27.8.2024 08:13
Štúdia siedmich think-tankov, na ktorej spolupracoval aj slovenský inštitút INESS, odhalila 40 trhových prekážok, ktoré brzdia úsilie o dekarbonizáciu v strednej a východnej Európe.
Zdroj: Freepik
Správa s názvom „Nakopnutie energetického sektora v strednej a východnej Európe“ zdôrazňuje, že konkurenčné trhy s elektrickou energiou sa dekarbonizujú o 66 % rýchlejšie ako nekonkurenčné trhy. Napriek tomu región strednej a východnej Európy ešte nedokázal naplno využiť potenciál trhu. Výskumníci identifikovali celkom 40 rôznych prekážok, ktoré bránia hospodárskej súťaži, zvyšujú náklady podnikov a odrádzajú súkromné investície, čím spomaľujú dekarbonizáciu v týchto krajinách.
Na štúdii spolupracovalo sedem think tankov z Poľska, Bulharska, Rumunska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Ukrajiny, ktoré koordinuje poľský Warsaw Enterprise Institute. Zástupcom Slovenska bol Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Ekonomická sloboda sa v regióne strednej a východnej Európy líši. Najvyššie sa v rámci štúdie umiestnila ČR, ktorá má relatívne liberalizovaný trh, menej prekážok vstupu na trh a transparentnejšie predpisy. Aj tu však pretrvávajú významné prekážky. Napríklad dokončenie projektu veternej farmy trvá kvôli byrokratickým prieťahom najmenej sedem rokov. Rumunsko s miernymi prekážkami predstavuje vo všeobecnosti priaznivé investičné prostredie, zhodnotila štúdia. Naopak, Maďarsko je najmenej ekonomicky slobodné, vyznačuje sa rozsiahlou vládnou kontrolou a častými legislatívnymi zmenami, čo vytvára nestabilné prostredie pre investorov. Bulharsko aj Slovensko čelia značným problémom vrátane vysokej byrokracie a regulačnej nestability, čo ďalej limituje súkromné investície. V Poľsku je trh s energiou v skutočnosti znárodnený, pričom štátne spoločnosti vyrábajú približne 70 % energie v krajine, čo marginalizuje súkromné investície. Rozhodovacia právomoc vládnych úradníkov tiež blokuje súkromné investície do nových energetických kapacít, ako sú malé modulárne reaktory (SMR).
Spoločným problémom všetkých krajín strednej a východnej Európy je podľa výskumníkov infraštruktúra. Na tento región pripadá len 13 % vnútornej prepojovacej kapacity EÚ napriek tomu, že tvorí 28,64 % obyvateľstva EÚ, 15 % jej HDP a 17 % jej dopytu po elektrine. Slovensko je so svojimi vysokokapacitnými cezhraničnými prepojeniami v tomto hodnotení výnimkou, investície ale budú potrebné do infraštruktúry vo vnútri krajiny. Modernizácia sietí a zlepšenie prístupu k pozemkom a pripojeniam sú nevyhnutné na uľahčenie energetického prechodu.
Štúdia kriticky skúma vplyv politík EÚ v oblasti klímy na hospodársku súťaž na trhoch s energiou v strednej a východnej Európe. Okrme iného sa v nej konštatuje, že hoci EÚ podporuje otvorenosť a integráciu trhu, zároveň umožňuje programy, ktoré v snahe znižovania emisií zasahujú do trhových rozhodnutí firiem, ako napr. systém obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizmus úpravy hraníc emisií oxidu uhličitého (CBAM).
Štúdia navrhuje „Pakt slobody“ medzi krajinami strednej a východnej Európy s s cieľom integrovať ich hospodárske politiky týkajúce sa trhu s energiou, pričom si predstavuje strednú a východnú Európu ako jednotnú osobitnú hospodársku zónu. Tento rámec by harmonizoval právne predpisy a daňové riešenia, čím by sa podporil súdržný, vzájomne prepojený energetický ekosystém pre viac ako 110 miliónov ľudí a znížili by sa emisie CO2.
Na stiahnutie: Štúdia (v angličtine) na stiahnutie.