Výmena dát v energetike dnes a zajtra. Trh volá po centrálnom riešení

Tlačiť

Zdieľať

8. 12. 2020

Zdroj: Freepik

Kedysi konzervatívne odvetvie prechádza revolúciou. Energetika bude stále viac založená na výmene obrovského množstva dát, ktoré medzi sebou zdieľajú jednotliví účastníci trhu. O tom, aké existujú možnosti pri formovaní dátového hubu, ale aj očakávaniach hlavných aktérov rozprával Libor Láznička zo spoločnosti SFÉRA na konferencii eFocus "Smart metering/smart grid: Transformácia energetiky. Nové výzvy 2020+".

Okrem plynulej digitalizácie procesov sa zosobnením všetkých zmien energetiky stáva decentralizácia ako jedna z ťažiskových línií zimného balíka EÚ. Na energetickom trhu pribudnú nové služby v oblasti agregácie, flexibility alebo akumulácie, ktorých spoločným menovateľom sú dáta. Inovácie stimulujú vstup nových hráčov na trh s elektrinou. Aktívni odberatelia sa budú môcť združovať do energetických spoločenstiev, agregátor bude riešiť výkup prebytkov alebo služby v oblasti flexibility. Mozaiku nových užívateľov systému doplnia prevádzkovatelia zariadení na skladovanie elektriny, nabíjacích staníc pre elektroautá alebo uzavretej distribučnej sústavy. Každý subjekt vyprodukuje alebo spracuje obrovské množstvo dát.

Prieskum: Súčasný systém je neprehľadný

So zámerom získať konkrétnejšie vstupy o potrebách a skúsenostiach účastníkov trhu usporiadala spoločnosť SFÉRA prieskum. Oslovení bol zástupcovia celého energetického reťazca: od výrobcov, distribútorov, dodávateľov až po spotrebiteľov. Z výsledkov podľa Lázničku vyplýva, že respondenti považujú súčasnú výmenu dát a procesov v elektroenergetike za zbytočne zložitú. „Najviac to trápi výrobcov, menej distribútorov, ktorí sú prirodzene pri zdroji dát a majú viac prostriedkov, aby dokázali automatizovať procesy v náročnom prostredí,“ zhrnul riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA na úvod svojej prednášky.

Aktérov na trhu najviac trápi poskytovanie rovnakých alebo podobných dát viacerým subjektom či inštitúciám. „Situácia je o to komplikovanejšia, že účastníci trhu musia paralelne udržiavať viaceré komunikačné kanály,“ poznamenal Láznička. Najčastejšie sa u nás využíva automatizované vkladanie dát cez informačný systém (26 %), niekde sa manuálne zadávajú údaje cez web portály (25 %), prípadne prostredníctvom emailov (21 %). Využíva sa tiež import/export súborov cez webový portál (17 %) a napriek pokročilej digitalizácii sa na Slovensku stále môžeme stretnúť aj s klasickou poštou (11 %).

Z výsledkov ako hlavné posolstvo vyplynulo, že respondenti by privítali jedno centrálne miesto, kde dokážu vybaviť celú svoju agendu odovzdaním a získaním dát. Za centralizáciu hlasovalo 93 % opýtaných subjektov. K ďalším podnetom, ktoré vzišli z prieskumu, patrí odstránenie už spomínaných duplicitných tokov údajov.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Centrálne platformy v niektorých štátoch EÚ obsluhujú agendu pre viacero komodít súčasne. Na Slovensku požiadavka účastníkov na trhu smeruje najmä k zjednoteniu výmeny dát pre elektrinu a zemný plyn. „Logika a štandardy sú dnes diferencované a nastal čas, aby sa sektory začali približovať,“ vyzval Láznička.

Problémom je tiež nedostatočná štandardizácia procesov a štruktúr. Hoci aktuálne existuje harmonizovaná technická špecifikácia pre výmenu dát, ktorou sa riadia regionálne distribučné firmy, problémy existujú. „Respondenti nás upozornili na niektoré rozdiely, ktoré sa uplatňujú v praxi,“ zhodnotil ďalej Láznička. Táto špecifikácia nemá na úrovni miestnej distribučnej sústavy žiadny dosah a procesy tam fungujú neštandardne.

Zlepšenie sa podľa reakcií subjektov očakáva aj od komunikácie medzi dodávateľom a odberateľom. „Tam vôbec nie je žiadna harmonizácia, usmernenie, ako má komunikácia vyzerať,“ povedal Láznička. Respondenti volajú po zlepšení výmeny dát s inštitúciami (napr. ÚRSO). Niektoré subjekty aktuálne neumožňujú výmenu dát a ich poskytovanie je založené výlučne na manuálnej báze. Rozvoju domáceho trhu by podľa oslovených aktérov prospela centralizácia výpočtov, ktorá by umožnila napríklad bilancovať miestne distribučné sústavy.

Ďalšou témou je ochrana proti špekulatívnym odberateľom, ktorí účelovo menia svojich odberateľov energií a zanechávajú po sebe dlžoby. Touto témou sa intenzívne zaoberá Združenie dodávateľom energií. Ako riešenie sa podľa Lázničku ponúka, že v centrálnom informačnom systéme pribudne pri označení odberného miesta informácia, ktorá odberateľovi zamedzí uskutočniť zmenu dodávateľa, kým si neuhradí svoje záväzky.

Samostatnou kapitolou je požiadavka maximálnej bezpečnosti s cieľom ochrany citlivých údajov.

Centrálna digitálna platforma ako riešenie

Poriadok v spleti množiacich sa digitálnych údajov by mal zabezpečiť dátový hub. Novovytvorená centrálna digitálna platforma, na ktorú tlačí aj európska legislatíva, by zabezpečovala komplexnú komunikáciu všetkých účastníkov na trhu s energiami alebo ďalších inštitúcií. „Dátový hub obsahuje namerané technické a obchodné údaje, ktoré sú zviazané s odbernými a odovzdávacími miestami,“ vysvetlil Láznička.

Pridanou hodnotou takejto digitálnej platformy je schopnosť agregovať dáta, ktoré môžu byť následne podľa zadania poskytované ďalej vo forme najrôznejších reportov, štatistík alebo fakturačných podkladov. „Dátové huby vedia notifikovať účastníkov trhu, či proces prebehol alebo neprebehol správne. Vedia vykonávať rôzne výpočty. Napríklad bilancovanie by mohlo prebiehať centrálne.“

Veľký dôraz sa v rámci dátových hubov kladie na bezpečnosť a prístup k citlivým dátam. Odberatelia môžu podľa Lázničku vidieť, ktorí účastníci trhu majú prístup k ich dátam na základe legislatívneho nároku. Zároveň je tu možnosť sprístupniť dáta tretím subjektom na dobrovoľnej báze, napríklad energetickým audítorom, ktorí užívateľovi na základe nich vypracujú cenovú ponuku šitú na mieru. „Odberateľ musí mať v dátovom hube pod kontrolou všetky dáta, ktoré sa ho týkajú,“ zdôraznil ďalej šéf úseku vývoja spoločnosti SFÉRA.

Dátové huby sprístupňujú dáta prostredníctvom webového portálu alebo mobilných aplikácií. Ak účastníci používajú informačné systémy, výmena dát sa musí zautomatizovať. „Definujú sa jednotné štandardy na jednotnom rozhraní, na ktoré sa integrujú informačné systémy tretích strán,“ poznamenal Láznička.

V rámci Európy nejde o žiadnu novinku