17.6.2026 15:41
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) absolvovala prvú praktickú skúšku ostrovnej prevádzky v severnej časti Považia s využitím vodných elektrární na Váhu. Test, realizovaný v spolupráci so Slovenskými elektrárňami (SE) a Stredoslovenskou distribučnou (SSD), bol zameraný na overenie postupov obnovy dodávok elektriny po masívnom výpadku.Dvojdňová skúška, ktorá prebehla 15. až 16. júna 2026, spočívala vo vytvorení tzv. ostrova – elektrizačnej sústavy dočasne oddelenej od zvyšku siete. Ostrov vznikol v oblasti okolia rozvodne 110 kV Považská Bystrica s využitím vodných elektrární Hričov, Mikšová a Považská Bystrica.
Kľúčovým prvkom bol nábeh z vodnej elektrárne Nosice, schopnej poskytovať službu „štart z tmy“, teda spustiť výrobu bez externého napájania. Následne sa postupne pripájali ďalšie zdroje a testovala sa ich paralelná prevádzka v rôznych režimoch.
Cieľom bolo overiť technické možnosti kooperácie viacerých generátorov v izolovanom ostrove a pripraviť podmienky pre postupné rozširovanie siete v prípade výpadku.
Kontext: Zmeny v zdrojovej základni
Test nadväzuje na zmeny v slovenskej elektroenergetike po odstavení tepelných elektrární Nováky a Vojany, ktoré v minulosti zohrávali úlohu pri obnove sústavy. Ich vyradenie z prevádzky znížilo dostupnosť zdrojov schopných podporiť tzv. black-start scenáre, najmä v strednej a východnej časti krajiny.
SEPS preto identifikuje vodné elektrárne na Váhu ako alternatívny pilier obnovy. Vážska kaskáda patrí medzi flexibilné zdroje s rýchlym nábehom a schopnosťou regulácie výkonu, čo je kľúčové pri stabilizácii sústavy po výpadku.
Význam pre obnovu dodávok
Skúška preukázala schopnosť vytvoriť stabilný ostrov a koordinovať prevádzku viacerých elektrární bez podpory z prepojenej európskej sústavy. V ďalšej fáze sa počíta s rozšírením ostrova, zapojením reálnych odberateľov a integráciou ďalších zdrojov.
Distribučná spoločnosť SSD zohráva v takýchto scenároch úlohu pri obnove dodávok na regionálnej úrovni, vrátane postupného pripájania odberateľov a riadenia tokov elektriny medzi zdrojmi.
Black-out ako systémové riziko
Masívny výpadok elektriny, tzv. black-out, predstavuje extrémnu, no reálnu hrozbu pre prepojené elektrizačné sústavy. Typicky vzniká kombináciou viacerých porúch, ktoré vedú k reťazovej destabilizácii systému.
V takomto prípade sa môže významná časť sústavy dostať do beznapäťového stavu a výroba elektriny sa zastaví. Obnova dodávok je potom závislá buď od importu zo zahraničia, alebo od využitia domácich zdrojov schopných samostatného štartu.
Mechanizmus obnovy sústavy
Ak nie je možné využiť cezhraničné prepojenia, obnova prebieha postupne prostredníctvom zdrojov poskytujúcich službu „štart z tmy“. Tie dodajú napätie systémovým elektrárňam, ktoré samy bez externého zdroja nedokážu naštartovať výrobu.
Takto vznikajú postupne väčšie ostrovy, ktoré sa následne synchronizujú a prepájajú, až kým sa neobnoví plná prevádzka sústavy. V tomto procese zohrávajú vodné elektrárne významnú úlohu vďaka svojej flexibilite a schopnosti rýchlej reakcie.