25.7.2023 13:59
RÚZ upozorňuje, že konkurencieschopnosť domácich energeticky náročných podnikov ďalej oslabuje v dôsledku pretrvávajúcich vysokých cien energií a absencie kompenzačných schém zo strany štátu. Náročnosť situácie podľa zamestnávateľov prehlbuje aj tlak na dekarbonizáciu priemyslu a plnenie záväzkov EÚ v oblasti zelenej transformácie.
Zdroj: Freepik
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) diskutovali s ministrom hospodárstva Petrom Dovhunom o možných riešeniach energetickej krízy. Napriek tomu, že podľa údajov Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav elektriny (ENTSO-E) je na minimálne najbližší polrok zaistená stabilita dodávok energií v rámci celej EÚ, ich ceny sú, aj po viac než roku od vypuknutia energetickej krízy, v porovnaní s tretími krajinami, stále neprimerane vysoké, zdôrazňuje RÚZ. Neplatí to však plošne pre celú EÚ. Zatiaľ čo vo Francúzsku či Nórsku platia energeticky náročné podniky za elektrinu približne 40 EUR/MHh, na Slovensku je aktuálna cena na dennom trhu OKTE približne 105 EUR/MWh. Vstupné náklady európskych aj slovenských fabrík na energie sa pohybujú v intervale od takmer 6 % až po viac než 8% z ich celkových výrobných nákladov.
Súčasný stav je podľa RÚZ pre domáce podniky neudržateľný – v porovnaní so zahraničnou konkurenciou sa ich výroba predražuje, mnoho z nich je preto nútených optimalizovať počet pracovných miest, meniť či krátiť pracovný čas, či dokonca, presťahovať časť svojej výroby preč zo Slovenska. „Ceny energií na Slovensku sú dnes stále vyššie ako u akejkoľvek globálnej konkurencie. Čím dlhšie bude tento stav pretrvávať, tým menej nových investícií bude do našej krajiny prichádzať. Aktuálna situácia zároveň čoraz viac zvyšuje riziko odchodu energeticky náročného priemyslu preč zo Slovenska,“ poznamenal Miroslav Kiraľvarga prezident RÚZ. pokiaľ zostanú ceny výrobných vstupov pre európske podniky naďalej neprimerane vysoké, Slovensku hrozí už v krátkodobom horizonte drastická strata konkurencieschopnosti, aj vzhľadom na opatrenia globálnych konkurentov, upozornil.
Spustenie kompenzácií pre energeticky náročný priemysel je otázne
Legislatíva EÚ, ani jednotlivé členské štáty podľa RÚZ doposiaľ nepredstavili koncepčný plán pomoci priemyslu. Pokiaľ ide o SR, rezort hospodárstva predĺžilo poskytovanie kompenzácií pre podniky do konca tretieho kvartálu. RÚZ kritizuje, že pomoc je primárne určená pre malé a stredné podniky, ale opomína energeticky náročné prevádzky. „Napríklad pre veľkú fabriku s dvestopäťdesiatimi zamestnancami, a obratom približne 100 - 130 miliónov eur je aktuálne percentuálny podiel nákladov na energie z celkových nákladov až trojnásobne vyšší v porovnaní s priemerom rokov 2018-2022. Aj po započítaní kompenzácie je to stále dvojnásobný nárast,“ poznamenal Miroslav Kiraľvarga. O osude kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel, ktorú ešte koncom januára notifikovala Európska komisia sa podľa neho hovorilo veľa, ale jej spustenie je podľa šéfa RÚZ stále otázne.
Situáciu podnikom podľa RÚZ komplikuje aj tlak na dekarbonizáciu priemyslu a plnenie cieľov EÚ v oblasti zelenej transformácie, ku ktorému sa EK zaviazala ešte pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine. V kontexte snahy EÚ o zvýšenie surovinovej bezpečnosti a sebestačnosti (podporenej novým návrhom Nariadenia o kritických surovinách) sa otvárajú príležitosti rozvíjať domáce kapacity na spracovanie, úpravu či recykláciu takzvaných kritických nerastných surovín. Rozvoju investičného potenciálu SR v tejto oblasti bránia dlhé a administratívne náročné povoľovacie procesy, nestabilné legislatívne a podnikateľské prostredie, vysoké ceny energií a všeobecne nedostatok politickej vôle.
„Európe sa podarilo pomerne rýchlo, aj keď bolestivo, nahradiť výpadok ruských fosílnych palív, prejavovať sa však začína iná a, zdá sa, ešte väčšia zraniteľnosť. Energetická kríza sa ešte neskončila a už stojíme pred výzvou ako zabezpečiť stabilný prísun kritických surovín nevyhnutných pre zelenú aj digitálnu transformáciu a zároveň sa čo najviac vyhnúť ďalšej závislosti. Toto je úloha aj pre Slovensko - disponujeme zásobami niektorých kritických surovín, musíme sa teda zamyslieť, ako pristupovať k domácej surovinovej politike,“ uviedol Michal Pintér, predseda Výboru európskych záležitostí a zahraničných vzťahov RÚZ a súčasne riaditeľ U.S. Steel pre vzťahy s vládou SR a EÚ.
RÚZ: Potrebujeme akčný plán pre posilnenia kapacít prenosovej sústavy
Dopyt po elektrine nedokážu podľa RÚZ saturovať ani zelené elektrárne. „Je potrebné si uvedomiť, že takú zásadnú transformáciu ekonomiky a výrobných procesov, akú si vyžadujú klimatické ciele EÚ aj SR, nie je možné dosiahnuť bez realistických riešení. Pre energeticky náročný priemysel nie sú kolísavé zdroje energie (veterné či solárne) vhodným riešením a neposkytujú stabilitu dodávok ani cien,“ doplnil Miroslav Kiraľvarga. Súčasná situácia v energetike, bez prijatia konkrétnej stratégie a prípravy akčného plánu ďalšieho posilnenia kapacity zdrojov a prenosovej sústavy, nie je stabilná ani priaznivá pre investície do rozširovania výroby či jej dekarbonizácie, varovali ďalej zamestnávatelia.