6. 5. 2022
Zdroj: Freepik
Zemný plyn má v energetickom mixe Slovenska veľmi silné postavenie. Podiel zemného plynu na celkovej spotrebe primárnej energie na Slovensku v roku 2020 predstavoval asi 25%, pre porovnanie v Česku to bolo 18%, v Poľsku 17% a v Maďarsku dokonca 34%. Slovensko sa zaraďuje medzi najviac plynofikované krajiny v EÚ, pretože prístup k zemnému plynu má viac ako 94% všetkých obyvateľov.
Odhaduje sa, že v roku 2021 na Slovensko sa doviezlo z Ruska zhruba 3,2 - 3,5 mld. m3 zemného plynu. Podiel závislosti na dovoze ruského zemného plynu poklesol z 88% v roku 2020 na 69% v roku 2021. V roku 2020 dosiahla spotreba zemného plynu na Slovensku úroveň 5 mld. m3. Domáca ťažba zemného plynu na Slovensku dosiahla približne len okolo 75 mil. m3, čo predstavuje len asi 1.5% z celkovej spotreby zemného plynu. Spotreba zemného plynu v posledných rokoch stagnuje a pohybuje sa okolo 5 mld. m3 ročne. V minulosti bola spotreba zemného plynu oveľa vyššia ako to môžeme vidieť na Grafe 1, napríklad v roku 2003 dosiahla 6.8 mld. m3, čo je takmer o 2 mld. m3 viac ako tomu bolo v posledných rokoch.
GRAF 1
Vývoj spotreby zemného plynu na Slovensku (v mld. m3)
Pokles spotreby zemného plynu sa dosiahol realizáciu rôznych opatrení súvisiacich so znižovaním energetickej náročnosti prevádzkovania budov (zatepľovanie), zavádzaním aktívneho energetického manažmentu budov, inštaláciou nových plynových spotrebičov so lepšou energetickou účinnosťou, zavádzaním rôznych racionalizačných opatrení súvisiacich so šetrením energie, atď.
Na Grafe 2 môžeme vidieť spotrebu zemného plynu podľa odberateľských kategórií, kde vidíme, že podiel veľkoodberu na celkovej spotrebe zemného plynu v roku 2020 dosiahol skoro 55%. Podiel obyvateľstva predstavoval približne 28%. Mesačná spotreba zemného plynu na Slovensku kolíše v závislosti na ročnom období, kým v zimných mesiacoch, v čase vykurovacieho obdobia, môže dosiahnuť 500 - 700 mil. m3 mesačne, v letnom období to môže byť 100 - 200 mil. m3 mesačne.
GRAF 2
Priemysel je zodpovedný až za 42% celkovej spotreby zemného plynu na Slovensku, zemný plyn sa najviac spotrebováva v chemickom, petrochemickom, oceliarskom a železiarskom priemysle.
Súčasné zdroje importu zemného plynu do EÚ
V roku 2021 EÚ doviezla z Ruska okolo 155 mld. m3 plynu, z toho 140 mld. m3 plynovodmi a ďalších 15 mld. m3 vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG), čo predstavovalo približne 45% z celkového dovozu zemného plynu a takmer 40% spotreby zemného plynu v EÚ.
Nórsko exportovalo v roku 2021 do krajín EÚ 113 mld. m3 zemného plynu, v roku 2022 sa očakáva nárast na 115 mld. m3.
Alžírsko exportovalo v roku 2021 do krajín EÚ asi 53 mld. m3 cez podmorské plynovody a vo forme LNG. Alžírsko by mohlo zvýšiť export zemného plynu o ďalších 12 mld. m3 ročne, pretože nominálna prepravná kapacita plynovodov z Alžírska smerom do EÚ je 42 mld. m3 ročne, no v súčasnej dobe sa cez nich prepravuje len 32 mld. m3 ročne. Alžírsko v súčasnej dobre nemá dostatočnú produkčnú kapacitu, aby pokrylo zvýšený dopyt po zemnom plyne zo zahraničia, keďže v Alžírsku začala narastať domáca spotreba zemného plynu.
Líbya exportovala do EU asi 5.4 miliárd m3 zemného plynu v roku 2019. Produkcia Líbye značne poklesla po zvrhnutí Muammara al-Kaddáfího v roku 2011.
Export USA do EÚ v roku 2021 činil asi 22 mld. m3 LNG. USA dali prísľub, že v roku 2022 bude do EÚ dodatočne exportovaných ďalších 15 mld. m3 LNG. Do roku 2030 by mal export z USA do EÚ vzrásť na 50 mld. m3 ročne. Celkový export zemného plynu USA dosiahol v roku 2021 okolo 100 mld. m3 LNG, väčšina tohto exportu smerovala do krajín juhovýchodnej Ázie.
Katar exportoval v roku 2021 do EÚ približne 23 mld. m3 zemného plynu. Exportná kapacita Katar predstavovala v roku 2021 približne 106 mld. m3 zemného plynu, ale Katar má v pláne zvýšiť svoju exportnú kapacitu zemného plynu do roku 2027 na približne 152 mld. m3.
EÚ spolu s Veľkou Britániou importovali v roku 2021 okolo 110 mld. m3 zemného plynu vo forme LNG, ale regazifikačná kapacita ich LNG terminálov je okolo 200 mld. m3 LNG ročne. Aj keby sa využila prijímacia maximálna kapacita terminálov, tak by import LNG pokryl iba zhruba 60% importu zemného plynu z Ruska. Navyše je potrebné prebudovať trasy plynovodov, ich kapacity a prepojenia tak, aby bol možný tranzit plynu z pobrežných LNG terminálov smerom do vnútrozemských oblastí EÚ (Obr 1.) Katar a USA sú svetovou dvojkou a trojkou, čo sa týka objemu exportu LNG (jednotkou je Austrália). V roku 2021 spolu exportovali zhruba 206 mld. m3 LNG, čo je zhruba o 25% viac, ako je celkový objem importu zemného plynu EÚ z Ruska (155 mld. m3), no väčšina ich exportu LNG smerovala do Ázie. Výhľadovo obe krajiny chcú do roku 2030 zvýšiť objem exportu LNG do EÚ, ale aj v ideálnom prípade by sa jednalo o navýšený objem o zhruba 100 mld. m3 LNG.
Ďalším exportérom LNG, ktorý by pripadal do úvahy ako potenciálny dodávateľ zemného plynu do EÚ je Nigéria. No LNG exportná kapacita Nigérie je o dosť menšia v porovnaní s Katarom a USA. Nigéria exportovala v roku 2021 len asi 30 mld. m3 LNG.
Obrázok 1
Možné zdroje diverzifikovaného zemného plynu pre Slovensko
Slovensko by mohlo odoberať nórsky zemný plyn cez plynovod Baltic pipe, ktorý má viesť z Nórska cez Dánsko do Poľska. Tento plynovod je momentálne vo výstavbe, no mal by byť spustený do prevádzky v októbri alebo novembri 2022. Plynovod bude mať nominálnu prepravnú kapacitu 10 mld. m3 ročne, čo zodpovedá zhruba polovici ročnej spotreby Poľska (Obr. 2). Nórsky premiér Jonas Gahr Stoere začiatkom marca 2022 uviedol, že nórske plynovody do Európy fungujú na plnú kapacitu a preto spustenie nového plynovodu do Poľska koncom roka 2022 automaticky nepovedie k zvýšeniu exportu zemného plynu z Nórska do Poľska. Poľsko takto bude musieť súťažiť o dodávky nórskeho zemného plynu s Nemeckom, Veľkou Britániou a inými krajinami.
Obrázok 2
Prepojovací plynovod Poľsko - Slovensko by mal, po svojom dokončení a spustení do prevádzky v druhej polovici roka 2022, umožniť prepravu zemného plynu z LNG terminálu Świnoujście alebo nórskeho zemného plynu z plynovodu Baltic pipe, prípadne poľského zemného plynu, smerom na Slovensko (Obr. 3). Prepojovací plynovod má plánovanú prepravnú kapacitu 4,7 mld. m3 v smere na Slovensko a 5,7 mld. m3 v smere do Poľska.
Obrázok 3
Spotreba zemného plynu v Poľsku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 20 mld. m3 ročne a vlastná ťažba sa pohybuje na úrovni okolo 4 mld. m3 ročne. Poľsku vyprší dlhodobý kontrakt na dodávky zemného plynu z Ruska koncom roka 2022.
Slovensko by mohlo potenciálne odoberať zemný plyn z poľského LNG terminálu Świnoujście, ktorý leží na pobreží Baltského mora. Jeho súčasná regazifikačná kapacita je 5 mld. m3 LNG ročne. Koncom roka 2023 by jeho kapacita mala vzrásť až na 7.5 mld. m3 LNG ročne. Ak sa spotreba a ťažba zemného plynu v Poľsku v nasledujúcich rokoch výrazne nezmenia, tak Poľsko bude potrebovať dovážať vyše 16 mld. m3 zemného plynu ročne. Maximálna kapacita LNG terminálu Świnoujście po jeho dokončení bude 7,5 mld. m3 ročne a nominálna kapacita plynovodu Baltic pipe bude 10 mld. m3 zemného plynu ročne, čiže táto importná kapacita bude zhruba stačiť len na pokrytie spotreby zemného plynu Poľska. To všetko bude platiť len za predpokladu, že sa Poľsku podarí doviezť nominálne množstvá zemného plynu ako z Nórska tak aj do LNG terminálu Świnoujście. Môžeme ešte dodať, že Poľsko dokáže byť zásobované zemným plynom z Nemecka reverzným chodom tranzitného plynovodu Jamal.
Slovensko môže odoberať zemný plyn (a už aj odoberá) z LNG terminálu Krk v Chorvátsku. Tento terminál bol spustený do prevádzky v januári 2021 a má kapacitu 2,6 mld. m3 LNG ročne. Výstavba chorvátskej kompresorovej stanice Velika Ludina (CS1) umožnila obojsmernú prepravu plynu medzi Chorvátskom a Maďarskom (6,5 mld. m3 ročne). Rekonštrukcia plynovodu Rogatec – Zabok umožnila obojsmerný tok plynu medzi Chorvátskom a Slovinskom (5 mld. m3 ročne). Týmto spôsobom boli splnené všetky podmienky na prepravu plynu z terminálu LNG Krk smerom do krajín strednej a juhovýchodnej Európy a chorvátska prepravná sústava plynovodov bola takto plne integrovaná do plynárenskej sústavy EÚ (Obr. 4). Spotreba zemného plynu v Chorvátsku sa pohybuje okolo 3 mld. m3 ročne a jeho vlastná ťažba sa pohybuje na úrovni okolo 1 mld. m3 ročne, čím dokáže pokryť okolo 30% svojej spotreby zemného plynu. Negatívom LNG terminálu Krk je jeho pomerne malá regazifikačná kapacita, je príliš malý aby pokryl zásadným spôsobom potreby okolitých krajín. Tento terminál bol stavaný so zámerom, aby pokryl zhruba potreby Chorvátska.
Obrázok 4
Slovenské a maďarské vysokotlakové tranzitné plynárenské sytémy spája od roku 2015 obojsmerný prepojovací plynovod medzi Veľkými Zlievcami a maďarskou obcou Vecsés (Obr. 5). Toto prepojenie umožňuje prepravu zemného plynu z LNG terminálu Krk a v budúcnosti aj prepravu zemného plynu z plynovodov Turkish Stream, Trans Adriatic Pipeline, atď. Jeho súčasná ročná kapacita je 4,5 mld. m3 zemného plynu v smere do Maďarska a 1,8 mld. m3 smerom na Slovensko. Slovensko a Maďarsko plánujú navýšiť obojsmernú kapacitu prepravovaného plynu medzi krajinami do roku 2024 na 5,3 mld. m3 ročne. Spotreba zemného plynu v Maďarsku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 10 mld. m3 ročne a vlastná ťažba sa pohybuje na úrovni okolo 1,7 mld. m3 ročne.
Obrázok 5
Slovensko by mohlo potenciálne dostať k zdrojom neruského zemného plynu z oblasti strednej Ázie alebo Blízkeho východu prostredníctvom plynovodu Balkan Stream. Plynovod Balkan Stream nadväzuje na podmorský plynovod Turkish Stream, ktorý vedie z Ruska popod Čierne more do Turecka. Turkish Stream má kapacitu 31,5 mld. m3 plynu ročne, z čoho časť je vyčlenená pre niekoľko krajín juhovýchodnej Európy. Prvá vetva napojenia na plynovod Turkish Stream prechádza Tureckom, zatiaľ čo druhá vetva smeruje do Bulharska, Srbska a Maďarska. Srbsko a Bulharsko nazývajú túto časť plynovodu Balkan Stream. Plynovod Balkan Stream bol spustený do prevádzky v januári 2021. Tento plynovod je zdrojom len ruského plynu, ale prepojením s inými plynovodmi by sa mohol slúžiť aj na prepravu neruského plynu.
Obrázok 6
Trans Anatolian plynovod, spája obrovské plynové pole Shah Deniz v Azerbajdžane s Európou cez juhokaukazský plynovod a Trans Adriatic plynovod. Plynovod má strategický význam ako pre Azerbajdžan tak aj pre Turecko. Tento plynovod umožnil export azerbajdžanského plynu mimo turecké územie do Európy. Posilňuje tiež úlohu Turecka ako regionálneho energetického centra. Kapacita tohto plynovodu v počiatočnej fáze je 16 mld. m3 zemného plynu ročne, do roku 2023 by sa mala zvýšiť až na 23 mld. m3, do roku 2026 by mala dosiahnuť 31 mld. m3 a v konečnej fáze by to malo byť 60 mld. m3 (Obr.7). Tento plynovod bol spustený do prevádzky v júni 2018. Trans Anatolian plynovod spomíname preto, že náš sused Maďarsko si cez tento plynovod plánuje diverzifikovať svoje dodávky zemného plynu. Od roku 2023 Maďarsko výhľadovo plánuje nakupovať z Azerbajdžanu 1 až 2 mld. m3 zemného plynu. To všetko za predpokladu, že Grécko, Bulharsko a Rumunsko zrealizujú potrebné prepojenia plynárenských sústav v juhovýchodnej Európe, ktoré umožnia import z Trans Adriatic Pipeline, ktorý je napojený na Trans Anatolian pipeline.
Obrázok 7
Možné perspektívy vývoja postavenia zemného plynu v energetickom mixe Slovenska
Lídrom na trhu s obchodom so zemným plynom na Slovensku je spoločnosť SPP s podielom zhruba okolo 60%, po nej nasledujú Innogy Slovensko s podielom asi 14% a MET Slovakia s podielom asi 9%.
Spoločnosť SPP, s cieľom diverzifikácie zdrojov, prvýkrát uzavrela historický prvú zmluvu na nákup skvapalneného zemného plynu - LNG v objeme 80 miliónov m3. Prvá objednávka LNG pre SPP prebehla 1. marca 2022, kedy do LNG terminálu na chorvátskom ostrove Krk dorazila dodávka v objeme 80 miliónov m3. Ďalšia dodávka skvapalneného zemného plynu sa uskutočnila 1. mája 2022, vtedy do LNG terminálu Krk priprával tanker s objemom 93 miliónov m3 plynu. Časť z nakúpeného objemu LNG, v objeme približne 5 miliónov m3, plánuje spoločnosť SPP poskytnúť svojej dcérskej spoločnosti SPP CZ, ktorá je dodávateľom energií v Česku. Pôjde tak o historicky prvú fyzickú dodávku LNG na český trh.
Pri postupnom znižovaní dovozu ruského zemného plynu cez tranzitný plynovod Bratstvo zo strany krajín EÚ, je potrebné počítať aj s tým, že bude postupne klesať aj zisk spoločnosti Eustream. Spoločnosť Eustream sa zaoberá tranzitom zemného plynu cez Slovensko, je dcérskou spoločnosťou SPP Infrastructure, a.s., Bratislava, v ktorej vlastní štát 51% akcií a Energetický a průmyslový holding (EPH) zvyšných 49% akcií. Spoločnosť Eustream dosiahla v roku 2021 čistý zisk vo výške 277 mil. eur, čo bol dosť veľký pokles oproti roku 2020, kedy čistý zisk činil 360 mil. eur. Príjem z tranzitu zemného plynu na Slovensku predstavuje významný príjem do štátneho rozpočtu. Tu treba spomenúť aj to, že pokles tranzitu zemného plynu z Ruska bude mať dosť negatívne následky aj na ekonomiku Ukrajinu, pre ilustráciu uvedieme, že príjem Ukrajiny z tranzitu ruského zemného plynu cez jej územie sa odhaduje na 1,4 mld. eur ročne.
Na základe nami poskytnutých informácii je jasné, že nahradiť ruský zemný plyn alternatívnymi zdrojmi zemného plynu nie je a zrejme ani v blízkej budúcnosti nebude veľmi jednoduché, lebo alternatívne zdroje zemného plynu nie sú v terajšej dobe jednoducho schopné v plnom rozsahu nahradiť objem zemného plynu importovaného z Ruska. V prípade limitovanej ponuky a vysokého dopytu po zemnom plyne musíme počítať s tým, že cena zemného plynu pôjde zákonite hore, čo môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť nielen Slovenska, ale aj celej EÚ.
Otázkou teda je, či sa na Slovensku máme vybrať cestou náhrady ruského plynu za iný, alternatívny zemný plyn v plnom rozsahu, čím budeme musieť pravdepodobne znášať zvýšené ceny tohto zemného plynu alebo sa vyberieme cestou postupného znižovania spotreby zemného plynu s postupným nahradzovaním zemného plynu za iné zdroje energie z obnoviteľných zdrojov. Netreba zabúdať na to, že zemný plyn je fosílne palivo, spaľovanie ktorého produkuje emisie oxidu uhličitého, ktorý patrí medzi skleníkové plyny. Takisto tu treba pripomenúť ďalšiu skutočnosť, že z plynárenskej infraštruktúry uniká netesnosťami metán. Metán je veľmi silný skleníkový plyn, ktorého skleníkový potenciál je viac ako 80-krát vyšší ako je tomu v prípade oxidu uhličitého. Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nás zaväzuje podstatným spôsobom znižovať emisie skleníkových plynov, čiže mali by sme sa pravdepodobne zamerať na hľadanie alternatívnych zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré postupne nahradia fosílny zemný plyn.
Najväčší výrobca umelých hnojív na Slovensku, Duslo Šaľa, spotrebuje ročne asi 0,5 mld. m3 zemného plynu, čo je asi 10% celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku. Duslo Šaľa patrí medzi najväčších výrobcov umelých hnojív v EÚ a exportuje veľké množstvo vyrobených umelých hnojív do Nemecka, Česka, Maďarska, atď. Otázkou je, či bude možné zabezpečiť také veľké množstvo zemného plynu pre tohto výrobcu v budúcnosti.
TEKO Košice je najväčšou teplárňou na Slovensku a patrí takisto k jednému z najväčších odberateľov zemného plynu na Slovensku. Tepláreň TEKO Košice by mohla podstatným spôsobom znížiť spotrebu energie na vykurovanie, keby na vykurovacie účely mohla využiť geotermálnu energiu z geotermálneho zdroja pri obci Ďurkov pri Košiciach. Slovensko má výborné predpoklady na využívanie geotermálnej energie a to dostatočné množstvo výdatných zdrojov geotermálnej energie a ako aj rozvinuté systémy centrálneho vykurovania, takže by bolo potrebné urobiť všetko preto, aby sa tento potenciál v plnej miere využil. Na Slovensku je určite viac väčších či menších miest, v blízkosti ktorých sa nachádzajú výdatné zdroje geotermálnej energie, ktoré by mohli byť využité účely vykurovania.
Na Slovensku by sme v oveľa väčšej miere podporovať inštaláciu tepelných čerpadiel, ktoré slúžia predovšetkým na vykurovanie. V desaťmiliónovom Švédsku je v prevádzke okolo 1,9 milióna tepelných čerpadiel a aj preto je podiel zemného plynu na celkovej spotrebe primárnej energie Švédska len asi 2%.
Mali by sme ďalej podporovať aj vykurovanie biomasou, pretože Slovensko vďaka vysokej produkcii biomasy, má v tomto ohľade skutočne vysoký potenciál. Pod pojmom biomasa nerozumieme len palivovú drevnú biomasu, ale aj poľnohospodársku fytomasu, ktorá je svojim spaľovaním vhodná na energetické využitie. Biomasa patrí k obnoviteľným zdrojom energie.
Samozrejme by sa malo pokračovať v ďalšom znižovaní energetickej náročnosti budov, lebo tam sa dá ušetriť veľké množstvo energie spojenej s ich vykurovaním.
Na záver by sme chceli povedať, že neexistuje nijaké zázračné univerzálne riešenie, ktoré by podstatnou mierou dokázalo znížiť našu závislosť na importovanom ruskom zemnom plyne. Ako sme spomínali, mali by sme zamerať na znižovaní závislosti na akomkoľvek importovanom zemnom plyne, nech ho dovezieme odkiaľkoľvek. Toto postupné znižovanie je možné dosiahnuť iba kombináciou rôznych prístupov a riešení. Tieto krízové časy by sme mali brať ako výzvu na urýchlenie defosilizácie energetiky Slovenska.
Autor: Michal Sura
Energetický a dopravný analytik.
V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.
