27. 10. 2017
Zdroj: Freepik
Politická, strategická, legislatívna, fyzická, obchodná aj regulačná stránka zemného plynu a pohľad odberateľov na fungovanie trhu s plynom – to všetko bolo predmetom debát počas konferencie TRH S PLYNOM 2019. Spoločnosť sféra, a.s., v spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom pripravila konferenciu TRH S PLYNOM 2019 plnú odborných informácií, podnetov a diskusií. Hlavné témy sa niesli v duchu podtitulu podujatia Slovensko a stredná Európa v ústrety nízkouhlíkovej budúcnosti. Ak ste sa nemohli osobne zúčastniť tohto podujatia a ste členom platformy ENERGOKLUB®, v členskej zóne v sekcii Zdroje už teraz nájdete všetky prezentácie, ktoré na konferencii odzneli.
Utlmovanie výroby kvôli rastúcim cenám komodít, strata konkurencieschopnosti na globálnej úrovni a prepúšťanie pracovníkov. Energeticky náročný priemysel sa zo súčasnej krízy nemusí pozviechať a volá po efektívnych kompenzáciách zo strany štátu. O aktuálnych témach diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB so zástupcami priemyselných podnikov, zamestnávateľov a analytikmi. Slovensko môže v dôsledku krízy prísť o svoj energeticky náročný priemysel. Debatu otvoril analytickým príspevkom Michal Sura, poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR, v ktorom popísal hlavné fundamenty vývoja na trhu s energiami, ktoré vyústili do súčasnej krízy. Firma OFZ, výrobca ferozliatin, sa v priebehu lete rozhodol pozastaviť výrobu vo všetkých siedmich peciach, ktorá prevádzkuje. Zástupca podniku Martin Klocok, poznamenal, že obnovenie výroby by dávalo zmysle pri cenách elektriny v rozmedzí 80 až 130 EUR/MWh. Klocok zároveň odmieta kritiku, že súčasný stav je výsledkom zlých manažérskych rozhodnutí vedenia oravského závodu, ktoré nedokázalo predvídať situáciu a nenakúpilo elektrinu vo forme dlhodobých kontraktov. Trh s ferozliatinami je podľa neho špecifický biznis, ktorý sa, na rozdiel od hliníka, nekótuje na burze a funguje primárne na bilaterálnych kontraktoch. Pri dlhodobých zmluvách sa cena elektriny stanovuje na kvartál dopredu. Vládna pomoc podnikom s energiami podľa neho nerieši problémy energeticky náročného priemyslu. Optimisticky nevidí ani nastavenie vyšších kompenzácií prostredníctvom Envirofondu, po ktorom dlhodobo volajú zástupcovia priemyslu na Slovensku. A to aj napriek tomu, že v programe aktuálnej schôdze parlamentu budú poslanci rokovať o trojici návrhov na novelizáciu zákona o obchodovaní s emisnými povolenkami, pričom každý z nich v inej výške upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb emisných kvót. Realitou je aj prepúšťanie zamestnancov. Tibor Gregor, výkonný riaditeľ združenia Klub 500, vidí dôvod toho, že krajina stráca priemysel aj v chýbajúcej hospodárskej politike štátu, ktorý by si mal jasne definovať, aký druh priemyslu a či vôbec chce podporovať. Okrem oravského výrobcu ferozliatin je v problémoch aj spoločnosť Slovalco. Jediný domáci výrobca hliníka, ktorý na jeseň odstavil všetky svoje pece, už medzičasom oznámil, že s obnovením produkcie v roku 2023 nepočíta, pokiaľ zo strany vlády nedôjde k prijatiu efektívneho mechanizmu kompenzácií. V náročnej situácii je tiež spoločnosť U. S. Steel. Útlm „veľkého priemyslu“ prispel aj k prepadu v spotrebe elektriny. Za prvých 10 mesiacov tohto roka medziročne klesla spotreba o 7%, ukázali predbežné dáta prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti SEPS. V septembri bola dokonca spotreba nižšia ako v apríli 2020, kedy sa v dôsledku prvých prípadov COVID-19 uzavreli obchody, služby, úrady i školy. Podľa diskutujúcich priemysel stráca konkurencieschopnosť, ktorú prehĺbila vojna na Ukrajine a obmedzenia v dodávkach plynu. Každý členský štát EÚ pristúpil k inému spôsobu kompenzácie cien energií aj intenzite pomoci. Rastúcim problémom je aj konkurencia z Ázie. Spoločnosť Slovnaft má platiť solidárny odvod z nadmerných ziskov za tento a budúci rok. Výšku sadzby vláda stanovila na 70%, čo je podľa vedenia rafinérie neprimerané. Firma sa kvôli embargu na ropu dovážanú z Ruska musí vyrovnať s novými investičnými výzvami. Zdaňovanie zisku označil za nesystémové riešenie Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, podľa ktorého tak vzniká aj nebezpečný precedens do budúcnosti. Zisk má podľa neho slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy. V prípade Slovnaftu ide o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií. V rámci neformálnych rozhovorov sa zástupcovia Slovnaftu, Slovenských elektrární, Inštitútu hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva SR a ďalší hostia zhovárali aj o dopadoch vládnych opatrení na zmiernenie energetickej krízy na verejné financie, perspektíve investícií do energetiky, dekarbonizácii priemyslu a ďalších témach.
O aktuálnych výzvach českej aj slovenskej energetiky diskutoval s členmi platformy ENERGOKLUB® renomovaný expert Jan Vondráš. Jeho analýza z minulého roka, vypracovaná na objednávku prezidenta ČR, zdôrazňuje potrebu realistického prístupu k energetickej transformácii v Českej republike. Jan Vondráš, riaditeľ spoločnosti Invicta Bohemica, predstavil vlani unikátnu štúdiu vypracovanú na žiadosť českého prezidenta Petra Pavla. Analýza vyvolala ohlas v odbornej komunite, keďže poukazuje na zásadné riziká zmeny zdrojovej základne Česka. Tie by mohli už v najbližších rokoch ovplyvniť vývoj cien elektriny doma aj v regióne strednej Európy. Štúdia sa primárne zameriava na možné dôsledky predčasného ukončenia prevádzky uhoľných elektrární v Česku. Problematika českého „exitu“ od uhlia je však podľa Jana Vondráša komplexejšia Zdôrazňuje pritom ekonomickú previazanosť medzi ťažbou hnedého uhlia a samotnou výrobou elektriny. V prípade odstavenia šiestich veľkých kondenzačných elektrární by Česku hrozil výpadok produkcie na úrovni približne 26 TWh ročne. Výsledkom by bol akútny nedostatok elektriny, ktorý krajina nedokáže pokryť dovozom zo zahraničia. Problém však nemožno zúžiť len na výrobu elektriny. Ako ďalej zdôraznil expert, ohrozená je aj ekonomická udržateľnosť ťažby uhlia. Ak by dopyt po hnedom uhlí klesol pod 15,5 milióna ton ročne – čo je podľa Vondráša minimálna hranica rentability – trom zo štyroch aktívnych baní by hrozilo uzavretie, čo by rozvrátilo celý uhoľný reťazec a ohrozilo stabilitu dodávok. Analýza nespochybňuje nevyhnutnosť odchodu od uhlia, zdôrazňuje však, že musí prebiehať koordinovane, po etapách, s dôrazom na energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu. Tretina až polovica teplární a závodných energetík podľa nej do roku 2030 nebude schopná prejsť na alternatívne palivá, hoci viaceré už čiastočne investovali do ekologizácie prevádzky. V súčasnosti sú možnosti nahradiť uhlie v českom energetickom mixe obmedzené. Prechod na zemný plyn je komplikovaný vysokými investičnými nákladmi a geopolitickou neistotou. Dekarbonizačné scenáre síce rátajú s výstavbou paroplynových zdrojov, no do roku 2028 je ich realizácia nepravdepodobná pre absenciu kapacitných mechanizmov, neistotu v oblasti európskej taxonómie, prípadne tlak na využitie vodíka, najmä v Nemecku. Prevádzka nového jadrového bloku v Dukovanoch sa očakáva najskôr v roku 2036. Obnoviteľné zdroje energie síce rastú, no ich nepredikovateľnosť znemožňuje plnohodnotnú náhradu základného výkonu. Biomasa nepredstavuje reálne riešenie kvôli limitovanej dostupnosti a vysokej cene. Analýza spoločnosti Invicta Bohemica preto odporúča odmietnuť nerealistické scenáre, ktoré nezohľadňujú technické a ekonomické možnosti krajiny, zhrnul Jan Vondráš. Neuvážené rozhodnutia by podľa nej mohli viesť k rastu cien a ohrozeniu priemyselných aktérov, ktorú sú závislí na stabilných dodávkach energie. Ako riešenie sa javí dočasné zachovanie prevádzky kľúčových uhoľných elektrární a teplární minimálne v období rokov 2033 – 2036. V neformálnej časti diskusie ENERGOKLUB® zazneli aj témy, ktoré hýbu celou Európou. Diskutovalo sa o výzvach, ktorým čelí Slovensko, o vývoji cien emisných povoleniek v EÚ a ich vplyve na konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj o špecifikách stredoeurópskeho trhu.
Špeciálna diskusia pod značkou ENERGOFÓRUM®. Vysielali sme online, naživo a bezplatne pre každého, koho zaujíma budúcnosť energetiky. Celú diskusiu s top odborníkmi si môžete pozrieť zo záznamu. MODERÁTORBlahoslav Němeček, Ernst & Young DISKUTUJÚCIKarol Galek, Ministerstvo hospodárstva SRAndrej Juris, Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíRastislav Hanulák, Capitol Legal GroupMartin Ondko, MAGNA ENERGIAMichal Cabala, OKTEHenrich Krejčí, Slovenský plynárenský priemysel