Názor: Integrovaná fotovoltika je príležitosť, ktorú by Slovensko nemalo zmeškať

11. 2. 2026

Integrovaná fotovoltika v budovách (BIPV) je technológia, ktorá sa stáva priamou súčasťou obvodového plášťa budovy: fasády, strechy, balustrády, tieniace prvky či fotovoltické sklo nahrádzajú tradičné materiály a zároveň vyrábajú elektrinu. BIPV tak nie je len okrajovou „variantou fotovoltiky“, ale architektonickým produktom s energetickou hodnotou navyše – a práve preto je estetika jedným z jej hlavných motorov.

V mestách totiž nerozhoduje iba cena za kWp, ale aj to, či riešenie zapadá do urbanistického prostredia, či ho architekti prirodzene prijímajú, developeri dokážu ponúknuť na trhu a či je vnímané ako kvalitný prvok prémiových projektov. BIPV je najsilnejšia vtedy, keď pôsobí ako stavebný materiál – nie ako dodatočný doplnok.

Pre Slovensko prichádza vhodné obdobie. Bratislava vstupuje do fázy kvalitnejšej výstavby: rastie dôraz na siluetu mesta, kvalitu fasád, pribúdajú projekty formované konkurenciou aj medzinárodnými architektonickými menami. Vysoká hustota zástavby a rozsiahle vertikálne plochy robia z mesta prirodzené centrum pre BIPV. Aj fakt, že primátor Bratislavy je architekt, vysiela dôležitý signál – urbanizmus a stavebná kultúra sú politickou témou, čo je nezvyčajne dobrý predpoklad pre prijatie „solárnej architektúry“.

Slovensko má zároveň strategickú výhodu vo svojej polohe. Nachádza sa uprostred európskeho BIPV priestoru – blízko lídrov, ako sú Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj Poľska, dynamického trhu strednej a východnej Európy s rastúcimi skúsenosťami z realizácie projektov. Toto susedstvo môže výrazne urýchliť získavanie know-how: overené systémové riešenia, tendrové postupy, dodávateľské reťazce či skúsení partneri netreba budovať od nuly, ale možno ich cielene preberať a prispôsobovať.

Zdroj: SOLARIX

Z ekonomického pohľadu je BIPV životaschopné aj pri konzervatívnych predpokladoch. Návratnosť sa typicky pohybuje medzi 7 až 15 rokmi, a to aj v zámerne náročných scenároch – napríklad pri svetlých fasádach zvolených pre architektonický efekt, menej ideálnej orientácii, mestskom zatienení či vysoko integrovaných systémoch s vyššími vstupnými nákladmi.

Kľúčové je, že BIPV zostáva v pásme návratnosti, ktoré je pre stavebné investície reálne konkurencieschopné – aj keď dizajn a lokalita prinášajú obmedzenia. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že architektonická sloboda a energetický výnos nemusia stáť proti sebe, ale dajú sa optimalizovať spoločne.

Trh sa dnes láme najmä preto, že sa navzájom posilňujú dva trendy: výrazný rast účinnosti za posledné dve desaťročia a čoraz lepšie prepojenie výskumu s kreatívnymi odvetviami. Výsledkom je esteticky náročné BIPV – s farbami, textúrami, grafikou či polopriehľadnosťou – pri menších stratách výkonu, nižších nákladových prirážkach a predvídateľnejších výsledkoch.

Farebné vrstvy alebo štruktúrovanie povrchu síce výkon stále znižujú, no rozsah týchto strát je dnes oveľa lepšie kontrolovateľný. Architekti si tak môžu vedome vybrať medzi takmer neutrálnymi riešeniami s minimálnymi stratami a výraznými fasádami, ktoré obetujú časť výnosu výmenou za silnú identitu – pričom stále zostávajú ekonomicky zmysluplné.

Pre Slovensko preto nie je kľúčovou otázkou, či BIPV dáva zmysel, ale ako rýchlo sa dokáže rozšíriť. Na jeho meranie som použil pomer, ktorý prepája inštalovaný výkon BIPV s relevantným trhom – trhom fasád. Ukazovateľ „MWp BIPV na miliardu eur fasádneho trhu ročne“ zachytáva mieru trhovej rutiny nad rámec jednotlivých vlajkových projektov.
Zdroj: SOLARIX

Rakúsko je v tomto pohľade výrazne vpredu (približne 15,1 MWp/€bn), nasleduje Švajčiarsko (5,5) a Francúzsko (3,9). Nemecko a Holandsko sú na úrovni zhruba 1,2, Poľsko približne 0,6. Slovensko dosahuje asi 0,03 MWp/€bn – ide teda o zásadný rozdiel, pričom Poľsko je po prepočte na veľkosť trhu približne dvadsaťkrát vpredu. Tento odstup pritom nesúvisí ani tak s technickými schopnosťami, ako skôr s mechanizmami rastu trhu.

BIPV sa totiž rozširuje len vtedy, keď sa z neho stane štandardizovaný produkt: so zrozumiteľnými systémovými riešeniami, opakovateľnými tendrovými podmienkami, jasnými kritériami kvality, spoľahlivými modelmi záruk a prevádzky a dodávateľským reťazcom, ktorý nepovažuje každý projekt za jednorazový prototyp. Práve tak si vedúce trhy budujú náskok.

Bratislavská Twin City Tower je užitočným referenčným bodom na začiatok. S výkonom 25 kWp ide o architektonicky viditeľný signál, nie však o projekt, ktorý by generoval väčšie trhové objemy. Jej hlavné ponaučenie je strategické: nahraditeľnosť.

Keďže výkon modulov sa neustále zlepšuje, môže byť ekonomicky výhodné vymeniť ich po desiatich rokoch – nie preto, že zlyhajú, ale preto, že nové generácie modulov dodajú výrazne viac energie na meter štvorcový. Obvodový plášť budovy sa tak stáva technologickou platformou. Ak sa BIPV navrhne s ohľadom na budúcu modernizáciu, fasáda sa mení na aktívum, ktoré rastie spolu s technológiou.

Ďalší vývoj bude formovať aj decentralizácia, mikrogridy a profily spotreby. Administratívne budovy sú prirodzeným kandidátom – ich vysoká denná spotreba zvyšuje podiel vlastnej spotreby a znižuje potrebu akumulácie. Práve úložiská pritom často predstavujú najväčšiu nákladovú položku systému, takže ich obmedzenie môže výrazne zlepšiť ekonomiku projektu. Budovy sa tak posúvajú od pasívnych spotrebiteľov k aktívnej energetickej infraštruktúre.

Z dlhodobého hľadiska ponúka obrovský potenciál aj existujúci bytový fond, najmä panelové domy. Nejde však o najjednoduchší štart – pre množstvo vlastníkov, zložité financovanie či rozdelenie prínosov. BIPV tu funguje najlepšie ako súčasť komplexnej obnovy budovy.

Preto je dôležité poradie krokov: najskôr škálovať tam, kde sa štandardizácia presadzuje najrýchlejšie – v kvalitnej novej výstavbe, verejných budovách a veľkých kancelárskych projektoch – a následne tieto štandardy preniesť do sériových renovácií. Tak vzniká reprodukovateľný trh.
Zdroj: SOLARIX

Politika môže tento proces urýchliť cielene nastavenými stimulmi, ktoré uznajú BIPV ako samostatnú kategóriu. Rakúsko ukazuje, aký silný môže byť jasne definovaný bonus: signalizuje, že integrované riešenia sa posudzujú ako stavebné produkty s pridanou hodnotou, nie ako konkurencia pre lacnú strešnú fotovoltiku.

Okrem technológie, dizajnu a ekonomiky je však kľúčový aj záväzok. Stavebné trhy sa zriedka menia len na základe dobrých argumentov – developeri majú nízku toleranciu k riziku, pracujú pod časovým tlakom a prirodzene uprednostňujú známe riešenia.

Napokon, zapojenie kľúčových aktérov nie je voliteľným doplnkom – je to základná infraštruktúra trhu.

Optimistický záver je jednoduchý. Slovensko sa približujek bodu, keď sa fotovoltika integrovaná do budov stáva nielen estetickejším a efektívnejším, ale aj systémovo významným riešením. Bratislava sústreďuje správne predpoklady a blízkosť regionálnych lídrov môže výrazne urýchliť získavanie skúseností.

Ak sa podarí zaviesť jednoznačné štandardy, rozumne nastaviť stimuly, pripraviť stabilný zásobník projektov a lepšie prepojiť hlavných aktérov trhu, BIPV sa môže posunúť od ojedinelých ukážok k bežnej praxi. Slovensko tak môže v pomerne krátkom čase vybudovať silnú pozíciu v strednej a východnej Európe – namiesto toho, aby zostalo bokom od tejto premeny.

Nadpis a perex: ENERGOKLUB^®