30.1.2023 10:52
Rezort životného prostredia predložil do procesu MPK návrh klimatického zákona. Na základe neho by mala vzniknúť Rada pre klimatickú zodpovednosť, zavádza sa inštitút klimatickej žaloby aj mechanizmy pre plnenie sektorových cieľov jednotlivých ministerstiev.Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55% v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990, ktorí si stanovili členské štáty EÚ, sa podľa ministra životného prostredia SR Jána Budaja vzťahuje na všetky sektory a všetky ministerstvá. „Dosiahnuť cieľ zníženia emisií do roku 2030 je našou spoločnou úlohou. Nemôžeme byť úspešní, ak ostatné ministerstvá od toho dajú ruky preč. Postoj k ochrane klímy nemôže byť predmetom politických diskusií. V tejto otázke musíme byť jednotní,“ uviedol na tlačovej konferencii Ján Budaj.
Návrh klimatického zákona stanovuje konkrétne sektorové klimatické ciele pre sektory mimo európskeho systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), akými sú cestná doprava, budovy, poľnohospodárstvo, sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy alebo lesného hospodárstva a odpady. Legislatíva definuje aj povinnosti a zodpovednosť ministerstiev v oblasti plnenia týchto cieľov prostredníctvom sektorových klimatických plánov.
Zavádza sa inštitút klimatickej žaloby
Návrh zákona zakotvuje zriadenie Rady pre klimatickú zodpovednosť, ktorá by sa mala stať nezávislým, odborným a poradným orgánom. Hlavnou úlohou nového orgánu bude zhodnotenie pokroku jednotlivých rezortov pri napĺňaní sektorových klimatických cieľov.
Ak návrh klimatického zákona úspešne prejde celým legislatívnym procesom, verejnosť bude môcť využívať inštitút klimatickej žaloby. To v praxi znamená, že občania budú mať možnosť podať žalobu na orgán verejnej správy za nedostatočné plnenie svojich záväzkov.
Návrh klimatického zákona stanovuje takisto povinnosti pre samosprávy, keďže realizácia a implementácia opatrení na riešenie zmeny klímy sa odohráva najmä na lokálnej úrovni.
Návrh určuje systém a mechanizmus reportovania údajov aj sankcie za ich neposkytnutie.
Ekologickí aktivisti žiadajú zvýšiť ciele znižovania emisií
Mimovládne organizácie Klimatická koalícia, VIA IURIS, Priatelia Zeme-CEPA a Klíma ťa potrebuje vyčítajú návrhu, ktorý zverejnilo MŽP nedostatočné ciele znižovania emisií a vynechanie sektoru ETS z pôsobnosti zákona. „Predložený zákon má šancu byť kvalitným nástrojom, ktorý prevedie Slovensko spravodlivou zelenou transformáciou a pomôže nám dosiahnuť spomalenie klimatickej zmeny, čo by malo byť jednou z hlavných priorít budúcich vlád. Klimatický zákon má ambíciu dostať túto oblasť pod jeden strešný a funkčný zákon, ktorý nastaví konkrétne povinnosti a ich spôsob vymáhania. Dôležité teraz je, čo prinesie legislatívny proces a či sa podarí kľúčové črty udržať,” uviedla Ivana Figuli z VIA IURIS.
Podľa Dany Marekovej z Klimatickej koalície v návrhu zákone vidieť dva výrazné problémy. „Máme silné obavy, že dekarbonizačné ciele pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné. Nie je nám jasné, ako sa k nim analytici dopracovali a v tomto smere cítime slabú ambíciu. Ak chceme naozaj dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, v súčasnosti už potrebujeme mieriť vyššie.”
Druhým problémom je podľa Marekovej, že zákon nepokrýva systém obchodovania s emisiami, ktorý je výrazným emitentom skleníkových plynov. ETS sektor síce upravujú iné zákony ale ak chceme, aby Klimatický zákon bol strešným zákonom s dosahom na celú oblasť znižovania emisií, má mať dosah aj na tieto oblasti.
„Klimatický zákon tak nemá len stanovovať ciele, musí priniesť aj princípy a pravidlá, ako ich naplníme. A na to potrebujeme aj kontrolu, aj vymáhanie, ak sa ciele nebudú dodržiavať. Veríme, že počas pripomienkovania sa jednotlivé subjekty budú snažiť zákon funkčne zlepšiť, a nie oslabiť,” uviedol Jakub Hrbáň z Klíma ťa potrebuje.