23. 1. 2021
Vyspelosť spoločnosti sa meria mierou solidarity a ochrany jej najslabších členov. V aktuálnej pandémii sú najzraniteľnejšími najmä starší, chorí a potom všetci ďalší, ktorí s nimi pracujú. A celý tento cyklus starostlivosti okrem ľudskej energie a odhodlania poháňa i elektrina.
Zdroj: Freepik
Vyspelosť spoločnosti sa meria mierou solidarity a ochrany jej najslabších členov. V aktuálnej pandémii sú najzraniteľnejšími najmä starší, chorí a potom všetci ďalší, ktorí s nimi pracujú. A celý tento cyklus starostlivosti okrem ľudskej energie a odhodlania poháňa i elektrina.
Aby zdravotníci a sociálni pracovníci vedeli v tomto čase poskytovať svojim pacientom a klientom adekvátnu starostlivosť, musia jednoducho ostať zdraví. Je preto dobré, že sa očkujú prioritne medzi prvými. Aj samotné rizikové skupiny, aby sa mohli ešte po niekoľko rokov tešiť zo svojich vnúčat, musia ostať v rámci možností chránené pred novým koronavírusom. Je preto dobré, že s očkovaním sa začína od najstaršej časti populácie.
A teraz malá odbočka: 8. januára 2021 sa podstatná časť Európy takmer ponorila do tmy, chýbalo veľmi málo. Takáto tma by netrvala krátko. V prípade tzv. black-outu je obnovenie dodávok elektriny nie vecou hodín, ale dní a niekedy týždňov. Našťastie sa na konci dňa nič také vážne nestalo a vďaka tomu sa aj dnes môžeme dívať na elektrinu ako na niečo, čo tu akosi automaticky je a bude. Zapneme vypínač kedy chceme a svetlo svieti. Pripojíme ohrievač, počítač či zdravotnícky prístroj do zástrčky a on okamžite funguje.
Ale čo by sa stalo, ak by sa 8. januára 2021 nenašlo dosť elektrární, ktoré by vedeli poskytnúť extra výkon? Napríklad „len“ preto, že by mnohé pracovné smeny ležali doma s koronavírusom... Ak by bolo bývalo väčšie množstvo elektrární mimo prevádzku z dôvodu absencie personálu, dnes by sme viedli asi inú debatu. Rovnako to platí v prípade absencie dispečerov u prevádzkovateľov sústav a sietí a vôbec o akýchkoľvek zamestnancoch, ktorí ak do práce neprídu, energetika skolabuje.
Čo má energetika spoločné so zdravotníctvom? Okrem lekárskeho personálu je rovnocenným a životne dôležitým pilierom jeho fungovania. A čo má prioritné očkovanie zdravotníckeho personálu blízke k otázke, či prioritne očkovať aj kľúčových operátorov energetickej infraštruktúry? Asi toľko, že ani bez jednej či druhej skupiny sa pacient reálne nedostane k zdravotnej starostlivosti.
Očkovanie by malo zaistiť, aby personál, od ktorého závisí ochrana zdravia a záchrana životov, bol skrátka na pracovisku. Zádrheľ je v tom, že jedna i druhá skupina musí byť v práci nonstop.
Pre bežný chod krajiny sú dôležité všetky odvetvia hospodárstva, a to vrátane cirkví či kultúrneho priemyslu. My však dnes nežijeme dobu, kedy krajina funguje v štandardnom móde. Pasujeme sa s mikroskopickým nepriateľom, ktorý má potenciál položiť na kolená úplne všetko. A nemusí to znamenať, že nás fyzicky zabije. Stačí, ak sa ohniskom nákazy stane sieťové odvetvie, ktoré poháňa všetky ďalšie odvetvia.
Treba si viac a častejšie uvedomovať, že od každého jedného black-outu nás delí vždy iba včasný zásah operátorov energetických zariadení. Ak by kvôli pandémii nebolo v prevádzke dosť elektrární, dispečer si chýbajúci výkon v sústave na počkanie zhora nevymodlí. A kde niet dispečera, tam niet rovnováhy medzi výrobou a spotrebou. A kde niet elektriny, tam niet svetla. Nastane tma, v ktorej nefunguje absolútne nič – voda z kohútika netečie, žiaden elektrický prístroj nefunguje, čerpacie stanice sú zablokované, potravinárstvo a distribúcia tovarov sú mimo hru, obyvateľstvu doma je zima, pacienti v nemocniciach predčasne umierajú a udržanie verejného poriadku a sociálnej súdržnosti záleží iba od toho, či sa celý energetický systém podarí „nahodiť“ v horizonte niekoľkých dní alebo to potrvá dlhšie. V takom prípade nemusí už platiť ani to povestné - „posledný nech zhasne“.
Autor: Michal Hudec, predseda Združenia dodávateľov energií
