20. 5. 2024
V roku 2023 pochádzalo až 30 % elektriny vo svete z obnoviteľných zdrojov. Rastový trend majú hlavne solárne a veterné elektrárne. Na Slovensku sa zo slnka a vetra vyrobili len 2 % elektriny, z vody takmer 16 %. Prvé miesto patrí u nás tradične jadru.
Zdroj: Freepik
Podľa štúdie Global Electricity Review 2024, ktorú pripravil londýnsky think-tank Ember, sa celosvetovo zvyšuje produkcia veterných a solárnych elektrární - vlani tieto dve technológie mali na globálnej výrobe elektriny podiel 13,35 %. V Európskej únii dosiahli podiel 26,6 %. Na Slovensku sa z vetra a slnka vyrobilo približne 610 GWh elektriny, čo predstavoval len dvojpercentný podiel na výrobe.
Čisté technológie (OZE a jadro) globálne vyrobili takmer 40 % elektriny, v EÚ viac než 67 %. Vzhľadom na vysoký podiel energie z jadra, ktoré vlani u nás vyrobilo cca 18,34 GWh elektriny, bol však podiel čistých technológií na slovenskej výrobe elektriny ešte vyšší – až takmer 85 %. Z tohto jadro malo podiel 62 % a obnoviteľné zdroje podiel 23 %.
Revolúcia OZE podľa think tanku trhá rekordy a poháňa čoraz čistejšiu produkciu elektriny, spomaľuje rast emisií CO2 a vedie k poklesu výroby elektriny z fosílnych palív. Tomu zodpovedá aj emisná intenzita produkcie elektriny, ktorá bola na Slovensku len na úrovni 116,77 gramov CO2 ekvivalentu na kWh. To je viac než štvornásobne menej než je hodnota celosvetovej emisnej intenzity výroby elektriny a zároveň polovica hodnoty platnej pre celú EÚ.
OZE pribúdajú rýchlejšie než jadrové zdroje
„Najmä veterné a solárne elektrárne potvrdili, že sú alternatívou ako rýchlo, ekologicky a cenovo priaznivo reagovať na rastúcu spotrebu elektriny,“ hovorí Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Kým napríklad v prípade jadra sa minulý rok celosvetovo vyrobilo medziročne len o 21 terawatthodín (TWh) elektriny viac, solárne elektrárne medziročne zvýšili výrobu až o 306 TWh a veterné elektrárne o 206 TWh.
SAPI poukázalo na tom, že zatiaľčo napríklad veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov relatívne rýchlo postaviť, výstavba jadrovej elektrárne môže trvať aj 10 - 15 rokov. „Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny,“ dodáva Lacko.
Napriek celosvetovému trendu, ktorý predpokladá do roku 2030 až strojnásobenie výrobných kapacít OZE, na Slovensku s podporou obnoviteľných zdrojov energie zaostávame. „Kvôli dlhodobo nevyriešeným legislatívnym bariéram u nás povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy,“ upozornil zástupca SAPI.
Celú štúdiu think tanku Ember nájdete na tomto odkaze.
