7.6.2022 11:48
Minister hospodárstva Richard Sulík nevníma embargo na ruskú ropu, ktoré je súčasťou šiesteho sankčného balíka EÚ, za tragédiu pre bratislavskú rafinériu Slovnaft. Na dnešnom brífingu vysvetľoval, prečo Slovensko na summite EÚ v Bruseli netrvalo na trojročnej výnimke.
EÚ minulý týždeň predstavila šiesty balík sankcií voči Rusku. Jeho súčasťou je aj plán na zastavenie importu ruskej ropy a ropných výrobkov, ktorý v prípade Slovenska vstúpi do platnosti po 8 mesiacoch. Po ich uplynutí bude môcť bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorú ovláda Skupina MOL, naďalej dovážať ropu prostredníctvom Družby, ale export pohonných hmôt a ropných produktov bude ďalších 10 mesiacov možný už len do Česka. Po skončení 18 mesiacov bude môcť Slovnaft využiť ruskú ropu výlučne na výrobu palív pre slovenský trh.
Bratislavská rafinéria má tak celkom 18 mesiacov (do 4. decembra 2023) na to, aby sa prijatým zmenám technologicky prispôsobila. Minister hospodárstva Richard Sulík čelí v ostatných dňoch silnému politickému tlaku časti vlastných koaličných partnerov, opozície a svoju nespokojnosť vyjadril aj Slovnaft, ktorý počítal s trojročným prechodným obdobím.
Sulík na brífingu vyhlásil, že premiér Eduard Heger pred summitom EÚ v Bruseli vedel, že schválenie sankcií v tejto podobe môže spôsobiť Slovnaftu problémy. „Premiér Heger sa rozhodol nechať to takto, bol upozornený. Ja jeho rozhodnutia plne rešpektujem," zdôraznil Sulík, podľa ktorého sú vyrokované podmienky v súlade s politikou EÚ.
Minister zároveň pripomenul záväzok Skupiny MOL z marca o tom, že Slovnaft by vedel bez ruskej ropy fungovať na 70 %. "V ňom mi materská spoločnosť firmy Slovnaft, maďarská spoločnosť MOL, potvrdila, že hlavným cieľom Slovnaftu je slovenský trh, čo predstavuje 70 % ich výroby, teda nad technologickým minimom, ktoré je na úrovni zhruba 60 %," poznamenal.
Embargo sa navyše podľa Sulíka týka iba motorových palív a olejov, ale na ďalšie produkty sa už zákaz exportu pre Slovnaft nevzťahuje. Týka sa to najmä rozsiahlej petrochemickej výroby.