Europoslanci schválili ambicióznejšie ciele pre úspory energie i OZE

18.1.2018

Zdroj: European Parliament
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu podporili zámer zvýšiť do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe energie v EÚ minimálne na 35 % a tiež záväzný cieľ znížiť spotrebu energie o 35 %. Zároveň schválili návrh nariadenia o riadení energetickej únie, ktoré upravuje aj pravidlá pre monitorovanie napĺňania národných cieľov.

Europoslanci zdvihli úroveň ambícií oproti návrhu Európskej komisie z novembra 2016 a tiež voči dohode, ktorú v decembri 2017 odhlasovali členské štáty v Rade ministrov. V rámci výborov EP sa pritom presadzoval dokonca aj návrh 45-percentného podielu pre obnoviteľné zdroje energie (OZE). Niektoré štáty sa naopak vlani snažili ambície pre rok 2030 zraziť na úroveň 25 %.

Aj vďaka podpore zo všetkých politických skupín sa europarlamentu podarilo získať silný mandát pre ďalšie trojstranné rokovania s Komisiou a Radou, ktoré budú pokračovať v nasledujúcich mesiacoch.

OZE, úspory a prosumeri


Podľa predbežných údajov Eurostatu prekročil v roku 2016 podiel OZE na koncovej spotrebe energie podiel 17 %, v prípade Slovenska malo dôjsť k miernemu medziročnému poklesu na 12 %. Ciele do roku 2020 sú pre celú EÚ stanovené vo výške 20 % a pre Slovensko na úrovni 14 %.

Europoslanci podporili to, aby občania mohli vyrábať, skladovať a spotrebovávať obnoviteľnú energiu pochádzajúcu z vlastných zdrojov a to bez toho, aby sa na ňu vzťahovali akékoľvek poplatky alebo dane. Lepší prístup k samovýrobe z OZE majú mať aj domácnosti žijúce v bytovkách nielen majitelia domov, čím chcú europoslanci prispieť k zmierneniu energetickej chudoby. Uviedli, že až približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou.

V tomto smere poukázali aj na potenciálnu súčinnosť s vyšším využívaním obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení a nutnosť aplikovať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie úspor.

Práve v budovách existuje obrovský priestor na zlepšenie energetickej efektívnosti. Na ich vykurovanie a chladenie sa spotrebuje až 40 % všetkej energie v EÚ. V decembri 2017 sa tri inštitúcie EÚ zhodli na tom, že členské štáty by mali pripraviť dlhodobé stratégie na podporu renovácie obytných a neobytných budov. Do roku 2050 by chceli dosiahnuť, aby budovy v EÚ nevypúšťali takmer žiadne skleníkové plyny.

Prosumeri, vrátane domácností, by podľa EP mali mať možnosť spájať sa do komunít výrobcov obnoviteľnej energie, a to bez neodôvodnených podmienok či postupov. V snahe zvýšiť istotu investícií tiež europarlament schválil zákaz zavádzať retroaktívne obmedzenia v podpore pre OZE. V tomto ohľade sa ako negatívny príklad zmien často uvádza najmä Španielsko.

Europoslanci zdôraznili, že okrem rozvojových a environmentálnych prínosov majú OZE potenciál zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú stabilitu. Zmeny majú pomôcť pri znížení účtu vo výške asi 350 miliárd eur za dovoz fosílnych palív do Európskej únie z tretích krajín a tiež prispieť k tvorbe lokálnych pracovných miest, hlavne vďaka zatepľovaniu budov.

Ekologickejšia doprava

Pokiaľ ide o dopravu, poslanci EP odhlasovali cieľ 12 % podielu OZE v tomto sektore. Podporiť sa má výstavba verejnej nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily na čerpacích staniciach – do roku 2020 by malo byť nabíjačkami vybavených až 90 % čerpačiek pri význmaných cestách transeurópskej siete.

Podiel biopalív 1. generácie, ktoré sa vyrábajú z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, by na celkovej spotrebe v cestnej a železničnej doprave nemal presiahnuť úroveň 7 %. Parlament chce zároveň zakázať primiešavať od roku 2021 do motorových palív biozložku z palmového oleja, keďže prispieva k odlesňovaniu najmä v juhovýchodnej Ázii. Environmentalisti žiadali podobný zákaz aj pri ostatných potravinárskych a kŕmnych plodinách.

Legislatívne texty schválené v pléne Európskeho parlamentu 17. januára 2018 nájdete na tomto odkaze.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK