Vieme, ako chce vláda pretransformovať hornú Nitru

22.11.2018

Vzhľadom na plánované ukončenie dotácií na výrobu elektriny z uhlia by sa hornonitrianske bane Cígeľ, Handlová a Nováky mali postupne uzatvárať. Okrem ťažobnej firmy to bude financovať aj štát. Riziku vzniku rozsiahlej nezamestnanosti majú zabrániť projekty v oblasti diverzifikácie priemyslu, energetiky, agropotravinárstva, dopravy, vzdelávania, cestovného ruchu i životného prostredia.

Zdroj: Slovenské elektrárne, a. s.

Minister hospodárstva Peter Žiga v pondelok oznámil, že podpora ťažby a spaľovania hnedého uhlia v elektrárni Nováky (ENO) nemá trvať do roku 2030, ale skončí o 7 rokov skôr. Dotovanie uhlia je už niekoľko rokov predmetom kritiky zo strany Európskej komisie a s jeho ukončením počíta aj Environmentálna stratégia do roku 2030, ktorú by mala onedlho schváliť vláda.

Už budúci týždeň by mal Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) predložiť návrh postupu pri riešení problematiky transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry. Samotný materiál, ktorého návrh máme k dispozícii, je rozdelený do dvoch častí.

Prvá časť obsahuje popis ekonomickej a sociálnej situácie v regióne hornej Nitry, venuje sa stavu ťažby uhlia a postupnému uzatváraniu ťažobných polí a zároveň naznačuje stav miestneho energetického sektora a niektoré návrhy riešení transformácie. Druhá časť sa už priamo venuje zmene všeobecného hospodárskeho záujmu z dôvodu problému so zabezpečením bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany, pričom obsahuje aj stručnú analýzu vplyvov na koncovú cenu elektriny domácností a podnikov. Ako si ÚPVII predstavuje premenu tradične uhoľného regiónu?

Uhoľný región v skratke

Oblasť hornej Nitry predstavuje predovšetkým okresy Prievidza a Partizánske, ktoré sú mimo cestných a železničných trás zaradených do transeurópskej siete TEN-T. V budúcnosti by cez región mala viesť rýchlostná trasa R2 s možnosťou priameho napojenia na diaľnicu D1.

Z pohľadu demografie sa podľa ÚPVII v okrese Prievidza predpokladá úbytok obyvateľstva. V oblasti zamestnanosti jasne dominuje priemysel, pričom najväčším zamestnávateľom s viac ako 3000 pracovnými miestami je práve ťažobná firma Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) zo skupiny HBz. Z hľadiska tržieb sú však najvýznamnejšími firmami UNIPHARMA (farmaceutický tovar), ILJIN (dodávateľ pre automobilky), Nestlé (potravinárstvo) a FORTISCHEM (chemický priemysel), aj keď majú menej zamestnancov než HBP.

Hornonitrianske bane Prievidza sú dnes jediným producentom hnedého uhlia a lignitu na Slovensku. Ťažba uhlia aktuálne prebieha v štyroch dobývacích priestoroch s rozlohou 122 km2 v oblasti Handlová, Nováky a tiež na Záhorí v ložisku Gbely. Vlani sa u nás vyťažilo dohromady 1,834 milióna ton uhlia a vyťažiteľné zásoby sa odhadli ešte na necelých 42 miliónov ton.

Samotná elektráreň Nováky s výkonom 266 MWe vyrába len asi 5 % elektriny, ktorá sa na Slovensku spotrebuje, a zároveň poskytuje podporné služby pre sústavu. Okrem toho, je však ENO dôležitým zdrojom tepla a horúcej vody pre mestá Prievidza, Nováky, Zemianske Kostoľany a lokálne priemyselné podniky. Keďže sa však teplo dodáva do 14 km vzdialenej Prievidze zastaraným tepelným napájačom, straty tepla oproti jeho celkovej dodávke dosahujú podiel až 20 %.

Uzatváranie baní

„V súvislosti so zmenou uplatňovania VHZ na výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia a lignitu do konca roku 2023 dôjde k riadenému postupnému skoršiemu odrúbavaniu zásob uhlia (útlmu) a k predčasnému ukončeniu jednotlivých ťažobných polí a ich následnej likvidácii a uzatváraniu,“ píše sa v materiáli, ktorý by sa už budúci týždeň mal predložiť do pripomienkového konania.

Podľa pripraveného harmonogramu by sa už v rokoch 2018 a 2019 mala uzavrieť baňa Cígeľ, následne v rokoch 2023 a 2024 baňa Handlová a v rokoch 2026 a 2027 aj baňa Nováky. Uhoľné ložisko Gbely na Záhorí má dve možnosti – buď by fungovalo naďalej a vyťažené uhlie by sa využívalo na iné účely ako výroba elektriny, alebo by sa uzavrelo do roku 2026.

Náklady na útlm baníctva by mala hradiť jednak ťažobná firma, jednak vláda počíta s poskytnutím štátnej pomoci na pokrytie mimoriadnych nákladov podľa Rozhodnutia Rady č. 2010/787/EÚ. Európska legislatíva povoľuje a vymedzuje pomoc na aktivity uľahčujúce zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie. Takúto pomoc už vláda poskytla pri uzatváraní bane Dolina a využívajú ju aj ďalšie krajiny, napr. Česko, Poľsko, Maďarsko či Rumunsko.

Presnú technickú, časovú a finančnú špecifikáciu uzatvárania slovenských baní bude ešte musieť schváliť Európska komisia.

Čo ďalej?

Vlani bola miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Prievidza na úrovni 6,64 % a v okrese Partizánske len 3,60 %. „V prípade neriadeného procesu postupného ukončenia ťažby (útlmu) hrozí negatívny dopad nielen na zamestnanosť v HBP, a. s., (teda spoločnosti zaoberajúcej sa ťažbou uhlia), ale aj na rozvoj ostatných podnikov skupiny HBz, a. s.,“ uvádza sa v materiáli, ktorý pripravil úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Už od februára 2018 prebieha štruktúrovaný dialóg medzi predstaviteľmi Európskej komisie, vlády, regionálnych samospráv a súkromného sektora, ktorý by mal začiatkom budúceho roka vyvrcholiť predstavením Akčného plánu pre transformáciu hornej Nitry. Keďže región má byť jedným z pilotných projektov európskej platformy pre uhlie, Brusel do prípravy komplexnej stratégie a opatrení zapojil aj externých expertov zo spoločnosti PricewaterhouseCoopers.

V septembri boli odsúhlasené štyri hlavné priority transformácie, a to:

  • Tvorba udržateľných pracovných príležitostí – zameranie na diverzifikáciu priemyslu vrátane podpory inovácií a výskumu, na zvýšenie podielu domácej výroby na spotrebe v regióne, na energetiku, pôdohospodárstva či cestovný ruch.
  • Dostupnosť – cieľom je zlepšenie dopravy a mobility.
  • Rozvoj a stabilizácia kvalifikovanej pracovnej sily – s dôrazom na zlepšenie vzdelávania a kvality života.
  • Sanácia environmentálnych záťaží a zdravotných dopadov ťažby.

Na stole sú už zámery za takmer 1,2 miliardy eur

V rámci príprav transformácie hornej Nitry už bolo predložených 80 projektových zámerov v hodnote takmer 1,2 miliardy eur. Viac než 20 zámerov za takmer 443 miliónov eur predložili firmy HBP, AGROSEKTOR zo skupiny HBz alebo je v nich HBP partnerom.

ÚPVII sa v pripravenom dokumente zameriava práve na projekty zo skupiny HBz. Ide o viaceré projekty v oblasti agropotravinárstva vrátane rozšírenia skleníkov na pestovanie paradajok či rozšírenia chovu sumčeka afrického, výstavbu logistického centra biomasy alebo závodu na výrobu bioplastov, revitalizáciu banských areálov pre účely cestovného ruchu, výstavbu baníckeho domova dôchodcov či niekoľko výskumno-vývojových zámerov.

Uvažuje sa však aj nad výstavbou miestnych ciest, obchvatu Prievidze či cyklotrás, výstavbou mestských priemyselných parkov i nového centrálneho zdroja tepla pre Prievidzu, väčším využívaním geotermálnej energie, dobudovaním kanalizácie a vodovodov, vybudovaním vzdelávacích centier alebo akvaparku či rekonštrukciou hvezdárne v Partizánskom.

Ktoré z týchto či ďalších projektov sa napokon budú realizovať, bude závisieť od finálneho Akčného plánu rozvoja hornej Nitry a prijatých opatrení. Ako naznačujú predložené projekty, na tvorbe nových príležitostí sa chce podieľať aj HBP, resp. jej materská skupina.

„Skupina HBz, a. s., by mala v priebehu rokov 2020 - 2025 vytvoriť cca 1 255 nových pracovných miest. Spoločnosť predpokladá použiť v rámci svojich možností vlastné zdroje, úvery, ďalej prostriedky z fondov Európskej únie a možné investičné stimuly a podpory,“ uvádza sa v materiáli ÚPVII, ktorý by mal byť už čoskoro sprístupnený verejnosti.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK