Snaží sa SSE zabrániť odchodu výrobcov z OZE? Prečo?

29.11.2018

Môže výrobca zelenej elektriny uzavrieť zmluvu o jej dodávke s alternatívnym výkupcom? SSE varuje, že odchodom výrobcu vznikne distribučke škoda. Právne stanovisko ale tvrdí, že výrobca z OZE má právo zvoliť si zmluvnú protistranu a právo na doplatok zostáva zachované. Predaj elektriny alternatívnym odberateľom pritom nie je výnimočný.

Zdroj: Freepik

Podľa súčasného znenia zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kogeneráciou majú výrobcovia právo na niekoľko foriem podpory vrátane výkupu elektriny na krytie strát v regionálnej distribučnej sústave (RDS) a doplatku. Jeho výška sa odvíja od celkovej výkupnej ceny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na obdobie 15 rokov.

Jedným z dôvodov tohtoročnej rozsiahlej novely zákona, ktorá bude platiť od začiatku budúceho roka, sú dlhoročné sťažnosti troch distribučiek na prežitok zavedeného systému, keďže objem vyprodukovanej a povinne vykupovanej elektriny z OZE a VÚ KVET výrazne prevyšuje ich reálne straty v sústave. Ministerstvo hospodárstva práve tento argument priamo uviedlo v predkladacej správe k schválenej novele zákona č. 309/2018.

Napríklad Stredoslovenská distribučná (SSD) distribuuje približne 6 TWh elektriny ročne. Straty pri distribúcii dosahujú na Slovensku v priemere 7 %, čo by v tomto prípade predstavovalo asi 420 GWh elektriny. Od výrobcov z OZE a VÚ KVET pripojených na strednom Slovensku však vykupuje približne 2 TWh ročne.

Poverený výkupca - obchodník

Vzniknutý nadbytok vykúpeného objemu elektriny sa musí umiestniť na trhu. Samotné distribučky výkupom elektriny z OZE a VÚ KVET poverili obchodníkov zo svojich materských skupín ZSE, SSE a VSE, ktorí prešli v procese unbundlingu právnym odčlenením. Spoločnosť SSD vo svojej výročnej správe za rok 2017 navyše uvádza, že materskej spoločnosti SSE za túto službu prináleží primeraná náhrada.

Do roku 2014 bola cena elektriny na trhu podstatne nižšia než regulovaná cena výkupu na straty. Poverení obchodníci sa vtedy sťažovali na to, že drahšiu povinne vykupovanú elektrinu nedokážu predať a prerábajú na nej.

Aktuálne sa cena na burze pohybuje okolo 60 €/MWh, pričom ÚRSO stanovil výšku ceny elektriny na straty (tzv. ACESTR2019) len na 40,49 €/MWh. Obchodné riziko teda trojici obchodníkov vzniká, ak budú musieť elektrinu dokupovať na trhu, kde je drahšia.

Zdá sa, že Stredoslovenská energetika (SSE) sa usiluje tomuto obchodnému riziku predísť. Zvolený spôsob ale vyvoláva pochybnosti.

Aktuálny príklad z praxe

K dispozícii máme list SSE pre výrobcu elektriny z OZE, ktorý sa rozhodol odísť z jej bilančnej skupiny a uzavrieť zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny s iným odberateľom za zmluvnú cenu.

Poukazuje v ňom, že výrobca si riadne uplatnil podporu na budúci rok, pričom uviedol aj predpokladané množstvo dodanej elektriny do sústavy SSD v konkrétnom objeme pre rok 2019. Podľa zákona 309/2009 je výrobca povinný dodať distribútorovi na krytie strát celý objem vyrobenej elektriny okrem regulačnej elektriny a elektriny dodanej bez použitia RDS. Podľa SSE preto Stredoslovenská distribučná „legitímne očakáva“, že dostane oznámený objem elektriny z OZE, ktorý si nenakúpila iným spôsobom na krytie vlastných strát.

SSE v liste daného výrobcu upozornila, že „SSD vznikne priama škoda spočívajúca vo zvýšených nákladoch na obstaranie“ nedodaného množstva elektriny a požiadala ho, aby splnil svoj záväzok a dodal vyrobené množstvo elektriny na krytie strát SSD „prostredníctvom SSE, a. s., ako povereného subjektu, na základe zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát“.

Zmluvy o výkupe sa na distribučnom území ZSD a VSD uzatvárajú na dobu neurčitú. SSE uzatvára zmluvu na dobu určitú s platnosťou na jeden rok, pričom zmluva obsahuje aj bod, podľa ktorého ju môže predávajúci vypovedať bez uvedenia dôvodu ku koncu kalendárneho roka.

Právne stanovisko

Náš portál má k dispozícii právne stanovisko, ktoré si nechalo vypracovať Združenie dodávateľov energií. Okrem iného sa v ňom uvádza, že zo zákona vzniká povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke len na strane prevádzkovateľa RDS, nie však na strane výrobcu elektriny s právom na podporu ani na strane subjektu, ktorého RDS poverila odberom elektriny za cenu na straty. Z toho vyplýva, že výrobca môže uzavrieť zmluvu o dodávke (výkupe) aj s iným odberateľom bez toho, aby to ovplyvnilo ďalšie trvanie práva výrobcu na podporu.

Okrem toho sa v právnom stanovisku uvádza, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona 309/2009 má výrobca s právom na podporu právo na doplatok aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty neuplatňuje. Zákon totiž neviaže poskytovanie doplatku na uzavretie žiadnej zmluvy. „Právo výrobcu elektriny z OZE alebo VÚ KVET na doplatok (v plnej výške) ostáva zachované aj v prípade, ak výrobca uzavrie zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny s alternatívnym odberateľom (výkupcom) na báze zmluvnej ceny,“ píše sa v stanovisku.

V medziach zákona

Motiváciou pre výrobcu uzavrieť zmluvu s iným nákupcom je najmä to, že sa s ním môže dohodnúť na predaji elektriny za vyššiu cenu. V realite nejde o nič výnimočné.

ÚRSO pri svojom návrhu tohtoročnej novely cenovej vyhlášky chcel zaviesť ustanovenie, ktorý mal túto prax zakázať. Podmienkou uplatnenia výkupnej ceny malo byť to, že súčet ceny za predanú elektrinu a doplatku nesmel byť vyšší ako cena určená cenovým rozhodnutím úradu pre výrobné zariadenie.

Viaceré subjekty však vo svojich pripomienkach upozornili, že takáto úprava sekundárnej legislatívy by odporovala platnému zneniu zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Napokon tento nápad z novely vyhlášky vypadol. Aj to nahráva tvrdeniu, že predaj dotovanej elektriny na základe zmluvy s alternatívnym odberateľom za inú cenu než ÚRSO stanovuje trojici distribučiek pre výkup na straty nie je v rozpore s platnou legislatívou.

List a snaha SSE udržať si u seba výrobcov z OZE a nakupovať od nich elektrinu za cenu na straty vzbudzuje viacero otázok. Prečo ich varuje pred škodou, ktorá môže vzniknúť inému, právne oddelenému subjektu? Aká škoda môže vzniknúť distribučke, keď skutočné straty v sústave ani zďaleka nedosahujú objem vykúpenej elektriny z OZE a VÚ KVET? Nesnaží sa obchodník vyhnúť nákladom za nákup elektriny, ktorú potrebuje pre vlastné portfólio zákazníkov, za vyššie ceny než očakával?

Napokon podľa ustálenej judikatúry súdov by bolo síce možné uplatniť si prípadnú náhradu škody z dôvodu dobromyseľnosti, avšak jej výška by mohla zodpovedať len marginálnym nákladom na prípravu zmluvy.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK