Mário Matušinec: Stráca sa likvidita. Zdražovanie taríf za prepravu brzdí trh s plynom
5. 1. 2026
Slovensko zvládlo prvý rok bez tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, no na trhu sa objavili nové slabiny. Mário Matušinec zo spoločnosti AXPO Austria v rozhovore pre ENERGOKLUB® upozorňuje na klesajúcu likviditu na trhu s plynom, rastúce prepravné náklady a riziko, že krajina stráca svoju pozíciu na regionálnom plynárenskom trhu.
Ubehol rok, odkedy sa zastavil tok plynu cez Ukrajinu. Situácia bola vnímaná ako veľká skúška pre región. Zvládli sme to? Aká bola dynamika na trhu z pohľadu obchodníka?
V prvom kvartáli 2025, v zimných mesiacoch, sme mali na Slovensku lacnejší plyn než v Rakúsku. Bolo to primárne vďaka tokom cez plynovod TurkStream, teda cez Srbsko a Maďarsko, keď sa na Slovensku začali objavovať relatívne veľké objemy plynu. Bavíme sa o cenových rozdieloch medzi krajinami, tzv. country spread. Pre mňa je dôležité diverzifikovať portfólio a porovnávať ceny v Holandsku, kde je referenčná burza TTF, a na Slovensku, prípadne v Nemecku. V danom období bol plyn na Slovensku lacnejší.
Zima bola teplotne priemerná, čo znamenalo relatívne vyššie spotreby, a to sa odrazilo aj v cenách. Cenové úrovne atakovali hranicu 60 EUR/MWh. Pre porovnanie, dnes je cena na úrovni 26 až 29 EUR/MWh, v Rakúsku je však približne o 3 EUR/MWh vyššia. Situáciu sme zvládli, plynu je v našom regióne dosť.
Avšak to, s čím my ako obchodníci momentálne najviac zápasíme, je veľmi nízka likvidita na slovenskom trhu. Musíme hľadať spôsoby, ako ten plyn na Slovensko dopraviť. Historicky totiž cez Slovensko tieklo približne 100 miliónov kubíkov denne, dnes sú to však minimálne objemy. Likvidite čiastočne pomohlo využívanie dlhodobého kontraktu spoločnosti SPP, ako aj získanie dotácie na nákup skladovacích kapacít, no viacerí obchodníci z trhu odišli a dnes je tu výrazne menej aktívnych hráčov než v minulosti. Niektorí síce ešte disponujú historickými tranzitnými kontraktmi, no trh je citeľne redší.
Čím si to vysvetľujete?
Kľúčovým dôvodom je strata prepravy. Zásobníky, ktoré prevádzkujú spoločnosti Nafta a Pozagas, využívali spoločnosti, ktoré tranzitovali plyn cez Slovensko. A dnes? V skladovacích kapacitách spoločnosti Pozagas je uskladnený plyn len na úrovni okolo 20 %, v infraštruktúre firmy Nafta približne 70 %. Slovensko už nie je pre obchodníkov dostatočne zaujímavé. Historicky tu veľa nakupovali ukrajinskí hráči, no dnes, keď chcú nakupovať na Slovensku, majú mylnú predstavu o tom, ako to funguje.
Keď sa pozriete na holandskú burzu TTF a Rakúsko, rakúsky country spread je približne 3 EUR/MWh, teda cena je o 3 eurá za MWh vyššia v porovnaní s Holandskom. Slovensko je však ešte drahšie – aktuálne sme v regióne najdrahší. Aj v čase, keď sme ešte boli bránou ruského plynu, bolo Nemecko najlacnejšie. My sme mali miernu prémiu, ale boli sme na úrovni Talianska, prípadne o niečo lacnejší.
Myslíte teraz cenu komodity bez započítania poplatkov za prepravu?
Správne, hovorím o veľkoobchodnej cene na referenčnej burze TTF v Holandsku. Pri preprave máte dve zložky – vstup na Slovensko, teda cena plynu napríklad v Baumgartene alebo v Lanžhote, ktorou sa dostanete na slovenský VTP, a druhá zložka prepravy je domáci bod, teda dodávka ku koncovému zákazníkovi.
Pozastavil by som sa pri domácom bode – ten je špecifikom iba Slovenska. Prečo?
Áno, ide o špecifikum, ktoré inde v Európe neexistuje. Vzniklo to tak, že prevádzkovateľ prepravnej siete, spoločnosť Eustream, chcel oddeliť veľkoobchodné miesto (VTP), ktoré využívajú medzinárodní hráči, a domáci bod, ktorý je určený pre dodávateľov plynu pre domácich, prípadne menších regionálnych zákazníkov. Historicky, keď poplatok stál okolo 20 centov za MWh, bolo to pre obchodníkov akceptovateľné a občas sa na tom dalo aj zarobiť, napr. pri predaji kapacity do zásobníkov. Nebola to veľká položka.
Neskôr sa však situácia zmenila. Prvýkrát sme sa tým obchodníci začali vážne zaoberať v roku 2024, kedy došlo k výraznému, viacnásobnému nárastu tranzitných taríf zo strany spoločnosti Eustream a zasiahlo to najmä domáci bod, ktorý sa dorovnal na úrovne vstupov tranzitu plynu na Slovensku.
Domáci bod aktuálne rieši aj Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), a špecifický je tým, že nie je predmetom štandardných ročných aukcií, ktoré sú organizované pre plynárenský rok vždy v mesiaci júl. Kapacitu na domáci bod si musíte nakúpiť až tesne pred začiatkom dodávky, typicky v decembri.
Ceny plynu v regióne strednej a západnej Európy sa teda vzďaľujú aj kvôli rastúcim tranzitným poplatkom. A všetko nasvedčuje tomu, že tento trend bude pokračovať. Ďalšie zvýšenie taríf navrhuje aj domáci Eustream. Ako oprávnené sú argumenty prepravcu?
Nie som technik a nevidím detailne do nákladovej štruktúry firmy, teda koľko stojí to, aby udržali sústavu v chode. Môj pohľad je však taký, že všetci vedeli, kam vývoj smeruje. Keď Eustream zarábal 400 miliónov eur ročne, mal sa pripraviť na zásadnú zmenu a prispôsobiť sústavu nižším tokom.
Áno, historicky boli tieto toky masívne – Lanžhot, Baumgarten, Ukrajina. Sústava bola dimenzovaná na 100 až 200 miliónov kubíkov denne, ale bolo jasné na základe tranzitných kontraktov medzi ruským Gazpromom a Ukrajinou, ako aj výstavbou plynovodu Nord Stream, že raz to skončí.
My obchodníci sme sa zúčastnili aukcií, vrátane júnovej, a nikto vtedy nepovedal, že pravidlá sa budú meniť, aj keď na to Eustream mal priestor. Nakúpili sme si kapacity z Nemecka až na Slovensko, aby sme pokryli potreby našich partnerov na Slovensku. Teraz nám však hrozí retrospektívne zvýšenie cien kapacít v rámci už bežiaceho plynárenského roka.
To považujem za zásadný problém.
Tu si treba uvedomiť, že marže na veľkoobchodnom trhu sú rádovo na úrovni pár desiatok centov za MWh. Ak dôjde k nárastu prepravy o 70 %, tieto zisky sú prakticky vymazané. To jednoducho nie je v poriadku a znižuje to atraktivitu slovenského trhu ako takého.
Mário Matušinec má vyše 20-ročné skúsenosti v energetickom sektore. Expertízu v oblasti obchodovania s komoditami a portfóliovým manažmentom využíva vo svoje súčasnej pozícii Senior Originator Eastern Europe pre spoločnosť Axpo Austria GmbH. Predtým (2019 – 2023) pôsobil ako Senior Manager v Deloitte Advisory Slovakia, kde sa zameriaval na strategické a operačné poradenstvo v energetike.Vo svojej profesionálne kariéry zastával aj funkciu riaditeľa nákupu a logistiky vo firme VEMEX Energo (2010 – 2019), predtým bol hlavným manažérom pre obchodovanie s elektrinou v Energy Alliance AG.
V súčasnosti ešte nepoznáme rozhodnutie ÚRSO, ktoré je kľúčové, ale ak by sa prijal návrh z konzultácie, aké sú možnosti vás ako obchodníka optimalizovať možné straty?
Na základe aktuálnych informácií toto rozhodnutie príde s veľkou pravdepodobnosťou vo februári až marci. My ako obchodníci sme aktuálne postavení pred situáciu, ktorá bude mať na nás negatívny vplyv, avšak nemôžem čakať so založenými rukami, kým príde pečiatka ÚRSO. Urobili sme kroky na minimalizáciu strát, využili sme zásobníky a dostupné trhové nástroje, ale stratám sa jednoducho nevyhneme. Ak sa mali pravidlá meniť, malo sa to urobiť pred ročnými aukciami a bez retrospektívnych zásahov.
Nová situácia spravila z Eustream regionálneho hráča, avšak spoločnosť prichádza s inovatívnymi produktmi, ako je napr. parking. Nemožno teda povedať, že je pasívna.
Podobný produkt tu však existoval už pred približne desiatimi rokmi, hoci v mierne odlišnej forme. Áno, evidujem tieto aktivity, ale otázka je, pre koho bude takýto alebo ďalšie produkty určené, keď ja ako obchodník si môžem uložiť zemný plyn podstatne lacnejšie v zásobníkoch v okolitých krajinách.
Navyše, návrh, ktorý konzultovala spoločnosť Eustream, sa dotýka aj zásobníkov. Historicky, ak ste mali plyn uložený v domácom zásobníku, boli ste automaticky na domácom bode. Teraz by sme však museli platiť dodatočnú kapacitu, čo je ďalšia nevýhoda a znižuje atraktivitu slovenských zásobníkov aj celého domáceho trhu.
Ak sa nič nezmení, obchodované objemy plynu na Slovensku klesnú a trh sa stane menej atraktívnym. Paradoxne, keď sme teraz na konci tranzitného reťazca, mali by sme skôr motivovať shipperov, aby tu skladovali plyn a využívali Slovensko ako tranzitnú krajinu. Tento návrh ide presne opačným smerom.
Viac
Zdroj: Freepik
Zdroj: údaje EUROSTAT
