28. 6. 2024
Výskum zameraný na jedenásť post-socialistických krajín EÚ vrátane Slovenska prináša desať odporúčaní na zlepšenie energetickej efektívnosti budov, ktoré môžu prispieť k zníženiu emisií a posilneniu energetickej nezávislosti regiónu.
Zdroj: Freepik
Budovy sú z hľadiska spotreby energie zodpovedné za približne 36 % spotreby energie v EÚ a 36 % vyprodukovaných emisií CO2. Cieľom EÚ je do roku 2050 znížiť uhlíkovú stopu a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Aj po dvoch dekádach od nadobudnutia účinnosti smernice o energetickej hospodárnosti, ktorá uľahčila proces nákladovo efektívnej modernizácie existujúcich budov s cieľom znížiť ich spotrebu, stojí EÚ pred mnohými výzvami.
Podľa údajov Európskej komisie približne 75 % budov v EÚ nie je energeticky efektívnych a miera ich obnovy smerujúca k energetickým úsporám je veľmi nízka. Ročne sa však z celkového fondu zrenovuje v jednotlivých členských štátoch EÚ len zhruba 0,4 až 1,2 % budov. Budovy s vysokou energetickou účinnosťou pritom zohrávajú dôležitú úlohu nielen pri snahách o znižovanie emisií, ale aj pri znižovaní množstva (ruského) plynu v energetickom mixe. Plyn je dôležitým zdrojom vykurovania v mnohých členských krajinách EÚ a jeho nedostatok predstavuje riziko pre domácnosti aj ostatných odberateľov.
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa v EÚ sa začalo ešte viac hovoriť o znižovaní o energetickej efektívnosti a súčasťou týchto úvah je aj stratégia znižovania spotreby energie v budovách. Cieľom projektu "GreenRec: Zelená obnova EÚ v období po Covid-19" bolo zistiť, čo doterajší akademický výskum hovorí o možnostiach zvýšenia energetickej efektívnosti a modernizácie v budovách. Analýzu realizoval tím Katedry politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
