25. 4. 2025
O aktuálnych výzvach českej aj slovenskej energetiky diskutoval s členmi platformy ENERGOKLUB® renomovaný expert Jan Vondráš. Jeho analýza z minulého roka, vypracovaná na objednávku prezidenta ČR, zdôrazňuje potrebu realistického prístupu k energetickej transformácii v Českej republike.
Jan Vondráš, riaditeľ spoločnosti Invicta Bohemica, predstavil vlani unikátnu štúdiu vypracovanú na žiadosť českého prezidenta Petra Pavla. Analýza vyvolala ohlas v odbornej komunite, keďže poukazuje na zásadné riziká zmeny zdrojovej základne Česka. Tie by mohli už v najbližších rokoch ovplyvniť vývoj cien elektriny doma aj v regióne strednej Európy.
Štúdia sa primárne zameriava na možné dôsledky predčasného ukončenia prevádzky uhoľných elektrární v Česku. Problematika českého „exitu“ od uhlia je však podľa Jana Vondráša komplexejšia Zdôrazňuje pritom ekonomickú previazanosť medzi ťažbou hnedého uhlia a samotnou výrobou elektriny. V prípade odstavenia šiestich veľkých kondenzačných elektrární by Česku hrozil výpadok produkcie na úrovni približne 26 TWh ročne. Výsledkom by bol akútny nedostatok elektriny, ktorý krajina nedokáže pokryť dovozom zo zahraničia.
Problém však nemožno zúžiť len na výrobu elektriny. Ako ďalej zdôraznil expert, ohrozená je aj ekonomická udržateľnosť ťažby uhlia. Ak by dopyt po hnedom uhlí klesol pod 15,5 milióna ton ročne – čo je podľa Vondráša minimálna hranica rentability – trom zo štyroch aktívnych baní by hrozilo uzavretie, čo by rozvrátilo celý uhoľný reťazec a ohrozilo stabilitu dodávok.
Analýza nespochybňuje nevyhnutnosť odchodu od uhlia, zdôrazňuje však, že musí prebiehať koordinovane, po etapách, s dôrazom na energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu. Tretina až polovica teplární a závodných energetík podľa nej do roku 2030 nebude schopná prejsť na alternatívne palivá, hoci viaceré už čiastočne investovali do ekologizácie prevádzky.
V súčasnosti sú možnosti nahradiť uhlie v českom energetickom mixe obmedzené. Prechod na zemný plyn je komplikovaný vysokými investičnými nákladmi a geopolitickou neistotou. Dekarbonizačné scenáre síce rátajú s výstavbou paroplynových zdrojov, no do roku 2028 je ich realizácia nepravdepodobná pre absenciu kapacitných mechanizmov, neistotu v oblasti európskej taxonómie, prípadne tlak na využitie vodíka, najmä v Nemecku. Prevádzka nového jadrového bloku v Dukovanoch sa očakáva najskôr v roku 2036. Obnoviteľné zdroje energie síce rastú, no ich nepredikovateľnosť znemožňuje plnohodnotnú náhradu základného výkonu. Biomasa nepredstavuje reálne riešenie kvôli limitovanej dostupnosti a vysokej cene.
Analýza spoločnosti Invicta Bohemica preto odporúča odmietnuť nerealistické scenáre, ktoré nezohľadňujú technické a ekonomické možnosti krajiny, zhrnul Jan Vondráš. Neuvážené rozhodnutia by podľa nej mohli viesť k rastu cien a ohrozeniu priemyselných aktérov, ktorú sú závislí na stabilných dodávkach energie. Ako riešenie sa javí dočasné zachovanie prevádzky kľúčových uhoľných elektrární a teplární minimálne v období rokov 2033 – 2036.
V neformálnej časti diskusie ENERGOKLUB® zazneli aj témy, ktoré hýbu celou Európou. Diskutovalo sa o výzvach, ktorým čelí Slovensko, o vývoji cien emisných povoleniek v EÚ a ich vplyve na konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj o špecifikách stredoeurópskeho trhu.
