27. 10. 2017
Cieľom je predchádzať vzniku porušení daňových zákonov:
- č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu,
- č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
Členovia ENERGOKLUBU® budú môcť využiť voľný vstup.
27. 10. 2017
O tom, čo brzdí rýchlejší rozvoj batériových systémov na Slovensku minulý týždeň neformálne diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej batériovej aliancie, spoločnosťami FUERGY a EY, aj českej Asociácie pre akumulácie energie (AKU-BAT CZ). V posledných rokoch sa objavilo na Slovensku viacero pilotných projektov v oblasti skladovania energie, ďalšie sú v pláne. Predseda Slovenskej batériovej aliancie (SBaA) Marián Smik považuje za hlavnú bariéru rozvoja chýbajúcu legislatívu, ktorá by zadefinovala akumuláciu. Ďalší rozvoj okrem toho brzdí aj ekonomická návratnosť investícií do batériových systémov. Šéf asociácie zároveň ocenil prácu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktoré od minulého roka intenzívne pripravuje transpozíciu smerníc zimného energetického balíka EÚ. Ďalší rozvoj akumulácie sa však podľa Mariána Smika nezaobíde bez investičnej podpory. Výnimočný potenciál batériového priemyslu u nás podľa neho ilustruje úspech štyroch slovenských firiem, ktoré uspeli v celoeurópskej konkurencii a zaradili sa do skupiny 42 úspešných spoločností so štatútom dôležitého projektu vo verejnom záujme (IPCEI) v oblasti batériových systémov. V ďalších štyroch rokoch by tu mali preinvestovať 150 miliónov eur. Legislatívne vákuum v oblasti akumulácie sa blíži ku koncu. Riaditeľ odboru palív a energetiky MH SR Martin Pitorák účastníkom priblížil, v akom stave je príprava paragrafového znenia transpozície. Ako zdôraznil, nastavovať legislatívne prostredie pre nových hráčov na trhu s elektrinou nebol jednoduchý proces. V súčasnosti prebiehajú záverečné konzultácie. Začiatok medzirezortného pripomienkovania očakáva v najbližších týždňoch. Cieľom bolo nastaviť prostredie, ktoré nebude znevýhodňovať a diskriminovať. Skladovanie sa nebude považovať za konečné užitie elektriny, ale odloženú spotrebu. Okrem legislatívy je kľúčový aj ekonomický aspekt. Pre zvyšovanie flexibility energetickej siete je v schválenom Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorý vláda zaslala Európskej komisii, vyčlenených 62 miliónov eur. Z toho balíka majú byť podporené aj batériové úložiská a projekty na skladovanie energie s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW. Na spracovaní vecného návrhu transpozície zimného balíka EÚ v oblasti vnútorného trhu s elektrinou do národnej legislatívy SR sa podieľala spoločnosť Ernst & Young. Konzultant Jan Kanta ozrejmil aj problematiku vymedzenia poplatkov, ktoré by mal platiť prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie. Základný princíp spočíva v tom, aby nedochádzalo k dvojitým platbám za niektoré služby. Principiálne by malo podľa experta platiť pravidlo, že fixné náklady by mali byť platené iba raz. Na druhej strane, variabilné náklady spojené so stratami by mali byť platené toľkokrát, koľkokrát elektrina pretečie distribučnou sústavou. Účastníci diskusie mali možnosť dozvedieť sa podrobnosti o projektoch batériových úložísk v Senci a v Humennom s kapacitou 432 kWh, ktoré predstavil výkonný riaditeľ spoločnosti FUERGY Radoslav Štompf. V oboch prípadoch ide o kontajnerové riešenia inštalované za meračom (behind-the-meter). Batériový systém dokáže vďaka smart riadeniu optimalizovať výrobu, aj v kombinácii s fotovoltickými panelmi, a zlepšiť tým odberový diagram spotreby zákazníka. FUERGY na projektoch spolupracuje s partnermi, ktorí boli ochotní ísť do rizika pilotných realizácií. Predikcia návratnosti investícií podľa Štompfa prekonala očakávania a spoločnosť momentálne rokuje o nových inštaláciách so súhrnnou kapacitou 2 MWh. O aktuálnej situácii v oblasti akumulácie energie v Česku informoval Jan Fousek, riaditeľ Asociacie pro akumulaci energie (AKU-BAT CZ). V krajine je aktuálne zapojených niekoľko veľkokapacitných batériových úložísk. Podobne ako na Slovensku, aj u našich západných susedov chýba legislatívne ukotvenie akumulácie. Prevádzkovateľ tamojšej prenosovej sústavy, spoločnosť ČEPS, od roku 2021 po úprave technickým podmienok umožňuje stand-alone batériovým systémom samostatné poskytovanie služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Doteraz to bolo možné iba ako súčasť fiktívneho bloku v kombinácii s klasickým točivým zdrojom. V záverečnom bloku pozvaní hostia a členovia platformy pokračovali v neformálnej diskusii. K horúcim témam patrili aspekty využitia batérií na podporné služby, ich ekonomík, ako aj skúsenosti s regionálnymi distribučnými firmami v kontexte pripájania úložísk.
Materiály z odborného seminára aj nové smernice a nariadenia EÚ z balíka Čistá energia pre všetkých Európanov nájdu členovia klubu v exkluzívnej zóne našej webstránky. V klubovej knižnici, ktorú tvoríme v rámci sekcie Zdroje, pribudlo niekoľko zaujímavých dokumentov, ktoré sú k dispozícii pre členov klubu. Ak ste sa nemohli zúčastniť odborného seminára, na ktorom koncom novembra prednášal JUDr. Rastislav Hanulák na tému reformy systému podpory OZE a VÚ KVET, v sekcii Zdroje nájdete jeho prezentáciu aj konsolidované znenie zákona 309/2009. Taktiež sme medzi dokumenty pridali smernice a nariadenia z tzv. zimného balíka, ktoré už boli schválené európskymi inštitúciami, resp. už nadobudli aj účinnosť. Aktuálne ide o smernicu o energetickej hospodárnosti budov 2018/884, revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti, revidovanú smernicu o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Členom klubu prajeme príjemné a prínosné čítanie.
Príprava národného reformného plánu sa posúva do kľúčovej fázy. O tom, aké sú možnosti Slovenska nasmerovať prostriedky aj do energetických projektov, diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® s pozvanými hosťami. Platforma ENERGOKLUB® kvôli epidemiologickej situácii otvorila rok 2021 diskusiou v online forme na tému Energetika v slovenskom návrhu Plánu obnovy a odolnosti. Reformný nástroj Európskej komisie vznikol ako reakcia na globálnu krízu vyvolanú pandémiou. Slovensko má jedinečnú možnosť využiť na reštartovanie ekonomiky balík v hodnote vyše 5,8 miliárd eur. Zástupcovia energetických firiem mali unikátnu možnosť dozvedieť sa, aký je aktuálny stav rokovaní s Európskou komisiou. Lívia Vašáková, generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy na Ministerstve financií SR, priblížila účastníkom proces prípravy počas uplynulých mesiacov a informovala o aktualizovaných kritériách pre čerpanie finančných prostriedkov v kapitole Zelená ekonomika, do ktorej musí podľa pravidiel smerovať 37 % z celkovej alokácie. V súčasnosti prebieha s Európskou komisiou séria technických konzultácií. V marci sa očakáva medzirezortné pripomienkové konanie. Finálna verzia Plánu obnovy musí byť zaslaná Bruselu najneskôr do 30. apríla 2021, kde bude schvaľovaná Európskou komisiou. Zámery Ministerstva hospodárstva SR na diskusii zhrnul štátny tajomník Karol Galek. Hoci objem investícií v kapitole Zelená ekonomika do obnoviteľných zdrojov energie, modernizácie elektrických sietí a teplárenstva, ktoré sa dostali do minuloročného draftu, nevníma ako dostatočný, Slovensko má podľa neho k dispozícii aj iné možnosti financovania. Ako príklad uviedol Fond spravodlivej transformácie, Modernizačný fond a ďalšie. Rozbehnutá je aj príprava nového programového obdobia eurofondov pre roky 2021 – 2027. Svoj pohľad na problematiku priblížil tiež ekonomický analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Plán obnovy podľa neho nemusí byť nevyhnutne iba pomocou, ale môže sa stať finančným bremenom pre budúce generácie. Skeptický je aj v otázke efektívneho využitia prostriedkov poukazujúc na nedostatočné čerpanie klasických eurofondov.
Členovia platformy ENERGOKLUB® mali možnosť zoznámiť sa so zámermi ministerstva hospodárstva pri nastavení systému aukcie na nové OZE s právom na príplatok, prediskutovať nejasnosti, upozorniť na riziká a predložiť podnety ešte v procese prípravy pilotného výberového konania. Desaťročie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku priamo nadväzuje na európsku legislatívu, najmä smernicu 2009/28/ES, ktorá zaviedla povinnosť vypracovať národné akčné plány (NAP OZE) s opatreniami na dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020. Hoci sa podľa slovenského NAP OZE mal už od roku 2011 zaviesť systém tendrov na výstavbu zdrojov s fluktuáciou výroby elektriny (slnečné a veterné elektrárne) na základe tzv. reverznej aukcie, toto opatrenie nebolo dosiaľ realizované a odložilo sa. Obrovský nárast tarify za prevádzkovanie systému, ktorá zaťažuje odberateľov elektriny dotujúcich rozvoj obnoviteľných zdrojov, riziko nesplnenia stanovených cieľov do roku 2020, pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a tiež nová európska legislatíva a ciele do roku 2030 obnovili snahu zaviesť na Slovensku systém tendrov na výstavbu nových zariadení vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Takzvaná podpora príplatkom sa do zákona dostala s účinnosťou od začiatku tohto roka, do praxe sa ešte len chystá. Ministerstvo si od výberových konaní sľubuje pokles nákladov na podporu OZE a priblíženie trhovým cenám. V testovacej aukcii, ktorá má byť technologicky neutrálna, by mal byť v ponuke len malý objem inštalovaného výkonu pre celé Slovensko, a to bez bližšieho určenia distribučných sústav či uzlových oblastí. Podľa úvah ministerstva a na základe odporúčaní konzultačnej spoločnosti Ernst & Young sa budú môcť zapojiť fotovoltické zdroje s výkonom 100 kW – 1 MW, avšak so zásadných obmedzením umiestnenia inštalácie, a ostatné zdroje s výkonom od 500 kW do 10 MW. Jediným kritériom pri vyhodnocovaní má byť ponúknutá cena v €/MWh, pričom ministerstvo hospodárstva s ÚRSO ešte len pripravujú horné limity maximálnej ponúknutej ceny pre jednotlivé technológie. Jednoduché podmienky zapojenia sa do výberového konania stanovené na začiatku majú byť vykúpené vysokou finančnou zábezpekou a tiež vysokými sankciami pri omeškaní uvedenia zariadenia do prevádzky v stanovených lehotách. Vzhľadom na lehoty pre vyhlásenie a vyhodnotenie prvej aukcie a termíny pre sprevádzkovanie zariadení je možné očakávať pripájanie a zvyšovanie podielu vyrobenej elektriny zo zdrojov s príplatkom až po roku 2021. Odborná debata platformy ENERGOKLUB® o plánoch, rizikách a potenciálnych dopadoch jednotlivých zamýšľaných či nedomyslených parametrov aukcie, ktorá sa uskutočnila tento týždeň priniesla viacero zaujímavých podnetov, ktoré je možné včas zohľadniť. Aj vzhľadom na avizované skoré spustenie prvej aukcie a snahu o ich ďalšie systematické vyhlasovania stojí za zamyslenie fakt, že návrh zásadného dokumentu pre smerovanie ďalšej energetickej a klimatickej politiky, ktorý MH SR predložilo do nedávneho pripomienkového konania, sa téme aukcií na výstavbu OZE vôbec nevenuje. Pritom do roku 2030 rezort hospodárstva očakáva rast inštalovaného výkonu fotovoltických zdrojov až na 1200 MW, t. j. viac než zdvojnásobenie oproti súčasnosti, a rast inštalácií veterných elektrární zo súčasnej takmer nuly na 500 MW. Za kľúčový sektor pri napĺňaní cieľov v nasledujúcej dekáde sa považuje sektor vykurovania a chladenia, obzvlášť na pozadí zachovania a rozvoja infraštruktúry CZT. Práve na toto odvetvie energetiky sa má podľa MH SR sústrediť investičná aj prevádzková finančná podpora a tiež budú koncentrovať legislatívne a regulačné úpravy.