6. 4. 2023
Právnych expertov sme sa pýtali, aké dôsledky môže mať pre účastníkov trhu stav, kedy k 1. aprílu nevstúpili do účinnosti nové pravidlá trhu s elektrinou a plynom.
Zdroj: Freepik
ÚRSO nedávno informoval o priebehu legislatívneho procesu vyhlášky, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom. V zmysle novely zákona o regulácii boli doteraz platné pravidlá trhu účinné len do 31. marca 2023 a nový vykonávací predpis zatiaľ nebol vydaný. Po vyhodnotení procesu MPK sa materiálom aktuálne zaoberá Legislatívna rada vlády SR. Rozhodnutie príslušnej komisie sa očakáva v priebehu apríla.
Reakciu ÚRSO k vzniknutej situácii sme priniesli minulý týždeň. „Právne vákuum nehrozí, nakoľko účastníci trhu sú naďalej povinní riadiť sa ustanoveniami platnej legislatívy EÚ a SR, súvisiacich predpisov a rozhodnutiami úradu,“ povedal pre portál energoklub.sk hovorca úradu Radoslav Igaz. Kompletné stanovisko ÚRSO si môžete prečítať v tomto texte.
V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor právnych expertov, ktorí sa venujú energetike. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu.
Rastislav Hanulák
partner a advokát, advokátska kancelária CAPITOL LEGAL GROUP
„Otázku chýbajúcej vykonávacej legislatívy nemožno zľahčovať. Je síce pravdou, že práva a povinnosti zakladá účastníkom trhu výlučne len primárna legislatíva, čiže zákon, ale obsahovú stránku práv a povinností dotvára podzákonná legislatíva, v tomto prípade vyhláška o pravidlách trhu.
Uvediem príklad. Výrobcovia elektriny majú v zmysle zákona povinnosť hlásiť zúčtovateľovi odchýlok údaje týkajúce sa ich výroby. Aké konkrétne informácie hlásia, v akej lehote alebo periodicite, to je už oblasť úpravy pravidiel trhu. Áno, niektoré otázky ako napríklad proces zmeny dodávateľa dokážeme preklenúť aplikáciou prevádzkových poriadkov, ktoré platia bez ohľadu na pravidlá trhu. Neplatí to však vždy a všade.
Preto túto situáciu považujem za nielen nepríjemnú, ale aj hroziacu právnymi následkami. Na strane ÚRSO je to zodpovednosť za nesprávny úradný postup. Súdy už opakovane judikovali, že zaň možno považovať aj chýbajúce alebo oneskorené vydanie právneho predpisu, ak zo zákona taká povinnosť štátnemu orgánu vyplýva. Na strane účastníkov trhu to môže priniesť vážne spory o plnenie povinností, ktoré pravidlá trhu konkretizujú, spoločne s nárokmi o náhradu škody. Jedno je však isté, od 1. apríla nemožno účastníkov trhu trestať za porušenie pravidiel trhu.“
Ondřej Majer
partner a advokát, advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS
„Minuloročná novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach č. 256/2022 Z. z. stanovila, že doteraz platná vykonávacia vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. zostáva v platnosti až do nadobudnutia účinnosti novej vyhlášky, avšak najneskôr do 31. marca 2023.
Nakoľko však nová vykonávacia vyhláška ešte nebola vydaná, je zrejmé, že od 1. apríla do nadobudnutia účinnosti novej vyhlášky nie je v platnosti žiadny relevantný vykonávací predpis. Napriek tomu sú účastníci trhu naďalej povinní riadiť sa ustanoveniami platných právnych predpisovej Európskej únie a Slovenskej republiky. Negatívnym dôsledkom vzniknutej situácie je skutočnosť, že v praxi sa môžu vyskytnúť problémy s výkladom niektorých zákonných ustanovení z dôvodu úplnej absencie vykonávacích predpisov, ktoré prakticky a podrobnejšie rozvíjajú často len všeobecné pravidlá zákona. To môže viesť k aplikačným problémom a k prieťahom alebo zdržaniam v prebiehajúcich a novo začatých konaniach.“
Matej Slezák
partner a advokát, advokátska kancelária SLEZÁK
„Na regulačný úrad bola delegovaná právomoc vydať nielen pravidlá trhu, ale aj iné (nové) vyhlášky (jalovina a spôsob jeho kompenzácie – do 31. marca 2023) (solidarita v plyne – do 31. decembra 2022) (plán rozvoja DS – do 31. decembra 2022) (obsahové náležitosti prevádzkových poriadkov ako súčasť pravidiel trhu – do 31. decembra 2022), pričom rovnako ako pravidlá trhu, dané nebolo splnené včas, čím došlo k nedodržaniu vecnej a časovej kompetencie regulačného úradu. Tým, že regulačný úrad neprijal potrebný vykonávací právny predpis, neuplatnil transparentne svoju normotvornú právomoc, čím znemožnil predvídať úpravu špecifického okruhu (vrátane nových) spoločenských vzťahov. Následkom daného, kontinuálne vzniká a pretrváva nežiaduce právne vákuum, počas ktorého môžu vznikať ťažkosti/škody s uplatňovaním zákonom garantovaných práv/povinností. Treba uviesť, že v tejto súvislosti je možné uvažovať o aplikácií zákona o zodpovednosti štátu za škodu, pričom vzhľadom na zúženú zodpovednosť štátu pri legislatívnej činnosti, praktické uplatňovanie môže byť komplikované. Keďže zákon obsahoval časovú obmedzenosť pravidiel trhu len do 31. marca 2023, účastníci trhu od 1. apríla 2023 musia činnosti definované v primárnej legislatíve realizovať aj bez účinných pravidiel trhu, nakoľko primárna legislatíva im povinnosti ukladá a príslušné ustanovenia primárnej legislatívy nadobudli účinnosť.
Obdobný prípad sa už v minulosti regulačnému úradu stal (oneskorené vydanie podzákonné predpisu), pričom Ústavný súd SR (I. ÚS 95/03) v tomto ohľade uviedol „Zásah do práva podnikať sa stáva porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy postupom orgánu verejnej moci (regulačného úradu), ktorý nedodrží zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie (pozn. včasné vydanie podzákonného predpisu). Takýto postup úradu je porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy“.“
