12. 12. 2019
Dôraz na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, dekarbonizácia plynárenstva, reforma zdaňovania energetických výrobkov, proaktívny prístup k riešeniu energetickej chudoby aj pomoc pri reštrukturalizácii uhoľných regiónov. To budú hlavné energetické priority novej Európskej komisie.
Budovanie odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti klímy a energetiky bolo jednou z politických mantier predchádzajúcej Európskej komisie (EK). Nová exekutíva EÚ ide o krok ďalej. Prvou z jej šiestich priorít, ktorú predstavila tento týždeň, je nový ekologický dohovor (tzv. European Green Deal).
Ide o plán, ako dosiahnuť udržateľnejšie hospodárstvo EÚ so zameraním na výzvy a príležitosti v oblasti klímy a životného prostredia. „Ak začneme konať ako prví a rýchlo, naše hospodárstvo by mohlo zaujať prvenstvo na celosvetovej scéne. Sme odhodlaní uspieť v záujme našej planéty a života na nej – za európske prírodné dedičstvo, za biodiverzitu, za naše lesy a moria,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyen.
Zaangažujú všetky sektory
V rámci novej agendy bude energetika dôležitou súčasťou oveľa väčšej a zelenšej skladačky. Európsky ekologický dohovor sa totiž týka všetkých hospodárskych odvetví, predovšetkým energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, budov a širokej škály ďalších priemyselných odvetví.
„Ďalšia dekarbonizácia energetického systému je kritická pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2030 a 2050,“ uvádza sa v čerstvo zverejnenom Európskom ekologickom dohovore. Energetická efektívnosť musí byť podľa Komisie prioritou. Sektor elektriny má byť z veľkej časti založený na obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), ktoré budú doplnené rýchlym odstránením uhlia a dekarbonizáciou plynu.
Vpred OZE a dekarbonizované plyny
OZE teda budú hrať prvé husle. Komisia pritom poukázala na to, že rýchly pokles ich nákladov v kombinácii s lepším nastavením podporných politík už viedli k zníženiu dopadov rozvoja OZE na účty za energie domácností. Zamerať sa chce najmä na zvýšenie výroby elektriny z vetra na pobrežiach Európy.
V súvislosti s plynárenstvom plánuje EK podporovať hlavne investície do rozvoja dekarbonizovaných plynov a tiež riešiť otázku metánových emisií, ktoré vznikajú počas celého životného cyklu tejto suroviny.
Energetická chudoba
Do popredia sa tiež dostane otázka energetickej chudoby, pričom Komisia vydá už budúci rok usmernenie pre členské štáty ako tento problém riešiť. Zároveň chce zdôrazniť význam renovácií a zateplenia budov, ktoré znižujú účty za energie a prospievajú životnému prostrediu, pričom domácnosti mieni motivovať rôznymi finančnými schémami.
Regióny a sektory, ktoré budú najviac zasiahnuté zavádzanými opatreniami, pretože závisia od fosílnych palív a uhlíkovo intenzívnych procesov, by mali mať prístup k štedrému finančnému mechanizmu, ktorý bude pozostávať z rozpočtu EÚ aj nástrojov Európskej investičnej banky. Uhoľným regiónom, vrátane tých na Slovensku, a zasiahnutým odvetviam sa tak prispeje na zmiernenie dopadov reštrukturalizácie.
Infraštruktúra
Na pretras sa dostane aj nariadenie o transeurópskych sieťach TEN-E, ktoré by sa podľa EK tiež malo zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality. Väčší dôraz sa má klásť na rozvoj inovatívnych technológií a infraštruktúry, ako sú inteligentné siete, využitie vodíka, zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka, skladovanie energie a tiež na uľahčenie sektorovej integrácie.
Podstatná bude aj modernizácia existujúcich aktív a infraštruktúry, tak aby spĺňali účel v klimatickej oblasti.
Ako a kedy?
Už počas prvých 100 dní svojho pôsobenia chce Komisia predložiť prvý „právny predpis v oblasti klímy“, stratégiu v oblasti biodiverzity na rok 2030, novú priemyselnú stratégiu, akčný plán pre obehové hospodárstvo, stratégiu „Z farmy na stôl“ zameranú na udržateľné potraviny a ďalšie návrhy pre Európu bez znečisťovania.
Podľa predbežného plánu má Komisia už v budúcom roku predstaviť stratégiu pre inteligentnú sektorovú integráciu, o ktorej minulý týždeň diskutovali na Rade EÚ ministri členských štátov, aj iniciatívu v oblasti rozsiahlych renovácií budov. Tiež sa chystá prehodnotiť spomínané nariadenie TEN-E a pripraviť stratégiu pre offshore veternú energiu. V júni budúceho roka vydá hodnotenie predložených národných energeticko-klimatických plánov, pričom v prípade nedostatočných ambícií krajinám navrhne dodatočné opatrenia.
V roku 2021 okrem iného plánuje predložiť ďalšiu revíziu smernice o energetickej efektívnosti, o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny. Práve na oblasť zdaňovania sa chce Brusel pozrieť oveľa dôslednejšie ako doteraz. Dotácie fosílnych palív by sa mali ukončiť, pričom Komisii sa obzvlášť nepozdávajú mnohé existujúce daňové výnimky a medzery.
Do dvoch rokov plánuje Komisia dokončiť revíziu pravidiel štátnej pomoci aj v oblasti životného prostredia a energetiky, pričom u najšpinavších fosílnych palív sa majú dotácie odstrániť.
Veľké ambície exekutívy EÚ však budú závisieť od ochoty predstaviteľov členských štátov chytiť sa nových príležitostí a tiež od podpory europoslancov, ktorí však sami koncom novembra odhlasovali vyhlásenie tzv. klimatickej núdze. A predovšetkým od ich implementácie v praxi.
SPNZ: Bez zemného plynu Slovensko nedokáže splniť klimatické ciele
Slovenský plynárenský naftový zväz (SPNZ) akceptuje ambície znižovať emisie skleníkových plynov, ktoré sú uvedené v Európskom ekologickom dohovore, no zároveň pripomína, že to nebude možné splniť bez zemného plynu. „Naplniť cieľ dekarbonizácie európskej ekonomiky sa nedá len prostredníctvom rozvoja výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie," zdôraznil výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Zväz vníma pozitívne, že EK sa zaviazala vyčleniť financie na dosiahnutie dekarbonizačných cieľov a to aj na rozvoj využívania obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov. Negatívne naopak vníma, že Európska investičná banka (EIB) ako budúca klimatická banka nebude financovať po roku 2021 investície do plynárenskej infraštruktúry.
Pokiaľ ide o zavedenie uhlíkového cla na dovážané priemyselné produkty, podľa SPNZ ide o logický krok, no upozorňuje na riziká, pokiaľ by takáto daň alebo clo bola uvalená na dovoz plynu. Daňové znevýhodnenie zemného plynu oproti drevu a produktov z neho v prípade sektoru vykurovania domácností spôsobí ďalšie zhoršenie kvality ovzdušia. Environmentálna daňová alebo colná reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní okrem produkcie skleníkových plynov aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok.