Brusel investuje takmer 650 miliónov eur do cezhraničných energetických sietí a infraštruktúry. V zozname úspešných prijímateľov figurujú aj projekty zo Slovenska – vlajkový projekt Slovenských elektrární zameraný na modernizáciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ako aj vodíkový projekt spoločnosti Eustream. Európska komisia prerozdelí takmer 650 miliónov eur na podporu prepojenia energetickej infraštruktúry v EÚ. Investícia zo strategického mechanizmu Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility – CEF) podporí celkom 14 projektov. Tie zahŕňajú rozvoj a modernizáciu inteligentných elektrických sietí (smart grids) s cieľom zlepšiť prenosové kapacity a stabilitu naprieč regiónmi, ako aj podporu infraštruktúry pre vodík vrátane cezhraničných prepojení, ktoré majú uľahčiť dekarbonizáciu priemyslu a dopravy. Rôznorodé projekty: šesťkrát elektrina, osemkrát vodík Vybrané projekty získali v roku 2024 štatút Projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI) alebo Projektov vzájomného záujmu (Projects of Mutual Interest – PMI) v rámci politiky transeurópskych energetických sietí (TEN-E). Vďaka tomuto statusu v praxi získavajú viaceré výhody v povoľovacích a administratívnych procesoch. Z pohľadu investorov je však najvýznamnejším prínosom možnosť čerpať finančné zdroje z nástroja CEF. Takmer 470 miliónov eur z celkovej sumy je vyčlenených na šesť projektov v oblasti elektroenergetiky. Najväčší grant vo výške 180 miliónov eur podporí projekt AGUAYO II, zameraný na výstavbu reverznej prečerpávacej vodnej elektrárne v Španielsku. Takmer 113 miliónov eur bude smerovať na zvýšenie odolnosti a ochrany kritickej energetickej infraštruktúry voči fyzickým, kybernetickým a iným hrozbám v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve v rámci spoločného projektu baltskej synchronizácie. Ďalší grant vo výške takmer 104 miliónov eur je určený na rozvoj inteligentných elektrických sietí medzi Bulharskom a Rumunskom. Finančnú podporu na spracovanie štúdií získali aj dva ďalšie projekty v oblasti elektriny – jeden zameraný na vnútroštátne prepojenie v Rakúsku, druhý na prepojenie medzi Gréckom a Egyptom. Revolučný projekt SE Integrator Finančnú podporu vo výške 62,63 milióna eur získa aj modernizácia prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá patrí medzi prvé zariadenia v Európe kombinujúce klasickú prečerpávaciu akumuláciu s batériovým systémom BESS. Projekt SE Integrátor, ktorý rozvíjajú Slovenské elektrárne, zahŕňa komplexnú rekonštrukciu dvoch existujúcich turbín, čerpadla a turbogenerátorov. Súčasťou riešenia je aj inštalácia batériového úložiska s inštalovaným výkonom 80 MW a využiteľnou kapacitou 160 MWh.
Uvažujete o pripojení zdroja na výrobu elektriny alebo batérie? Distribučné firmy sprístupnili možnosť preveriť si dostupnú kapacitu pomocou interaktívnej mapy. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných spoločností na svojom webe zverejňujú a pravidelne aktualizujú dáta o približnej voľnej kapacite pre pripojenie zdrojov na výrobu elektriny a batériových zariadení na úrovni elektrických staníc. Ďalším krokom v snahe o posilnenie transparentnosti sú interaktívne mapy s informáciami o dostupnej kapacite.
Hoci Slovenské elektrárne sú formálne bližšie k výstavbe batériového systému s inštalovaným výkonom 89 MW v lokalite jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, v minulom roku vyhlásené obstarávanie však neprilákalo žiadnych záujemcov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v závere roka 2025 ukončilo zisťovacie konanie k projektu výstavby batériového úložisko v elektrárni Jaslovské Bohunice. Stanovisko envirorezortu otvára cestu pre Slovenské elektrárne k realizácii jednej z najväčších batériových inštalácií v krajine. Hoci projekt nemusí prejsť plným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), stanoviská dotknutých orgánov ukazujú, že parametre projektu prinášajú nové regulačné a bezpečnostné otázky. Stanovisko envirorezortu zároveň stanovilo súbor podmienok, pričom do procesu vstúpili aj inštitúcie, ktoré upozornili na citlivosť umiestnenia takéhoto zariadenia v ochrannom pásme jadrovej elektrárne. Podľa predloženej dokumentácie má mať batériové úložisko celkový inštalovaný výkon približne 89 MW a kapacitu 178 MWh. Slovenské elektrárne počítajú s kontajnerovým riešením, ktoré je rozdelené do dvoch blokov, pričom každý bude mať výkon okolo 44,5 MW a kapacitu 89 MWh. Obidve batériové bloky budú pripojené na existujúce blokové transformátory tretieho bloku elektrárne Bohunice V2. Čítajte ďalej: zisťovacie konanie - bez plnej EIA, ale s podmienkami ÚJD: nejadrové zariadenie, ale v jadrovom priestore neúspešné verejné obstarávanie a čo môže nasledovať
Veľký Ďur je jeden z kľúčových uzlov 400 kV prenosovej sústavy spoločnosti SEPS na juhozápade Slovenska. V tomto mieste sa koncentrujú viaceré kritické funkcie naraz. Otázkou je, ako zosúladiť rast výroby elektriny, cezhraničných tokov a integrácie obnoviteľných zdrojov s jadrovou bezpečnosťou a požiadavkami trhu. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) sa v rámci svojho rozvoja sústreďuje na odstraňovanie tzv. úzkych miest, ktoré limitujú bezpečnú prevádzku aj cezhraničné obchodovanie s elektrinou. Medzi najkritickejšie lokality v súčasnosti patrí oblasť Veľkého Ďura na juhozápade SR. V tomto systémovom uzle sa kumuluje viacero kľúčových faktorov. V regióne sa nachádza jadrová elektráreň Mochovce a zároveň ide o významný cezhraničný tranzitný koridor elektriny s okolitými krajinami. Profil Veľký Ďur – Gabčíkovo – Győr patrí medzi hlavné trasy pre export jadrovej elektriny a OZE, ako aj pre import elektriny zo severu Európy smerujúci ďalej na Balkán. V oblasti sa tak stretáva silný obchodný tlak s technickými limitmi sústavy.
Regulačný úrad uvažuje o zavedení pásmových taríf, na základe ktorých by mali odberatelia cenu elektriny odstupňovanú podľa výšky ročnej spotreby. Takýto systém by však podľa predsedu Združenia dodávateľov energií Juraja Marčeka mohol uškodiť tým odberateľom, ktorí z objektívnych dôvodov nedokážu ovplyvniť svoju spotrebu. Negatívny dopad opatrenia očakáva aj na strane dodávateľov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vlani informoval, že plánuje zmeny v spôsobe účtovania elektriny. Novinkou majú byť pásmové tarify, ktoré by zohľadňovali spotrebu odberateľov. V praxi to má podľa ÚRSO fungovať tak, že nižšia spotreba bude odmeňovaná nižšou cenou. Regulátor si od toho sľubuje šetrenie energií domácností a zvýšenie osvety. Presné detaily konceptu zatiaľ nepoznáme ÚRSO prvýkrát zmienil svoj zámer v sprievodnej dokumentácii predbežnej informácie k plánovaným cenovým vyhláškam, pričom počítal s tým, že pásmové tarify by mohli začať platiť už od 1. januára 2026. V tom čase úrad spomínal tiež odstupňovanie cien pri dodávke plynu. Rezort hospodárstva v rámci pripomienok upozornil na príliš ambiciózny termín a odporučil tiež, aby sa o takej zásadnej zmene v oblasti cenovej regulácie viedol odborný dialóg s dotknutými účastníkmi trhu, ktorého výsledkom má byť analýza dopadov a prínosov. Hoci systém pásmových taríf nezačal platiť od nového roka, ako sa pôvodne plánovalo, ÚRSO s ním naďalej počíta. Jeho zavedenie spája aj s ďalším rozšírením inteligentných meracích systémov (IMS), ktoré zaznamenávajú potrebu elektriny v 15-minútových intervaloch. Na túto tému sme sa pýtali aj Juraja Marčeka, predsedu Združenia dodávateľov energií, v rámci rozhovoru pre podcast ENERGOKLUB®, ktorý si budete môcť vypočuť už onedlho. Prihláste sa na odber podcastu na obľúbených platformách Apple Podcasts | Spotify a buďte tak prví, ktorí získajú prístup k novým epizódam. Rozhovory si môžete pozrieť aj ako video. „Podľa nášho názoru ide o krok nesprávnym smerom. Od roku 2022 totiž platia mimoriadne regulačné opatrenia a odvtedy sa sektor stretáva s neustálymi zmenami legislatívy,“ uviedol Juraj Marček, predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE). „Trh je mimoriadne silno cenovo regulovaný a spôsoby regulácie sa opakovane menia, čo z neho robí z hľadiska pravidiel prostredie, ktoré je dnes prakticky nepredvídateľné. Nemyslíme si, že ďalšie sprísňovanie regulácie by túto situáciu zlepšilo,“ poznamenal nový šéf ZDE. Pásmové tarify vníma ZDE ako sociálne nespravodlivé opatrenie. „Typickým príkladom je rodina s dvoma deťmi žijúca v nezateplenom rodinnom dome, ktorá nemá reálnu možnosť výrazne ovplyvniť svoju spotrebu. Ich spotreba je objektívne daná technickým stavom bývania a takýto systém by ich v praxi iba sankcionoval,“ zdôraznil Juraj Marček, podľa ktorého by takýto prístup mohol u časti odberateľov viesť k ďalšiemu prehlbovaniu energetickej chudoby. „Následne by štát musel opäť prijímať dodatočné kompenzačné opatrenia, aby týmto domácnostiam pomohol, čo považujeme za neefektívny prístup.“
Minulý rok priniesol zásadné zmeny na krátkodobom trhu s elektrinou na Slovensku. Hoci celkový objem obchodov medziročne mierne klesol, výrazne vzrástol záujem o kontinuálny vnútrodenný trh aj o vnútrodenné aukcie, čo potvrdzuje transformáciu spotového trhu a rozširovanie ponuky produktov. Krátkodobé trhy s elektrinou v Európe prechádzajú v posledných rokoch dynamickým vývojom. Zvyšuje sa flexibilita obchodovania, rozširuje sa paleta produktov a účastníci trhu získavajú nové nástroje na riadenie portfólia. Organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku je firma OKTE, stopercentná dcéra Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli až do roku 2025 zavedené 15-minútové produkty. To sa zmenilo na jeseň minulého roka, keď od 1. októbra 2025 došlo na jednotnom európskom dennom trhu ku koordinovanému prechodu na obchodovanie so štvrťhodinovými produktmi. Téme sme sa venovali vo viacerých textoch.
Slovensko podpísalo s USA medzivládnu dohodu o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energie. Favoritom tendra na dodávku technológie pre novú jadrovú elektráreň, ktorú chce štát postaviť v Jaslovských Bohuniciach, je Westinghouse. Medzivládna dohoda (Intergovernmental Agreement – IGA) predstavuje rámec, ktorý otvára možnosti budúcej spolupráce medzi Slovenskou republikou a USA v oblasti jadrovej energetiky, vrátane technológie novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a rozvoja dodávateľských reťazcov. Jej súčasťou je aj spolupráca v oblasti vzdelávania, výskumu a prípravy novej generácie odborníkov. Dohodu v minulom roku schválila Európska komisia. Signatármi zmluvy sa 16. januára 2026 vo Washingtone stali minister energetiky USA Chris Wright a predseda vlády SR Robert Fico. „Spojené štáty sú hrdé, že môžu byť partnerom Slovenska ako dôveryhodného spojenca pri rozširovaní spolupráce v energetickom sektore,“ uviedol Wright. Návštevy v USA sa zúčastnila aj mnisterka hospodárstva SR Denisa Saková. Denisa Saková: Musíme konať s dostatočným predstihom Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej umožní dohoda Slovensku čerpať skúsenosti z USA, posilniť odborné kapacity a zvýšiť konkurencieschopnosť v oblasti jadrového inžinierstva v európskom meradle. „Výstavba jadrového zdroja trvá 15 až 20 rokov, preto je nevyhnutné začať s prípravnými krokmi už dnes,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády. Dohoda sa netýka iba výstavby nového jadrového zdroja, ale vytvára aj širší rámec spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Študentom jadrovej fyziky, chémie a inžinierstva otvára možnosti zapojiť sa do štipendijných programov, výskumných projektov a využívať moderné tréningové technológie v USA. Rezort hospodárstva jej prípravou zároveň reaguje na starnutie odbornej základne v jadrovej energetike v celej Európe a potrebu systematickej prípravy novej generácie špecialistov. Popri technológii, infraštruktúrnych výzvach a spôsobe financovania bude kľúčovou otázkou, či bude mať krajina dostatok expertov na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku. Téme sme sa venovali v samostatnom článku. V nadväznosti na to sme oslovili aj viaceré osobnosti slovenskej jadrovej energetiky. Ako vláda Roberta Fica reštartovala projekt novej atómovej elektrárne Vláda Roberta Fica v roku 2024 oživila zámer vybudovať nový jadrový blok s inštalovaným výkonom 1 200 MW. Prevádzkovateľom má byť štát, pričom elektráreň bude v jeho stopercentnom vlastníctve. Využiť chce existujúcu infraštruktúru v lokalite Jaslovské Bohunice, kde dnes spoločnosť Slovenské elektrárne prevádzkuje dva bloky elektrárne V2 s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440. Kabinet v roku 2024 schválil postup pri príprave nového jadrového zdroja, ktorý by mohol byť uvedený do prevádzky okolo roku 2040, hoci podľa analytikov ide o ambiciózny termín. Hoci sa pôvodne zvažovali viacerí dodávatelia technológií – kórejský KHNP, francúzsky EDF a americký Westinghouse Electric Company – v minulom roku došlo k zmene rétoriky a vláda začala uvažovať o prednostnom využití technológie AP1000 od Westinghouse.
Štúdia uskutočniteľnosti malých modulárnych reaktorov (SMR) ukazuje, že SR má reálne predpoklady zaradiť sa medzi európskych lídrov v nasadzovaní tejto novej jadrovej technológie. Projekt Phoenix, ktorý predstavili Slovenské elektrárne spolu s americkými a domácimi partnermi, potvrdil technickú, regulačnú aj personálnu pripravenosť krajiny na výstavbu SMR a identifikoval štyri vhodné lokality. Štúdia hodnotila viac ako sto parametrov podľa metodiky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), vrátane seizmických rizík, dostupnosti chladiacej vody, možností pripojenia do prenosovej sústavy či vplyvov na životné prostredie. Posudzované boli lokality Bohunice, Mochovce, Vojany a U. S. Steel Košice, ktoré všetky splnili základné kritériá pre umiestnenie SMR. Zároveň boli analyzované najmodernejšie reaktorové koncepty popredných svetových výrobcov, pričom viaceré z nich sa ukázali ako technicky a bezpečnostne vhodné pre slovenské podmienky. „Malé modulárne reaktory predstavujú pre Slovensko strategickú príležitosť na posilnenie energetickej bezpečnosti, podporu dekarbonizácie a rozvoj regiónov. Štúdia potvrdzuje, že máme vhodné lokality, infraštruktúru aj odborný potenciál,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Szabolcsa Hodosyho môže rozvoj SMR nadviazať na dlhoročnú tradíciu jadrového priemyslu a vytvoriť nový impulz pre vzdelávanie, výskum a dodávateľský reťazec. „Štúdia ukazuje, že pri dodržaní prísnych bezpečnostných a regulačných podmienok má Slovensko potenciál zaradiť sa medzi krajiny, ktoré budú túto technológiu posudzovať systematicky a zodpovedne. A pre štát je kľúčové, aby sa takéto rozhodnutia opierali o odborné analýzy, medzinárodné bezpečnostné štandardy a transparentný dialóg s verejnosťou,“ doplnil. Na fotografii: Štátny tajomník MH SR Szabolc Hodosy Čo ukázala štúdia: Žiadne technické prekážky Štúdia analyzovala vyše 100 rôznych parametrov podľa odporúčaní MAAE, ako externé riziká, geotechnické podmienky, environmentálne a bezpečnostné aspekty, či vhodnosť umiestnenia. Posudzovali sa štyri konkrétne lokality. Okrem Jaslovských Bohuníc a Mochoviec, kde stoja jadrové bloky Slovenských elektrární, sa zvažoval aj pozemok bývalej elektrárne Vojany a priemyselný areál U. S. Steel Košice. Pôvodne sa zvažovala aj lokalita odstavenej elektrárne Nováky, ale z dôvodu blízkosť krasových oblastí a opustených baní bola táto možnosť neskôr vyradený zo skríningu. Posudzovalo sa z pohľadu seizmickej stability, dostupnosti vody, možností pripojenia do siete a environmentálnych vplyvov. Všetky hodnotené miesta spĺňajú základné kritériá pre výstavbu SMR. Hodnotili sa návrhy reaktorov od popredných výrobcov. Konkrétne šesť ľahkovodných projektov (GE Hitachi, Rolls-Royce, Westinghouse, Holtec, KHNP). Výsledky ukazujú, že viaceré z technológií sú technicky vhodné pre slovenské podmienky a spĺňajú medzinárodné bezpečnostné štandardy. „Spoločnosť Sargent & Lundy vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti malých modulárnych reaktorov (SMR) pre Slovensko v súlade s najvyššími medzinárodnými štandardmi pre rozvoj jadrovej energetiky. Analýza potvrdzuje, že Slovensko má strategické predpoklady na nasadenie SMR technológií. K dispozícii je viacero vyspelých, bezpečných a spoľahlivých riešení, ktoré zodpovedajú potrebám a dlhodobým energetickým cieľom krajiny,“ uviedol Joshua Best, senior manažér firmy.
V roku 2024 dosiahli obnoviteľné zdroje štvrtinový podiel na spotrebe energie v EÚ. Slovensko tesne prekročilo hranicu 18 %, čo bol šiesty najnižší podiel spomedzi krajín Únie. Odlišné čísla o sektore elektroenergetiky však prinášajú údaje zozbierané národným regulátorom či organizátorom trhu. Celkový podiel OZE na hrubej koncovej spotrebe energie na Slovensku dosiahol podľa posledných európskych štatistík za rok 2024 úroveň 18,09 %, čo predstavovalo medziročný nárast o 1,1 %. Spomedzi členských štátov EÚ sa dlhodobo držíme na chvoste rebríčka. Od vstupu Slovenska do EÚ podiel obnoviteľných zdrojov postupne stúpa. Avšak v období 2015 – 2017 bol zaznamenaný klesajúci trend. V štatistikách za rok 2019 došlo k významnému nárastu podielu OZE približne o 5 %, a to z dôvodu dodatočného zarátania údajov o spaľovaní drevnej biomasy v domácnostiach, ku ktorému sa dopočítal SHMÚ v rámci projektu financovaného z fondov EÚ. Zatiaľ čo EÚ si stanovila do roku 2030 ambiciózny záväzný cieľ dosiahnuť aspoň 42,5 % energie z OZE, Slovensko bolo podstatne konzervatívnejšie a svoj minimálny národný cieľ stanovilo na 25 %. Rozdelenie podľa sektorov
Na špeciálnej diskusii platformy ENERGOKLUB® privítame profesora Miroslava Zemana, uznávaného experta slovenského pôvodu v oblasti solárnych článkov. Slnečná energia je najväčším zdrojom energie, aký má ľudstvo k dispozícii. Napriek tomu jej potenciál na Slovensku stále využívame len čiastočne. Už samotné strešné fotovoltické elektrárne by pritom dokázali ročne vyrobiť viac elektriny, než je celková súčasná spotreba krajiny. Odpoveď na otázku, ako tento obrovský potenciál zmysluplne a efektívne využiť, ponúkajú mikrogridy. „Práve mikrogridy umožňujú efektívne využitie elektrickej energie vyrobenej lokálne (zo strešných fotovoltických systémov) zo slnečnej energie,“ hovorí profesor Miroslav Zeman. Miroslav Zeman je autorom vyše 400 vedeckých publikácií a spolupracoval na viacerých svetových projektoch. Vyštudoval materiálovú vedu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde v roku 1989 získal PhD za výskum materiálov pre elektroniku založené na amorfnom kremíku. Od roku 1989 pôsobí na Technickej univerzite v Delfte (Delft University of Technology) v Holandsku. V roku 2009 bol menovaný za profesora v oblasti fotovoltických materiálov a zariadení a viedol katedru Elektrickej trvalo udržateľnej energie a spolupracoval na viacerých svetových projektoch. V roku 2024 získal Miroslav Zeman Medzinárodnú cenu Slovenskej akadémie vied (SAV) za prínos v technických vedách. Za svoje vedecké zásluhy bol ocenený Rádom holandského leva. Prezidentka Zuzana Čaputová mu v roku 2023 udelila štátne vyznamenanie ad Ľudovíta Štúra II. triedy v SR. Kedy: 10. február 2026, 14:30 - 16:00 Seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
V roku 2025 došlo k zmene dodávateľa plynu na viac než 21 tisícoch odberných miest. Medziročne to predstavovalo nárast o 17,4 %. Koncoví odberatelia tradične najviac menia svojho dodávateľa energií s účinnosťou od januára. V prvom mesiaci roka 2025 sa zmenil dodávateľ plynu až na 9693 odberných miestach. Počas ďalších mesiacov sa zmeny vykonali v priemere na 1000 – 1100 odberných miestach.
Slovensko zvládlo prvý rok bez tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, no na trhu sa objavili nové slabiny. Mário Matušinec zo spoločnosti AXPO Austria v rozhovore pre ENERGOKLUB® upozorňuje na klesajúcu likviditu na trhu s plynom, rastúce prepravné náklady a riziko, že krajina stráca svoju pozíciu na regionálnom plynárenskom trhu. Ubehol rok, odkedy sa zastavil tok plynu cez Ukrajinu. Situácia bola vnímaná ako veľká skúška pre región. Zvládli sme to? Aká bola dynamika na trhu z pohľadu obchodníka? V prvom kvartáli 2025, v zimných mesiacoch, sme mali na Slovensku lacnejší plyn než v Rakúsku. Bolo to primárne vďaka tokom cez plynovod TurkStream, teda cez Srbsko a Maďarsko, keď sa na Slovensku začali objavovať relatívne veľké objemy plynu. Bavíme sa o cenových rozdieloch medzi krajinami, tzv. country spread. Pre mňa je dôležité diverzifikovať portfólio a porovnávať ceny v Holandsku, kde je referenčná burza TTF, a na Slovensku, prípadne v Nemecku. V danom období bol plyn na Slovensku lacnejší. Zima bola teplotne priemerná, čo znamenalo relatívne vyššie spotreby, a to sa odrazilo aj v cenách. Cenové úrovne atakovali hranicu 60 EUR/MWh. Pre porovnanie, dnes je cena na úrovni 26 až 29 EUR/MWh, v Rakúsku je však približne o 3 EUR/MWh vyššia. Situáciu sme zvládli, plynu je v našom regióne dosť. Avšak to, s čím my ako obchodníci momentálne najviac zápasíme, je veľmi nízka likvidita na slovenskom trhu. Musíme hľadať spôsoby, ako ten plyn na Slovensko dopraviť. Historicky totiž cez Slovensko tieklo približne 100 miliónov kubíkov denne, dnes sú to však minimálne objemy. Likvidite čiastočne pomohlo využívanie dlhodobého kontraktu spoločnosti SPP, ako aj získanie dotácie na nákup skladovacích kapacít, no viacerí obchodníci z trhu odišli a dnes je tu výrazne menej aktívnych hráčov než v minulosti. Niektorí síce ešte disponujú historickými tranzitnými kontraktmi, no trh je citeľne redší. Čím si to vysvetľujete? Kľúčovým dôvodom je strata prepravy. Zásobníky, ktoré prevádzkujú spoločnosti Nafta a Pozagas, využívali spoločnosti, ktoré tranzitovali plyn cez Slovensko. A dnes? V skladovacích kapacitách spoločnosti Pozagas je uskladnený plyn len na úrovni okolo 20 %, v infraštruktúre firmy Nafta približne 70 %. Slovensko už nie je pre obchodníkov dostatočne zaujímavé. Historicky tu veľa nakupovali ukrajinskí hráči, no dnes, keď chcú nakupovať na Slovensku, majú mylnú predstavu o tom, ako to funguje. Keď sa pozriete na holandskú burzu TTF a Rakúsko, rakúsky country spread je približne 3 EUR/MWh, teda cena je o 3 eurá za MWh vyššia v porovnaní s Holandskom. Slovensko je však ešte drahšie – aktuálne sme v regióne najdrahší. Aj v čase, keď sme ešte boli bránou ruského plynu, bolo Nemecko najlacnejšie. My sme mali miernu prémiu, ale boli sme na úrovni Talianska, prípadne o niečo lacnejší. Myslíte teraz cenu komodity bez započítania poplatkov za prepravu? Správne, hovorím o veľkoobchodnej cene na referenčnej burze TTF v Holandsku. Pri preprave máte dve zložky – vstup na Slovensko, teda cena plynu napríklad v Baumgartene alebo v Lanžhote, ktorou sa dostanete na slovenský VTP, a druhá zložka prepravy je domáci bod, teda dodávka ku koncovému zákazníkovi. Pozastavil by som sa pri domácom bode – ten je špecifikom iba Slovenska. Prečo? Áno, ide o špecifikum, ktoré inde v Európe neexistuje. Vzniklo to tak, že prevádzkovateľ prepravnej siete, spoločnosť Eustream, chcel oddeliť veľkoobchodné miesto (VTP), ktoré využívajú medzinárodní hráči, a domáci bod, ktorý je určený pre dodávateľov plynu pre domácich, prípadne menších regionálnych zákazníkov. Historicky, keď poplatok stál okolo 20 centov za MWh, bolo to pre obchodníkov akceptovateľné a občas sa na tom dalo aj zarobiť, napr. pri predaji kapacity do zásobníkov. Nebola to veľká položka. Neskôr sa však situácia zmenila. Prvýkrát sme sa tým obchodníci začali vážne zaoberať v roku 2024, kedy došlo k výraznému, viacnásobnému nárastu tranzitných taríf zo strany spoločnosti Eustream a zasiahlo to najmä domáci bod, ktorý sa dorovnal na úrovne vstupov tranzitu plynu na Slovensku. Domáci bod aktuálne rieši aj Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), a špecifický je tým, že nie je predmetom štandardných ročných aukcií, ktoré sú organizované pre plynárenský rok vždy v mesiaci júl. Kapacitu na domáci bod si musíte nakúpiť až tesne pred začiatkom dodávky, typicky v decembri. Ceny plynu v regióne strednej a západnej Európy sa teda vzďaľujú aj kvôli rastúcim tranzitným poplatkom. A všetko nasvedčuje tomu, že tento trend bude pokračovať. Ďalšie zvýšenie taríf navrhuje aj domáci Eustream. Ako oprávnené sú argumenty prepravcu? Nie som technik a nevidím detailne do nákladovej štruktúry firmy, teda koľko stojí to, aby udržali sústavu v chode. Môj pohľad je však taký, že všetci vedeli, kam vývoj smeruje. Keď Eustream zarábal 400 miliónov eur ročne, mal sa pripraviť na zásadnú zmenu a prispôsobiť sústavu nižším tokom. Áno, historicky boli tieto toky masívne – Lanžhot, Baumgarten, Ukrajina. Sústava bola dimenzovaná na 100 až 200 miliónov kubíkov denne, ale bolo jasné na základe tranzitných kontraktov medzi ruským Gazpromom a Ukrajinou, ako aj výstavbou plynovodu Nord Stream, že raz to skončí. My obchodníci sme sa zúčastnili aukcií, vrátane júnovej, a nikto vtedy nepovedal, že pravidlá sa budú meniť, aj keď na to Eustream mal priestor. Nakúpili sme si kapacity z Nemecka až na Slovensko, aby sme pokryli potreby našich partnerov na Slovensku. Teraz nám však hrozí retrospektívne zvýšenie cien kapacít v rámci už bežiaceho plynárenského roka. To považujem za zásadný problém. Tu si treba uvedomiť, že marže na veľkoobchodnom trhu sú rádovo na úrovni pár desiatok centov za MWh. Ak dôjde k nárastu prepravy o 70 %, tieto zisky sú prakticky vymazané. To jednoducho nie je v poriadku a znižuje to atraktivitu slovenského trhu ako takého. Mário Matušinec má vyše 20-ročné skúsenosti v energetickom sektore. Expertízu v oblasti obchodovania s komoditami a portfóliovým manažmentom využíva vo svoje súčasnej pozícii Senior Originator Eastern Europe pre spoločnosť Axpo Austria GmbH. Predtým (2019 – 2023) pôsobil ako Senior Manager v Deloitte Advisory Slovakia, kde sa zameriaval na strategické a operačné poradenstvo v energetike.Vo svojej profesionálne kariéry zastával aj funkciu riaditeľa nákupu a logistiky vo firme VEMEX Energo (2010 – 2019), predtým bol hlavným manažérom pre obchodovanie s elektrinou v Energy Alliance AG. V súčasnosti ešte nepoznáme rozhodnutie ÚRSO, ktoré je kľúčové, ale ak by sa prijal návrh z konzultácie, aké sú možnosti vás ako obchodníka optimalizovať možné straty? Na základe aktuálnych informácií toto rozhodnutie príde s veľkou pravdepodobnosťou vo februári až marci. My ako obchodníci sme aktuálne postavení pred situáciu, ktorá bude mať na nás negatívny vplyv, avšak nemôžem čakať so založenými rukami, kým príde pečiatka ÚRSO. Urobili sme kroky na minimalizáciu strát, využili sme zásobníky a dostupné trhové nástroje, ale stratám sa jednoducho nevyhneme. Ak sa mali pravidlá meniť, malo sa to urobiť pred ročnými aukciami a bez retrospektívnych zásahov. Nová situácia spravila z Eustream regionálneho hráča, avšak spoločnosť prichádza s inovatívnymi produktmi, ako je napr. parking. Nemožno teda povedať, že je pasívna. Podobný produkt tu však existoval už pred približne desiatimi rokmi, hoci v mierne odlišnej forme. Áno, evidujem tieto aktivity, ale otázka je, pre koho bude takýto alebo ďalšie produkty určené, keď ja ako obchodník si môžem uložiť zemný plyn podstatne lacnejšie v zásobníkoch v okolitých krajinách. Navyše, návrh, ktorý konzultovala spoločnosť Eustream, sa dotýka aj zásobníkov. Historicky, ak ste mali plyn uložený v domácom zásobníku, boli ste automaticky na domácom bode. Teraz by sme však museli platiť dodatočnú kapacitu, čo je ďalšia nevýhoda a znižuje atraktivitu slovenských zásobníkov aj celého domáceho trhu. Ak sa nič nezmení, obchodované objemy plynu na Slovensku klesnú a trh sa stane menej atraktívnym. Paradoxne, keď sme teraz na konci tranzitného reťazca, mali by sme skôr motivovať shipperov, aby tu skladovali plyn a využívali Slovensko ako tranzitnú krajinu. Tento návrh ide presne opačným smerom.
Batériové úložiská sú v mnohých európskych krajinách prirodzenou súčasťou riadenia elektrizačnej sústavy. Slovensko by podľa Andrey Strakovej Fedorkovej, predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie, nemalo v tomto trende stáť bokom. Na Slovensku sa však ich využitie v podporných službách zastavilo, hoci dostupné dáta ukazujú, že pri správnej regulácii môžu znižovať náklady a zvyšovať stabilitu siete Na Slovensku v súčasnosti platí stop stav na poskytovanie podporných služieb sekundárnej regulácie aFRR zo samostatne stojacich batériových úložísk (BESS). Kým u nás sa ich využitie obmedzuje, v zahraničí sú BESS bežnou súčasťou energetickej flexibility a cez európsku platformu Picasso môžu dokonca poskytovať regulačnú elektrinu aj pre Slovensko – napríklad z Českej republiky. Vyjadrenia niektorých predstaviteľov slovenskej energetiky, podľa ktorých batériové úložiská ohrozujú stabilitu sústavy, však nie sú v súlade s dostupnými dátami. Prestížna analytická spoločnosť Neon Energy, ktorá pripravuje štúdie aj pre nemecké Ministerstvo hospodárstva, publikovala rozsiahlu analýzu „Grid utility of large-scale batteries“. (viac na: www.neon.energy/netzdienlichkeit-großbatterien). Štúdia potvrdzuje, že veľkokapacitné batériové úložiská: odľahčujú aj zaťažujú sieť približne v pomere 20 % počas každej štvrťhodiny, znižujú náklady na riadenie sústavy, majú jednoznačne pozitívny systémový prínos pri správnej regulácii. Príkladom je severné Nemecko, kde BESS znižujú redispečingové náklady až o 44 eur/kW, čo znamená, že 1 MW úložiska prináša ročnú úsporu približne 44 000 eur. Tieto výsledky jasne ukazujú, že tvrdenia o škodlivosti batériových úložísk nie sú podložené dátami. Naopak – BESS predstavujú dôležitý a nevyužitý potenciál pre stabilitu sústavy aj na Slovensku. Autor: Andrea Straková FedorkováMá 18 rokov praxe v oblasti výskumu, vývoja a komerčnej aplikácií batérií. Pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako docentka na Katedre fyzikálnej chémie Prírodovedeckej fakulty. Vo funkcii predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie je od roku 2023.
Komunitná energetika sa udomácňuje aj na Slovensku, no otázkou zostáva, či je jej tempo v porovnaní s okolitými krajinami dostatočné. ÚRSO vypracoval komparatívnu analýzu, ktorá identifikuje hlavné dôvody, prečo Slovensko zaostáva v oblasti zdieľania elektriny za európskymi lídrami, a pomenúva kroky potrebné na zvrátenie tohto trendu. Zdieľanie elektriny vyrobenej z OZE patrí medzi kľúčové nástroje modernej energetiky. V čase rastúcej decentralizácie výroby umožňuje lepšie využitie lokálnych zdrojov, znižovanie účtov za elektrinu a zapojenie domácností, obcí aj firiem do aktívnej úlohy na trhu. Ako funguje zdieľanie elektriny v SR Tunajšia legislatíva umožňuje zdieľať elektrinu aktívnym odberateľom, energetickým spoločenstvám a komunitám vyrábajúcim energiu z OZE. Podmienkou je registrácia v rámci Energetického dátového centra (EDC), ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť OKTE. Po založení skupiny zdieľania si zákazník volí preferovanú metódu alokácie – prioritnú, statickú alebo dynamickú, prípadne ich kombináciu. Do zdieľania sa zapájajú domácnosti, bytové domy, podniky aj samosprávy. Časť dodávateľov zároveň ponúka vlastné komerčné riešenia mimo systému EDC. Hoci objem zdieľanej elektriny postupne rastie, analýza ÚRSO upozorňuje, že jeho potenciál je výrazne vyšší, než ukazujú aktuálne čísla. Sporná vyhláška a reakcia trhu Začiatkom roka vstúpila do účinnosti novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá vyvolala výraznú diskusiu. Regulátor v nej upravil pravidlá zdieľania tak, že za všetky odberné a odovzdávacie miesta v jednej skupine zdieľania musí niesť zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania, čo v praxi znamená nutnosť mať rovnakého dodávateľa elektriny. Táto zmena vyvolala rozruch medzi účastníkmi trhu. Asociácia SAPI aj viacerí dodávatelia upozorňovali na možný nesúlad so smernicou EÚ, ktorá garantuje právo odberateľa slobodne si zvoliť dodávateľa bez diskriminácie a neprimeraných prekážok. Podľa viacerých analytikov sporná úprava dočasne pribrzdila rozvoj trhu so zdieľaním elektriny. Zmenu má priniesť primárna legislatíva, ktorá je nadradená vyhláškam regulátora. Od 1. januára 2026 nadobudne účinnosť novela zákona o energetike, ktorá vracia podmienky zdieľania elektriny do pôvodnej podoby. Funkčný základ nestačí: prečo trh váha Hoci Slovensko je technicky pripravené na väčší rozmach zdieľania elektriny, jeho reálne využitie zaostáva za mnohými krajina EÚ. Trh zatiaľ váha najmä pre nedostatok ekonomických stimulov, zložitejšie pravidlá a nízku mieru dôvery zo strany účastníkov trhu. Analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá porovnáva krajiny V4 a vybrané štáty západnej Európy, ukazuje, že Slovensko si vytvorilo funkčný technický aj legislatívny základ. V porovnaní s Rakúskom, Nemeckom, prípadne Talianskom ale zatiaľ nedokázala premeniť tento rámec na masovejší a ekonomicky atraktívny model. „SR má vytvorený funkčný rámec pre zdieľanie elektriny, jeho praktické využívanie je však zatiaľ limitované ekonomickými a administratívnymi faktormi,“ konštatuje ÚRSO v zverejnenej analýze.
Samotnej výstavbe prvkov elektrizačnej sústavy predchádzajú dlhé roky povoľovacích konaní. Akcelerácii procesov bránia podľa distribútorov dve hlavné prekážky – rezortizmus a nesúhlas lokálnych obyvateľov. Aj keď sa už pred 20 rokmi hovorilo, že problémom budovania energetických sústav v Európe sú zdĺhavé povoľovacie procesy, aj dnes táto bariéra stále pretrváva. „Ak sa v tomto nerozhýbe Európska komisia a európska legislatíva, budeme mať problém budovať sústavu tak, aby sme splnili všetky požiadavky,“ upozornil na nedávnej konferencii SPX v Podbanskom Vladislav Jurík zo spoločnosti Stredoslovenská distribučná. Nie je však nutné čakať len na kroky EÚ. Opatrenia sú totiž primárne v rukách štátov. Poradca predstavenstva Východoslovenskej distribučnej a Západoslovenskej distribučnej Jaroslav Hrušč pripomenul, že keď sa pre niekoľkými rokmi distribútori usilovali riešiť problém pripájania komerčných obnoviteľných zdrojov energie do sústavy, ako jeden z liekov navrhli zrýchlenie povoľovacích procesov. „Všetci pritakali. Ale máme roztrieštenú politickú štruktúru, roztrieštené vlastníctva ministerstiev a tém. Vlastníci tém sa nemusia zhodnúť, majú vlastné záujmy, smerovanie. Nejde pritom len o budovanie distribučnej sústavy, ale o všetku výstavbu.“ Na štátnej úrovni podľa neho chýba vízia a tiež priorizácia. „Napokon chýba gazda produktu, ktorý by sa toho chytil skrz všetky ministerstvá, aby ich dal dokopy a dotiahol legislatívu do zdarného konca,“ poznamenal Hrušč.
Do projektu SELENA je zapojených šesť distribučných spoločností zo Slovenska, Česka a Maďarska. Európska komisia podporila celkom 235 energoprojektov. Regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav rozbiehajú cezhraničný projekt SELENA zameraný na inteligentné siete. Okrem SR sú jeho súčasťou partneri z Česka a Maďarska. Projekt bol zaradený do zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre smart grids. Jeho implementácia sa plánuje v rokoch 2027 – 2032 s predpokladanými nákladmi 598,8 mil. eur. Do nového projektu sú zapojené vlastnícky prepojené spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) a Východoslovenská distribučná (VSD), ku ktorým sa premiérovo pridala Stredoslovenská distribučná (SSD). Českú republiku zastupuje spoločnosť ČEZ Distribuce, ktorá zabezpečuje distribúciu pre približne 6,6 milióna odberateľov. Na maďarskej strane ňa projekte participujú ďalší dvaja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav - konkrétne spoločnosť E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. a firma ELMÜ Hálózati Kft. Európska komisia prijala delegované nariadenie s druhým zoznamom projektov spoločného záujmu (PCI) a projektov vzájomného záujmu (PMI). „Sme veľmi radi, že spoločný projekt SELENA troch distribučných spoločností zo SR bol zaradený medzi PCI projekty. Vďaka tomu budeme môcť žiadať o granty na posilnenie distribučných sústav a ich smartizáciu, ale aj ďalšie kľúčové oblasti, akými sú sledovanie zaťaženia sústav, prípadne monitoring vplyvu počasia na sústavy,“ uviedol Vladislav Jurík, riaditeľ sekcie regulácia spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) na konferencii SPX. Čítajte ďalej: SELENA - na ktoré oblasti sa zameriava cezhraničný projekt zoznam PCI/PMU: Európska komisia podporila 235 projektov SEPS, Slovenské elektrárne, ZSD a ďalší. Kto uspel zo Slovenska
Pár týždňov po schválení novely zákona EIA, poslanci cez prílepok opäť upravili pravidlá pre rozvoj veternej energetiky. Od zajtra navyše platia nové kritériá rozvoja vetra. K legislatíve envirorezortu sa však ostatné orgány, samosprávy, firmy ani verejnosť nemohli vyjadriť. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa posledné roky mení minimálne dvakrát ročne. Ostatná novela nadobudla účinnosť len 1. novembra 2025. Hoci sa v jej odôvodnení uvádzalo zjednodušenie a zrýchlenie konaní týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie, značne sa sprísnili podmienky pre projekty výstavby veterných elektrární. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR napríklad do zákona presadilo povinnosť získať súhlasné stanovisko ÚRSO, SEPS aj dotknutých obcí. Výsledkom bolo urýchlené predkladania zámerov podľa starých pravidiel. Keďže však zjednodušenie povoľovania OZE a rozvoj veternej energetiky sú súčasťou reformných opatrení, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci Plánu obnovy, voči schválenému zneniu zákona sa ohradila Európska komisia. Slovensku hrozili vysoké finančné sankcie. Koaliční poslanci tak po pár týždňoch opäť zmenili pravidlá posudzovania vplyvov na životné prostredie. Odvolávam, čo som odvolal a sľubujem, čo som sľúbil
Európska agentúra varovala, že európske ciele stanovené do roku 2030 sa splnia len asi na 5 %. Problémom sú vysoké náklady na výrobu zeleného vodíka, diery v transpozícii spoločných regulačných pravidiel a tiež priorizácia financovania projektov. Na Slovensku sa už projekt využívania vodíka v doprave spomína aj pri vyšetrovaní podozrenia z dotačného podvodu. Európska komisia v stratégii REPowerEU v roku 2022 stanovila cieľ vyrábať do roku 2030 až 10 miliónov ton zeleného vodíka a dovážať ďalších 10 miliónov ton. Inštalované kapacity elektrolyzérov majú dovtedy stúpnuť až na 40 GW. Do roku 2050 má zelený vodík pochádzajúci z obnoviteľných zdrojov pokrývať 10 % energetických potrieb EÚ a významne prispieť k dekarbonizácii energeticky náročných priemyselných odvetví a dopravy. Nasledovalo schválenie záväzkov rozvoja zeleného vodíka v rámci revízie smernice o OZE a tiež balíka o rozvoji dekarbonizovaného trhu s plynom. Európske ambície na papieri však narážajú na tvrdú realitu. V monitorovacej správe o európskych trhoch s vodíkom, ktorú čerstvo zverejnila Európska agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER), sledovala pokrok pri výstavbe elektrolyzérov a zavádzaní potrebného regulačného rámca.Do roku 2024 sa v krajinách Únie vybudovali kapacity elektrolyzérov na úrovni 308 MW, čo síce predstavovalo medziročný nárast o 51 %, avšak stále to bolo ďaleko za plánovaným objemom 6 GW.
Kabinet na dnešnom rokovaní odsúhlasil nariadenia, ktorú upravujú detaily poskytovania energopomoci domácnostiam v roku 2026 a ukladajú povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme pre Slovenské elektrárne a spoločnosť OKTE. Vláda tiež zastropovala ceny za elektrinu, plyn a teplo vybraným odberateľom. Vláda predstavila nariadenie o adresnej energopomoci, v ktorom upravila viaceré náležitosti umožňujúce jej poskytovanie v budúcom roku. Nadväzuje na zákon schválený parlamentom v novembri tohto roka. Pri poskytnutí pomoci formou energopoukážky bude Ministerstvo hospodárstva SR zohľadňovať trvalý pobyt fyzickej osoby žijúcej na konkrétnej adrese. Upravili sa tiež podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti a stanovil rozsah údajov z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaje o príjme získavajú. Nariadenie zároveň špecifikuje deň vzniku a deň zániku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok. Energopoukážka sa bude vyplácať v hotovosti. Spôsob výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti je uvedený v prílohe nariadenia. Hraničná hodnota bonity energetickej domácnosti bola stanovená na 1930 eur na kalendárny mesiac. V prílohách sa tiež určuje kompenzovaná cena v elektroenergetike, plynárenstve, spôsob výpočtu hodnoty energopoukážky a tiež podrobnosti o vysporiadaní rozdielu v plynárenstve. Nariadenie o adresnej energopomoci nadobudne účinnosť 8. decembra 2025. VHZ a maximálne regulované ceny energií Obdobne ako v predošlých rokoch tiež vláda schválila všeobecný hospodársky záujem (VHZ) pre Slovenské elektrárne a spoločnosť OKTE. Dodávka elektriny sa už však nemá týkať plošne všetkých domácností, ale len oprávnených energetických domácností. Ministerstvo vydá rozhodnutie vo VHZ pre spoločnosť Slovenské elektrárne, v ktorom primárne uloží povinnosť výroby a ponuky elektriny na predaj určenej na konečnú dodávku pre oprávnené energetické domácnosti. Firma bude v budúcom roku povinná vyrobiť a ponúknuť dodávateľom elektrinu v maximálnom kumulatívnom ročnom množstve 5,5 TWh na účely jej dodávky oprávneným energetickým domácnostiam za cenu 72,70 EUR/MWh (bez DPH a spotrebnej dane z elektriny). Predpokladaný objem koncovej elektriny pre jednotlivých oprávnených dodávateľov určí spoločnosť OKTE. Kompenzácia prevádzkových nákladov OKTE za plnenie povinností vo VHZ sa predpokladá vo výške 8,5 mil. eur. Vláda dnes zároveň odsúhlasila nariadenie, ktorým sa ustanovuje maximálna cena za časť regulovanej dodávky elektriny pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny, maximálna cena za časť regulovanej dodávky plynu pre vybraných zraniteľných odberateľov plynu a maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre vybraných koncových odberateľov tepla na rok 2026 a podmienky ich uplatnenia. Výška maximálnej ceny za elektrinu, ktorá sa zohľadní na účely dodávky elektriny vybraným zraniteľným odberateľom elektriny v roku 2026 bola určená vo výške 72,70 EUR/MWh dodanej elektriny. Mesačná platba za odberné miesto bude 1,50 EUR/mesiac. Kompenzované budú tiež regulované ceny plynu. Maximálna výška sadzby za plyn v roku 2026 bola určená rovnako ako pre rok 2025, a to pre každú tarifu dodávky plynu osobitne ako násobok maximálnej výšky sadzby za odobratý plyn k 31. decembru 2022 a koeficientu vo výške 1,15. Mesačná platba za odberné miesto bude aj pri plyne vo výške 1,50 EUR/mesiac. Obmedzený bol tiež nárast maximálnej ceny za regulovanú dodávku tepla pre zariadenia sociálnych služieb, detské domov a internáty. Ministerstvo odhadlo, že kompenzácia cien energií si v budúcom roku vyžiada 13,7 mil. eur zo štátneho rozpočtu, z toho 8,5 mil. eur za dodávky plynu, 1,6 mil. eur za dodávky elektriny a 3,6 mil. eur za dodávky tepla. Ako uvádza ministerstvo hospodárstva v sprievodných dokumentoch, verejnosť sa a tvorbe návrhov nariadení nezúčastňovala.Dôležité dokumenty: Návrh na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre oprávnené energetické domácnosti v Slovenskej republike v roku 2026 Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje maximálna cena za časť regulovanej dodávky elektriny pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny, maximálna cena za časť regulovanej dodávky plynu pre vybraných zraniteľných odberateľov plynu a maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre vybraných koncových odberateľov tepla na rok 2026 a podmienky ich uplatnenia Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci
Zmena zákona po prvý raz umožní pripojiť nové zdroje alebo batériové systémy aj v oblastiach, ktoré nemajú dostatočnú kapacitu distribučnej sústavy. Aké zmeny prináša inštitút flexibilného pripojenia? Od januára budúceho roka sa do slovenskej legislatívy zavádza nový pojem flexibilné pripojenie. Tento koncept umožňuje pripojiť do distribučnej sústavy zariadenia na výrobu elektriny alebo batériové systémy aj v tých regiónoch, kde v danom momente nie je dostatočná kapacita. Aj tejto problematike sa venoval advokát Rastislav Hanulák na podujatí, ktoré organizovali semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Inštitút flexibilného pripojenia je súčasťou novely zákona o energetike 259/2025, ktorá reaguje najmä na transpozíciu európskych predpisov v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a plynom, rozvoja obnoviteľných zdrojov a vodíka a tiež metánových emisií. Pripojenie nesmie ohroziť sústavu Zákon ukladá regionálnym distribučným firmám povinnosť uzatvárať dohody o flexibilnom pripojení aj tam, kde nie je možné pripájať nové zdroje za štandardných podmienok. Kľúčovou podmienkou však je, aby takéto pripojenie neohrozilo bezpečnú a spoľahlivú prevádzku distribučnej sústavy.