Názor: Cena plynu pre teplárne - nová regulovaná cena v podmienkach slovenskej energetiky
17. 10. 2024
Retroaktivita, väčšia právna neistota a riziko súdnych sporov. Znenie cenovej vyhlášky v plynárenstve, ktoré navrhuje ÚRSO, vyvoláva medzi účastníkmi trhu viacero obáv. Dôvody vysvetľuje v autorskom komentári advokát Matej Slezák. V súčasnosti sa na dodávku plynu ako komodity uplatňuje cena dohodnutá medzi zmluvnými stranami, teda tzv. neregulovaná cena [1]. Európska energetická právna úprava a stratégia sa snaží presadiť práve neregulované ceny a snaží sa limitovať vnútroštátnu reguláciu cien. Napriek tomu, Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 21. mája 2024 tzv. LEX CHEMES [2] [3] [4] (v skrátenom legislatívnom konaní bez možnosti zapojenia verejnosti), ktorým sa majú regulovať (zastropovať) ceny plynu zo strany dodávateľov plynu pre teplárenské spoločnosti [5]. Slovenská práva úprava sa teda rozhodla ísť presne opačným smerom ako európska energetika, teda uchýlila sa k verejným (cenovým) zásahom.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v nadväznosti na zákonné splnomocnenie predložil dňa 9. októbra 2024 do medzirezortného pripomienkového konania novelu cenovej vyhlášky v plynárenstve[6], ktorou sa má stanoviť maximálna cena plynu, a to počnúc od 1. januára 2025.
Ako bolo uvedené v úvode, síce cena plynu medzi dodávateľom plynu a teplárenskou spoločnosťou nie je regulovaná, predsa len existuje limitujúci faktor v tomto ohľade, a to úprava v cenovej vyhláške pre teplárenstvo[7]. Predmetná vyhláška upravuje, čo je ekonomicky oprávneným nákladom pre teplárenskú spoločnosť, pričom v prípade plynu je upravený spôsob výpočtu maximálnej ceny plynu s presným časovým/indexačným obdobím vo väzbe na burzové ceny plynu.
To znamená, že už dnes existuje vyhláška ako podzákonný predpis, ktorá nepriamo „stropuje“ výšku cenu plynu, pričom tak teplárenská spoločnosť, ako aj dodávateľ plynu sú pri uzatváraní príslušných dodávkových zmlúv limitovaní touto úpravou. To znamená, že ÚRSO už v súčasnosti kontroluje a „má dosah“ na určenie ceny plynu, keďže v prípade ak by cena plynu bola vyššia, ÚRSO by buď nevydal cenové rozhodnutie v prospech teplárenskej spoločnosti, alebo nezohľadnil takéto zvýšené náklady na plyn.
Keď zoberieme do úvahy obmedzené možnosti štátneho rozpočtu pre rok 2025, nazdávam sa, že úmyslom zákonodarcu a zjavne aj ÚRSO v súvislosti so spôsobom „stropovania“ cenu plynu bolo však niečo úplne iné.
Cenová vyhláška v teplárenstve za účelom regulačnej stability ustanovuje, že cena plynu je platná počas „celého trvania platnosti zmluvnej ceny“. To inými slovami znamená, že pokiaľ sa napríklad v dodávkovej zmluve v septembri 2023 dohodla cena plynu na dva roky, táto cena plynu platí aj v roku 2024 a 2025, a to aj v prípade ak sa medzičasom zmení cenová vyhláška v teplárenstve, resp. dôjde k úprave časového/indexačného obdobia.
A toto je podľa môjho názoru kameň úrazu, teda že majú platiť „staré“ (rozumej vyššie) ceny plynu (nakúpené za vtedy platné ceny) aj počas nadchádzajúceho roka 2025. Návrh cenovej vyhlášky v plynárenstve vôbec (napríklad prostredníctvom prechodných ustanovení) neberie do úvahy vyššie uvedené právne a časové súvislosti, a teda že teplárenská spoločnosť môže mať uzatvorenú dodávkovú zmluvu so zaistenou cenovou hladinou plynu už v minulosti. Nazdávam sa, že takáto právna úprava môže predstavovať neoprávnený zásah do existujúcich dodávkových zmlúv, keďže porušuje všeobecný princíp zákazu retroaktivity právnych noriem (popri iných porušeniach príkladmo vlastníckych a podnikateľských práv garantovaných Ústavou SR) s rizikom súdnych sporov.
Len pre úplnosť treba dodať, že pre dodávateľov plynu platí[8] povinnosť pri uzatvorení dodávkovej zmluvy zabezpečiť nákup 100 % objemu komodity (plynu) v zmysle takto uzatvorenej zmluvy. Toto ustanovenie bolo vložené do zákona o energetike práve z dôvodu ochrany odberateľa, resp. zabráneniu špekulatívnych hedgingových stratégií, ktorých výsledkom bol „krach“ viacerých dodávateľov elektriny a plynu počas energetickej krízy a aktivácia dodávateľa poslednej inštancie. Navrhovaná vyhláška v plynárenstve prináša väčšiu právnu neistotu/regulačnú nestabilitu, nakoľko účastník trhu s plynom si nemôže byť istý či a kedy sa zmenia „pravidlá hry“.
Autor: Matej Slezákadvokát a konateľ Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o.
[1] jediná výnimka kedy sa uplatňuje regulovaná cena je pre zraniteľných odberateľov plynu a aj to len v prípade pokiaľ o túto cenu prejavia záujem podľa zákona o energetike.
[2] zákon č. 128/2024 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
[3] podľa dôvodovej správy, dôvodom prijatia tejto právnej úpravy bolo zamedzenie „predražovania ceny za nákup plynu“.
[4] nakoľko predmetné ustanovenie nebolo systematicky začlenené do zákona o regulácií v sieťových odvetviach, zákonodarca aj keď splnomocnil ÚRSO, prijal však osobitnú a samostatnú reguláciu tovaru sui generis.
[5] držitelia povolenia na výrobu a rozvod tepla, teda nie zraniteľní odberatelia ako napr. tzv. bytové kotolne.
[6] vyhláška ÚRSO č. 147/2024 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia regulovaných činností v plynárenstve a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v plynárenstve.
[7] vyhláška ÚRSO č. 312/2022 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike.
[8] zákon č. 256/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Viac