10. 6. 2019
Zemný plyn ako flexibilná náhrada uhlia alebo most k nízkouhlíkovej energetike. Nedávnu konferenciu TRH S PLYNOM 2019 uzavrel panel venovaný významným odberateľom plynu, ktorý sa venoval legislatívnym a regulačným otázkam, ale aj úlohe centrálneho vykurovania pri napĺňaní klimaticko-energetických cieľov.
Zemný plyn je most k bezuhlíkovej energetike. Podľa Petronely Chovaníkovej zo spoločnosti Veolia Energia Slovensko je spaľovanie plynu v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET) nielen vysokoúčinné, ale aj nákladovo efektívne. Využitie KVET v paroplynových cykloch môže poslúžiť ako nepretržitý a flexibilný zdroj pre vyvažovanie elektrizačnej a prenosovej sústavy. „Náš levický paroplyn dokáže v rámci sekundárnej regulácie spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava dodať výkon 1,6 MW v priebehu jeden a pol až dvoch minút,“ povedala.
Technológia VÚ KVET je podľa nej environmentálne zodpovedný spôsob uspokojovania rastúceho dopytu po elektrine a dodávok tepla, resp. chladu. Keďže všetky zariadenia majú inštalovaný výkon minimálne 20 MW, sú povinne účastníkmi systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU ETS).
Zdroj: sféra, a.s.
Teplárenstvo ako komunálny biznis
Ak decentralizácia znamená vytváranie prepojených mikrosietí využívajúcich lokálne zdroje energie, centrálne vykurovanie má podľa Chovaníkovej všetky predpoklady, aby sa stalo súčasťou tohto procesu vďaka existujúcej infraštruktúre. Štvrtú generáciu CZT vníma ako lokálnu komunálnu infraštruktúru, ktorá je pripravená na implementáciu technologických riešení, ktoré sú v súlade so špecifikami spotreby v danej oblasti. Slovensko má podľa jej slov ideálne podmienky pre vytváranie a rozvíjanie komunálnych mikrosietí.
Dôležitým faktorom v tomto procese by mala byť energetická stratégia na ďalšie dve dekády. „Bez toho, aby sme vedeli kam ideme, nemôžeme poznať správnu cestu,“ zdôraznila. Situáciu podľa jej slov komplikuje legislatívna nestabilita na Slovensku, ktorá neumožňuje predvídateľnosť podnikania.
Správanie prosumera (odberateľa aj výrobcu energie zároveň) charakterizuje energetický komfort. Zákazník už nechce len dodávku tepla, chladu či energie. Podľa Chovaníkovej požaduje obchodné riešenie a dátové podklady, ktoré si môže pohodlne kontrolovať a analyzovať vo svojej aplikácii. „CZT nie je nijaký prežitok. CZT je budúcnosť,“ uzavrela senior manažérka pre strategické projekty spoločnosti Veolia Energia Slovensko.
Zdroj: sféra, a.s.
Jedným z najväčších priemyselných odberateľov zemného plynu na Slovensku je Slovnaft. Ondrej Studenec, ktorý v spoločnosti pôsobí ako špecialista útvaru Vzťahy s regulačným prostredím, pripomenul, že bratislavská rafinéria nevyužíva plyn na energetické účely, ale ako surovinu. Zo zemného plynu vyrába Slovnaft vodík, ktorý sa následne spotrebúva vo viacerých technologických procesoch. „Na výrobu 1 kg vodíka z plynu vyprodukujeme zhruba 7 kilogramov CO2,“ dodal s tým, že CO2 sa v súčasnosti zbytočne démonizuje. „Pravdou je, že CO2 nie je špina. CO2 je základná zlúčenina pre život na Zemi,“ podotkol Studenec.
V kontexte očakávaného prechodu na nízkouhlíkovú energetiku spomenul, že alternatívne palivá môžu v tomto procese zohrať jednu z dôležitých úloh. Pri tejto problematike sa podľa neho tak trochu neprávom zabúda na palivo LPG. „Propán pri spaľovaní takisto produkuje o polovicu menej CO2 oproti trebárs uhliu. Je tu tiež tzv. modrý vodík, ktorého nevýhodou je cena. Cena vodíkových automobilov dnes nie je konkurencieschopná,“ dodal.
O víziách centrálneho vykurovania na Slovensku v budúcnosti hovoril Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT). Špecifikom prevádzkovateľov systémov CZT na území Slovenskej republiky je podľa neho fakt, že nie sú výlučne producentmi tepelnej energie. „Ten, kto dnes nevyrába elektrinu, v priebehu v priebehu piatich až šiestich rokov už nebude na trhu,“ predpovedá šéf SZVT.
Tento trend bude čoraz výraznejší. „Dovolím si tvrdiť, že možno 90 % tepla na Slovensku sa bude vyrábať kombinovanou výrobou, nezávisle na palive,“ povedal. V rámci prechodu na účinné CZT bude podľa neho hrať kľúčovú úlohu kombinovaná výroba na báze zemného plynu spolu s OZE.
Zdroj: sféra, a.s.
Naplnenie spomenutého scenára si bude vyžadovať investovanie do modernizácie sietí CZT. „Navrhujeme integrovať lokálne OZE do nášho systémového diaľkového vykurovania ako doplnkový zdroj na nákladovo efektívnej úrovni,“ doplnil zoznam požadovaných opatrení. Nevyhnutnosťou v plnení tohto zámeru je maximálne využitie odpadového tepla z priemyslu a komerčných zariadení do systémov diaľkového vykurovania.
Systémy CZT majú podľa Janiša potenciál, aby etablovali zelené zdroje. „Dokážeme uskladniť energiu z kogenerácie, sme schopní energeticky zhodnotiť odpad a integrovať samovýrobcov,“ dodal. „Ak sa Slovensko vyberie touto cestou, v priebehu desiatich rokov môžeme splniť všetky ciele.“
Za pozitívny trend označil šéf SZVT prebiehajúci prechod štátnych teplární z uhlia na zemné plyn. Tepláreň Košice sa pustila do výstavby štyroch plynových motorov, každý s inštalovaným výkonom 10 MW. Nahradiť majú dožívajúce technologické zariadenia. Výstavbu spaľovacej turbíny na báze plynu s inštalovaným výkonom 25 MW plánuje aj Žilinská teplárenská. V štádiu prípravy je tiež projekt Martinskej teplárenskej, ktorý ukončí spaľovanie uhlie v tejto prevádzke po 65 rokoch. Investičný zámer s cieľom ekologizácie svojho zdroja predstavila tiež spoločnosť Zvolenská teplárenská.
Zdroj: sféra, a.s.
Diskusia sa týkala predovšetkým témy odpájania sa odberateľov zo systému CZT. Podľa Janiša netreba zabúdať na to, že zdroje do 300 kW inštalovaného výkonu musia z pohľadu ekológie spĺňať len minimálne požiadavky. „Štát musí nastaviť pravidlá tak, aby pozitívne diskriminoval tých, ktorí sa podieľajú na čistom ekologickom teple,“ uzavrel zástupca zväzu teplárov.
Podľa Rastislava Hanuláka z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group legislatíva EÚ nemotivuje spotrebiteľov priamo k odpájaniu sa od CZT. Smernica o využívaní OZE v prípade účinných systémov CZT a záväzkov štátu na zvyšovaní podielu CZT v systémoch diaľkového vykurovania podľa neho hovorí o dvoch možnostiach. „Prvá možnosť je uložiť regulačnú povinnosť pre výrobcov tepla zvyšovať podiel OZE v rámci energetického mixu,“ povedal. Druhou možnosťou je prístup tretích strán, čo znamená, podobne ako v elektroenergetike alebo plynárenstve, možnosť pripojiť sa k dodávkam, ale nerozbíjať infraštruktúru.