovaného zásobovania. V rámci aukcie zadotuje prevádzkovou podporou aj fosílny plyn. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlásilo aukciu na podporu výstavby zariadení s cieľom zvýšiť podiel elektriny a tepla vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET). Do 31. decembra 2025 do 12:00 je možné do výberového konania prihlásiť projekty na zariadenia VÚ KVET s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW do 50 MW. Prevádzkovú podporu formou príplatku chce rezort hospodárstva vyplácať po dobu 15 rokov, a to na elektrinu vyrobenú zo zemného plynu, biometánu alebo z plynu z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (tzv. RFNBO). Celkovo sa súťaží o inštalovaný elektrický výkon v objeme 220 MW. Maximálna ponúknutá cena elektriny pre vyhodnotenie ponúk v jednokolovej aukcie je stanovená na 119,08 €/MWh bez DPH. Ministerstvo bude predložené cenové ponuky vyhodnocovať len podľa výšky ponúknutej ceny za 1 MWh elektriny. Hlavné parametre aukcie Medzi hlavné podmienky výberového konania patrí umiestnenie zariadenia na území Slovenska, pripojenie do elektrizačnej sústavy SR a súčasne pripojenie do systému centralizovaného zásobovania teplo umiestneného na Slovensku, ktorým sa v roku 2024 dodávalo teplo verejnosti v podiele aspoň 60 % z celkového ročného množstva dodaného tepla. Zariadenie bude musieť byť uvedené do prevádzky do 60 mesiacov od zverejnenia výsledkov aukcie. Pri výrobe elektriny a tepla sa nesmie spaľovať uhlie alebo odpad. Do aukcie sa môžu prihlásiť právnické osoby so sídlom v krajinách EÚ alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Nesmú mať evidované nedoplatky na zdravotnom alebo sociálnom poistení v SR a nesmú byť v podnikom v ťažkostiach. Prevádzková pomoc sa vracia do hry Pätnásťročná prevádzková pomoc formou výkupu a doplatku pre OZE a VÚ KVET sa začala využívať v roku 2009. Pôvodne štedro nastavené dotácie najmä pre solárne elektrárne financované prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému postupne zvyšovali koncové ceny elektriny, čo viedlo ku kritike tzv. solárnych barónov a znižovaniu doplatku regulačným úradom. Príplatok ako nová forma prevádzkovej podpory sa do legislatívy dostal od roku 2019. Ide o rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny s právom na podporu zúčtovateľ podpory (OKTE). Ak je tento rozdiel záporný, príplatok sa rovná nule. Výpočet rozsahu podpory príplatkom určuje ÚRSO vo vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike. Aukciu na príplatok podľa § 5c zákona č. 309/2009 Z. z. chcelo ministerstvo hospodárstva využiť už v minulosti, a to pre obnoviteľné zdroje energie. Výberové konanie bolo vyhlásené 3. februára 2020, avšak koncom marca 2020 ho minister Richard Sulík zrušil z dôvodu epidémie COVID-19. Následne rezort na podporu výroby elektriny z OZE začal využívať investičnú pomoc z externého financovania z Plánu obnovy. V rámci týchto výziev bola tiež prioritne hodnotená nákladová efektívnosť predložených projektov. Celú výzvu MH SR na predkladanie ponúk do aukcie na príplatok pre zariadenia VÚ KVET je možné nájsť na tomto odkaze.
-
Novela zákona o EIA urýchlila plány veterných parkov
3. 11. 2025Nielen akceleračné zóny, ale aj projekty reálnej výstavby veterných parkov na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Kde sa majú vybudovať ďalšie veterné elektrárne? Tesne pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorou envirorezort od 1. novembra 2025 sprísnil požiadavky na výstavbu veterných elektrární, sa investori poponáhľali so svojimi zámermi. Zmena zákona o EIA bola oficiálne odôvodnená simplifikáciou a urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zrýchlenia procesov. Okrem iného sa pri OZE prepoja povoľovacie procesy podľa zákona o EIA so stavebným zákonom. V prípade výstavby veterných elektrární však ministerstvo životného prostredia doplnilo do zákona požiadavku dodatočných stanovísk, ktoré sú špecifické len pre tieto zdroje. Ako sme prvýkrát upozornili už v lete, na rozdiel od iných technológií musia byť súčasťou novo predložených zámerov na výstavbu veterných parkov, resp. prípravy akceleračných zón pre veternú energetiku, aj súhlasné stanoviská ÚRSO, SEPS a obcí. Príprava akceleračných zón Investori sa preto poponáhľali so svojimi zámermi. Spoločnosť JESS predložila do procesu posúdenia zámery dvoch pilotných akceleračných zón pre rozvoj vetra. Ide o súčasť realizácie opatrenia financovaného z Plánu obnovy a odolnosti. O týchto zámeroch sa viac dočítate v našich článkoch - zóna Západ, zóna Východ. Firma JESS uviedla, že „cieľom tejto fázy je iba identifikovať a odborne posúdiť územia vhodné pre budúci rozvoj veterných parkov, pričom projekt predstavuje súčasť reformných míľnikov Plánu obnovy“. Nejde podľa nej o výstavbu, nerozhoduje sa ani o konkrétnych investoroch či dodávateľských činnostiach. Faktom je, že podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov má ministerstvo hospodárstva do 21. februára 2026 vypracovať dokument, ktorý určí akceleračné zóny pre OZE pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov. Šesť nových zámerov To, že novela zákona o EIA zásadne mení proces posudzovania v neprospech veternej energetiky, a nezjednodušuje ani neurýchľuje zavádzanie tohto obnoviteľného zdroja, potvrdzuje predloženie zámerov na výstavbu šiestich veterných parkov krátko pred nadobudnutím jej účinnosti. K približne dvadsiatke zámerov, ktoré už niekoľko mesiacov či dokonca rokov, prechádzajú procesom posúdenia, pribudli ďalšie.
-
IT systém na adresnú energopomoc je pripravený. Kritériá pre lacnejšie faktúry však stále nepoznáme
31. 10. 2025Pilotná fáza adresnejšej formy energopomoci má byť spustená od januára 2026. Kabinet však doteraz neprezradil, na základe akých kritérií bude domácnosť spĺňať podmienky pre udelenie zvýhodnených cien za dodávku elektriny, plynu a tepla. Definovať by ich malo nariadenie vlády. Doteraz bol schválený iba základný rámec. Chrbtovou kosťou poskytovania energopomoci má byť nový IT systém s oficiálnym názvom "Platforma pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc". Podľa ministerky hospodárstva SR Denisy Sakovej je systém z technickej stránky pripravený. „Snažili sme sa vytvoriť systém automatizovaného výpočtu a vyplácania energopomoci. Pri elektrine a zemnom plyne sa bude nižšia cena priamo zohľadňovať vo faktúrach a zálohových platbách,“ vysvetlila zámer podpredsedníčka vlády na včerajšom stretnutí s novinármi. Z dôvodu komplikovanej štruktúry pri dodávke tepla bude štátna kompenzácia realizovaná formou energošekov. Hodnota energošeku sa určí podľa objemu dodaného tepla na odberné miesto, ceny v danej lokalite a podielu plochy domu alebo bytu v rámci bytového domu. IT platforma má okrem riešenia adresnej energopomoci v budúcnosti integrovať energetickú náročnosť bytov a vytvoriť automatizované prepojenie medzi zdrojovými registrami. Súčasťou projektu je kampaň zameraná na vysvetlenie atribútov adresnej pomoci a spôsobu jej doručenia konečným prijímateľom. Cenovka IT platformy je 17,6 miliónov eur. Čítajte ďalej: ako bude vyzerať architektúra IT systému aké sú princípy výpočtu bonity domácnosti kedy sa očakáva schválenie vládneho nariadenia aká bude výška a zdroj financovania energopomoci
-
ÚRSO znižuje tarify TSS pre veľkých odberateľov
29. 10. 2025Regulátor rozhodol o znížení taríf za systémové služby. Zmena sa dotkne veľkých podnikov. Poplatok platia odberatelia za zabezpečenie stability prenosovej sústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ukončil cenové konanie o úprave taríf za systémové služby (TSS). Prehodnotenie poplatkov inicioval samotný regulátor, ktorý vyzval Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu a OKTE na preskúmanie sadzieb taríf TSS. Regulačný úrad uviedol, že v konaní identifikoval relevantné dôvody na zníženie cien. „Pri tomto rozhodnutí sme vychádzali z analýz a dát, ktoré sme dôsledne preverili počas cenového konania. Súčasne pripomínam, že ako regulátor trváme na dôslednom dodržiavaní európskej legislatívy a povinnosti zúčtovateľa odchýlky na zabezpečení spravodlivého zúčtovania nákladov aj výnosov,“ uviedol predseda úradu Jozef Holjenčík. Nové hodnoty taríf za systémové služby a porovnanie zmien
-
Pozvánka na seminár: Nová energetická legislatíva v roku 2025
28. 10. 2025Tento rok prináša zásadné zmeny do energetickej legislatívy. Prednášať o nich bude na špeciálnom seminári renomovaný advokát Rastislav Hanulák. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Kedy: 11. november 2025, 9:00 – 13:00 Kde: Twin City A, Karadžičova 2, 811 08 Bratislava (alebo ONLINE) Organizátor: semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® PROGRAM SEMINÁRA: Novela zákona o energetike a ďalších predpisov - čo nám prináša? Nové práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike Zásadné zmeny v oblasti komunitnej energetiky a zdieľania elektriny Právna úprava zmlúv o dodávke s pevnou cenou na dobu určitú Praktické dopady novej právnej úpravy Diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Miesta na prezenčnú účasť sú limitované Nemôžete prísť osobne? V poriadku. K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE v pohodlí domova. Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva. O lektorovi Rastislav Hanulák je advokát, ktorý sa dlhoročne zaoberá poradenstvom v sieťových odvetviach. Špecializuje sa na hospodársku súťaž na trhu s elektrinou a zemným plynom, reguláciu v energetike a tepelnej energetike a ochranu spotrebiteľa. Právne rady poskytuje tiež v oblasti rozvoja komunitnej energetiky. Pravidelne sa podieľa na príprave legislatívy, spolupracuje s viacerými záujmovými združeniami, publikuje a prednáša na odborných konferenciách. Rastislav je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a pôsobí v Bratislave.
-
ENERGOFÓRUM: Investície do rozvoja sústav sú pre budúci rast kritické
27. 10. 2025Dostupnosť kapacity siete sa stala dôležitým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. S rastúcimi nárokmi na prevádzkovateľov sústav sa do popredia dostáva budovanie smart gridu. Slovensku sa na tento účel darí získavať podporu aj z európskych financií. Rozvoj sústav sa posunul do centra politického záujmu Európskej únie, o čom svedčia akčné plány aj nedávne zmeny legislatívy. Do konca tohto roka má Európska komisia zverejniť balík návrhov, ktorý by mohol zahŕňať reformu siete TEN-E aj ďalšie úpravy dizajnu trhu. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® 2025 Elisabeth Cremona z medzinárodného think-tanku EMBER zdôraznila, že elektrizačná sústava je kľúčová pre hospodársky rast a kapacita siete sa stala kritickým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. Vysvetlila, že náklady na pozemky a dostupnosť kapacity siete sú v Európe hlavnými dôvodmi pre sťahovanie energeticky náročných technologických firiem ako sú dátové centrá z tradičných krajín (napr. Írsko, Francúzsko, Nemecko) na nové trhy v severnej a južnej Európe. Významnú rolu však zohráva aj odolnosť sústavy, schopnosť predísť a odolať rozsiahlym výpadkom, pričom ostatné výpadky v Európe potvrdzujú význam prepojení medzi jednotlivými krajinami. Tretia otázka, ktorej je podľa Cremony potrebné venovať pozornosť je význam energetickej sústavy pre obranu a bezpečnosť, čo potvrdzujú aj útoky na infraštruktúru na Ukrajine. Nároky na prevádzkovateľov sa enormne zvýšili Vladislav Jurík zo Stredoslovenskej distribučnej priblížil požiadavky, ktorým prevádzkovatelia čelia. Od roku 2021 sa značne zvýšil záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov energie. Podarilo sa pripojiť asi 1500 MW nových výrobných zdrojov, čo sú približne tri jadrové bloky. Pribúdajú tiež tepelné čerpadlá a verejné nabíjacie body. Patrik Križanský z asociácie SEVA uviedol, že v roku 2030 asociácia očakáva na slovenských cestách takmer 150 tisíc čisto batériových elektromobilov, čo by znamenalo spotrebu elektriny asi 1,5 TWh ročne. To sa odrazí na väčších nárokoch na budovanie nabíjacej infraštruktúry, súkromnej aj verejnej vrátane ultrarýchlych nabíjacích bodov. Z dôvodu nárokov na vyššiu flexibilitu sa smart grid stal nevyhnutnosťou. Európsky a najmä slovenský regulačný rámec má však svoje medzery. Preukazuje sa to napríklad pri jalovom výkone a nutnosti budovania veľkého množstva tlmiviek. Tomáš Šipoš zo Západoslovenskej distribučnej uviedol, že hoci sa u nás diskusia o budovaní sústav a pripájaní často vedie v negatívnej atmosfére, pri smart gridoch sa má Slovensko čím chváliť. „Žiadna iná krajina nemá toľko smart grid projektov, ako SR,“ podčiarkol v súvislosti s investíciami realizovanými s finančnou podporou EÚ.
-
SAPI: Nový zákon o EIA ide proti vetru, pocíti to priemysel
23. 10. 2025Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci tohto procesu štát od iných typov elektrární nevyžaduje. „Na Slovensku po prijatí novely zákona o EIA ľahšie postavíte uhoľnú elektráreň ako veternú,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky. Asociácia varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie, ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá nadobudne účinnosť 1. novembra, zavádza ďalšie bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Na problém blokovania nových projektov sme upozornili ešte počas legislatívneho procesu v našom staršom článku. Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci EIA štát od iných typov elektrární nevyžaduje. Zákon navyše pri týchto pre veterné elektrárne špecifických požiadavkách neurčuje, čo presne majú tieto stanoviská vyhodnocovať. Jedným z nich je „stanovisko k stabilite cien“ od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, druhým zase stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. „Čo presne toto stanovisko posudzuje a prečo takéto stanovisko nemusia predložiť zdroje vyrábajúce drahšiu elektrinu? Navyše nikto počas skráteného legislatívneho procesu nevysvetlil, ako súvisí cena elektriny s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ uviedol Lacko, ktorý je projektovým manažérom v spoločnosti WSB Invest. Firma na západe Slovenska plánuje vybudovať hneď niekoľko veterných parkov, a to v lokalitách Rohov, Popudlinské Močidľany, Paňa a Tvrdošovce. Povinnosť získať dodatočné stanoviská sa týka nových projektov, ktoré ešte neboli predložené do procesu EIA. Vláda ostatnou novelou zákona o EIA podľa SAPI opätovne zhoršuje výhľad na možnú budúcu stabilizáciu, alebo prípadné zlacňovanie elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. „Čoraz častejšie počuť o zatváraní prevádzok a prepúšťaní ľudí. Bez výstavby zdrojov lacnej energie, kam patria aj veterné elektrárne, to môže byť ešte častejšie,“ upozorňuje Lacko. Po roku 2040 sa počíta so zatváraním jadrovej elektrárne V2 a očakáva sa, že dopyt po elektrine presiahne výrobu z domácich zdrojov. „Investori z oblasti dátových centier nebudú čakať 25 rokov na výstavbu nového jadrového zdroja,“ dodal Lacko v súvislosti s budúcimi vyhliadkami priemyslu a nárokmi na spotrebu elektriny.