8. 4. 2020
Ako funguje Regulačná rada v obmedzenom počte? Jej členka Sylvia Beňová na vlastných skúsenostiach odhaľuje príklady prekážok vnútri procesov ÚRSO, netransparentnosť a prekvapenia za prvé dva mesiace pôsobenia.
Zdroj: Archív S. Beňová
Ako by ste po viac než dvoch mesiacoch od vymenovania za členku Regulačnej rady zhodnotili jej fungovanie? Podľa zákona 250/2012 má mať 6 členov, avšak stále je len štvorčlenná. Nebola by v tejto veci vhodná napríklad aj zmena legislatívy?
Áno, bohužiaľ, Regulačná rada má v súčasnosti len štyroch vymenovaných členov, čo mierne sťažuje jej riadne fungovanie. Zo zákona „Rada rozhoduje hlasovaním väčšinou hlasov všetkých svojich členov“, čo v praxi znamená, že môže prijať rozhodnutie len štyrmi rovnakými hlasmi. Zákon neuvažuje so situáciou, že rada nemá plný počet členov. Napríklad počas ostatných dvoch mesiacov sa stalo, že úrad zverejnil rozhodnutie rady, pričom hlasovanie nebolo jednohlasné. Podľa môjho názoru je toto rozhodnutie neplatné. Celkové fungovanie rady je dané zákonom, ale možno je problém v tom, ako si ho tí, ktorí do procesu vstupujú, vysvetľujú.
Prekvapilo ma napríklad aj to, že po mojom nástupe do rady nebolo samozrejmosťou, že by mi bol zriadený email na doméne úradu. Členovia Regulačnej rady nemali zriadené emailové konto na doméne ÚRSO a moja požiadavka o jeho zriadenie sa stretla s prekvapením. No nakoniec aj kolegovia uznali, že zasielanie neverejných materiálov je bezpečnejšie cez vládnu doménu ako cez emaily zriadené na rôznych bezplatných poštových službách typu Yahoo alebo Gmail, ktoré využívali ako osobné schránky.
Pred vymenovaním do Regulačnej rady ste ako jediná zo súčasných členov nepôsobili len v súkromnom sektore, ale tiež v štátnej správe na ministerstve spravodlivosti a kedysi tiež priamo na ÚRSO. Prechod by tak pre vás mal byť pomerne hladký. Môžete porovnať procesy v týchto dvoch štátnych inštitúciách?
Úprimne povedané, uvedený prechod až taký hladký nebol. Kladné naladenie dvoch predošlých ministrov spravodlivosti k progresívnym riešeniam, najmä silná orientácia pani ministerky Žitňanskej na digitalizáciu a pragmatické nastavenie procesného riadenia a po jej odchode nástup rýchleho manažérskeho rozhodovania ministra Gála boli niečim, čo ma presvedčilo, že aj v štátnej správe sa dajú veci meniť k výrazne lepšiemu. Vnímala som to veľmi pozitívne a bola som presvedčená, že k tomu smerujú nielen ministerstvá, ale aj všetky ostatné orgány štátnej správy. Preto boli moje očakávania a predstavy o fungovaní niektorých procesov v rámci úradu možno trochu optimistické.
Kancelária regulačného úradu napríklad nebola schopná vyhovieť mojej požiadavke o elektronické predloženie prvostupňového spisu s odôvodnením, že úrad nemá skenery a ani zamestnancov, ktorí by dokumenty mohli naskenovať. Prekvapuje ma to o to viac, že napríklad regulované subjekty majú zo zákona povinnosť predkladať časti cenového návrhu elektronicky. Pre mňa najrýchlejšia kontrola čísiel je zatiaľ stále Excel a nie vytlačený papier.
Tiež som bola zvyknutá na transparentnosť a procesné riadenie. V novej pozícii mi to zatiaľ chýba, avšak verím, že je aj snahou úradu a Regulačnej rady tieto veci meniť a budem rada ak moje skúsenosti z ministerstva budem môcť postupne zužitkovať pri zmene vecí k lepšiemu.
Ďalším krokom, ktorý by som chcela uskutočniť, bude príprava a predloženie návrhu na zmenu rokovacieho poriadku Regulačnej rady, a tiež dosiahnutie dohody na jeho zverejnení na webovom sídle úradu.
Regulačná rada zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach a prijíma regulačnú politiku vrátane jej zmien. Ešte vlani v lete ÚRSO začal zbierať podnety medzi vybranými subjektmi k návrhu východísk regulačnej politiky na nastávajúce obdobie po roku 2021. Ako vnímate prípravu novej regulačnej politiky v rámci ÚRSO, resp. Regulačnej rady a v akom stave je aktuálne tento proces?
Túto otázku som kolegom na Regulačnej rade položila medzi prvými. Doteraz bola predložená len neformálna informácia, že úrad niečo chystá. Niekedy v júni tohto roku by mala vzniknúť nultá verzia regulačnej politiky a úrad chce predložiť rade regulačnú politiku niekedy v septembri tohto roka. Pravdepodobne je to zvykové právo, nakoľko v zákone nie je jednoznačne popísaný postup a kompetencie pri príprave regulačnej politiky.
Úrad nepredkladá návrh regulačnej politiky rade, len zverejňuje na svojom webovom sídle tento návrh a vyhodnocuje pripomienky k nej. Chápem, že úrad môže navrhnúť tézy, môže zriaďovať pracovné skupiny za účelom prípravy politiky, avšak privítala by som, ak by bola do tohto procesu zahrnutá aj Regulačná rada, do ktorej výlučnej kompetencie patrí aj prijímanie regulačnej politiky. V tejto súvislosti si myslím, že by bolo lepšie spresniť zákon o regulácii.
Dôležitou úlohou Regulačnej rady je, že rozhoduje v odvolacom konaní voči prvostupňovým rozhodnutiam úradu okrem uloženia pokuty. Môžete priblížiť ako tieto postupy prebiehajú?
Úrad začne konanie na základe vlastného podnetu alebo z podnetu regulovaného subjektu. V skutočnosti od času, keď sme nastavili reguláciu v rokoch 2001 - 2003, sa základný princíp dramaticky nezmenil, len bol upravený. Avšak častokrát mám pocit, že sa pri týchto „vylepšeniach“ zabúda na odbúranie administratívnej a byrokratickej náročnosti.
Samotný proces odvolania je daný správnym poriadkom. Podrobný proces, ako by mala prebiehať komunikácia medzi prvostupňovým orgánom a odvolacím orgánom, nemá úrad ani Regulačná rada popísaný.
Na jednej strane v zmysle organizačného poriadku úradu, úrad má zabezpečiť podmienky pre výkon funkcie, plniť úlohy a administratívnu agendu rady, pripravovať, procesne a vecne zabezpečovať všetky činnosti slúžiace na rozhodovanie rady, na druhej strane však ako člen rady nemám možnosť si vyhotoviť kópiu z prvostupňového spisu, lebo podľa úradu sú tieto informácie chránené obchodným tajomstvom.
Môžem do spisu len nahliadať pod dohľadom zamestnanca úradu, čo mi pripadá minimálne neštandardné. A podľa slov predsedu úradu nemám kontaktovať individuálne zamestnancov úradu, lebo by to bolo chápané ako ich ovplyvňovanie v ďalšom rozhodovacom procese. Osobne som nečakala, že mi bude obmedzovaný priamy prístup k prvostupňovým spisom.
Zrejme som príliš ovplyvnená fungovaním procesov na ministerstve spravodlivosti a príliš krátko členom Regulačnej rady, aby som sa s takto nastaveným procesom dokázala hladko stotožniť.
Regulačná rada sa tiež podľa zákona 250/2012 vyjadruje k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom. V posledných mesiacoch ÚRSO síce, zdá sa, nový predpis nenavrhol a novela vyhlášky 24/2013 podľa hovorcu ÚRSO uviazla, avšak viete z minulých vyjadrení Regulačnej rady k predpisom, ako sa táto činnosť vykonáva? Všeobecne je táto aktivita Regulačnej rady mimo záujmu aj odbornej verejnosti...
Bohužiaľ, neviem o tejto činnosti Regulačnej rady. Zatiaľ som nemala možnosť vyjadriť sa k akýmkoľvek predpisom. V súčasnosti sa, žiaľ, kvôli COVID-19 rada nestretáva a nemáme ani inú formu komunikácie okrem per rollam rozhodovaní. Neviem zistiť ako to prebiehalo doteraz.
Na záver Regulačná rada schvaľuje správy o činnosti úradu a tiež ročnú účtovnú závierku úradu. Boli Vám už tieto dokumenty za rok 2019 predložené?
Áno, ročnú účtovnú závierku sme schválili. Rada má v tejto súvislosti značne obmedzené kompetencie, keďže nie je potrebné stanovisko alebo vyjadrenie rady k návrhu rozpočtu, rada nemá ani kompetencie kontroly rozpočtu a dodržania rozpočtových pravidiel a ani nie je zahrnutá do základnej finančnej kontroly. Z tohto dôvodu to vnímam skôr ako formálnu záležitosť. O správe o činnosti úradu sme zatiaľ nerokovali, resp. neviem o tom, že by bola predložená na rokovanie Regulačnej rade.
