30. 5. 2019
O budúcej pozícii zemného plynu a jeho legislatívnom ukotvení na Slovensku aj v Európe sa diskutovalo počas úvodného dňa konferencie TRH S PLYNOM 2019 v Modre. Hoci spotreba plynu v Európe môže v nasledujúcich desaťročiach postupne klesať, význam tohto fosílneho paliva bude pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku zásadný, zhodli sa účastníci úvodného bloku.
Zdroj: sféra, a.s.
Sériu prednášok otvorila Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK). EÚ je podľa nej lídrom v boji proti klimatickým zmenám a pristúpila k záväzkom Parížskej dohody zodpovedne. Záujem o klimatické témy cítiť tiež u obyvateľov členských krajín, čo podľa nej ukázali aj nedávne eurovoľby. Potvrdzuje to tiež prieskum Eurobarometer, podľa ktorého až 90 % obyvateľov považuje klimatické zmeny za problém.
Vlani v decembri predstavila Európska komisia (EK) svoju víziu do roku 2050. Stratégia pod názvom Čistá planéta pre všetkých načrtáva ambiciózne scenáre, ktoré hovoria o znížení emisií až o 80 %. Ako ďalej dodala, členské štáty nie sú v tomto úsilí osamotené. Ciele nastavené v súlade s Parížskou dohodou má dnes zhruba 120 krajín vo svete. Najväčšími investormi do čistých technológií sú pritom Čína a USA, až potom nasleduje EÚ. „Ak chceme bojovať s klimatickými zmenami, musíme ponúknuť atraktívny ekonomický model, ktorý by nebol založený len na dotáciách,“ doplnila. Kombinovať by mal aj regulačné a daňové motivácie.
V kontexte zemného plynu šéfka tímu ekonomických analýz ZEK zdôraznila, že Komisia nepreferuje jednotlivé palivá. Rámec na dosiahnutie zníženia emisií sa usiluje nastaviť nákladovo efektívne, čo môže plynárom spôsobovať neistotu a vytvárať výzvy z pohľadu plánovania investícií do ťažby a infraštruktúry.
Zdroj: sféra, a.s.
Spotreba plynu medzi rokmi 2015 a 2030 by mala byť približne na rovnakej úrovni. Do roku 2050 by mala úloha plynu výrazne poklesnúť aj vďaka prijatým opatreniam energetickej efektívnosti. Komisia v budúcnosti vidí potenciál aj v ostatných formách plynu, akými sú e-plyn, bioplyn alebo napríklad vodík.
Generálny riaditeľ sekcie energetiky na Ministerstve hospodárstva SR Ján Petrovič vo svojom príspevku pripomenul, že Slovensko nemá problém s plnením cieľov na znižovanie emisií CO2, ktoré mu vyplývajú z európskych záväzkov. Aj vďaka plynu, ktorý aktuálne tvorí 24 % nášho energetického mixu, patrí naša ekonomika k najviac nízkouhlíkovým v rámci celej EÚ.
Kým energetika sa v roku 1990 podieľala na produkcii celkových emisií 67 %, v roku 2016 išlo o 51 %. „Chceme v prvom rade nahradiť uhlie zemným plynom a nahradiť ho čo najskôr. Predpokladám, že v roku 2030 bude možné uhlie vidieť na Slovensku už len v múzeu, asi nie v energetike,“ povedal.
Po poslednej plynovej kríze v roku 2009 sa Slovensko zameralo na bezpečnosť dodávok, čo podľa Petroviča prinieslo svoje ovocie. „Nie sme odkázaní na plyn z jedného zdroja, resp. jednej prepravnej cesty,“ poznamenal ďalej s tým, že v súčasnosti sa očakáva, ako bude nastavená zmluva o tranzite cez ukrajinské územie medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Platnosť tej súčasnej vyprší 1. januára 2020.
Zdroj: sféra, a.s.
Rezort hospodárstva momentálne pripravuje novelu vyhlášky o štandardoch bezpečnosti dodávok plynu. Podľa Petroviča ide o reakciu na skúsenosti z posledných rokov, kedy jednak ministerstvo, ale aj spoločnosť SPP – distribúcia častokrát nemali dostatočné informácie od účastníkov trhu. Novela by mala preto sprísniť informačné povinnosti pre obchodníkov vo vzťahu k plynárenskému dispečingu. Legislatíva rovnako zadefinuje postup MH SR v prípade, že účastník trhu nebude schopný zabezpečiť potrebný štandard. Do medzirezortného pripomienkovania by mala byť predložená už o pár dní, resp. v úvode júna.
O súčasných výzvach, ktorými sa zaoberá český regulátor, hovorila vo svojom príspevku Petra Grigelová, šéfka sekcie regulácie Energetického regulačního úřadu (ERÚ). Za kľúčovú požiadavku pre zaistenie konkurencieschopnosti plynárenstva v stále viac prepojenom svete považuje digitalizáciu. Vzniká totiž komplexný systém vzájomne prepojených infraštruktúrnych komponentov, ktorý v praxi pokrýva celý dodávkový reťazec od výroby cez prepravu, distribúciu, uskladňovanie až po samotné meracie zariadenia.
Za kľúčové považuje Petra Grigelová samotné dáta. Dôležité je zabezpečiť ich zber, triedenie a sprístupnenie z koncových zariadení v jednoduchej podobe a najmä rýchlo pre všetky dotknuté subjekty. Piliermi digitalizácie preto musí byť vysokorýchlostná komunikácia, smart zariadenia a spracovanie dát v reálnom čase.
Zdroj: sféra, a.s.
Digitalizácia podľa nej môžu pre plynárenstvo priniesť silnejšiu pozíciu pre operátorov distribučných sústav, nárast likvidity na veľkoobchodných burzách alebo skrátiť zmenu dodávateľa pre odberateľov.
Celosystémový prístup ako výzva pre ERÚ
Žiadny regulátor nie je ani objaviteľom, ani implementátorom digitálnych technológií v plynárenstve, zdôraznila. Musí byť tým subjektom, ktorý umožní adaptáciu existujúceho regulačného rámca a jeho implementáciu. Cieľom ERÚ podľa nej má byť zavedenie uceleného a flexibilného rámca aj pre oblasť plynu.
ERÚ preto musí uvažovať o tom, ako regulovať siete s potenciálne pokračujúcim zníženým objemom energie, prechádzať od statickej k dynamickejšej regulácii a regulovať infraštruktúru pre rôzne účely.
Veľa napovie plynárenský balíček EÚ 2020. Jeho ciele by mali byť po prvýkrát zadefinované v júni na fóre v Madride. Podrobnosti ešte nie sú známe, ale ERÚ očakáva, že sa v ňom premietnu nové trendy.
Podobu plynárenského balíčka EÚ 2020 označil za jedno z potenciálnych rizík blízkej budúcnosti tiež Martin Slabý, predseda Rady Českého plynárenského svazu, ktorý bol ďalším spíkrom na konferencii. Napätie podľa neho môže spôsobiť aj eskalácia ekologických požiadaviek po parlamentných voľbách EÚ, obavy zo závislosti na Rusku z pohľadu dodávok, ale aj zlý obraz zemného plynu u verejnosti.
Zdroj: sféra, a.s.
Za silné stránky českého plynárenstva označil funkčný a transparentný trh. Pravidlá a parametre pre energetiku na domácej úrovni sú podľa neho nastavené tak, že umožňujú údržbu, ako aj zdôvodnený rozvoj siete. Za výhodu plynu považuje jeho flexibilitu a moderné technológie s vysokou účinnosťou, akými sú mikrogenerácie, palivové články alebo tepelné plynové čerpadlá s vysokou účinnosťou.
Pokiaľ ide o očakávaný rast produkcie biometánu druhej generácie, do roku 2050 by mohol vzrásť na úroveň maximálne 750 miliónov kubíkov, čo predstavuje zhruba 10 % súčasnej spotreby plynu v ČR.
Posledným spíkrom úvodného bloku bol Malcolm Arthur z Európskej siete prevádzkovateľov prepravnej sústavy – ENTSOG. Hoci dnes presne nevieme s čím príde EK v novom zložení, jedným z pilierov bude zrkadlenie spoločných tém z balíka čistej energie, tentokrát pre zemný plyn. Dotknúť by sa mali viacerých tém vrátane kontroly, otvoreného a férového maloobchodného trhu, zavádzania inteligentných meradiel a ochrany spotrebiteľov.
Ďalším pilierom je zlepšenie fungovania trhu. Analýzou majú prejsť tarify operátorov prepravných sietí. V rámci tohto cieľa si EK necháva vypracovať viacero štúdií, ktoré budú hotové v priebehu rokov 2018 a 2019. Na Madridskom fóre v júni 2019 by mala byť napríklad po prvýkrát prezentovaná štúdia o sektorovom prepojení. Predtým by mala Komisia získať výsledky štúdie o trhu s LNG v rámci EÚ. Pracuje sa tiež na analýze o vplyve bioplynu a vodíka na plynárenské sústavy alebo o prekážkach vstupu na retailový trh.
Tretím pilierom je podľa Arthura úloha plynu v budúcnosti. Plyn ako ho poznáme dnes už nemusí byť jedinou dostupnou formou tohto uhľovodíka. Môže byť napríklad súčasťou hybridných energetických systémov, prípadne nájsť využitie v technológii Power-2-Gas, ktorá využíva premenu elektriny na energiu viazanú v podobe plynného média, najčastejšie vodíka či metánu, ktoré sú na rozdiel od elektriny ľahko skladovateľné. V tomto prípade hovoríme o časovom horizonte do roku 2050.
Zdroj: sféra, a.s.
V rámci diskusie sa hovorilo aj o závislosti na dodávkach plynu z Ruska. Podľa Martina Slabého podiel ruského plynu v Európe doteraz nikdy neprekročil 40 %. V nasledujúcich 10 až 15 rokoch sa jeho podiel zvýši, pretože dôjde k očakávanému obmedzeniu ťažby v Severnom mori. Európa by sa podľa neho mala snažiť, aby objem ruského plynu zostal pod úrovňou 50 %, keďže zdrojov plynu je dostatok. Objavujú sa nové zásoby na Cypre, na druhej strane sú zaujímavé ložiská v Katare, perspektívne Irán a karty môžu zamiešať aj dodávky LNG. Ako zdôraznil, mix dodávok z viacerých zdrojov pomáha udržateľnej cenovej politike.
