Šéf ÚRSO: Doba štedrých dotácií pre OZE sa skončila
6. 2. 2025
Predseda regulačného úradu zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie majú slúžiť na pokrytie vlastnej spotreby, nie na biznis založený na využívaní dotácií od štátu. Doplatky už dnes na Slovensku nahradilo spolufinancovanie formou investičnej podpory pre domácnosti aj firmy. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v tlačovej správe úradu vyzdvihol vysoký podiel jadra v slovenskom energetickom mixe a „špekulantom so zelenou energiou“ odkázal, že doba štedrých štátnych doplatkov sa už skončila.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa neho podporuje rozumný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, avšak politické presadzovanie zelenej ideológie rôznymi biznis - lobistickými skupinami. Podľa úradu im ide o „bezohľadný zisk a napojenie sa na rôzne dotačné schémy, či už zo Slovenska alebo EÚ“.
Slovensko je ako člen Európskej únie viazané záväzkami vyplývajúcimi z európskej legislatívy vrátane povinnosti zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v energetickom mixe. V súčasnosti smernica EÚ ustanovuje celoeurópsky cieľ do roku 2030 zvýšiť podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie aspoň na 42,5 %. Podľa posledných štatistík Eurostatu v roku 2023 dosiahli OZE v EÚ podiel na úrovni 24,5 %. V prípade Slovenska to bolo necelých 17 %, pričom medziročne sa u nás zaznamenal pokles podielu zelených zdrojov. Podľa návrhu aktualizácie národného energetického a klimatického plánu by mali OZE na spotrebe energie na Slovensku do roku 2030 dosiahnuť podiel 23 %.
Doplatky už nahradila investičná podpora
Mimoriadne štedré výkupné ceny najmä pre solárne elektrárne, ktoré v rokoch 2008 – 2010 nastavil práve regulačný úrad, prispeli k rastu koncových cien elektriny pre odberateľov. V ostatných rokoch však podiel zložky tarify za prevádzkovanie systému, ktorá smeruje na podporu OZE, značne klesol. Napríklad v roku 2023 bola tarifa za OZE v rámci 1. pásma TPS (spotreba do 1 GWh ročne) na úrovni 6,1 €/MWh oproti úrovni 16,2 €/MWh v roku 2019.
Šéf ÚRSO dodal, že počiatočná investícia do inštalácie solárnych panelov, veterných turbín alebo tepelných čerpadiel je bez dotácií pre bežnú verejnosť vysoká.
Ministerstvo hospodárstva SR podľa zákona č. 309/2009 každoročne určovalo inštalovaný výkon nových zariadení OZE a KVET, na ktoré sa vzťahuje podpora doplatkom. Pre rok 2025 ministerstvo neurčilo žiadny výkon nových zariadení, ktoré by mali nárok na doplatok.
V rámci štátnej politiky sa namiesto prevádzkovej podpory prešlo na investičnú, ktorá je takmer výlučne financovaná z európskych fondov. Domácnosti môžu už od roku 2015 využívať grantové poukážky zo Zelenej domácnostiam, v ostatných rokoch aj z Plánu obnovy, a to v rámci programov zameraných na obnovu domov. Podnikatelia a firmy od roku 2022 súťažia o príspevky na spolufinancovanie výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE z Plánu obnovy, čakajú tiež na spustenie eurofondového programu Zelená podnikom. Malé a lokálne zdroje sú navyše zvýhodnené bezplatným pripojením do sústavy, príp. aj čiastočnou úľavou z platby TPS. Minulý týždeň asociácia SAPI vyzvala vládu, aby vzhľadom na veľký záujem domácností o poukážky zo Zelenej domácnostiam zvážila na tento účel presun prostriedkov z iných opatrení s nižším čerpaním.
Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík podčiarkol, že na rozvoj OZE tlačia rôzni špekulanti a lobisti. „Tam, kde sa OZE oplatia, kde slúžia na vlastnú spotrebu, som jednoznačne za. Ale špekulovať pri budovaní OZE iba s tým, že budem dostávať nejakú formu doplatku od štátu, tak táto doba sa už skončila. Súhlasím s rozvojom zelenej energie, ale nie na úkor ostatných slovenských odberateľov!“ uviedol.
Nič nie je čierno-biele
Regulátor upozornil na nízku efektivitu solárnych panelov a veterných turbín, ktorá je závislá od poveternostných podmienok. Napríklad doba, počas ktorej dokáže fotovoltická elektráreň vyrábať elektrinu v podmienkach SR, je približne iba 1100 hodín - rok má pritom 8760 hodín. Podobné je to aj pri výrobe z vetra - fúka cca 2200 hodín do roka.
Okrem toho ÚRSO v prípade OZE poukázal na nutnosť pravidelnej údržby, obmedzenú životnosť a klesajúcu účinnosť. Na druhej strane treba dodať, že ani centralizované zdroje na výrobu elektriny ako jadrové, vodné, plynové či uhoľné elektrárne nie sú perpetum mobile a počas doby prevádzky, ktorá sa pohybuje v desiatkach až stovke rokov (vodné elektrárne), je nutné vykonávať nielen odstávky za účelom pravidelnej údržby, ale tiež investovať do ich rekonštrukcie a modernizácie.
Navyše je na rozdiel od bezplatného prísunu slnka a vetra pri fosílnych či jadrových elektrárňach nutné počítať aj s nákladmi na palivo, či dokonca na emisné povolenky pri fosílnych zdrojoch. Pri hydroelektrárňach je zase výroba závislá od množstva vody, resp. zrážok, a taktiež podliehajú poplatku napríklad za využívanie hydroenergetického potenciálu riek.
Viac
Zdroj: SFÉRA, a.s.
