10. 1. 2020
V januári a februári 1985 došlo ku kritickému stavu energetickej siete vo vtedajšom Československu. K ohrozeniu energetickej sústavy prispeli aj prudké mrazy. V niektorých oblastiach prekročila teplota hranicu 25 stupňov pod nulou, čo spôsobilo problémy v distribučnej sieti aj v samotných elektrárňach.
Zdroj: Archív ČEZ
Kritický stav v energetike v Československu v dôsledku neobvykle silných mrazov nastal v druhom januárovom týždni roku 1985 a problémy sa objavili aj v druhom februárovom týždni. Mrazy navyše viedli k extrémne vysokým požiadavkám na odber elektriny domácností aj podnikov v dôsledku elektrického vykurovania. Byty a kancelárske priestory v krajine mali vtedy dimenzované vykurovanie, predovšetkým s ohľadom na nákladovú zložku, na maximálnu uvažovanú vonkajšiu teplotu -12 °C. Elektrické spotrebiče na vykurovanie predstavovali málo predvídateľnú a kontrolovanú záťaž. Mrazy boli navyše také silné, že sa vykurovalo aj v netradičných priestoroch – skladoch potravín alebo v niektorých poľnohospodárskych priestoroch, ktoré to za normálnych podmienok nevyžadovali.
Nebezpečenstvo blackoutu
Z historických údajov vyplýva, že vtedajšie Československo dokázalo pokryť zaťaženie maximálne 12 000 MW inštalovaného výkonu. Nebezpečenstvo blackoutu sa ešte viac znásobilo v dôsledku množiacich sa porúch na uhoľných elektrárňach a súvisiacich problémoch so zásobovaním uhlím. Prechod mrazivej vlny spôsobil v niektorých hodinách výpadok až 2000 MW inštalovaného výkonu. Energetický mix Československa v tom čase závisel z prevažnej väčšiny práve na uhoľných elektrárňach. Hoci na území Slovenska bola v prevádzke atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, v Česku sa ešte len pripravoval prvý blok atómky v Dukovanoch na spustenie a Temelín bol stále vo fáze príprav.
Zdroj: Archív ČEZ
Najvážnejšia komplikácia sa stala na tretej sekcii Elektrárne Mělník s inštalovaným výkonom 500 MW. Explózia transformátora si vyžiadala odstavenie elektrárne. Požiar transformátora sa síce podarilo hasičom zlikvidovať, ale škody bolo obrovské. Kým sa podarilo odstrániť následky havárie a sprevádzkovať blok, uplynulo 21 dní. Problémy s prevádzkou mali aj iné uhoľné elektrárne. Známe sú prípady, kedy došlo k mrznutiu vtokových kanálov chladiacej vody, ťažkosti spôsobila aj preprava uhlia. Kvôli mrazu museli baníci obmedzovať aj ťažbu.
V snahe vyhnúť sa blackoutu museli československí energetici použiť vypínací havarijný plán. V Československu boli niektoré regióny operatívne odpájané od prísunu elektriny. Tento stav trval 19 hodín, následne sa dosiahlo zníženie spotreby v domácnostiach a podnikoch aj vďaka pokynom, ktoré sa občanom šírili rozhlasom. Vtedy sa ukázalo, že československá energetika nie je schopná čeliť prudkému nárastu spotreby a problémov v elektrárňach pri extrémnych mrazoch. Po kritických mesiacoch v úvode roku 1985 sa prijali mnohé opatrenia a nákladné investície, aby sa podobná situácia viac nezopakovala.
