16. 5. 2018
Zdroj: Freepik
Zmeny majú prispieť k zvýšeniu energetickej efektívnosti budov a zmobilizovať investície do ich renovácie. Zavádza sa nový indikátor inteligentnosti budov, zjednodušujú sa inšpekcie vykurovacích a klimatizačných systémov a vytvára rámec pre budovanie parkovacích miest pre elektrické vozidlá.
Europarlament revíziu smernice 2010/31/EÚ schválil už 17. apríla. Ministri členských štátov jej dali zelenú tento týždeň 14. mája.
Elektromobily vpred
V nových a významne obnovovaných nebytových budovách s viac než 10 parkovacími miestami sa má nainštalovať aspoň jedna nabíjacia stanica pre elektromobily a urobiť technická predpríprava aj pre ďalšie. Do januára 2025 majú štáty stanoviť požiadavky minimálneho počtu nabíjačiek pre všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami.
V bytových budovách (nových i významne obnovovaných) s viac než 10 parkovacími miestami sa má predinštalovať infraštruktúra vedenia, aby si ľudia neskôr mohli nabíjačky nainštalovať.
Výnimky by mohli platiť pre budovy malých a stredných podnikov a tiež napríklad v prípade, že by náklady na nabíjačky a vedenia presiahli 7 % celkových nákladov významnej obnovy budov.
Alternatívne, inteligentne a s OZE
Štáty majú pri významnej obnove budov viac podnecovať zavádzanie vysokoúčinných alternatívnych systémov, ku ktorým sa radia decentralizované obnoviteľné zdroje energie, kogenerácia, tepelné čerpadlá, blokové vykurovanie aj centralizované zásobovanie teplom, a to najmä za využitia OZE.
Nový indikátor inteligentnej pripravenosti by sa mal používať na meranie schopnosti budov využívať informačné a komunikačné technológie a elektronické systémy s cieľom prispôsobiť prevádzku budov potrebám užívateľov a sieti a zvýšiť jej energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.
Do roku 2025 by všetky nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov nad 290 kW mali byť vybavené systémami automatizácie a riadenia budov.
Vykurovacie a klimatizačné systémy s účinným menovitým výkonom nad 70 kW by mali podliehať pravidelným kontrolám, v rámci ktorých sa bude napríklad posudzovať účinnosť a veľkosť výkonu zariadenia v porovnaní s požiadavkami budovy. Krajiny ale môžu prijať aj alternatívne opatrenia v podobe poradenstva používateľom.
Zmeny sa dotkli aj výpočtu faktorov primárnej energie na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov, kde môžu členské štáty vziať do úvahy OZE dodávané prostredníctvom energetického nosiča (vzdialené zdroje) a OZE, ktoré sa vyrábajú a využívajú na mieste, a to za predpokladu nediskriminačného uplatňovania.
V smernici sa však aplikácia viacerých požiadaviek a opatrení podmieňuje ich technickou a ekonomickou realizovateľnosťou a presná podoba ich implementácie sa môže v jednotlivých krajinách EÚ líšiť.
