11. 3. 2026
Fosílne palivá formovali svet minulého storočia, no dnes má globálna energetika k dispozícii rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie alternatívy. Zástupkyňa organizácie Ember, Bryony Worthington, v názorovom príspevku upozorňuje, že agentúra IEA musí napriek tlaku USA pokračovať v orientácii na čistú energiu a klimatické ciele — ak má svet dosiahnuť energetickú nezávislosť, dostupnú energiu a stabilné ceny.
Zdroj: Freepik
Spojené štáty americké na nedávnom ministerskom zasadnutí Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v Paríži, zastúpené ministrom energetiky Chrisom Wrightom, pohrozili odchodom z IEA, čím podľa všetkého presvedčili inštitúciu, aby prestala považovať klimatické zmeny za jednu zo svojich priorít.
Chris Wright na plenárnom zasadnutí aj na svojej tlačovej konferencii ostro kritizoval prácu IEA za posledných päť rokov a tvrdil, že agentúra „zaujala postoj proti energetickému rozvoju“ a publikovala scenáre, ktoré sa „vzdialili realite“. Ako najväčší svetový exportér fosílnych palív chcú USA, aby sa IEA sústredila na „realitu“, že fosílne palivá stále tvoria približne 80 % globálneho dopytu po primárnej energii. Druhým najväčším zdrojom energie na svete je stále biomasa – drevo a hnoj – ktorá by podľa Wrighta mala byť nahradená zemným plynom.
Lenže podstatné je niečo iné.
Dôvod, prečo veľká časť sveta stále využíva tradičnú biomasu (asi 5 % svetovej energetiky), je ten, že napriek viac ako storočiu ekonomického rastu, zvyšovania životnej úrovne a boja s chudobou sa fosílne palivá nestali riešením pre všetkých. Ponúka sa teda otázka, či nie je samotný model rozvoja založený na fosílnych palivách zásadne chybný.
Väčšina krajín nemá bohaté zásoby fosílnych palív; tie sú koncentrované u malej skupiny štátov. Aj tam, kde sa nachádzajú v rozvojových krajinách – napríklad v Nigérii – fosílny sektor surovinu vyťažil, spracoval v zahraničí a výslednú energiu následne predal späť domácej krajine za vysoké ceny. Krajiny s väčšími rezervami, ako potrebujú pre vlastnú spotrebu, sa desiatky rokov usilovali o kontrolu cien a ťažili z mimoriadnych ziskov vyvolaných geopolitickým napätím. Investície do menej lukratívnych trhov, ktoré by rozšírili prístup k energii, nikdy neboli prioritou. A v prípade zemného plynu je problémom aj rozsiahla infraštruktúra potrebná na jeho transport a skladovanie – drahá a pre chudobnejšie krajiny ťažko dostupná. Preto sa plyn v krajinách s nízkymi príjmami presadzuje veľmi pomaly a nerovnomerne.
Výsledok? Biomasa zostáva dôležitým zdrojom aj v štvrťstoročí 21. storočia – jednoducho preto, že stromy (a hnoj) sú lacným, dostupným zásobníkom obnoviteľnej energie takmer všade.
Čo ak však existuje alternatíva, ktorá má rovnaké alebo lepšie vlastnosti – je široko dostupná, obnoviteľná a cenovo priaznivá? Touto alternatívou je kombinácia solárnej energie a batériových úložísk.
Tento technologický pár predstavuje úspešný príbeh prístupu k energii a dokáže zasiahnuť oblasti, kde fosílne palivá doteraz zlyhávali. Cena solárnych panelov aj batérií dramaticky klesla vďaka masovej výrobe a efektom učenia – až natoľko, že dnes predstavujú najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako budovať novú kapacitu v mnohých regiónoch. Slnečné žiarenie je navyše najvýdatnejšie práve tam, kde je najväčší deficit prístupu k energii, a investícia do infraštruktúry je výhodnejšia než neustále nakupovanie paliva. Vývoz solárnych panelov z Číny do Afriky preto v poslednom roku výrazne rástol a aj India zaznamenala prudký nárast solárnej energetiky. Konkrétne dáta prinesú energetické prehľady IEA, Ember a ďalších organizácií ešte v priebehu tohto roka.
Elektrina uložená v batériách poskytuje nielen svetlo, teplo a mechanickú prácu – ale aj pohon vozidiel. V krajinách bez rozvinutej prenosovej sústavy funguje model výmeny batérií, ktoré sa nabíjajú offline, čo je spoľahlivý spôsob**, ako** skladovať energiu aj napájať dopravu. Drevo to nedokázalo, a preto museli krajiny dovážať drahé ropné produkty – solárna energia s batériami to však dokáže.
A práve doprava, nie výroba elektriny, je pre mnohé rozvojové krajiny najväčšou energetickou nákladovou položkou, hlavným zdrojom obchodného deficitu aj bezpečnostným rizikom. To je dôvod, prečo sa Čína (a čoraz viac aj India) sústreďuje rovnako intenzívne na elektrifikáciu dopravy ako na elektrizačnú sústavu. V Číne sa to už prejavuje: dopyt po nafte v cestnej doprave má klesnúť približne o 3 %. Dovoz ropy síce stúpol o menej než 1 %, ale väčšina išla do strategických rezerv. V Indii – ako ukázal nedávny brífing Ember – prebieha prechod na elektromobilitu ešte v skoršej fáze rozvoja než tomu bolo v Číne.
Chris Wright na záver svojej tlačovej konferencie poznamenal, že čistejšie alternatívy fosílnych palív „zrejme ani nepotrebujú scenáre, aby si našli svoje miesto v globálnej energetike“, pretože budú „lietať ako orly“ vďaka svojej cene a efektívnosti. Práve preto sa však USA (a ďalšie štáty) snažia presadiť, aby IEA publikovala scenáre, ktoré ukazujú spomalenie rastu čistých technológií – aby sa náhodou nepresadila myšlienka, že fosílne palivá budú padať „ako kamene“. Cieľom je spomaliť nevyhnutnú transformáciu a udržať svet, v ktorom dopyt ohýba fosílny sektor – nie naopak.
Pre zvyšok sveta, ktorý vníma klimatické zmeny ako multiplikátor rizika a hrozbu pre hospodársku stabilitu, ponúkajú čistejšie energetické riešenia celý rad výhod: vyššiu energetickú bezpečnosť, dostupnosť a spoľahlivosť, čisté životné prostredie a stabilnejšiu klímu. IEA by mala vždy vychádzať z dôkazov a posudzovať všetky zdroje rovnakou optikou. V realite sú však niektoré zdroje energie „rovnejšie ako iné“ – a preto nakoniec zvíťazia. Rýchlosť tohto procesu závisí od mnohých faktorov, no je dôležité odolať snahám USA ho spomaľovať.
Autor: Bryony Worthington
nevýkonná riaditeľka, Ember
Bryony Worthington je zakladateľkou združenia Ember a predsedníčkou jeho správnej rady. Patrí medzi kľúčových autorov britského zákona o klimatickej zmene. Pôsobí ako nezávislá členka Snemovne lordov a je spolupredsedníčkou iniciatívy Peers for the Planet. Má skúsenosti zo sektora energetiky, mimovládnych organizácií a filantropie.
