30. 7. 2019
Priznané korekcie stámiliónových strát, ktoré regionálnym distribučkám vznikli v rámci doterajšieho systému podpory OZE a KVET, nestačia. Nejasný termín splatenia dlhu zvýšil snahy dlhoročných výkupcov a nasmeroval ich na súd.
Zdroj: Freepik
Distribučné spoločnosti sa dlhé roky sťažujú na historický deficit a straty, ktoré im vznikli z dôvodu nepokrytia vynaložených nákladov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a kogenerácie elektriny a tepla (KVET). Podľa doterajšieho systému boli totiž nielen povinné pripojiť zdroje, ktoré splnili podmienky stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ale tiež znášať všetky náklady súvisiace s podporou OZE a KVET, t. j. na výkup elektriny, prevzatie zodpovednosti za odchýlku a tiež vyplácanie doplatku vo výške schválenej regulátorom.
Napriek vyhláseniam, legislatívnym pripomienkam a snahe presadiť svoje argumenty v rámci cenových konaní sa však neodvážili k radikálnemu kroku v podobe žaloby. Až doteraz.
Dlh a kompenzácia straty
V dosiaľ platnom systéme bol ustanovený systém kompenzácií nákladov distribučkám cez korekciu so spätnou platnosťou dva roky (tzv. pravidlo t+2). Prax a rastúca výška tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorú platia koncoví odberatelia elektriny vo svojich účtoch, však ukázala veľkú slabinu starého systému.
V rámci prípravy vlaňajšej veľkej zmeny zákona 309/2009 ministerstvo hospodárstva uvádzalo, že predbežný deficit systému známy ku koncu roka 2017 predstavoval približne 155 miliónov eur a očakávaný deficit systému za rok 2018 mal byť približne 211 miliónov eur. Spolu s úrokmi by sa dlh vyšplhal asi na 400 miliónov eur. Začiatkom roka 2018 však ÚRSO tvrdil, že historický dlh voči distribučkám dosiahol výšku až 610 miliónov eur. Presný termín jeho splatenia pritom podľa hovorcu regulátora nebol určený.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
