5. 4. 2019
Europoslanci odsúhlasili revíziu plynárenskej smernice, ktorá sa týka aj napredujúcej výstavby plynovodu Nord Stream 2. Národné štáty budú môcť udeliť výnimku do jedného roka od nadobudnutia účinnosti novej legislatívy.
Zdroj: Nord Stream 2
Európsky parlament vo štvrtok (4.4.) schválil novelizáciu smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom výraznou väčšinou hlasov 465 (za): 95 (proti): 68 (zdržalo sa hlasovania).
Vlastníctvo plynárenských prepravných sietí a dodávaného plynu musia byť na základe pravidiel Európskej únie oddelené, pričom tento princíp unbundlingu by sa mal na základe revidovanej smernice vzťahovať aj na plynovody, ktorých začiatok je mimo územia EÚ.
Podobne ako plynárenská infraštruktúra v rámci EÚ by sa mali sprístupniť väčšiemu počtu operátorov. Benefity by mali pocítiť aj odberatelia, a to vďaka zvýšeniu konkurencie a zníženiu cien. Novela zároveň stanovuje právny rámec pre budúce projekty výstavby plynovodov so štátmi za hranicami Európskej únie - vrátane Spojeného kráľovstva, keď sa stane treťou krajinou.
Odchýlky pre nové plynovody
Smernica poskytuje Európskej komisii výlučnú právomoc v oblasti dohôd o výstavbe nových plynovodov s tretími krajinami a udeľovania výnimiek. Komisia by mala členskému štátu, na území ktorého sa má nachádzať vstupný bod do plynárenskej siete EÚ, povoliť zahájenie rokovaní s treťou krajinou, pokiaľ daný projekt nie je v rozpore s úniovým právom, nepoškodí hospodársku súťaž a neohrozuje bezpečnosť dodávok plynu.
Komisia bude musieť pred udelením akejkoľvek výnimky z uplatňovania pravidiel EÚ, ktoré sa týkajú napríklad oddeleného vlastníctva infraštruktúry a prepravovaného plynu či povinnosti sprístupniť prepravnú infraštruktúru väčšiemu množstvu prevádzkovateľov, konzultovať žiadosť so zainteresovanými členskými štátmi, ktoré by mohli byť investíciou dotknuté. Samotná autorizácia výnimky však bude v právomoci Európskej komisie.
Udeľovanie výnimiek pre existujúce plynovody, ktoré budú napojené na európsku plynárenskú sieť pred účinnosťou novej smernice, zostane dočasne v kompetencii členských štátov a ich národných regulačných úradov. Vnútroštátne orgány budú môcť udeľovať výnimky za predpokladu, že nedôjde k poškodeniu hospodárskej súťaže, a iba v rámci prvého roka po nadobudnutí účinnosti nových pravidiel. Odchýlka z pravidiel EÚ, ktorú udelí členský štát, má byť časovo obmedzená na najviac 20 rokov na základe objektívneho odôvodnenia, pričom môže byť v odôvodnených prípadoch obnovená.
Revidovanú smernicu o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ešte musia po Európskom parlamente formálne odobriť aj členské štáty v Rade EÚ.
Schválený text bude následne zverejnený v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch nadobudne účinnosť. K tomu by mohlo dôjsť v priebehu mája až júna 2019. Členské štáty budú mať následne deväť mesiacov na zosúladenie vnútroštátnych predpisov s novým znením smernice.
Nord Stream 2
Proti úprave pravidiel, ktorú ešte v novembri 2017 predložil Brusel, sa dlhé mesiace stavali najmä Nemecko a Rakúsko, ktoré podporujú výstavbu Nord Streamu 2 a nechceli jeho dokončenie ohroziť. Naopak Poľsko, Slovensko a pobaltské štáty Brusel podporovali. Česká republika postupne svoj negatívny názor voči výstavbe Nord Streamu 2 zmenila, keďže z obchodného hľadiska pri zmene tokov plynu v Európe zarobí.
Aktuálne rumunské predsedníctvo v Rade EÚ urýchlilo trilaterálne rozhovory európskych inštitúcií o revízii smernice a po niekoľkých ústupkoch a úpravách napokon kompromisné znenie odobril aj Berlín. Pravidlá tretieho energetického balíka sa teda budú vzťahovať aj na teritoriálne vody členského štátu, na území ktorého sa nachádza prvé miesto pripojenia k sieti členských štátov, čo v prípade projektu Nord Stream 2 predstavuje práve Nemecko. Zvyšná časť potrubia medzinárodného plynovodu sa už praivdlami EÚ riadiť nemusí, a bude pravdepodobne vecou bilaterálnych dohôd.
Prijatie jasných európskych pravidiel bolo podstatné aj pre Dánsko, ktoré dosiaľ nevydalo povolenie pre výstavbu potrubia cez svoje teritoriálne vody. Národná energetická agentúra ešte stále vyhodnocuje environmentálne vplyvy pre pôvodnú aj alternatívnu trasu okolo ostrova Bornholm, ktorá by mala prechádzať len cez dánsku exkluzívnu obchodnú zónu.
Výstavba plynovodu Nord Stream 2 medzitým rýchlo napreduje. Na svojom mieste je už nainštalovaných viac než 800 kilometrov potrubia, čo je viac než tretina celkovej dĺžky projektu. Náklady by mali dosiahnuť 9,5 miliardy eur. Podľa oficiálneho harmonogramu by sa mal dokončiť ešte v priebehu tohto roka. Práve moment dokončenia bude dôležitý, aby mohol získať národnú výnimku z pravidiel európskej legislatívy.
Zemný plyn pokrýva 1/4 spotreby energie v EÚ
Zemný plyn sa v Európe využíva hlavne na vykurovanie a tiež na výrobu elektriny. Táto surovina pokrýva až štvrtinu energetickej spotreby v Európskej únii, pričom až 70 % plynu sa do EÚ dováža z tretích krajín. Ide predovšetkým o Rusko (47 %), Nórsko, Alžírsko a Líbyu. Vzhľadom na pokles ťažby plynu na území členských štátov sa v ďalších rokoch očakáva rast jeho dovozu.
Spotreba zemného plynu na Slovensku dosiahla v roku 2017 úroveň 5,1 miliardy metrov kubických, z toho 98 % sme doviezli. Domáce ťažba tejto suroviny bola na úrovni 90 miliónov m3.
Až 89 % zemného plynu sa do EÚ dostáva prostredníctvom plynovodov. Zvyšok tvorí skvapalnený zemný plyn (LNG) prevážaný loďami. V závislosti od vývoja cien LNG zatiaľ nebola Európa lukratívnou destináciou pre jeho prepravcov. Svetový trh s LNG očakáva predovšetkým nástup Číny, ktorá by mala v nasledujúcej dekáde predbehnúť Japonsko a stať sa najväčším dovozcom skvapalneného plynu.
